Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-123-2016.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Subarea
59P/123/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Y. I., A.. XX.XX.XXXX Y. S. I., A.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov F. C.H., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX, W., zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Klincová 35, Bratislava a P. I., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. N. XX, W. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Maloletý S. I., A.. XX.XX.XXXX a maloletá Y. I., A.. XX.XX.XXXX sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný platiť na mal. Y. výživné v sume 100 eur a na mal. S. výživné vo výške 100 eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. a maloletým S. každý párny týždeň od piatku do pondelka, tak že si deti vyzdvihne v piatok o 14.00 hod v školskom zariadení a v pondelok do 08:00 hod odovzdá deti do školského zariadenia a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka, kedy si deti vyzdvihne v stredu o 14.00 hod v školskom zariadení a vo štvrtok ráno do 08:00 hod deti odovzdá do školského zariadenia. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.09.2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloleté deti I. do osobnej starostlivosti matke, otca zaviaže povinnosťou platiť dočasne výživné na mal. S. vo výške 170 eur a výživné na mal. Y. vo výške 150 eur. Styk otca s deťmi navrhovala upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. a maloletým S. každý párny týždeň od piatku do pondelka, tak že si deti vydvihne v piatok o 14.00 hod v školskom zariadení a v pondelok do 08:00 hod odovzdá deti do školského zariadenia a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka, kedy si deti vyzdvihne v stredu o 14.00 hod v školskom zariadení a vo štvrtok ráno do 08:00 hod deti odovzdá do školských zariadení. V návrhu matka uviedla, že deti sa narodili z manželstva s P. I.. V súčasnosti pred tunajším súdom prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti pod sp. zn. 49P71/2016. Konanie nie je právoplatne skončené. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti už rok. Deti žijú so svojou matkou na adrese X. N. XX v Bratislave. Medzi rodičmi vznikajú nezhody pri vymedzení styku otca s deťmi. Otec má záujem byť s deťmi čo najviac, avšak v silách matky momentálne nie je uzatvoriť s otcom dohodu o styku, tak ako tomu bolo v minulosti. Matka má záujem, aby celá vzniknutá situácia bola riešená v záujme maloletých detí, preto s nimi navštívila psychologickú poradňu T. I., O. XX, Bratislava, kde deti vyjadrili záujem bývať u matky a s otcom tráviť čas. Z obsahu správy Súkromnej psychologickej poradne - T. súd zistil, že obe deti boli vyšetrované v auguste 2016. Deti boli v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Mal. S. pred psychologičkou uviedol, že mu model striedavej starostlivosti po týždni nevyhovuje, chcel by byť viac s matkou. Y. má pozitívne väzby
na oboch rodičov, viac sa jej ale páči u matky, za otcom jej býva niekedy smutno. K otcovi chodí rada, ale keď má isť k nemu na dlhšie, za maminou plače a vtedy ju otec nechá u matky. Psychológ v závere skonštatoval, že aktuálne sa striedavá starostlivosť javí ako nevhodné riešenie, nakoľko popri pozitívnej väzbe detí na oboch rodičov sú deti silnejšie naviazané na matku. Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba vzal. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne opodstatnený, keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nevedia sa dohodnúť na výkone ich rodičovských práv a povinností. Súd prihliadnuc na vyjadrenie maloletých detí pred psychológom dočasne zveril deti do starostlivosti matke a otcovi určil styk podľa návrhu matky. Súdu sa javí ako potrebné, aby sa situácia medzi rodičmi ukľudnila, stabilizovala, aby deti neboli traumatizované neustálymi zmenami v trávení času s rodičmi. V konaní o rozvod manželstva bude potom vykonané dokazovanie , na základe ktorého bude môcť súd jednoznačne ustáliť ktorý z rodičov má lepšie predpoklady zabezpečovať starostlivosť o deti a aký bude optimálny rozsah styku detí s druhým rodičom, resp., či by prichádzala do úvahy striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k deťom a považoval za primeranú výšku výživného 100 eur na každé dieťa, ktorú sumu bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Matka napokon v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezdôvodnila žiadnym spôsobom požadované výživné 170 eur na mal. S. a 150 eur na mal. Y.. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, pretože až dokazovaním v konaní o veci samej budú spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletých detí, na základe čoho bude stanovené výživné v končenej výške. Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie je len dočasnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozhodnutia vo veci samej. Obaja rodičia majú možnosť pokúsiť sa o dohodu, ktorá bude vyhovovať obom rodičom, aj ich maloletým deťom. Rodičia svojim správaním vplývajú na deti, sú ich vzorom a láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a komunikáciou vytvárajú deťom priestor pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a rast. Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia (§ 331 ods. 1 CSP). O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých 5 59P/123/2016 dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie mu inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).