Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9P-54-2016.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/54/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v konaní o rozvod manželstva manželky: P.. P. B., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXB, X., zastúpená: JUDr. Zuzana Magurová, advokátka, so sídlom Ivánska cesta 23, Bratislava a manžela: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X., štátne občianstvo: SR a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletým deťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX a S. B., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako matka, štátne občianstvo: SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo P.. P. B., rod. Y. a U. B. uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v W. - F., zapísané v knihe manželstiev, matričného úradu W. - F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode takto:
Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. A. a mal. S. do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. sumou 110,- eur mesačne a na výživu mal. S. sumou 90,- eur mesačne vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.03.2016 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh manželky na rozvod manželstva a na úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Manželka žiadala zveriť maloleté deti po rozvode do svojej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obidvaja rodičia a odporcovi určiť výživné na mal. A. vo výške 110 € mesačne a na mal. S. vo výške 90 € mesačne. Manželka zároveň žiadala upraviť styk manžela s maloletými deťmi. Manželka svoj návrh odôvodnila tým, že ich spolužitie bolo spočiatku napriek menším nedorozumeniam spôsobeným manželovou prchkou povahou pomerne harmonické. V roku 2012 sa ich manželstvo dostalo do krízy v dôsledku stretnutí manželky s kolegom, o ktorých sa manžel dozvedel, čo v ňom vyvolalo žiarlivosť a nedôveru. K ďalšiemu zhoršeniu vzťahu medzi manželmi došlo, keď manžel v roku 2013 prišiel o prácu a nasledujúce dva roky nemal stabilné zamestnanie ani príjem, v čoho dôsledku u neho narastala nervozita a vnútorná nespokojnosť z neschopnosti finančne zabezpečiť rodinu, čo sa prejavilo aj na jeho
správaní k manželke a deťom. Manželka preto pociťovala intenzívny a neustály stres, a tiež tlak, aby podávala adekvátny pracovný výkon, keďže rodina bola od nej existenčne závislá. Nedôvera a žiarlivosť manžela sa stupňovala, aj keď vo vzťahu k okoliu si manžel dával záležať na imidži bezchybného a starostlivého partnera. V domácnosti manželke nepomáhal ani v období, keď nepracoval. Jeho vzťah k deťom sa zlepšil až vtedy, keď mu manželka oznámila, že sa chce rozviesť. Manželke nátlakové správanie manžela priťažilo aj po jej nedávnej operácii. Uviedla, že s manželom doposiaľ žije v spoločnej domácnosti, avšak už mesiace spávajú oddelene a intímne sa nestýkajú od 17.01.2016. Ich manželstvo neplní ani ekonomickú funkciu, manželka vzhľadom na nepravidelnosť manželových príjmov prebrala v plnej financovanie všetkých nákladov na bývanie a domácnosť ako aj úverov. Na výživu maloletých detí manžel prispieva bežnými nákupmi potravín a drogérie, ktoré platia s manželkou striedavo. Na výdavky spojené so školou manžel prispieva iba občasne.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal, sa k návrhu manželky písomne nevyjadril.
3. Manželka aj manžel na pojednávaní konanom dňa 07.11.2016 zhodne uviedli súdu, že nemajú záujem na zachovaní manželstva, obaja považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a trvali na rozvode manželstva. Zároveň navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa mal. Nela a mal Tereza na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti manželky. V zmysle predloženej dohody zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Manžel sa v rodičovskej dohode zaviazal na platenie výživného pre mal. Nelu v sume 110 € mesačne a pre mal. Terezu v sume 90 € mesačne. Účastníci taktiež žiadali neupravovať styk manžela s maloletými deťmi z dôvodu, že na úprave styku sa vedia medzi sebou dohodnúť.
4. Kolízny opatrovník navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva schváliť dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko táto je v záujme maloletých detí.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, manžela, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodnými listami mal. detí, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch účastníkov, rozpisom príjmov a výdajov účastníkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. v W. - F.. Posledné spoločné bydlisko manželov je v meste X.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
7. Z výsluchu manželky, ktorá podala návrh, súd zistil, že manželka navrhuje rozviesť manželstvo a schváliť rodičovskú dohodu. Uviedla, že ide o jej prvé manželstvo. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje názorové rozdiely, ktoré vyústili do citového odcudzenia sa. Uviedla, že od mája 2016 nežije s manželom v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Manželka uviedla, že má novú známosť, je v 16. týždni tehotenstva a aj z tohto dôvodu nemá záujem na obnove manželského spolužitia. Manželka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pracuje v spoločnosti X. H., jej priemerný príjem je cca. 2600 € netto. Je tiež spoločníčkou v obchodnej spoločnosti s ročným príjmom cca. 2500 €. Mal. A. navštevuje 5. ročník Základnej školy v X., kde stravné predstavuje 25 €, navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor s poplatkom 5,50 € mesačne a anglický jazyk za poplatok 60 € mesačne, je zdravá. Mal. S. navštevuje 3. ročník Základnej školy v X., kde stravné predstavuje 25 €, navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor s poplatkom 5,50 € mesačne, je zdravá.
8. Z výsluchu manžela, ktorý návrh nepodal, súd zistil, že manžel rovnako navrhuje rozviesť manželstvo a schváliť rodičovskú dohodu. Uviedol, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje názorové rozdiely, ktoré vyústili do citového odcudzenia sa a neveru na strane manželky. Manžel pracuje ako realitný maklér na živnosť, v tomto roku nedosahoval žiadne príjmy z dôvodu rodinných problémov, na financovanie jeho potrieb mu prispievajú rodičia. Za predchádzajúci rok ako maklér zarobil 2600 €. Uviedol, že má stredoškolské vzdelanie s maturitou, ide o jeho prvé manželstvo, iné vyživovacie povinnosti nemá. Ďalej uviedol, že z dôvodu plnenia pracovných povinností realitného makléra má poobedia vyťažené. S manželkou sa predbežne dohodli, že deti budú v domácnosti manžela tráviť prvý a tretí týždeň v mesiaci od štvrtka poobedia do pondelka rána s tým, že deti manžel prevezme a odovzdá priamo v školskom zariadení a sú tiež schopní dohodnúť sa na úprave styku počas prázdnin a sviatkov.
9. Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol súdu v prípade rozvodu manželstva schváliť dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko táto je v záujme maloletých detí.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 04.11.2016 súd zistil, že maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti svojej matky, pričom matka túto starostlivosť zabezpečuje riadne, otec sa o maloleté deti zaujíma, pravidelne sa s nimi stretáva a telefonuje s nimi, má s nimi vytvorený dobrý vzťah.
11. Z oznámenia zamestnávateľa manželky - X., organizačná zložka mal súd preukázané, že manželka dosahovala za obdobie 10/2015 - 9/2016 priemerný čistý mesačný príjem 2330,67 €.
12. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby X. s.r.o., ktorej je manželka spoločníčkou, za rok 2015 súd zistil, že uvedená spoločnosť mala základ dane 2393 €.
13. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 06.10.2016 mal súd preukázané, že manželka poberá prídavok na obe mal. deti od mesiaca november 2008 do súčasnosti, aktuálne vo výške 47,04 € mesačne.
14. Z oznámení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že manželia nie sú poberateľmi iných dávok a príspevkov okrem vyššie uvádzaných.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
31. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
32. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
33. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
35. Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel a ani jeden z nich nemá záujem o obnovu manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko manželka ani manžel nemajú o uvedené záujem. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch účastníkov, ktoré vyústili do citového odcudzenia sa.
37. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletých detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom k tomu, že rodičia v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd túto preskúmal a má za to, že je v záujme maloletých detí, a preto ju schválil. Na základe uvedenej dohody boli mal. A. a mal. S. zverené do osobnej starostlivosti manželky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Manžel sa zaviazal platiť výživné v sume 110 € mesačne na mal. A. a v sume 90 € mesačne na mal. na mal. S., na obe deti teda spolu výživným v sume 200 € mesačne, pričom takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a odôvodnené potreby. Manželka v súčasnosti pracuje v spoločnosti X.G, organizačná zložka, pričom jej mesačný príjem sa pohybuje na úrovni cca. 2330 € netto, manželka ďalej poberá prídavok na maloleté deti vo výške 47,04 € mesačne a je spoločníčkou obchodnej spoločnosti X. s.r.o., ktorej základ dane za rok 2015 bol vo výške 2393 €. Manžel je samostatne zárobkovo činná osoba, v súčasnosti nemá pravidelný príjem, v roku 2015 bol jeho celkový príjem vo výške cca 2600 €. Maloletá A. navštevuje 5. ročník Základnej školy v X., náklady na stravu v škole sú vo výške 25 € mesačne. Mal. A. tiež navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor s mesačným poplatkom vo výške 5,50 Eur a anglický jazyk za poplatok 60 € mesačne. Mal. A. je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje. Maloletá S. navštevuje 3. ročník Základnej školy v X., stravné v škole je vo výške 25 € mesačne, navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor s mesačným poplatkom vo výške 5,50 €, je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje.
38. Vzhľadom k tomu, že rodičia žiadali akceptovať ich zhodu, že styk sa nebude upravovať, súd rozhodol tak, že neupravil styk manžela, ktorý návrh nepodal, s maloletými deťmi.
39. Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
41. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku , ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, rodičia nemajú právo podať odvolanie. Proti ostatným výrokom rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Malacky. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).