Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-232-2016.pdf
PDF · 82.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/232/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: B. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., o zaplatenie 192,66 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 192,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 173,15 € od 4.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,51 € od 4.3.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 192,66 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to faktúrami, zmluvou o pripojení zo dňa 26.10.2009, dodatkom zo dňa 26.10.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 spolu s prílohou a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Postúpená bola pohľadávka voči žalovanému celkove vo výške 192,66 €.
4. Dňa 26.1.2009 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení ako aj dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a jej dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby a žalovaný sa v zmluve a dodatku zaviazal za poskytnuté služby uhrádzať vyúčtovanú sumu.
5. Právny predchodca žalobcu v období mesiacov január a február 2012 vyúčtoval žalovanému cenu za služby poskytnuté v období od 15.12.2011 do 14.2.2012 a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 173,15 €, splatnou dňa 3.2.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 19,51 €, splatnou dňa 3.3.2012.
Vyúčtovanú sumu žalovaný v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na výzvu žalobcu.
6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
7. Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp. zn. ÚS 402/2013.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre
potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 26.10.2009 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluva bola uzavretá v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a na základe tejto právny predchodca žalobcu žalovanému skutočne poskytol služby a žalovaný tieto služby aj využíval, avšak cenu za služby poskytnuté v období od 15.12.2011 do 14.2.2012 celkove vyúčtované vo výške 192,66 € neuhradil. Keďže žalovaný dôvodnosť uplatneného nároku v tejto časti nenamietal, súd vo veci ďalšie dokazovanie nevykonal a žalobe v časti o zaplatenie dlžnej sumy titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb vo výške 192,66 € vyhovel. Žalovaného tiež zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých vyúčtovaných súm počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr. Súd konštatuje, že nárok v časti o zaplatenie úroku z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok konania bol žalobca v konaní plne úspešným účastníkom. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník
10. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.