Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-57-2016.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu C..R..R., K..Q..X.., K. K. R., S. X, P.: XX XXX XXX, práv. zast. B. E. B. &. S., K..Q..X.. K. K. C., Š. XX, proti žalovanému Z. Š., H..XX.XX.XXXX,C. C., H. XXX/XXX, štátne občianstvo Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 406,53 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 406,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej istiny od 22.7.2015 do zaplatenia, všetko na účet žalobcu vedený v V. C., B..K.., Č.. Ú.Č.: P.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.3.2016 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 406,53 eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že strany dňa 14.10.2014 uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Rovnakého dňa strany uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu a i. V súvislosti s vyslaním na služobné cesty žalovanému boli poskytované preddavky cestovných náhrad, ktoré bol povinný žalovaný po vykonaní pracovnej cesty vyúčtovať. Poslednú pracovnú cestu žalovaný ukončil dňa 2.7.2015. Odo dňa 3.7.2015 bol žalovaný povinný predložiť písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto vznikol schodok na zverených hodnotách vo výške žalovanej istiny. Na zaplatenie sumy bol žalovaný vyzvaný zamestnávateľom aj právnym zástupcom. Nevyúčtovaním zverených hodnôt poskytnutím preddavku cestovných náhrad vznikol schodok, ktorý je povinný žalovaný nahradiť. Uplynutím zákonnej lehoty na vyúčtovanie cestovných náhrad sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. V čase omeškania predstavovala zákonná výška úroku 5,05 % ročne. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z obchodného registra, pracovnú zmluvu a jej dodatok, dohodu o hmotnej zodpovednosti, doklady k vyúčtovaniu zálohových platieb, výzvu na zaplatenie schodku. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný preberal od žalobcu zálohy na pracovné cesty buď formou hotovosti alebo prostredníctvom bankomatovej karty. Prevzaté zálohové platby nevyúčtoval. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny uplynutím 10-dňovej lehoty od povinnosti zúčtovať zálohové platby. Bankovú kartu č. 4544173300166568 žalovaný prevzal dňa 2.4.2015 ,čo potvrdil svojim podpisom.
2.Žalovaný napriek doručeniu žaloby a predvolania na pojednávanie sa k veci ústne ani písomne nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.
3.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra, pracovnej zmluvy a jej dodatku, dohody o hmotnej zodpovednosti, dokladov k vyúčtovaniu zálohových platieb, výzvy na zaplatenie schodku , potvrdenia o vydaní bankovej karty zistil nasledovný skutkový stav:
4.Žalobca je registrovaný ako právnická osoba v obchodnom registri vedenom Okresným súdom R. vo vložke č. XXXXX/R. Dňa 14.10.2014 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalovaný dňom 14.10.2014 začal vykonávať prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu. Strany sa dohodli na výške mzdy 422,40 eur a v bode 5.5 na úhrade cestovných náhrad. Rovnakého dňa strany uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu, zásoby materiálu určené na obeh, zverené devízové prostriedky a i. Podľa dodatku ku pracovnej zmluve zo dňa 27.2.2015 sa strany dohodli na vyplácaní stravného vo výške o 5 % nižšej ako je stravné stanovené v zákone o cestovných náhradách. Podľa potvrdenia vydaného žalobcom v období od 16.6.2015 do 20.8.2015 žalovanému boli vydané postupne finančné prostriedky vo výške 1.102,07,- eur a zaúčtovaná mu bola suma 695,54 eur. Podľa vyúčtovania pracovnej cesty 12,13 mája 2015 žalovaný prevzal zálohu 422,07,- eur ,výdavky žalovaného predstavovali 476,67 eur. Dňa 16.6.. 2015 žalovanému z pokladne bola vyplatená záloha 422,07,- eur. Podľa výpisu z účtu žalobcu dňa 16.5.2015 žalovaný vybral kartou hotovosť 80,- eur, dňa 30.5.2015 sumu 500,- eur a dňa 27.6.2015 vybral sumu 100,- eur.Podľa vyúčtovania pracovnej cesty v dňoch 21. až 25.5.2015 vodičovi bola stanovená povinnosť vrátiť sumu 502,07 eur. Podľa vyúčtovania pracovnej cesty v dňoch 1.7. až 2.7.2015 bola vyčíslená suma žalovanému na vrátenie 752,07 eur. Dńa 25.6. 2015 bola žalobcovi vyúčtovaná suma 50,- eur zahraničným subjektom. Listom zo dňa 20.8.2015 žalobca žalovanému oznámil pohľadávku vedenú zamestnávateľom voči jeho osobe v sume 462,07 eur a vykonanie zrážky zo mzdy na úhradu pohľadávky vo výške 55,54 eur. Listom zo dňa 19.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad v sume 406,55 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 25.11.2015. Bankovú kartu č. 4544173300166568 žalovaný prevzal dňa 2.4.2015 ,čo potvrdil svojim podpisom.
Podľa § 4 Zákona č. 283/2002 Z.z.
(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002 Z.z.%25233-9'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 uvedeného zákona (1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií"). (3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 <aspi:// module='ASPI'&link='283/2002 Z.z.%252313'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pre jednotlivé krajiny alebo
skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. (4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. (5) Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 16 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002 Z.z.%252316'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Podľa § 34 uvedeného zákona, náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy. na podmienky pracovnej cesty a podmienky ubytovacieho zariadenia zachovať.
Podľa § 36 uvedeného zákona (1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na náhrady podľa tohto zákona do sumy predpokladaných náhrad (ďalej len "preddavok") pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady iba na žiadosť zamestnanca. (2) Preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj a) formou cestovného šeku, b) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa, c) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.
(3) Zamestnávateľ môže v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím a) pre viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca. (4) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny, preddavok v eurách v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V cudzej mene môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť iba po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý je členským štátom eurozóny. (5) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pri vyslaní do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny, preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty a času a podmienok vyslania do štátu Európskej únie. V eurách môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok alebo jeho časť, iba ak banka alebo pobočka zahraničnej banky 19e) alebo zmenáreň 20) príslušnú cudziu menu nevydáva alebo po dohode so zamestnancom pred zahraničnou pracovnou cestou do štátu, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, a pred vyslaním do štátu Európskej únie, ktorý nie je členským štátom eurozóny. (6) Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách
na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala; suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu. (7) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. (8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. (9) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v eurách"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu a pri vyslaní do štátu Európskej únie preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť v cudzej mene. (10) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v eurách"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v eurách; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie nedoplatok v eurách alebo jeho časť poskytnúť v cudzej mene. (11) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "preplatok v cudzej mene"), vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec preplatok v cudzej mene alebo jeho časť vrátiť v inej cudzej mene alebo v eurách. (12) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste alebo pri inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca (ďalej len "nedoplatok v cudzej mene"), poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v eurách. (13) Pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje a) celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor, b) celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk, alebo zmenárňou nahor, c) preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol, d) preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol, e) nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor, f) nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.
Podľa § 36a citovaného zákona, náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8 <aspi://module='ASPI'&link='283/2002 Z.z.%252336'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
Podľa § 182 zákonníka práce (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
5.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Strany platne uzavreli pracovný pomer a dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej sa strany dohodli na úhrade schodku v lehote do 5 dní odo dňa jeho vzniku. Žalovaný v súvislosti s vykonaním služobných ciest v zahraničí čerpal zálohy, ktoré v zákonom stanovenej lehote nevyúčtoval. Podľa vyúčtovania vykonaného zamestnávateľom žalovaný prevzal finančné prostriedky v celkovej výške 1.102,07 eur, z ktorých vynaložil preukázateľné náklady v sume 640,- eur. Žalobca zo mzdy žalovaného na úhradu schodku vykonal zrážku 55,54 eur. Zostatok pohľadávky preto predstavuje sumu 406,53 eur.
6.O úroku z omeškania súd rozhodol podľ ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa so zaplatením peňažnej pohľadávky dostal do omeškania s prihliadnutím k dohode o hmotnej zodpovednosti a ust. § 36 Zákona o cestovných náhradách minimálne od 22.7.2015.
7.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov vo výške 100 %. Výška trov bude stanovená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.