Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-134-2005.pdf
PDF · 74.44 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/134/2005
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému V. W., nar. XX.X.XXXX, Z. XXX, Q. o vymoženie 532,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 74,22 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Varoščákovi návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú vykonateľné rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie. Exekútorsky úrad JUDr. Stanislava Varoščáka zanikol, jeho nástupcom bol ustanovený JUDr. Rudolf Dulina so sídlom exekútorského úradu v Michalovciach.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 9.3.2016 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd sa v danom prípade, s poukazom na súdnym exekútorom podaný návrh na zastavenie exekúcie zaoberal otázkou dôvodnosti podaného návrhu. Zo správ v súvislosti so šetrením majetkových pomerov povinného vyplýva, že povinný nie je zamestnancom ani poberateľom žiadnej dávky alebo príspevku, ako bolo zistené na uskutočnenej pracovnej ceste, na adrese bydliska sa dlhodobo nezdržiava, nie je vlastníkom motorového vozidla ani nemá účet v banke. Nakoľko takýto stav majetkových pomerov povinného je dlhodobý a od začiatku exekúcie sa za dobu 11 rokov žiadnym spôsobom ani nezmenil, nemožno prijať žiaden iný záver ako ten, že ani v blízkej budúcnosti nedôjde k pozitívnej zmene osobných alebo majetkových pomerov povinného v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd v uznesení, ktorým rozhodne o zastavení exekúcie priznal trovy vo výške 99,13 eur pozostávajúce z položiek časovej odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, t.j. počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a to vo výške 26,56 eur, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 49,80 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 6,50 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 26,56 eur za 4 hodiny vynaložené na výkon exekúcie za úkon exekučnej činnosti: vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min, štúdium spisu - 30 min, správa o stave konania - 30 min a prevzatie spisu 30 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že narozdiel od uplatneného nároku súdneho exekútora na časovú
odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za úkony: vyúčtovanie trov exekúcie a prevzatie spisu. Súd má totiž zato, že pri uvedených úkonoch sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 60 min, teda priznal náhradu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod teda 6,64 eur.
Z exekučného spisu, ktorý súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu vyplýva, že súdny exekútor vykonal vrámci výkonu exekúcie 15 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 49,80 eur. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2 úkony doručenia príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 úkony doručenia exekučného príkazu, 2 úkony doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 4 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného a 2 úkony zisťovania majetku povinného.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal v úhrne vo výške 6,50 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 11,28 eur.
Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil sumou 74,22 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.