Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/143/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v konaní o zapretie otcovstva na návrh I. proti 1. matke JA. 2. dieťaťu mal. I., zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 3.5.2016 domáhal proti odporcom zapretia otcovstva k maloletému I.. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou v 1. rade matkou maloletého uzavrel manželstvo 1.8.1998. V manželstve sa dňa 21.12.1998 narodil syn I.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce v konaní XXC/XX/XXXX s právoplatnosťou k 2.4.2009. Uviedol, že má pochybnosti o svojom otcovstve, pretože pred dvomi rokmi potom ako sa dožadoval návštevy maloletého v rámci súdnej úpravy styku s maloletým sa od matky osobne prostredníctvom sms komunikácie a neskôr aj osobne dozvedel, že nie je otcom maloletého. Matka mu neumožňovala styk s maloletým a ten stratil akýkoľvek záujem o navrhovateľa. medzi navrhovateľom a maloletým sa v dôsledku predchádzajúcich udalostí nevytvorilo žiadne citové puto a je už pre maloletého iba otcom „na papieri“. Ako dôkaz navrhol výsluch účastníkov a Márie Moskaľovej a prípadne aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky. Právne návrh odôvodnil ustanovením § 86 ods. 1 a § 87 ods. 3 Zákona o rodine.

2.Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že dôvodom pre zapretie otcovstva, ktorý výrazne zasahuje do života maloletého dieťaťa nemôže byť informácia matky spochybňujúca otcovstvo vyslovená v situácii ovplyvnenej silnými negatívnymi emóciami a v čase, kedy bývalí partneri nemajú spracovaný rozpad vzťahu. Maloletý I. je stotožnený s tým, že svojho otca pozná, spájajú sa mu s jeho osobou spomienky, ktoré sa nedajú vytesniť zo života maloletého a ničím nahradiť, nakoľko navrhovateľa dlhodobo považuje za svojho otca. Tesne pred dospelosťou nie je v záujme maloletého dieťaťa zapretie otcovstva.

3.Matka maloletého I. s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa v návrhu sú klamstvom. Vzťah navrhovateľa a syna sa narušil po vážnej dopravnej nehode, ktorej bol navrhovateľ účastníkom. Bol niekoľko dní v kóme, mal aj čiastočne poškodený mozog, nikoho nespoznával a mal výpadok pamäte. Túto okolnosť využila jeho matka, ktorá ho navštevovala v nemocnici a začala ju špiniť pred ním a presviedčala ho, že I. nie je jeho syn. Robila tak z dôvodu, že vedela, že dostane za syna veľké odškodné. Po prepustení z nemocnice začal ubližovať maloletému, nadával mu, udrel ho a dvakrát ho pristihla ako syna škrtil. Po rozvode navrhovateľ syna nenavštevoval. Naposledy bola s navrhovateľom v kontakte pred 3-4 rokmi, keď podávala návrh na zvýšenie výživného. Od tej doby nie sú vôbec v kontakte,

či už písomnom, sms alebo osobne. Navrhovateľovi žiadnu sms o tom, že nie je otcom neposielala. Takisto mu to nepovedala ani osobne.

4. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého a sobášnym listom zistil tento skutkový stav:

5. Rodičia maloletého I. uzavreli manželstvo 1.8.1998 v Michalovciach. Dňa 21.12.1998 sa narodil I., ktorý má v rodnom liste zapísaných rodičov otca I. a matku K.

6. Navrhovateľ pred súdom vypovedal, že asi pred dvomi rokmi sa prostredníctvom sms správy dozvedel od svojej bývalej manželky, že maloletý Peter nie je jeho synom. Nevedel si vysvetliť, z akého dôvodu tak urobila. Snažil sa ju kontaktovať telefonicky, ale telefón nebrala. S odporkyňou sa spoznal asi tri mesiace možno pol roka pred sobášom. Prvýkrát sa intímne zblížili 12. júna, nevedel však uviesť, ktorý rok. Keď si bral matku maloletého, vedel, že je tehotná. Pochybnosti o otcovstve nemal, pretože spolu spali pred sobášom a nepoužívali pri tom žiadnu ochranu. Po narodení dieťaťa bol zapísaný ako otec do rodného listu.

7. Matka maloletého pred súdom vypovedala, že s navrhovateľom sa pred sobášom poznali asi rok a pol. Pohlavne začali žiť asi tri mesiace po tom, ako sa zoznámili. Mali pravidelný sexuálny život až do sobáša, a to aj trikrát týždenne. Poprela, že by navrhovateľovi poslala smsku o tom, že nie je otec. Správu mu poslala asi pred piatimi rokmi a to kvôli tomu, že neplatil výživné a v smske písala, že v prípade ak nebude platiť výživné, podá trestné oznámenie a že sa správa k synovi akoby nebol jeho otcom. Pokiaľ ide o styk navrhovateľa s maloletým I., po rozvode manželstva bol upravený styk bez obmedzenia, napriek tomu navrhovateľ nejavil záujem o syna a na základe jeho návrhu potom došlo k zmene úpravy styku a bol určený konkrétny dátum a konkrétna hodina. Navrhovateľ a syn nemajú vzťah, pretože navrhovateľ syna nevidel od rozvodu, teda už 9 rokov. Zo začiatku sa aj na otca pýtal, zúčastňoval sa aj psychologických sedení u psychologičky, na ktoré však otec nechodieval. Návrh zo strany navrhovateľa považuje za účelovo podaný, pretože v januári podávala ďalší návrh na trestné stíhanie pre neplatenie výživného a pre tento dôvod bol aj právoplatne odsúdený. Testy DNA navrhuje, pretože si myslí, že bude oddialené platenie výživného a tým aj trestné stíhanie pre neplatenie výživného.

8.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 87 ods. 3 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

9.Z citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o zapretí otcovstva je rozhodujúce zachovanie trojročnej lehoty na podanie návrhu na zapretie otcovstva podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine a splnenie podmienok ustanovenia § 87 ods. 3 Zákona o rodine druhá veta, to znamená,

že manžel s matkou dieťaťa nesúložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva nevedel, že je tehotná.

10.Ak súd vychádza z tvrdení navrhovateľa, že sa o skutočnosti, že nie je otcom dieťaťa dozvedel pred dvomi rokmi, je zachovaná trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Pokiaľ ide o splnenie podmienok odôvodňujúcich zapretie otcovstva v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 Zákona o rodine, podľa názoru súdu tieto neboli naplnené a návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol.

11. V konaní nebolo sporné, že maloletý I. sa narodil počas trvania manželstva narhovateľa a matky dieťaťa. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí otcovstvo manželovi matky. V konaní vzhľadom na dátum sobáša (1.8.1998 a dátum narodenia maloletého (21.12.1998) tiež nie je sporné, že sa maloletý narodil pred stoosemdesiatým dňom od uzaretia manželstva, pretože do jeho narodenia od uzaretia manželstva rodičov uplynulo 150 dní. V takom prípade podľa § 87 ods. 3 Zákona o rodine stačí, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Potiaľ možno s argumentáciou navrhovateľa súhlasiť. Argumentácia navrhovateľa je však odôvodnená iba za predpokladu, ak manžel s matkou dieťaťa nesúložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva nevedel, že je tehotná. U navrhovateľa nie je splnená ani jedna z týchto podmienok.

12. Pokiaľ ide o pohlavné styky navrhovateľa a matky dieťaťa v čase pred uzavretím manželstva a narodením dieťaťa, navrhovateľ sa k nim bližšie vyjadriť nevedel s odôvodnením, že si to nepamätá. Pamätal si iba dátum údajne prvého pohlavného styku 12.6. bez uvedenia roka, ktorý potom korigoval na rok 1998. Z vyjadrenia matky vyplýva, že s navrhovateľom sa pred sobášom poznali asi rok a pol a asi po troch mesiacoch od zoznámenia sa začali aj intímne stýkať a pred manželstvom mali pravidelný sexuálny život. Navrhovateľ sa preto s matkou intímne stýkal minimále rok pred uzavretím manželstva. Nie je splnená ani druhá podmienka zákona, a to skutočnosť, že v čase uzavretia manželstva nevedel, že matka dieťaťa je tehotná. Navrhovateľ pred súdom vypovedal, že v čase uzavretia manželstva s matkou vedel, že je tehotná a nemal ani pochybnosti o svojom otcovstve k dieťaťu.

13. Súd ani z návrhu, ani z výpovedí účastníkov nezistil také okolnosti, ktoré by vyvolávali reálnu pochybnosť o otcovstve navrhovateľa. Jediným skutkovým tvrdením navrhovateľa popierajúcim otcovstvo bolo, že mu matka dieťaťa sms správou oznámila, že nie je otcom. Matka toto tvrdenie poprela a navrhovateľ svoje tvrdenie ničím nepreukázal ani v tomto smere nenavrhoval žiadne dôkazy. Navrhol síce výsluch svedkyne N. neuviedol však, ku akým tvrdeným skutočnostiam má byť vypočutá. Ani súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvody, pre ktoré by mala byť v konaní vypočutá. Súd sa prikláňa k názoru kolízneho opatrovníka, že dôvodom pre zapretie otcovstva, ktoré výrazne zasahuje do života maloletého dieťaťa nemôže byť informácia matky spochybňujúca otcovstvo. Maloletý I. je stotožnený s tým, že jeho otcom je navrhovateľ a považuje ho za svojho otca. Tesne pred dospelosťou bez vážnych dôvodov nie je v záujme maloletého dieťaťa zapretie otcovstva.

14. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že u navrhovateľa neboli zistené podmienky pre zapretie otcovstva podľa ustanovenia § 87 ods. 3 Zákona o rodine, pretože sa s matkou pohlavne stýkal v rozhodnom období a v čase uzavretia manželstva vedel, že je tehotná. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolali potrebu vykonávania ďalších dôkazov. Z uvedeného dôvodu súd aj návrh navrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru DNA ako nadbytočný zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).