Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-315-2014.pdf
PDF · 72.65 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/315/2014
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: v rade 1/ H. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX , v rade 2/ Ľ. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Čillom, so sídlom Blatnica 241 proti žalovanému: H. U., N.. J.X., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - D. XXX , zast. Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Národná 10 v konaní o vypratanie bytu takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov zamieta.
Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia v podanom návrhu žiadali, aby súd určil, že žalovaná je povinná vypratať byt č. X druhé poschodie, nachádzajúci sa v bytovom dome č. XXX postavený na parcele č. KNC XXX zapísanej na LV č. XXXX , kat. území U. - D., okres J. a odovzdať ho pôvodným vlastníkom a to žalobcom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že pokojná držba a užívanie predmetného bytu bola narušená nebankovým subjektom X. X. Y..N..K.., ktorý protiprávne nekalým konaním zabezpečili prevod vlastníctva predmetného bytu a následne sa stali ďalší traja vlastníci. Poslednou držiteľkou predmetného bytu je žalovaná, ktorá ho má v držbe a užíva ho. Vlastníctvo k bytu preukazuje kúpnou zmluvou zaregistrovanou pod T. XXX/XXXX. Scudzením bytu uvedeným nebankovým subjektom vznikla žalobcom značná škoda , ktorej náhrady sa domáhali v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp.zn.10C 151/2008. Okresný súd v Martine rozhodol o náhrade škody tak, že ten, kto škodu spôsobil, aby ju finančne nahradil. Vzhľadom na odvolanie nebankového subjektu vec bola postúpená Krajskému súdu v Žiline a v dôsledku dovolania aj na Najvyšší súd SR , ktorý potvrdil posledný rozsudok a vytvoril právny názor, že finančná náhrada škody za scudzenie bytu nie je možná a škodu je potrebné uhradiť v zmysle naturálnej reštitúcie - vrátenie bytu pôvodnému vlastníkovi , keďže tento byt existuje. V návrhu si žalobcovia uplatnili aj náhradu trov konania.
2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Žiadala návrh zamietnuť. Predmetný byt odkúpila od X. T. a vklad bol povolený pod T. XXX/XXXX. Ona odpredala X. T. byt nachádzajúci sa v katastrálnom území M., K. J., K. J. zapísaný na LV č. XXXX, byt č. XX na prvom poschodí vo vchode číslo X v dome súpisné číslo XXXX vedenom ako obytný dom postavený na parcele č. XXX/XX . Taktiež odkúpila aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 7184/611307-ín. Je pravdou, že je rozdiel medzi cenami týchto bytov, avšak na jej pôvodnom byte v M. boli dlžoby. Bála sa že o byt príde a tiež mala zlú situáciu vo vzťahu k manželovi. Takýmto spôsobom sa snažila vyriešiť svoje problémy. Z rozdielu v kúpnych cenách boli uhrádzané dlžoby, ktoré boli na jej byte v M.. V predmetnom byte v M. už nebýva v súčasnej dobe X. T.. Táto byt odpredala a zdržiava sa niekde v zahraničí. Kúpu bytu jej sprostredkovala realitná kancelária. Nevedela, že by boli na predmetnom byte nejaké dlžoby, ťarchy.
3. Svedok R. O. na pojednávaní uviedol, že v čase, keď došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv medzi žalovanou a Vankovou pracoval v realitnej kancelárii T. . V tejto pracovali spolu s manželkou. Ich oslovila pani T. s tým, že chce odpredať byt. O záujemkyni o byt sa dozvedel od známeho. Záujemkyňa bola žalovaná. Chcela odpredať byt. Mala veľké nedoplatky. Nechcela o byt prísť. Tiež mala problémy so svojím manželom. Zisťoval, či boli nejaké ťarchy na bytoch. Byty boli čisté. Neboli na nich žiadne ťarchy v čase prevodu. Pokiaľ sa týka kúpnych cien medzi žalovanou a T., na tom sa nezúčastňoval. Navzájom si finančné záležitosti vybavovali oni dve bez jeho účasti.
4. Z vykonaného dokazovania vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 10C 151/2008 mal súd preukázané, že došlo k neplatnému nadobudnutiu predmetného bytu nebankovým subjektom X. X. Y..N..K.., ktorý následne previedol predmetný byt ďalej a tretím vlastníkom v poradí je žalovaná. V dôsledku uvedených rozsudkov Okresného súdu v Martine vydaných pod sp.zn. 10 C 151/2008 sa žalobcovia domáhali voči žalovanej naturálnej reštitúcie. S týmto nesúhlasila žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu I ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Predmetný byt nadobudla v dobrej viere. Vzhľadom na nález Ústavného súdu poukazovala na to, že má prednosť vlastník, ktorý nadobudne vlastníctvo k veci dobromyseľne , teda vychádzajúc z princípu ochrany dobrej viery , ďalšieho vlastníka ,ktorý má prednosť pred princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ nie je možné zachovať maximum týchto základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej starostlivosti, kde je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv vzhľadom na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Tiež poukázala na to, že vyššie riziko má niesť nedbanlivý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, lebo tento nie je schopný sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na LV prevodcu po zákonnom určenom správnom konaní.
5. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, predovšetkým z nálezu Ústavného súdu SR , vzhľadom na konkrétny prípad dospel k záveru, že v danej veci je spravodlivé uprednostniť princíp ochrany nadobudnutia vlastníctva v dobrej viere , pretože nebola v možnostiach a schopnostiach žalovanej sa dozvedieť , ako vec opustila sféru predchádzajúcich vlastníkov , keď predmetný byt bol zapísaný na LV po zákonom určenom správnom konaní bez tiarch. Že bol bez tiarch preukazoval aj svedok , ktorý ako pracovník realitnej kancelárie sprostredkoval kúpu predmetného bytu. Ani samotní žalobcovia v konaní nepreukázali, že by bolo žalovanej známe, že ohľadom predmetného bytu sú nejaké spory alebo na byte je nejaká ťarcha.
6. Súd teda vychádzajúc z vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil každý dôkaz osobitne, aj v ich vzájomných súvislostiach vychádzajúc aj z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh žalobcov zamietol, keď uprednostnil princíp ochrany nadobúdateľa, ktorý nadobudol predmetný byt v dobrej viere pred princípom ochrany vlastníckeho práva vlastníka, nakoľko žalovaná nebola schopná sa nejako dozvedieť o tom , ako byt opustil sféru pôvodných vlastníkov , t.j. žalobcov.
7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu, nakoľko táto mala plný úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.