Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/209/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Mgr. Rudolfom Novotný v trestnej veci proti obž. Ľ. Z. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2016 takto,

rozhodol:

podľa § 285 písmeno a) Tr. poriadku

obž. Ľ. Z. D.. XX.XX.XXXX S. W. Z., H. N. H. C.Á., C. XXX/X, P. W. Z.,

spod obžaloby OP oslobodzuje , zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. februára 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 mal bezdôvodne nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac január 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.2. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. marca 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac február 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.03. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. apríla 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac marec 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.04. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. mája 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac apríl 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.05. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. júna 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac máj 2012, v deň jej splatnosti,

teda 25.06. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. júla 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac jún 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.07. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

ako konateľ spoločnosti W., Z.. F.. P.., H. C., P. W. Z. do dňa 25. augusta 2012 v katastri obce H. C., P. W. Z. svojmu zamestnancovi M. N., ktorého zamestnal na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.01.2012 bezdôvodne mal nevyplatiť mzdu za odpracovaný kalendárny mesiac júl 2012, v deň jej splatnosti, teda 25.08. 2012, hoci v tento deň disponoval peňažnými prostriedkami na jej vyplatenie, pričom M. N. mal na tieto peniaze nárok na základe pracovnej zmluvy, čím mu mal spôsobiť škodu vo výške 327,- eur,

teda

v bode 1. až 7 :

ako štatutárny orgán právnickej osoby mal nevyplatiť svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň splatnosti , hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

čím mal spáchal

v bode 1. až 7:

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona

Podľa § 288 odsek 3 Tr. por., súd poškodeného M. N., D.. XX.XX.XXXX S. W. Z., W. Z., F. C. Č.. XXXX/ XX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej Prokuratúry v Dunajskej Strede pod číslom 1Pv 803/12/2201 dňa 09.10.2014 podal na tunajší súd obžalobu na obž. Ľ. Z. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Tr. zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. Z. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že poškodený M. N. bol jeho zamestnancom v období od 26.01.2012 do 23.03.2012 ( prvá etapa) a následne od 30.05.2012 do 10.06.2012 ( druhá etapa). V období medzi 27.02.2012 a 06.03.2012 poškodený bol práceneschopný. V oboch prípadoch bol s poškodeným ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. V prvej etape za mesiac január bol zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu vo výške 51,54 eur, za mesiac február 250,30,- eur a za mesiac marec 200,19 eur, to jest súhrnne 502,08 eur. V druhej etape za mesiac máj 2012 vo výške 20,01 eur, za mesiac jún 81,11 - eur. Zamestnávateľ za obe etapy bol povinný zamestnancovi vyplatiť mzdu v celkovej výške 603,20 eur. Koncom mesiaca marec v priebehu mesiaca apríl a následne do konca mája a od 10.06.2012 poškodený u zamestnávateľa W. T. zamestnaný nebol. Počas trvania pracovného pomeru s poškodeným zamestnávateľ mal stále problémy nakoľko tento viac krát nebol schopný vyúčtovať zverené finančné prostriedky , ktoré podľa podozrenia zamestnávateľa ( obžalovaného) poškodený spreneveril tak, že buď zo zverenej firemnej karty vybral bez zvolenia a súhlasu zamestnávateľa finančnú hotovosť alebo zamestnávateľom zverenú finančnú hotovosť použil na vlastnú potrebu a na účely nesúvisiace s výkonom zamestnania. Čo sa týka výplaty mzdy predložil do spisu pokladničné doklady podpísané poškodeným zo dňa 07.03.2012 a 06.06.2012 znejúce na sumy 402,- eur a 200,- eur na ktorých je výslovne uvedené, že výplaty boli vykonané práve na účely mzdy pre menovaného zamestnanca - poškodeného. Súčet

uvádzaných súm predstavuje 602 eur, čo bez 1,20 eur pokrýva všetky povinnosti zamestnávateľa na výplatu mzdy za obe etapy trvania pracovného pomeru zamestnanca. Rovnako založil do spisu pokladničné doklady zo dňa 07.03.2012 na sumu 400,- eur z ktorej sumy si zamestnanec ponechal pre seba a nevyúčtoval 50,- eur, zo dňa 16.03.2012 na sumu 320,- eur z ktorej si zamestnanec ponechal pre seba a nevyúčtoval 33,42 eur, pokladničný blok zo dňa 30.05.2012 na sumu 250 eur, z ktorej si zamestnanec ponechal sumu a nevyúčtoval 68 eur a posledný doklad zo dňa 06.06.2012 na sumu 300 eur a 200 eur, z ktorej 200,- eur tvorí zálohu za mzdu a zo zostatku 300,- eur zamestnanec do dnes nevyúčtoval 96,- eur. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, ako uviedol obžalovaný, že zamestnanec si pre seba ponechal či už z titulu zálohy na mzdu, alebo z iného ale v tom prípade už protiprávneho titulu sumu vo výške 247,42 eur. Zároveň predložil aj faktúru od opravárenskej firmy V. Z..F..P.. Z. Z. G. D. S. na sumu 2.985,60 eur s DPH, ako aj oznámenie škodovej udalosti poisťovni Kooperativa a.s., ktorú mu spôsobil práve poškodený, ako vodič jeho firemného nákladného motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČ: W.-XXXDE. V čase keď bol poškodený M. N. zamestnaný u neho na základe pracovnej zmluvy, mal na svojom firemnom účte peniaze z ktorých by bol schopný prislúchajúcu mesačnú mzdu vyplatiť poškodenému. V jednej čiastke poškodený nemal vôbec šancu prevziať mesačnú mzdu vo výške 327,- eur nakoľko bol stále vo finančnej núdzi a svoju mzdu postupne povyberal zálohovite ešte do výplatného termínu.

Poškodený M. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nijako mu nebola vyplácaná mzda podľa obžaloby. Keď išiel na cestu s kamiónom, napísal mu obžalovaný na blok napr. 200,- eur na pohonné látky + záloha 20,- eur na stravu, bola to záloha zo mzdy. Dohromady takto mohol dostať od obžalovaného okolo 300,- eur, teda bolo to len na stravu. Obžalovaný mu nepovedal, či ho bude platiť podľa odpracovaných hodín, alebo podľa odjazdených kilometrov. Obžalovaný bol s ním spokojný. Raz prišiel obžalovaný za ním s tým, že poslala ho nejaká policajtka, aby podpísal doklad o tom, že on nežiada od neho mzdu a on nebude od neho žiadať žiadnu náhradu škody, čo aj dňa 10.10.2013 urobil. Neskoršie sa dozvedel od policajtky, že ho ona neposlala. Obžalovaný sa mu totiž vyhrážal exekútorom a on chcel mať od neho pokoj a preto napísal a podpísal ten doklad. Inak do dnešného dňa nedostal výpoveď ani zápočet od obžalovaného. Svoju výpoveď doplnil ešte na hlavnom pojednávaní dňa 30.05.2016 s tým, že za celý pracovný pomer mu obžalovaný mohol dať cca 300 eur na jeho osobu podľa toho, kam išiel do zahraničia. Stravné lístky nedostal. Obžalovaný mu doniesol podpísať jeden papier s tým, že inak mu hrozí exekúcia keď to nepodpíše, nakoľko mal autonehodu a bol za to aj potrestaný súdom. Vtedy jeho pracovný pomer trval od 26.01.2012 do marca 2012. Týždeň potom nerobil, nakoľko ho obžalovaný nevolal. Nevedel uviesť, prečo bolo s ním uzavretý dva krát pracovný pomer. On nepodal žiadnu civilnú žalobu na vymáhanie svojich výplat ani žalobu na neplatnosť skončenia pracovného pomeru, keď že podal len trestné oznámenie.

Svedkyňa Z. U. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že ona neposlala obžalovaného za poškodeným, aby tento podpísal „nejaký papier“ ( čestné prehlásenie zo dňa 10.10.2013 - č.l. 46).

Súdna znalkyňa L.. V. H., znalec z odboru ekonómia a manažment, zapísaná v zozname Ministerstva spravodlivosti SR, na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2015 uviedla, že mala určiť mzdové nároky poškodeného a následne na zistenie či zamestnávateľ mal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie mzdových nárokov. Zistila, že základné mzdové náležitosti sú uvedené v tabuľke na strane č. 11 za uvedené mesiace. Ďalej zistila, že boli predložené príjmové pokladničné doklady buď na cestu do Deutschlandu ( D) a späť, alebo záloha. Niekedy nevedel nájsť súvislosť, nakoľko príjmový pokladničný doklad nebol zaúčtovaný, nejaké peniaze poškodený od obžalovaného dostal. Zostatky finančných prostriedkov, obžalovaný mal. Mal finančné prostriedky na výplatu poškodeného. Oba ukončenia pracovného pomeru boli bez písomnej formy. Keby súd konštatoval, že ukončenie pracovného pomeru bolo neplatné, potom by poškodený mal nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za dobu 2 mesiace Za prvé obdobie 662,54 eur a za druhé obdobie 663,80 eur. V pracovnej sume mzda nedosahuje ani minimálnu mzdu 327,20 eur. Tabuľka na strane č. 19 udáva mzdové nároky zamestnanca vyplývajúce z pracovných zmlúv, potvrdenia PN. Iné relevantné doklady jej neboli predložené. Tabuľka na strane 20 obsahuje tri výdavkové pokladničné doklady, o ktorých bolo v pokladničnej knihe účtované s popisom účelu platby „ mzdy“. Nakoľko jej nebola predložená hlavná kniha, nemôže s

určitosťou potvrdiť, či boli tieto finančné prostriedky zaúčtované ako mzda. Mohla to byť záloha na PHP, stravu a pod. Pokladničná kniha bola súčasťou účtovníctva.

Zo správy Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 30.09.2013 vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- zamestnávateľ spoločnosti W. T. Z..F..P.., H. C. XXX, kde je konateľom obžalovaný, uzatvoril dňa 26.01.2012 a 30.05.2012 so zamestnancom poškodeným M. N. dva pracovné pomery na rovnaký druhu práce „ vodič MKD“.

- zamestnávateľ podľa predložených dokladov neukončil pracovné pomery uzatvorené so zamestnancom M. N. dňa 26.01.2012 a následne 30.05.2012 preukázateľne t.j. napr. doručením oznámenia o ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe alebo doručením výpovede , alebo doručením uzatvorenej a obojstranne podpísanej dohody o skončení pracovného pomeru.

- zamestnávateľ pri kontrole predložil dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.03.2012 a 10.06.2012, ktoré nespĺňali všetky náležitosti, chýbal na nich podpis zamestnanca.

- zamestnávateľ prihlásil zamestnanca, M. N., do registra sociálnej poisťovne dňa 26.01.2012 a odhlásil ho 23.03.2013 a opätovne ho prihlásil dňa 30.05.2013 a odhlásil do 10.06.2013. V uvedenom období podľa predložených dokladov , a podľa prehlásenia zamestnávateľ a zamestnanec M. N. fakticky vykonával prácu podľa uzatvorených pracovných zmlúv,

- Zamestnávateľ predložil výdavkové pokladničné doklady zo dňa 26.01.2012, 07.03.2012 ( dva krát), 16.03.2012, 30.05.2012, 06.06.2012, podľa ktorých vyplatil zamestnancovi M. N. finančné čiastky, účel ktorých bolo „ na cestu do D a späť“.

- Zamestnávateľ nepreukázal a nezdokladoval vyplatenie mzdy zamestnancovi M. N. za odpracované dni v kontrolovanom období január - jún 2012.

- Zamestnávateľ predložil za mesiac január - jún 2012 iba osem ks záznamových listov ( kotúčov) použitých vodičom M. N., podľa ktorých viedol motorové vozidlo v dňoch 27,30,31.01.2012, 01.02.2012, 16,17,19. a 20.03.2012.

- Podľa predložených mzdových listov odpracoval M. N.Í. v mesiaci : Január 2012 - 4 dni Február 2012 - 18 dní Marec 2012 - 13 dní Máj 2012 - 2 dni Jún 2012 - 6 dní

Záver:

Zamestnávateľ je povinný odo dňa , keď vznikol pracovný pomer prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu, mzdu utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti Inšpektorát práce Trnava zistil, že:

- zamestnávateľ - obžalovaný - v kontrolovanom období január - jún 2012 si nesplnil povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, neprideľoval v celom období zamestnancovi pošk. M. N. prácu podľa uzatvorených pracovných zmlúv, čo je porušením ustanovenia § 47 odsek 1 písmeno a) Zákona číslo 301/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

- zamestnávateľ neposkytol preukázateľne v kontrolovanom období január - jún 2012 zamestnancovi M. N. za vykonanú prácu mzdu, čo je porušením ustanovenia § 118 odsek 1 Zákona číslo 301/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na doplnené dokazovanie, v intenciách uznesenia Krajského súdu Trnava, sp. zn. 3To7/16 zo dňa 16.02.2016, súd dospel k záveru, že vykonané dôkazy nepreukazujú vinu obžalovaného, práve naopak, svedčia o jeho nevine. V tejto súvislosti treba poukázať predovšetkým na znalecký posudok L.. V. H., z ktorého vyplýva, že poškodený dostal na mzde vyplatené viac, ako mu prináležalo, ktorú skutočnosť potvrdila znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní. Napriek tomu, že výplatný termínom bol 25. deň v mesiaci, poškodenému za mesiac február 2012 vyplatil mzdu už dňa 07.03.2012 vo výške 402 eur, ktorá suma zároveň obsahovala aj zálohy zo mzdy a ďalšie obdobie ( na obdobie splatnosti mzdy až 25.03.2012). Mzda za mesiac marec 2012 bola vyplatená už 16.03.2012 vo výške 320 eur, pričom mala byť splatná až 25.04.2012. Mzda za mesiac jún bola vyplatená 06.06.2012 vo výške 200 eur,

hoci mala byť splatná až 25.07.2012. Vyplatené sumy obsahovali nielen sumy aktuálnej mzdy, ale aj zálohu mzdy na ďalšie obdobie, predpokladaného trvania pracovného pomeru. Pokladničné výdavkové doklady s textom na cestu do D a späť sú uvedené sumy, ktoré poskytol poškodenému ako vodičovi na krytie cestovných výdavkov. Doklady s textom „ záloha“ svedčia o vyplatení mzdy a ďalších záloha mzdy poškodenému. Toto potvrdila aj znalkyňa, keď uviedla, že pokladničné výdavkové doklady s textom „ záloha“ sú v účtovníctve účtované ako výplata mzdy pre poškodeného. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2014, keď účtovníctvo za rok 2012 bolo uzavreté a daňové priznanie za tento rok bolo podané, preto v čase vyhotovenia znaleckého posudku, nebolo možné účtovné údaje za rok 2012 meniť. Podľa zápisnice z kontroly Inšpektorátu práce Trnava, ktorá je obsahom spisu boli zistené určité nedostatky v jeho mzdovej evidencii , avšak tieto sami o sebe nie sú trestnoprávnou kategóriou, môžu byť sankcionované v správnom prípadne daňovom konaní. Znalecký posudok teda preukazuje nevinu obžalovaného, keďže neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nebol preukázaný úmysel nevyplatiť mzdu poškodenému, naopak bol si vedomý toho, že poškodenému mzdu vyplácal v predstihu a najviac mu vyplácal aj zálohu zo mzdy na ďalšie obdobie. Treba poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný podal trestné oznámenie na poškodeného z dôvodu, že mu cez zverenú bankovú kartu ukradol z účtu firemné peniaze. Za tento skutok bol poškodený právoplatne odsúdený a to trestným rozkazom tunajšieho súdu 1T/66/2013 zo dňa22.04.2013 podľa§ 219 odsek 1 Tr. zákona k peňažnému trestu vo výške 200 eur a bol zaviazaný zaplatiť titulom náhrady škody Ľ. Z. ( obžalovanému) 300 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.06.2013. Trestné stíhanie bolo začaté voči poškodenému 17.07.2012.

Obžalovaný mal teda preukázané, že v žalovanom období mal s poškodeným uzavreté dve pracovné zmluvy a to zo dňa 26.01.2012 a 30.05.2012, čo napokon vyplýva aj z inšpektorátu práce zo dňa 30.09.2013. Obžalovaný v oboch prípadoch dal poškodenému výpoveď. V tomto smere už Inšpektorátu práce Trnava boli predložené dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.03.2012 a 10.06.2012, ktoré inšpektorát práce posúdil tak, že nespĺňajú všetky záležitosti, nakoľko na nich chýba podpis zamestnanca. Obžalovaný však podľa šetrenia Inšpektorátu práce Trnava, v súlade s týmito dohodami, prihlásil poškodeného do registra Sociálnej poisťovne dňa 26.01.2012 a odhlásil ho 23.03.2012 a opätovne ho prihlásil dňa 30.05.2012 a odhlásil 10.06.2012.

Poškodený M. N. v období od 23.03.2012 do 30.05.2012 fakticky nevykonával práce pre firmu obžalovaného, preto mu za toto obdobie nepatrila mzda.

Úvahy o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nemožno založiť len na nedostatkoch zistených inšpektorátom práce. Z tohto pohľadu treba poukázať na to, že si poškodený nepodal žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Len na základe právoplatného rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým by bola vyslovená neplatnosť výpovede, bolo by možné uvažovať, v akom rozsahu patrili poškodenému mzda aj za mesiace , ktoré fakticky neodpracoval. Súd považuje za potrebné preukázať na princíp ultima ratio v zmysle ktorého Trestné právo nemožno slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb o vlasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby strážili svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávne povahy, pokiaľ nie sú splnené všetky predpoklady vzniku trestno právnej zodpovednosti, prípadne nie sú tieto predpoklady celkom jasne zistené. Princíp trestného práva, ako prostriedku ultima ratio je najkrajnejšia možnosť, a sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ. V takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát prevažne majetkových trestných činov ( tak ako je to aj v danej veci), s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu.

Musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva, a že týmito inštitútmi možno reálne dosiahnúť nápravu, ak k porušeniu práva skutočne prišlo. Uvedený princíp tak umožňuje orgánom činných v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych či obchodných vzťahov, od trestnej činnosti. Súd po doplnení dokazovania zistil, že poškodený bol zamestnaný u obžalovaného od 01.02.2012 do 23.03.2012, od 01.06.2012 do 10.06.2012, za čo mu patrila mzda.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, súd dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o občianskoprávny, resp. pracovnoprávny vzťah medzi obžalovaným ako konateľom spoločnosti a poškodeným ako zamestnancom spoločnosti.

Z týchto dôvodov súd obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Tr. zákona v celom rozsahu oslobodil. Obžalovaný totiž predložil pokladničné doklady podpísané poškodeným zo dňa 07.03.2012 a 06.06.2012 znejúce na sumy 402 eur a 200 eur, na ktorých je výslovne uvedené, že výplaty boli vykonané práve na účely mzdy pre poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia na Krajský súd v Trnave cestou podpísaného súdu. Osoby, ktoré sa však po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvolanie, nemôžu toto svoje právo už účinne uplatňovať.