Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-395-2015.pdf
PDF · 75.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/395/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V., sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul. č. 7434/147 zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o, so sídlom v Trenčíne, Piaristická ul. č. 707/25 proti žalovanému: D. G. narodený X.XX.XXXX, trvalý pobyt v N., B. ul. č. XX, o zaplatenie 2 045,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia 411,84 eur s príslušenstvom sa zastavuje.
II. Zo zastavenej časti konania sa žalovanému priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1633,59 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05% ročne od dňa 1.11.2014 až do zaplatenia dlžnej sumy a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V časti konania o zaplatenie 1 633,59 eur spolu s príslušenstvom sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
V. Žalobcovi - Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul. číslo 7434/147 bude po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený súdny poplatok vo výške 18,30 eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 23.6.2015 žiadal žalobca, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 2 045,43 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne za obdobie omeškania od zosplatnenia dlhu do 29.12.2014 vyčíslený sumou 61,07 eur a od 29.5.2015 zo zažalovanej istiny až do jej zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s ním dňa 10.3.2014 uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej podmienky žalovaný ako dlžník nedodržal, pretože neplatil dohodnuté splátky. Z tohto dôvodu úver zosplatnil a žalovaný mu dlhuje na úverovej istine 1 985,-eur, na úverovom úroku 37,63 eur na poplatkoch za poistenie 10,80 eur a za upomienku 12,-eur. Na preukázanie jeho tvrdení predložil žalobca listinné doklady ohľadom vzniku zmluvného vzťahu, prehľad čerpania a splácania úveru, doklad o zosplatnení úveru, ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.
2. Žalovaný prevzal žalobu 1.8.2016 . Na výzvu súdu sa k nej nevyjadril a v konaní bol nečinný.
3. Pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca späť žalobu v časti zaplatenia sumy 411,84 eur a to vrátane z nej uplatneného úroku z omeškania. Z istiny 1 633,59 eur, ktorá zostala predmetom sporu žiadal úrok z omeškania od 1.11.2014 ( od zosplatnenia dlhu ) do jej zaplatenia.
4. Podľa § 144 a § 145 ods. 1 zákona č. 160 / 2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok ( CSP ) súd konanie v späťvzatej časti zastavil a ďalej prejednal len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 633,59 eur. Žalobca od žalovaného žiadal vrátenie nezaplatenej časti úverovej istiny ako rozdielu poskytnutého úveru 2 482,53 eur a vrátenej istiny 848,94 eur.
5. Z dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom listín založených v súdnom spise - zo zmluvy o úvere a prehľadu jeho úhrad bol zistený a preukázaný tento skutkový stav:
6. Dňa 10.3.2014 uzavreli strany sporu písomne zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej v tento deň žalovaný prevzal od žalobcu 2 482,53 ,-eur a zaviazal sa túto sumu vrátiť v 25. mesačných splátkach po 132,98 eur respektíve po 124,12 eur pretože súčasťou splátky bol poplatok poistného 8,86 eur, spolu v sume 3 103,-eur. Prvá splátka mala byť uhradená 10.4.2014. Končená splatnosť úveru mala nastať 12.4.2016. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 21,19 %, priemerná hodnota RPMN - 20,54 % a RPMN 23,6 %. V zmluve chýba údaj rozčlenenia skladby splátok, teda aká časť zo splátky pripadá na istinu a aká časť na úroky. Z dokladu veriteľa, tzv. výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný úver čerpal 10.3.2014 a že v čase do 14.10.2014 keď bolo zručných 6 splátok zaplatil len 3, spolu v sume 398,94 eur. Listom z 14.10.2014 žalobca dlh z úveru zosplatnil, vyčíslil ho sumou 2 495,43 eur a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Výzva bola odoslaná poštou dňa 16.10.2014. Po zosplatnení úveru zaplatil žalovaný 450,- eur.
7. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov upravoval v rozhodnej dobe vzniku zmluvného vzťahu, zákon č. 129/2010 Z. z. ako osobitný predpis. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Obchz.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca 10.3.2014 poskytol žalovanému úver 2 482, 53 eur, ktorú žalovaný v dohodnutej lehote splatnosti v plnej výške nevrátil, keď zaplatil 848,94 eur. Teda žalobca sa oprávnene domáha vrátenia zostatku úverovej istiny 1 633,59 eur a súd mu v tejto časti žalobného nároku aj v plnom rozsahu vyhovel. Iné nároky z prejednávanej zmluvy o úvere neboli predmetom sporu.
9. Žalobca požadoval aj úrok z omeškania z úverovej istiny a to od 16. dňa odo dňa odoslania výzvy na zaplatenie celého dlhu, teda od 1.11.2014, v sadzbe 5,05 % ročne. Dôsledkom omeškania dlžníka zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 Obchz. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy, vo výške nepresahujúcej výšku úroku z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania nemôže byť vyšší, než určuje § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase od 10.9.2014 do 15. 3.2016 bola úroková sadzba 0,05% takže žalobca má právo žiadať úrok z omeškania 5,05 % ročne. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil v správnej výške a súd mu v tejto časti zažaloveného nároku vyhovel.
10. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O trovách zastaveného konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že sa rozhodol na žalobe v tejto časti netrvať. Preto súd náhradu trov konania priznal žalovanému. Žalovanému však trovy konania nevznikli. Súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) poukazuje na to, že nie je z tohto dôvodu , rešpektujúc princíp hospodárnosti konania , potrebné rozhodovať o ich výške.
11. Súčasne súd rozhodol aj o trovách konania v ktorom bol prejednaný zostatok predmetu sporu. Žalobca mal v konaní po jeho procesnej úprave plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu trov
konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Žalobca za konanie zaplatil 122,50 eur. Z istiny 1 633,59 eur, ktorá po úkone čiastočného späťvzatia zostala predmetom sporu je súdny poplatok 97,50 eur. Zvyšnú časť súdneho poplatku 25,- eur, súd po skrátení o 6,70 eur žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátil.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).