Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-200-2015.pdf
PDF · 94.26 KB
No categories available
28Cb/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: IN Service s.r.o. so sídlom Prešovská 38, 821 02 Bratislava, IČO: 35 863 773, zast. JUDr. Anna Líšková, advokátka so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava proti žalovanému: DIRECT HOUSE, s.r.o. so sídlom Železničiarská 13, 811 04 Bratislava, IČO: 44 992 262 o zaplatenie 60.916,48 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60.916,48 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne:
- zo sumy 2.730,44 EUR od 01.10.2014 do 12.07.2015,
- zo sumy 916,48 EUR od 01.10.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.10.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.11.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.12.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 01.03.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.03.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 01.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 01.07.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 6.000,- EUR od 31.07.2015 do zaplatenia,
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.11.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 60.916,48 EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že Obchodná spoločnosť INDEX NOSLUŠ s.r.o. uzatvorila na dobu neurčitú so žalobcom písomnú Zmluvu o dodávaní služieb zo dňa 31.05.2013. Dňa 27.05.2013 bola písomne dohodnutá Zmluva o prevode časti podniku medzi spoločnosťou INDEX NOSLUŠ s.r.o. a žalobcom, pričom predmetom prevodu boli aktivity súvisiace so sprostredkovaním zamestnania
za úhradu a činnosťami agentúry dočasného zamestnávania. Žalobca vykonával všetky činnosti, ktoré si so žalovaným dohodla obchodná spoločnosť INDEX NOSLUŠ s.r.o., teda poskytovanie teleoperátorských služieb a reklamných a propagačných služieb. Na základe Zmluvy o dodaní služieb zo dňa 31.05.2013 uzatvoril žalobca Zmluvy o poskytovaní služieb s kvalifikovanými pracovníkmi pre dohodnutú činnosť - fyzickými osobami zapísanými v Živnostenskom registri SR, prípadne právnickými osobami zapísanými Obchodnom registri SR, ktorý sprostredkovane vykonávali teleoperátorské služby call centra v priestoroch sídla žalovaného, prípadne služby marketingového a reklamného charakteru. Zmluvy o dodaní služieb s tretími osobami uzatváral žalobca na základe písomnej objednávky zo strany žalovaného. Počas celej spolupráce žalobca takto celkovo uzatvoril 26 zmlúv. Na základe objednávky poskytol žalobca služby v dohodnutom rozsahu a v zmysle Zmluvy o dodaní služieb zo dňa 31.5.2013 a vystavil postupne nasledovné faktúry:
1390000034 05.08.2013 30.09.2013 16.236,90 Poskytnuté služby v zmysle Zmluvy o dodaní služieb 1390000061 15.09.2013 30.10.2013 14.625,30 Poskytnuté služby v zmysle Zmluvy o dodaní služieb 1390000091 15.10.2013 30.11.2013 16.201,02 Poskytnuté služby v zmysle Zmluvy o dodaní služieb 1390000099 05.11.2013 31.12.2013 16.583,70 Poskytnuté služby v zmysle Zmluvy o dodaní služieb
3. Žalovaný neuhradil v lehote splatnosti svoje záväzky voči žalobcovi, na urgencie žalobcu zareagoval až odpoveďou na návrh prvého splátkového kalendára tak, že v stanovených termínoch nebude vedieť svoj záväzok plniť. Žalobca mu vyšiel v ústrety a navrhol druhú Dohodu o splátkach s posunutými termínmi splátok. Žalovaný však nevedel prisľúbiť splnenie splátok v určených termínoch ani podľa druhého splátkového kalendára. V elektronickej pošte zo dňa 19.12.2013 sa však vyjadril, že sa situáciu bude snažiť riešiť v čo možno najkratšej dobe a v termínoch aké budú preňho skutočne reálne. Taktiež sa vyjadril, že v období začiatku roka 2014 bude môcť situáciu ohľadom splatenia dlhu riešiť intenzívnejšie. V tom čase už bola pozastavená spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, ktorá sa do dňa podania žaloby neobnovila, žalovaný nereagoval. Následne žalovaný odsúhlasil Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní, v ktorej sa dohodli na vyrovnaní dlžnej sumy tak, že prvá splátka bola dohodnutá vo výške 3.646,92 EUR a nasledujúce splátky po 6.000,- EUR/mesačne až do úplného vyrovnania finančného nároku v celkovej výške 63.646,92 EUR. Na základe Dohody o mimosúdnom vyrovnaní žalovaný dňa 13.07.2015 uhradil z prvej dohodnutej splátky vo výške 3.646,92 EUR sumu vo výške 2.730,44 EUR. Zvyšné dohodnuté splátky podľa splátkového kalendára žalovaný dodnes neuhradil. Žalobca tak k dátumu podania žaloby vo svojom účtovníctve eviduje pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 60.916,48 EUR.
4. Súd v tejto právnej veci vydal dňa 09.02.2016 platobný rozkaz č.k. 28Cb/200/2015-70, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Uvedeným úkonom žalovaného sa vydaný platobný rozkaz zrušil. Odpor bol odôvodnený tým, že nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že Mimosúdnu dohodu považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a z dôvodu absencie špecifikovania rozsahu služieb fakturovaných žalobcom. Uviedol, že svoje vyjadrenia objasní na pojednávaní.
5. Súd v danej veci nariadil pojednávania na termínoch 22.09.2016, 07.11.2016, ktorých sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný nemal vykázané doručenie predvolania na termín 22.09.2016, preto bolo pojednávanie odročené podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP. Na termín 07.11.2016 mal žalovaný vykázané doručenie predvolania dňa 18.10.2016, teda v lehote podľa ustanovenia § 178 ods. 2 CSP, žalovaný svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Je povinnosťou súdu konať hospodárne podľa ustanovenia § 157 ods. 1 CSP, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne spravidla na jedinom pojednávaní ako je ďalej uvedené v § 179 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 180 CSP. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a právneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto: Dohoda o mimosúdnom vyrovnaní, súbor faktúr žalobcu č. 1390000034, 1390000061, 1390000091, 1390000099 s rozpisom vykonanej činnosti a mailovou komunikáciou, Zmluva o prevode časti podniku, Zmluva o dodávaní služieb a Všeobecné obchodné podmienky, Cenník dodávaných služieb, Dohoda o splácaní dlhu v splátkach informatívne výpisy z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
6. Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi stranami sporu bol založený záväzkovo právny vzťah podriadený úprave obchodného zákonníka o nepomenovanej zmluve. Žalobca poskytol žalovanému službu - zabezpečil pre žalovaného teleoperátorské, reklamné a propagačné služby. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť žalobcovi poskytnúť predmetnú službu, čo aj urobil, a žalovanému v súlade s čl. 1. ods. 1.3 Zmluvy o dodávaní služieb zo dňa 31.05.2013 za vykonané služby žalobcovi zaplatiť odmenu. Zo Zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 27.05.2013 vyplýva, že časť podniku - divízia služieb vrátane pohľadávok patriacich k časti podniku bola prevedená z pôvodnej zmluvnej strany žalovaného - spoločnosti INDEX NOSLUŠ s.r.o. so sídlom Prešovská 38/B, 821 02 Bratislava, IČO 35 084 441 na žalobcu, čím je žalobca aktívne legitimovaným v konaní. Na základe písomnej dohody o mimosúdnom vyrovnaní žalovaný potvrdil existenciu záväzku, ktorý sa zaviazal uhradiť v dohodnutých splátkach. Následne túto dohodu vyhlásil z absolútne neplatnú, z dôvodu jej uzavretia pod nátlakom. Z emailovej komunikácie medzi stranami sporu prostredníctvom osoby p. Y. a p. U. je zrejmé, že si žalobca nechával odsúhlasovať mesačne mzdy/náklady za poskytované služby, resp. rozsahu služieb, ktoré následne fakturoval. Z obsahu vyplýva, že žalovaný potvrdzoval tieto úkony. K jednotlivým vystaveným faktúram sú prílohou tabuľka výkonov ako aj mailová komunikácia na odsúhlasenie rozsahu vykonaných služieb.
7. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 267 ods. 2 ObZ „Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.“
Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 ObZ „Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.“
Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.“
Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 ObZ „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“
8. Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby na základe písomnej Zmluvy o dodávaní služieb. Súd nemal pochybnosti o akceptovaní vykonanej služby zo strany žalovaného, pričom nebolo preukázané, ani žalovaným namietané, že by poskytnuté služby vykazovali nedostatky. V rovine obchodnoprávnej platí princíp najširšej zmluvnej voľnosti, strany si môžu dojednať aj iné zmluvy ako uvedené v Obchodnom zákonníku ako určitý typ. Obchodný zákonník spočíva aj na princípe neformálnosti a zásade dispozitívnosti úpravy tretej časti - záväzkových vzťahov. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu. Namietané žalovaným bolo, že k mimosúdnej dohode o vyrovnaní došlo pod nátlakom a teda aj v jej obsahu obsiahnuté uznanie záväzku a súhlas so splácaním vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na aplikáciu ustanovenia § 267 ods. 2 ObZ, ktoré vylučuje použitie ustanovení § 49 Občianskeho zákonníka na vzťahy upravené ObZ, kam predmetný záväzkový vzťah bezpochyby patrí. Vzhľadom k uvedenému súd námietku neplatnosti právneho úkonu z dôvody konania pod nátlakom považuje za nedôvodnú a z hľadiska platnosti právneho úkonu k nej nebude prihliadať. Navyše súd dodáva, že zo strany žalovaného takéto konanie ani nebolo súdu preukázané. Z uvedenej dohody o mimosúdnom vyrovnaní je zrejmý súhlas ako prejav vôle žalovaného splatiť predmetný záväzok voči žalobcovi, ktorý je možno definovať ako uznanie záväzku. Ohľadne námietka žalovaného o spornosti fakturovanej sumy so skutočne vykonanou činnosťou žalobcu, súd poukazuje na obsah mailovej komunikácie medzi stranami sporu o odsúhlasovaní si mesačnej fakturácie, resp. výkonov ako aj skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že by uvedené namietal voči žalobcovi, resp. že by vykonal úkon smerujúci k takémuto výkladu jeho vôle či prejavu. Nepreukázal, že by žalobcom vystavenú faktúru, ktorúkoľvek alebo všetky, namietal alebo vrátil žalobcovi ako nedôvodné. Na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť za poskytnuté služby, pričom obrana žalovaného vyznela ako účelová v snahe sa vyhnúť
plneniu záväzku, čo je v rozpore s ustanovenia ObZ. Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania a trov konania žalobcom má súd za to, že k porušeniu povinnosti na strane žalovaného došlo v dôsledku čoho má žalobca nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy/ dlžných súm v zmysle vystavených a doručených faktúr. Strany sporu si zmluvne výšku úroku nedohodli, súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky úrokov z omeškania. Nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky posúdil súd ako oprávnený a preto ho žalobcovi priznal. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. II ÚS 2221/2007: „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou.“ V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).