Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cb-74-2015.pdf
PDF · 112.02 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/74/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: LANDBERG s.r.o., IČO: 47 986 271, so sídlom 086 04 Gerlachov 47 , zast.: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: ELEKTRA NITRA s.r.o., IČO: 36522562, Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, zast. Advokátska kancelária Vozár s.r.o., Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava o zaplatenie 6.000,01 eura s prísl., sudcom JUDr. Oliverom Kolenčíkom, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu zamieta.
II.Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súd dňa 20.04.2015 domáhal zaplatenia sumy 12 661,57 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 24.02.2015, ktorý bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 25.02.2015, sa žalobca domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 04.03.2015, č. k.: 32K/8/2015-40 rozhodol o začatí konkurzného konania. Následne po podaní predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu bol žalobca kontaktovaný žalovaným za účelom riešenia predmetnej veci zmierom. Na základe uvedeného sa dňa 05.03.2015 žalobca a žalovaný osobne stretli v sídle žalovaného, kde po vzájomnom rokovaní uzavreli dohodu o urovnaní. V predmetnej dohode o urovnaní sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške 31 323,13 eura, a to tak, že I. prvú časť sumy vo výške 15.661,56 eura uhradí žalovaný žalobcovi do dvoch pracovných dní odo dňa podpisu predmetnej dohody o urovnaní na účet žalobcu a II. druhú časť sumy vo výške 15.661,57 eura uhradí žalovaný žalobcovi do 14 dní odo dňa podpisu predmetnej dohody o urovnaní na účet žalobcu uvedený v záhlaví tejto dohody. Žalobca sa v predmetnej dohode o urovnaní zaviazal, že v nasledujúci deň po podpísaní dohody podá na Okresný súd Nitra späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Žalovaný po uzavretí dohody uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 15.661,56 eura, pričom žalovaný ako dôkaz o tejto skutočnosti odovzdal žalobcovi doklad o úhrade (výpis z účtu). V zmysle uzavretej dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 mal žalovaný do 14 dní odo dňa podpisu predmetnej dohody zaplatiť na účet žalobcu aj druhú časť z celkovej sumy 31.323,13 eura, a to sumu vo výške 15.661,57 eura. Žalovaný si však tento svoj splatný záväzok nesplnil riadne a včas v plnej výške, a to ani po viacerých výzvach zo strany právneho zástupcu žalobcu. Zo strany žalovaného došlo dňa 01.04.2015 len k čiastočnej úhrade, a to sumy vo výške 3.000,00 eur, Žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 30.03.2015 do zaplatenia.
2.Žalobca podaním zo dňa 23.04.2015 zobral žalobu v časti 6 661,56 eura späť. Súd následne v rozsahu podľa § 172 ods. 6 OSP vydal platobný rozkaz dňa 07.08.2015 č. k. 31Cb/74/2015-33, proti ktorému včas podal odpor žalovaný.
3.V odpore žalovaný uviedol, že nakoľko bol doručený platobný rozkaz na zaplatenie sumy vo výške 6.000,01 EUR, žalovaný len predpokladá, že v tejto veci prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, a to na základe ďalších čiastkových platieb uskutočnených žalovaným v prospech žalobcu, konkrétne o platbu zo dňa 17.04.2015 vo výške 3.000,- eur a o platbu zo dňa 22.04.2015 vo výške 3.661,56 eura. Žalovaný týmto oznamuje súdu a voči platobnému rozkazu namieta, že záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi suma 6.000,- eur zanikol jednostranným započítaním vykonaným žalovaným dňa 27.04.2015. Žalovaný ako objednávateľ a žalobca ( vo význame právny predchodca žalobcu) ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 21.07.2014 Rámcovú zmluvu o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca zavial vykonať pre žalovaného elektroinštalačné práce na akcii ,JSAV Bratislava". Cenu diela podľa Rámcovej zmluvy o dielo vyúčtoval žalobca nasledovnými faktúrami: č. 14/112 vo výške 28.363,50 eur, č. 14/126 vo výške 37.899,- eur, č. 14/127 vo výške 4.549,50 eura, č. 14/139 vo výške 32.620,50 eura, a č. 14/140 vo výške 2.290,50 eura. Tieto faktúry žalovaný neuznal, považoval ich za sporné a vrátil ich žalobcovi. Žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávky, ktoré boli vyúčtované faktúrami: č. 2014103 vo výške 108,79 eura, č. 2014104 vo výške 1.075,50 eura, č. 2014106 vo výške 3.000,- eura, č. 2014107 vo výške 5.320,- eura, č. 2015008 vo výške 1.801,80 eura, č. 2015009 vo výške 3.174,60 eura, č. 2015010 vo výške 204,60 eura a č. 2015011 vo výške 3.112,80 eura, ktoré žalobca neuznal, považoval ich za sporné a vrátil ich žalovanému. Na spoločnom rokovaní konanom dňa 05.03.2015 v sídle žalovaného (ktoré malo za cieľ riešiť vzniknutú situáciu dohodou), obaja uzatvorili podľa § 585 na nasl. Občianskeho zákonníka dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo nahradenie doterajších sporných nárokov (sporné nároky) novým záväzkom, ktorý vyplynul z urovnania. Novým záväzkom, ktorý vyplynul z urovnania bol záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 31.323,13 eura, v dvoch splátkach po 15.661,56 eura (prvá splátka splatná do dvoch dní od popisu dohody a druhá splátka splatná do 14 dní od podpisu dohody). Na základe Dohody o urovnaní zo dňa 05.03.20015 vystavil žalobca dňa 05.03.2015 faktúru č. FV 15/026, ktorou fakturoval žalovanému sumu 31.323,13 eura so splatnosťou 04. 04. 2015. Prvá splátka fakturovanej sumy vo výške 15.661,56 eura bola žalobcovi uhradená hneď dňa 05.03.2015 a časť druhej splátky fakturovanej sumy v celkovej výške 9.661,56 eura bola uhradená v platbách dňa 31.03.2015 vo výške 3.000,- eur, dňa 17.04.2015 vo výške 3.000,- eur a dňa 22.04.2015 vo výške 3.661,56 eura. Na faktúru č. 15/026 tak zostávalo uhradiť sumu vo výške 6.000,- eur. K faktúre č. 14/112 na sumu 28.363,50 eura tak bol vystavený dňa 05.03.2015 dobropis č. FV 15/019 v sume -28.363,50 eura. Dňa 05.03.2015 žalobca voči žalovanému jednostranne započítal vzájomné pohľadávky a záväzky, okrem iného i faktúru č. 14/112 na sumu 28.363,50 eura s dobropisom č. FV 15/019 v sume -28.363,50 eura.
4.Ďalej v odpore uviedol, že žalovaný na faktúru č. 14/112 už čiastočne plnil, a to dňa 21.01.2015 v sume 6.000,- eura. Túto čiastku (právny predchodca žalobcu) nevrátil, hoci na jej zadržiavanie resp. na jej ponechanie nemal žiadny právny titul. Na základe čiastočného plnenia záväzku vyplývajúceho z faktúry č. 14/112 na sumu 28.363,50 eura, ktorý záväzok zanikol urovnaním a započítaním s dobropisom č. FV 15/019 sume -28.363,50 € vznikol záväzok žalobcu voči žalovanému vo výške 6.000,- eur a to z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.
5.Žalovaný dňa 27.04.2015 započítaním vykonaným podľa § 358 a nasl. Obchodného zákonníka jednostranne započítal proti pohľadávke žalobcu vo výške 6.000,- eur, ktorá vznikla neuhradením časti sumy, vyúčtovanej faktúrou č. 15/026 (so splatnosťou 04.04.2015 s výškou fakturovanej sumy celkom 31.323,13 eura), svoju pohľadávku vo výške 6.000,- eur, ktorá mu vznikla titulom bezdôvodného obohatenia - úhrady vykonanej dňa 21.01.2015 na faktúru č. 14/112 (so splatnosťou 03.12.2014, výška fakturovanej sumy 28.363,50 eura ), ktorá bola dobropisovaná (dobropis č. FV 15/026 na sumu -28.363,50 eura) z dôvodu nahradenia sporného záväzku nesporným záväzkom vyplývajúcim z urovnania.
6.Pohľadávka žalobcu vo výške 6.000,- eur, ktorá vznikla neuhradením časti sumy vyúčtovanej faktúrou č. FV 15/026, bola jednostranne započítaná proti pohľadávke žalovaného vo výške 6.000,- eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia.
7.Žalobca sa k odporu vyjadril tak, že v zmysle uvedenej dohody o urovnaní sa účastníci v Článku 11. dohodli, že žalovaný uhradí (právnemu predchodcovi žalobcu) sumu 31.323,13 eur, a to v dvoch splátkach, žalobca (vo význame právny predchodca žalobcu) v deň podpisu dohody o urovnaní zoberie návrh na vyhlásenie konkurzu späť a zároveň obaja účastníci konania uviedli, že považujú všetky svoje nároky podpísaním dohody (dohoda podpísaná dňa 05.03.2015) za urovnané, vrátane príslušenstva a že žiadna zo zmluvných strán si nebude voči druhej zmluvnej strane uplatňovať akékoľvek ďalšie nároky z rámcovej zmluvy, ako aj ostatné nároky tykajúce sa zhotovenia diela podľa rámcovej zmluvy. Žalovaný uhradil v zmysle dohody o urovnaní dňa 05.03.2015 sumu 15.661,56 eura, dňa 01.04.2015 sumu 3.000 eur, dňa 20.04.2015 sumu 3.000 eur a dňa 23.04.2015 sumu 3.661,56 eura. Teda žalovaný neuhradil v zmysle Dohody o urovnaní žalobcovi sumu 6.001 eur. Následne žalovaný doručil dňa 29.04.2015 započítanie zo dňa 27.04.2015, ktorým jednostranne započítal pohľadávku vo výške 6.000 eur, ktorá vznikla neuhradením časti sumy vyúčtovanej faktúrou č. FV 15/026 (vystavenou v zmysle Dohody o urovnaní) so svojou pohľadávkou vo výške 6.000 Eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia
- úhrady vykonanej dňa 21.01.2015 na faktúru č. 14/112. Žalobca daný zápočet neuznával. O danej úhrade vedeli obaja účastníci dohody už pred jej podpisom, pretože dohoda bola medzi účastníkmi podpísaná dňa 05.03.2015.
8.Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný plnil čiastočnými úhradami a bola dohoda, že žalobca vystaví novú faktúru a nové bude dobropisovať, pričom toto aj plnil. Dňa 05.03.2015 vystavil dobropis na sumu 28.363,50 eura, so splatnosťou 19.03.2015 a žalobca urobil jednostranný zápočet k faktúre 14/112 a v celom rozsahu takto kompenzoval. Suma 6000,- eur ako bezdôvodné obohatenie bola splatná 19.03.2015 a žalobca bol povinný zaplatiť túto sumu, keďže urobil zápočty. Žiaden započítací úkon po dni 05.03.2015 vo vzťahu k žalovanému realizovaný nebol.
9.Žalobca na pojednávaní uviedol, že celé to začalo tak, že volal ich p. Hanesch, aby mu vypomohli pre realizácii diela. Stavba bola dokončená, ale k peniazom sa nedostali, pričom žalovaný povedal, že buď zoberieme čo nám dávajú, alebo sa môžu súdiť do nekonečna. Následne za prítomnosti 4 osôb došlo k vynulovaniu faktúr - došlo k dohode o urovnaní. Priebežne sa zaujímal o stav účtov, pričom tiež v čase podpísania dohody o urovnaní mal vedomosť o platbe 6000,- eur z januára 2015. V čase podpísania dohody o urovnaní sa nebavili o konkrétnej faktúre, ale o celkovom urovnaní. Pokiaľ ide o listinu (č.1.62) jednostranný zápočet túto vyhotovila účtovníčka a tento doklad bol doručovaný žalovanému po 05.03.2015.
10.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pôvodne bola medzi účastníkmi uzavretá riadna zmluva o dielo zo dňa 21.07.2014. Počas realizácie nie pomocných, ale riadnych prác žalobcu boli dodávané kvalifikované a nekvalifikované pracovné sily a z tohto dôvodu nepreplácali celé faktúry. Uzavreli dohodu o urovnaní, pričom skutočnosť bola taká, že prechádzali faktúru po faktúre, a riešili koľko bolo kvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovníkov. Túto zmluvu resp. dohodu o urovnaní by uzavrel aj v prípade, ak by nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. On osobne platil peniaze žalobcovi aj sumu 6000,- eur v januári 2015 a k výslednej sume dohodnutého urovnania dospeli spoločne. Celá suma vo výške 28.363,50 eura z faktúry č. 14/112 bola sporná. V čase podpisovania dohody o urovnaní nepadlo o zaplatení sumy 6000,- eur v januári ani slovo a všetky faktúry mali byť stornované. K výslednej sume dohody o urovnaní sa dopracovali tak, že pôvodne boli fakturácie v plnom rozsahu ako pri kvalifikovaných pracovníkoch a následne pri nekvalifikovaných pracovníkoch neznižovali odpracované hodiny ale sadzbu za odpracovanú hodinu. Do tejto dohody strany zakomponovali aj vyčíslené škody napr. za rozbitie sklenenej výplne, poškodenie malieb atď. Do konečnej sumy urovnania boli zahrnuté nielen nezaplatené faktúry, ale aj zaplatené faktúry a snažili sme sa vytvoriť jednu sumu, ktorá je oprávnená.
11.Žalobca súdu dňa 07.01.2016 doručil návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu. Po vyjadrení súhlasu spoločnosťou LANDBERG s.r.o. súd uznesením č.k. 31Cb/74/2015-176 zo dňa 22.01.2016 pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu (VOMSTEL s.r.o.) a vstup spoločnosti LANDBERG s.r.o. (žalobcu) na pozíciu žalobcu.
12.Následne žalovaný podaním zo dňa 30.06.2016 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že objednávateľ nikdy nedal súhlas zhotoviteľovi na postúpenie pohľadávky spoločnosti LANDBERG. s.r.o. s poukazom na čl. 11 rámcovej zmluvy o dielo. Práve postúpenie pohľadávky z titulu čiastočného neuhradenia faktúry č. FV 15/026 v sume 6.000.01 eur je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. Je nepochybné, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu súvisí s rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 21.07.2014, a teda k jej postúpeniu sa podľa dohody účastníkov Rámcovej zmluvy vyžadoval súhlas objednávateľa diela. Ak potom veriteľ túto dohodu z dlžníkom nedodrží a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, jedná sa o absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ani dobrá viera postupníka, ktorý by o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti. O nevedomosti postupníka tu však určite nepôjde, keďže postupca i postupník mali v čase postúpenia pohľadávky rovnakého konateľa - p. P..
13.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že uzavretím dohody o urovnaní došlo k ukončeniu rámcovej zmluvy a teda všetkých práv a povinností vyplývajúcich z rámcovej zmluvy. Žiaden z účastníkov si už z rámcovej zmluvy nemôže uplatňovať svoje práva a preto nevidel dôvod, že by spoločnosť VOMSTEL nemohla postúpiť pohľadávku na aktuálneho žalobcu. Poukázal tiež článok 2 ods.2 Dohody o urovnaní a na faktúru F V/15/026 vystavenú v zmysle dohody o urovnaní, kde v texte danej faktúry je uvedené: Fakturujeme Vám na základe "Dohody o urovnaní" zo dňa 05.03.2015. Z uvedeného vyplýva, že došlo k zániku rámcovej zmluvy.
14.Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými v spise postupom podľa § 204 CSP, výsluchom strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15.Dňa 21.07.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný podpísali rámcovú zmluvu o dielo. Obsahom zmluvy boli práva a povinnosti zmluvných strán objednávateľa a zhotoviteľa. Súčasťou totožnej listiny rámcovej zmluvy bola aj dohoda, že "zhotoviteľ môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3. osoby, len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa".
16.Dňa 03.11.2014 právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 14/112 na sumu 28 363,50 eura.
17.Dňa 21.01.2015 žalovaný (p. Hanesch) zaplatil na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 6000,- eur (č.l.63 a výpoveď p. V. 18.Strany mali počas existencie zmluvného vzťahu rámcovej zmluvy o dielo za sporné naceňovanie kvalifikovanej, resp. nekvalifikovanej pracovnej sily a s tým (pre strany a ich účtovníctvo dôležité) súvisiace fakturované faktúry č. 14/112 vo výške 28.363,50 eura, č. 14/126 vo výške 37.899,- eur, č. 14/127 vo výške 4.549,50 eura, č. 14/139 vo výške 32.620,50 eura, č. 14/140 vo výške 2.290,50 eura a faktúry č. 2014103 na sumu 108,79 eura, č. 2014104 na sumu 1.075,50 eura, č. 2014106 na sumu 3.000,- eur, č. 2014107 na sumu 5.320,- eur, č. 2015008 na sumu 1.801,80 eura, č. 2015009 na sumu 3.174,60 eura,2015010 na sumu 204,60 eura, č. 2015011 na sumu 3.112,80 eura.
19.Dňa 05.03.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dohodu o urovnaní (č.l.6). Obe strany pri podpise dohody vedeli o čiastočne zaplatenej faktúre č. 14/112 vo výške 6000,- eur, ktorá úhrada faktúry bola dňa 21.01.2015. Žalovaný vedel, že súčasťou dohody o urovnaní sú aj nezaplatené aj zaplatené faktúry, ktoré boli medzi účastníkmi sporné (výpoveď žalovaného). Dňa 05.03.2015 právny predchodca žalobcu zároveň fakturoval (dobropisom) faktúru č. FV15/019 na sumu -28 363,50 eura. V ten istý deň žalobca vyhotovil list s označením "Jednostranný zápočet- oznámenie" (č.l. 62).
20.Po podaní žaloby, žalovaný zaplatil na účet právneho predchodcu dňa 20.04.2015 sumu 3 000,- eur a dňa 23.04.2015 sumu 3 661,56 eura (č.l.24-25).
21.Dňa 27.04.2016 žalovaný vyhotovil listinu "Započítanie" (č.l.64), v ktorom konštatoval bezdôvodné obohatenie vo výške 6000,- eur vzniknutý započítaním dobropisom č. FV15/019 v sume -28 363,50 eura. Tento v listine tvrdený nárok mienil žalovaný uvedeným prejavom započítať ku dňu kedy sa mali stretnúť dňa 04.04.2015. Uvedený prejav mieneného započítania bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený dňa 29.04.2015.
22.Dňa 05.05.2015 právny predchodca prejavil listom nesúhlas a vrátil zápočet.
23.Dňa 10.12.2015 právny predchodca žalobcu a žalobca podpísali listinu o postúpení pohľadávok, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Právny predchodca žalobcu na postúpenie pohľadávok súhlas žalovaného nemal.
24.Podľa § 585 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
25.Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku (ods. 2).
26.Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania (ods. 3).
27.Predmetom tohto konania je zaplatenie peňažnej sumy žalobcovi žalovaným, ktorá mala vzísť z dohody o urovnaní vo svojom zvyšku, po čiastočných úhradách žalovaným so zostatkom 6 000,01 eura s príslušenstvom. Žalovaný sa bránil, že uvedenú sumu započítal bezdôvodným obohatením žalobcu vo výške 6 000,- eur, ktoré plynulo z plnenia realizovaného pred pokonávkou (plynúca z faktúry č. 14/112) a tá suma nebola predmetom dohody o urovnaní a tiež pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
28.Právnym dôvodom zániku záväzku je dohoda o urovnaní. Dochádza k "vyporiadaniu" pôvodného záväzku na základe dohody. Sporné otázky sa medzi stranami riešia formou vzájomných ústupkov. Na základe urovnania vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je odlišný od pôvodného záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať splnenia z pôvodného záväzku, ale len splnenia z nového záväzku, ktorý vznikol na základe dohody o urovnaní.
29.Urovnanie sleduje predovšetkým odstránenie skutkovej či právnej spornosti záväzku medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. Vedľa dohody dlžníka a veriteľa ako dôvodu zániku záväzku predpokladmi urovnania sú: existencia záväzku (v zásade), spornosť, či pochybnosť o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. Postačí, ak sa jednému z účastníkov záväzkového právneho vzťahu javia existujúce práva a povinnosti sporné či pochybné. Môže ísť teda o pochybnosť, ktorá má subjektívny charakter a ktorej príčinou môže byť dokonca omyl. Spornosť sa môže týkať skutkových a právnych otázok. Platnosti dohody o urovnaní neprekáža ani omyl v tom, čo bolo medzi stranami sporné alebo pochybné. To však neplatí, ak omyl bol vyvolaný niektorým z účastníkov úmyselne (lesť).
30.Obchodný zákonník nemá vlastnú právnu úpravu urovnania (pokonávky). Z tohto dôvodu ustanovenia § 585 až § 587 OZ platia aj pre obchodné záväzkové vzťahy.
31.Súd uvádza, že ide bezpochyby o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi založený pôvodne rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 21.07.2014 (č.l.182), následne dohodou o urovnaní. Právny predchodca žalobcu fakturoval faktúru č. 14/112 dňa 03.11.2014 na sumu 28 363,50 eura (č.l. 60). Nebolo sporným, že medzi účastníkmi bolo sporné nacenenie plnenia zo zmluvy o dielo ohľadne počtu a kvalifikovanosti pracovníkov za odpracovanú činnosť. Uvedené naceňovanie pred pokonávkou bolo realizované prostredníctvom faktúr, ktoré faktúry strany pojali do dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 ako sporné nároky vyčíslené faktúrami. Sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že v čase spisovania dohody "išli faktúra po faktúre" a sám vedel (p. Hanesch), že dňa 21.01.2015 zaplatil na účet žalobcu sumu 6000,- eur.
32.Zo dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 (č.l.6) mal súd za preukázané, že účastníci tejto dohody podľa § 585 Občianskeho zákonníka, považovali za sporné vzájomné záväzky - fakturácie z vystavených faktúr, v ktorých bola zahrnutá aj faktúra č. 14/112 zo dňa 03.11.2014. Uvedenej spornosti nebráni ani skutočnosť, že strana žalovaného sa subjektívne domnievala, že uvedené nemala plniť, pretože práve podstatou pokonávky je, že spornosť neuhradeného, čiastočne plneného alebo plne uhradeného záväzku, ktoré v čase dohody o urovnaní existuje sa pokonávkou nahrádza úplne novým záväzkom, v ktorom sú kumulované ústupky jednej, či druhej strany dohody, pričom výsledná dohoda o novom záväzku v sebe v zásade zahŕňa stav ku dňu uzavretia dohody, pričom sa nemožno domáhať plnenia z pôvodného nahradeného záväzku. Nemožno poukazovať na plnenie na faktúru, pretože faktúra je len (možno daňovým) vyúčtovacím dokladom, pričom samotná spornosť vzájomných záväzkov spočívajúcich v nacenení za odpracované hodiny je predpokladom pre uzavretie pokonávky. Pokiaľ ide o dobropisovanie faktúr, na ktoré odkazovala dohoda o urovnaní a na ktoré poukazoval žalovaný, uvedené dobropisovanie nemá žiaden význam pre existenciu bezdôvodného obohatenia (zjednodušene povedané) vo vzťahu k faktúre č. 14/112 zo dňa 03.11.2014, pretože aj dobropis č. FV15/019 na sumu -28363,50 je zrejme len pre strany sporu a účtovníctvo relevantný doklad. Žalovaným tvrdené vzájomné "započítania" zo dňa 05.03.2016 (č.l.205) v skutočnosti neboli započítacími úkonmi účastníkov dohody o urovnaní, ale iba účtovníckym vyporiadaním pôvodných sporných nárokov. Inými slovami, ak by pre strany neplynula povinnosť vyhotovovať faktúry, ale sporným by bolo naceňovanie a počet kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily, tak ako tomu bolo v tomto prípade , bolo by na účel času po uzavretí dohody o urovnaní nepodstatné, že jeden z účastníkov plnil pred dohodou (čiastočne) a o tomto plnení by obe strany vedeli v čase uzatvárania dohody o urovnaní s výsledkom nového záväzku, ktorý "s čiastočným plnením" musel počítať.
33.Potom započítanie žalovaného zo dňa 27.04.2016 (č.l.64) súd vyhodnotil, ako neúčinné, pretože žalovaný nemohol mať pohľadávku z bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi z predchádzajúceho čiastkového plnenia zo dňa 21.01.2015 za situácie existencie dohody o urovnaní, ktorá bola realizovaná dňa 05.03.2015 a ktorej súčasťou bol aj predchádzajúci sporný záväzok z faktúry č. 14/112.
34.Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom p. Kompana, k otázkam rokovania a kreácie sumy urovnania, pretože aj keby kreácia sumy počítala s "vrátením" skôr zaplatenej sumy 6000,- eur, musela by byť podľa názoru súdu nepochybne takáto povinnosť žalobcu uvedená v texte písomnej dohody o urovnaní za situácie, že účastníci dohody o urovnaní o čiastočne zaplatenej sume v čase podpisovania dohody vedeli.
35.Na základe vyššie uvedeného právny predchodca žalobcu (VOMSTEL s.r.o.) mal nárok na žalovanú sumu vo svojom zostatku.
36.Podľa § 587 cit. zák., i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.
37.Podľa § 39 cit. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38.Podľa § 524 ods. 1 cit. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
39.Podľa § 525 ods. 2 cit. zák., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
40.V priebehu konania prišlo k zmene účastníka na strane žalobcu a žalovaný namietal aktívnu legitimáciu s poukazom na dojednanie v rámcovej zmluve ohľadne povinnosti vyžiadať súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky.
41.Súd z totožnej listiny rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 21.07.2014 zistil existenciu dohody, podľa ktorej "zhotoviteľ môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3. osoby, len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa".
42.Účastníci dohody o urovnaní (právny predchodca žalobcu a žalovaný) uzavreli dohodu, podľa ktorej (Čl. II bod 2) urovnaním podľa bodu 1, tohto článku sa považujú nároky oboch zmluvných strán špecifikované v Čl. I. bod 2. a 4., za urovnané, vrátane príslušenstva a žiadna zo strán si nebude voči druhej zmluvnej strane uplatňovať akékoľvek ďalšie nároky vyplývajúce z rámcovej zmluvy, ako aj ostatné nároky týkajúce sa zhotovenia diela podľa Rámcovej zmluvy. Uvedená dohoda nie je podľa názoru súdu generálnou dohodou o urovnaní týkajúcou sa všetkých práv a povinností navzájom (napr. práv a povinností z predchádzajúceho od rámcovej zmluvy o dielo odlišného právneho vzťahu, ak by existoval). Predmetnou pokonávkou odstránili stav spornosti a neistoty ohľadne nárokov plynúcich z nacenenia pracovnej sily (podkladom boli faktúry) s príslušenstvom a tiež podľa textu dohody vylúčili ďalšie nároky týkajúce sa zmluvy o dielo týkajúce sa zhotovenia diela.
43.Uvedenou dohodou o urovnaní podľa názoru súdu ale nevylúčili záväzok vyplývajúci z tej istej listiny v Čl. 11- záverečné ustanovenia, týkajúci sa možnosti právneho predchodcu žalobcu postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z rámcovej zmluvy o dielo, alebo s ňou súvisiacu na tretie osoby len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa- žalovaného. Uvedená dohoda o podmienkach postúpenia pohľadávok mohla podľa názoru súdu existovať aj izolovane a aj za situácie, že je pojatá do vlastného textu zmluvy o dielo. Na uvedený záväzok - povinnosť zhotoviteľa (právneho predchodcu žalobcu) vyžiadať predchádzajúci súhlas objednávateľa sa podľa názoru súdu dohoda o urovnaní nevzťahovala, pričom z konania nevyplynula ani len stranami tvrdená spornosť uvedeného záväzku, preto na uvedený záväzok ani nemohli účastníci dohody o urovnaní pomýšľať (§ 585 OZ). Z textu záverečných ustanovení podľa názoru súdu vyplýva, že uvedený "zákaz" postúpenia pohľadávok bez predchádzajúceho súhlasu sa týkal nielen rámcovej zmluvy o dielo, ale aj zmluvy súvisiacej, ktorou podľa prejavenej vôle účastníkov rámcovej zmluvy o dielo mohla byť aj zmluva uzavretá v budúcnosti a súvisiaca s rámcovou zmluvou o dielo, teda aj zmluva o urovnaní.
44.Takto súd vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky vyplývajúce z nového záväzku z dohody o urovnaní, ale tá súvisela s rámcovou zmluvou o dielo, preto ak žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu mal súhlas žalovaného s postúpením pohľadávok, postúpenie pohľadávok súd vyhodnotil ako neúčinné z dôvodu absolútnej neplatnosti (§ 39 OZ) právneho úkonu postúpenia zo dňa 10.12.2015. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom tvrdeného práva a súd žalobu zamietol.
45.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznal strane žalovaného náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v celom rozsahu. Žalovaný bol úspešný, čo do sumy vo výške 6000,01 eura. V konaní bola žaloba čiastočne späťvzatá vo výške 6 661,56 eura a konanie zastavené pričom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, pretože sumu 6 661,56 eura plnil po začatí konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.