Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-316-2016.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/316/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra- pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky G. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, G. Q. a otca Q. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v UVTOS J., F. XX/XXX, o návrhu matky dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého V. F., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke dieťaťa.
Súd zaväzuje otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého V. F., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, a to od 1.10.2016 .
Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého V. F., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.10.2016 do 31.10.2016 predstavuje sumu 8,95 EUR, súd zaväzuje otca dieťaťa zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Okresnému súdu Nitra bol dňa 17.10.2016 doručený návrh matky dieťaťa, ktorým táto požadovala zveriť maloletého V. F., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa požadovala zaviazať prispievať na výživu maloletého výškou sumy, ktorú ponechala na zváženie súdu s tým, že otec bude výživné na maloletého platiť vždy do 15-teho dňa v príslušnom mesiaci vopred k jej rukám od októbra 2016. V obsahu návrhu poukázala na stav, že maloletý V. pochádza z jej nemanželského zväzku s jeho otcom, pričom s otcom dieťaťa spolu nežijú a o dieťa sa stará ona. V návrhu uviedla, že otec dieťaťa je vo VTOS. Vyjadrila sa k pomerom na strane maloletého a k jej príjmu, ako aj výdavkom, ktoré má ona v súvislosti s bývaním. 2.Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je rozvedená, má tri vyživovacie povinnosti a pracuje ako telefónna operátorka s príjmom približne 450 eur mesačne, pričom poberá prídavky na dve deti a je nemajetná. Uviedla, že maloletý V. navštevuje 4. triedu ZŠ v G. Q. a v tejto súvislosti má ona s ním bežné výdavky. V konečnom návrhu požadovala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil minimálne výživné od 10/2016 a styk maloletého s otcom dieťaťa nežiadala upraviť. 3.Otec dieťaťa sa na pojednávaní pred súdom k veci nevyjadril, nakoľko sa na pojednávanie nedostavil, a to z dôvodu, že je vo VTOS v J., kde je u neho nariadená karanténa s predpokladom trvania do 6.12.2016, a to pre vírusovú hepatitídu typu A u otca dieťaťa.
4.Súd v tejto súvislosti, ktorá mu bola známa ešte pred termínom nariadeného pojednávania, kontaktoval UVTOS J. a požiadal, aby sa otec k návrhu matky písomne vyjadril a jeho písomné vyjadrenie aby bolo zaslané súdu. 5.Otec dieťaťa jeho písomné vyjadrenie sa k tejto právnej veci doručil súdu 3.11.2016. Z jeho písomného vyjadrenia vyplýva stav, že je vo VTOS v J., že je nemajetný, pričom počas VTOS je pracovne zaradený. Uviedol, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Vyjadril súhlas so zverením maloletého V. F. matke dieťaťa. Nepožadoval upraviť styk s maloletým synom, avšak konštatoval, že po prepustení z VTOS by sa rád s maloletým synom stretával. Zároveň uviedol, že jeho príjem predstavuje pracovná odmena, ktorá nedosahuje ani životné minimum a preto požadoval, aby mu bolo určené len minimálne výživné na maloletého syna. Vo vyjadrení konštatoval, že bol informovaný o termíne pojednávania a vyjadril súhlas s tým, aby súd v konaní pokračoval bez jeho prítomnosti, pretože trpí súčasne ochorením, pre ktoré sa nemôže na pojednávanie dostaviť. 6.Súd preto postupom podľa § 31 CSP - Civilný sporový poriadok Zákon č. 160/2015 Z.z. v konaní pokračoval bez prítomnosti otca dieťaťa. 7.Kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadal, aby maloletý bol zverený matke dieťaťa a výživné aby bolo otcovi dieťaťa určené v minimálnej výške. Nepožadoval upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Uviedol, že rodina matky je úradom sledovaná a v doterajšej starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Uviedol tiež, že otec v mesiaci 10/2016 na maloletého zaplatil výživné 18,18 eur. 8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list mal. dieťaťa, oznámenie UVTOS J.- karanténa otca dieťaťa pre hepatitídu typu A, oznámenie UVTOS o nemožnosti predvedenia otca z dôvodu karantény, vyjadrenie otca k návrhu matky dieťaťa zaslané z úrovne UVTOS i z úrovne samotného otca, doklady predložené matkou na dnešnom pojednávaní- príjem, návšteva ZŠ mal., spis OS Nitra sp. zn. 24P/106/2016 a zistil tento skutkový a právny stav veci. 9.Maloletý V. F. sa narodil XX.X.XXXX v O.- Y. z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. V súčasnej dobe sa o maloletého stará matka potom čo u maloletého dieťaťa bola rozsudkom tunajšieho súdu 24P/106/2016-20 zrušená ústavná starostlivosť, ktorá bola v minulosti u maloletého rozsudkom súdu nariadená. Matka žije spolu s maloletým v jednej domácnosti a okrem syna V. sa ešte stará o maloletého E. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého otcom nie je Q. F.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má matka k plnoletej J. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z jej rozvedeného manželstva a je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti rodičom matky- manželov G. a J. J.. V súčasnej dobe je matka dieťaťa rozvedená a spolu má tri vyživovacie povinnosti k uvedeným deťom. V jej starostlivosti sa nachádzajú dve z uvedených detí. Maloletý V. je žiakom 4. triedy ZŠ v Zlatých Q.. Poplatok za obedy v ZŠ platí matka 20 eur mesačne, za školský klub 5 eur mesačne. Maloletý je zdravý. Má dioptrické okuliare, za ktoré ona platila 140 eur. Bežné výdavky u neho sú na stravu, oblečenie, obuv a hygienické potreby. Výchovné problémy s maloletým matka nemá. Stará sa ešte o syna E. Q., nar. XX.X.XXXX. Matka dosahuje príjem 450 eur mesačne v čistom a poberá prídavky na dve deti v sume 23,52 eur mesačne na každé z detí. Nehnuteľnosti ani motorové vozidlá nevlastní. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné vrátane energií 350 eur, rodičom spláca mesačne 200 eur, pretože jej v minulosti požičali finančné prostriedky. S otcom dieťaťa komunikuje prostredníctvom listov a tiež ho navštevuje vo VTOS. 10.Otec dieťaťa je v súčasnej dobe vo VTOS v zariadení v J.. V tomto zariadení je pracovne zaradený, ale má nízku odmenu za výkon práce. Je nemajetný a okrem maloletého V. má vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. J., nar. XX.X.XXXX a k plnoletému Q. F., nar. XX.X.XXXX. Otec dieťaťa vo svojom vyjadrení súhlasil, aby maloletý V. bol zverený matke dieťaťa súdnym rozhodnutím a aby jemu bolo určené platiť na syna minimálne výživné 27,13 eur mesačne, nakoľko jeho pracovná odmena nedosahuje ani životné minimum. Poukázal na to, že aktuálne trpí infekčným ochorením, kvôli ktorému je v karanténe vo VTOS a preto sa pojednávania nemohol zúčastniť, pričom súhlasil, aby súd v konaní pokračoval i bez jeho prítomnosti, keďže sa k veci vyjadril. 11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 12.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Aktuálna výška minimálneho výživného vyjadrená sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne predstavuje sumu 27,13 eur v súčasnej dobe. 16.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18.Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 19.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 20.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 21.Podľa § 232 CSP ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právopaltnsoti rozsudku. Súd môže v odôvodnenených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 22.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky dieťaťa v tejto právnej veci bol podaný dôvodne. V stave pomerov, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a o maloleté dieťa stará matka dieťaťa, je v záujme dieťaťa, aby maloleté dieťa bolo zverené v osobnej starostlivosti matky dieťaťa. Aktuálny výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa nevykazuje žiadne vážne nedostatky, čo potvrdilo aj vyjadrenie zástupkyne UPSVaR Nitra na pojednávaní pred súdom. Matka sa riadne stará o maloletého V. a rovnako i mladšieho syna E. Q., ktorého otcom je iný muž. Matka dieťaťa upravila svoje životné podmienky, sociálne podmienky, pracovne sa zaradila ako telefónna operátorka a u zamestnávateľa Simio s.r.o. dosahuje príjem v priemere mesačne v čistom 356,39 eur. Okrem toho jej ešte boli vyplácané nemocenské dávky, ktoré za sledované obdobie 6 mesiacov predstavovali sumu spolu 92 eur. Matka poberá prídavky na dve deti v sume 23,52 eur mesačne. Je nemajetná. Výdavok má v súvislosti s bývaním v byte, ktorý obýva spolu s deťmi a má ho prenajatý. Taktiež vracia finančné prostriedky jej rodičom v sume 200 eur mesačne. Táto situácia nevyhnutne vyžaduje, aby sa okrem matky dieťaťa na výžive dieťaťa podieľal aj otec dieťaťa, a to aspoň sumou minimálneho výživného, ktorého aktuálna výška je 27,13 eur mesačne na jedno dieťa. Matka evidentne z jej príjmu nemôže pokryť všetky odôvodnené potreby syna V. a tiež druhého dieťaťa, ktoré má v jej starostlivosti maloletého E. Q.. Navyše má matka ešte tretiu vyživovaciu povinnosť ku dcére J. Q.. Súčasný stav pomerov na strane otca dieťaťa umožnil súdu určiť otcovi dieťaťa výživné v rozsahu minimálneho výživného, ktoré musí na maloleté nezaopatrené dieťa platiť každý z rodičov, a to bez ohľadu na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Tie sú v súčasnej dobe na strane otca dieťaťa obmedzené stavom, že otec sa nachádza vo VTOS, kde v rámci výkonu práce dosahuje nízky príjem. Navyše v súčasnej dobe je v karanténe kvôli ochoreniu hepatitída typu A má tiež ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému a plnoletému dieťaťu, ktoré má z iného vzťahu. Za danej situácie súd preto mohol otcovi dieťaťa určiť len uvádzané minimálne výživné, nakoľko predpoklady pre určenie vyššieho výživného zo strany otca pre maloleté dieťa upravené Zákonom o rodine naplnené neboli. V tomto smere však treba poukázať na stav, že maloletý V. navštevuje už štvrtý ročník ZŠ, jeho výdavky majú v zásade bežný charakter a dieťa je zdravé. Preto matka nemá nijako mimoriadne navýšené výdavky na V.. Matka sa osobne o syna stará, keďže otec výkon osobnej starostlivosti u syna realizovať nemôže pre objektívnu príčinu. Snahou otca dieťaťa by však do budúcna malo byť, aby zodpovedne pristupoval k jeho rodičovskej povinnosti, a to výžive maloletého V. i ostatných jeho detí, správal sa tak, aby sa v budúcnosti vo VTOS neocitol a nebol odkázaný na minimálny príjem z výkonu práce v zariadení na VTOS a aby svoje možnosti, schopnosti a doterajšie pracovné skúsenosti využil v prospech toho, aby získal prácu, ktorou zabezpečí slušnú
životnú úroveň jednak sebe a tiež deťom, ktoré sú v tomto smere na jeho príjem nevyhnutne odkázané. Tak isto je dôležité podporiť zámer otca dieťaťa v budúcnosti sa s maloletým synom stretávať a podieľať sa na jeho výchove. To však nie je reálne v súčasnej dobe, keď je otec vo VTOS a sám si zložitosť tejto situácie uvedomuje aj pre oblasť styku medzi ním a synom. Z tohto titulu preto súd styk medzi otcom a dieťaťom neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov ako to požadovala matka, kolízny opatrovník a v konečnom dôsledku i otec dieťaťa. V prípade problémov otca v styku so synom v budúcom období, treba prioritne hľadať riešenie poradenstvom na príslušných kompetentných úradoch a komunikáciou s matkou dieťaťa. Až po vyčerpaní takýchto možností a neúspešnom kontakte s dieťaťom je možné využiť na rozhodnutie vo veci súd. Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, je v záujme mal. dieťaťa upraviť práva a povinnosti ku nemu v tom rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku. 23.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a to podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.