Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. A. A., so sídlom kancelárie MW. E. X, XXX XX Ž., správca úpadcu: Ing. Jaroslav Širo - PROMT, s miestom podnikania Ovčiarsko 183, 010 04 Ovčiarsko, IČO: 33 378 339, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: O. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XXX/X, XXX XX Ž., toho času XRow L. T., R. B. S., E. N., C., právne zastúpený: JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s.r.o., so sídlom Krížna 336/2, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 863 041, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 12.07.2013 domáhal voči žalovanému určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, úhrady nákladov štúdia žalovaného na UAA v USA voči veriteľom konkurzného konania vedeného pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 2K/1/2012 a súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu XX.XXX,XX eur, ktoré úpadca zaplatil na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.08.2010 a na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/1/2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 161/2012 zo dňa 21.08.2012 bol žalobca ustanovený do funkcie konkurzného správcu úpadcu Ing. Jaroslav Širo - PROMT, s miestom podnikania 010 04 Ovčiarsko 183, IČO: 33 378 339. Poukazujúc na ustanovenie § 62 ods. 1, 5, § 60 ods. 1, 3 a § 86 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) žalobca uviedol, že ako správca je oprávnený a povinný uplatniť právo odporovať právnemu úkonu na súde a využiť všetky dostupné právne prostriedky na ochranu práv konkurzných veriteľov. Uviedol, že konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 17.02.2012 a právny úkon úpadcu špecifikovaný v žalobe, ktorého neúčinnosť má súd určiť, bol uskutočnený a pokračoval odo dňa 10.08.2010. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 21.08.2012 s účinnosťou odo dňa 22.08.2012. Ukracujúci právny úkon žalobca špecifikoval tak, že dňa 10.08.2010 sa úpadca zaviazal „Dohodou o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ na úhradu nákladov spojených so štúdiou dcéry O. na univerzite UAA v USA v hodnote X A. Sk, čo predstavuje sumu XX.XXX,XX eur. Úpadca v liste adresovanom správcovi dňa 14.12.2012 uviedol, že financie z predaja domu, ktorý patril úpadcovi a jeho manželke, úpadca použil aj na financovanie štúdia dcéry v USA. Z uvedeného má žalobca za to, že úpadca financoval štúdium žalovanej v období, kedy už bol v úpadku a neplnil si svoje splatné záväzky voči svojim veriteľom. Na základe uvedeného má za to, že úpadcovým financovaním štúdia žalovanej došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu voči veriteľom, nakoľko úpadca si v predmetnom období neplnil svoje splatné záväzky voči nim. Keďže správca nedisponuje prehľadnou

evidenciou účtovníctva o zaplatených faktúrach úpadcu za obdobie financovania štúdia žalovanej v USA na to, aby mohol presne určiť, ktoré platby boli použité na financovanie, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na predloženie dôkazov preukazujúcich skutočnosť, kto, kedy a z akých finančných zdrojov financoval štúdium žalovanej v USA. Za predpokladu, že sa nepreukáže financovanie inou osobou, je jednoznačné, že úpadcovým financovaním nákladov štúdia žalovanej v USA v priebehu piatich rokov pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 61 ods. 1, 2 a 3 ZKR. Žalobca ako dôkaz pripojil k žalobe kópiu Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 10.08.2010 a kópiu žiadosti o vysvetlenie zo dňa 14.12.2012.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu zo dňa 16.08.2013 k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Pojednávanie konané dňa 07.10.2016 sa uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov strán a žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na predpoklady odporovateľnosti podľa ustanovenia § 57 s konštatovaním, že dňa 10.08.2010 došlo k uzavretiu Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „Dohoda“), ktorej účastníkmi bola U.. B. Š. a úpadca U.. O. Š., z obsahu ktorej vyplýva, že medzi záväzky manželov je zaradené „štúdium dcéry O., (t. j. žalovanej v tomto konaní) na univerzite UAA v USA v hodnote X A. Sk“ s tým, že podľa čl. 3 bod 3.3 Dohody tieto záväzky preberá na seba U.. O. Š. (úpadca). Žalobca má za to, že preukázanie konkrétnej existencie pohľadávky označenej v žalobnom návrhu je možné uskutočniť len na základe výsluchov strán tejto dohody a žalovaného s poukazom na označený dôkazný návrh, v zmysle ktorého má žalovaná predložiť vysvetlenie, akým spôsobom boli uhrádzané náklady spojené s jej štúdiom, nakoľko podľa žiadosti o vysvetlenie zo dňa 14.12.2012 predloženej žalobcom súdu úpadca v žiadosti uviedol, že financie z predaja domu na D. Q., ktorý patril dlžníkovi a jeho manželke, použil aj na financovanie štúdia dcéry v USA. Preukázanie pohľadávky, z ktorej žalobca odvodzuje dôvodnosť žaloby, žalobca viaže na vykonanie výsluchu označených osôb a listinou, z ktorej bude vyplývať financovanie štúdia žalovaného tak, ako ho označil úpadca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2012. Keďže dom, z ktorého mali byť použité finančné prostriedky na financovanie štúdia, bol predávaný v mesiaci júl 2010, kedy úpadca dňa 15.07.2010 potvrdil prevzatie sumy 91.280,- eur z predaja domu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010, k napadnutému právnemu úkonu malo dôjsť v období nasledujúcom po prevzatí týchto finančných prostriedkov. Ako prostriedky procesného útoku žalobca okrem vyššie uvedených tvrdení, označil dôkazy - zoznam pohľadávok veriteľov, z ktorého bude vyplývať výška záväzkov úpadcu k momentu odporovaného právneho úkonu dlžníka a výšku jeho majetku. Žalobca má za to, že majetkové pomery dlžníka vyplývajú priamo z Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde v čl. 3 bod 3.2 je uvádzaný majetok dlžníka ku dňu 10.08.2010, ktorý zjavne nepostačuje na uspokojenie v rozhodnom čase existujúcich pohľadávok veriteľov úpadcu.

5. Napriek výzve samosudkyne žalobca právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa v konaní domáha, nevymedzil, poukazujúc na absenciu prehľadnej evidencie účtovníctva dlžníka o zaplatených faktúrach za obdobie financovania štúdia žalovanej v USA, pričom z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že za tieto úkony žalobca považuje vykonané úhrady úpadcom na účel predpokladaný Dohodou o vysporiadaní BSM a vyplývajúci z oznámenia dlžníka adresovaného správcovi zo dňa 14.12.2012. Žalobca má za to, že v danom štádiu konania môže špecifikovať ukracujúce právne úkony len všeobecným vymedzením úhrady nákladov štúdia žalovanej.

6. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku okrem vyššie označených skutkových tvrdení navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného ako účastníka konania na preukázanie existencie pohľadávky, ku ktorej sa viaže predmetná žaloba. Pripojil sa k návrhu na výsluch úpadcu ako účastníka právneho úkonu, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, a to na preukázanie existencie spornej pohľadávky. Na preukázanie majetkových pomerov dlžníka žalobca poukázal na obsah Dohody o vysporiadaní BSM a na preukázanie majetkových pomerov dlžníka navrhol žalobca predložiť zoznam pohľadávok veriteľov dlžníka aktualizovaný ku dňu 06.04.2016, z ktorého vyplýva výška pohľadávok zistených voči úpadcovi. Keďže zo zoznamu veriteľovi dlžníka nevyplývajú časové súvislosti vzniku ich prihlásených pohľadávok, žalobca označil ako dôkaz prihlášky jednotlivých veriteľov, ktorých vznik sa viaže k momentu uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Na preukázanie prevzatia finančných prostriedkov z predaja domu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2010 žalobca predložil fotokópiu príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 15.07.2010 znejúceho na sumu XX.XXX,- eur.

7. Právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný potvrdil uzavretie dohody o vysporiadaní BSM avšak s konštatovaním, že predpokladaný obsah dohody sa naplnil len čiastočne, a to z dôvodu potreby následnej starostlivosti dlžníka o bývalú manželku, a to až do okamihu smrti U.. Š.. Žalovaný poprel existenciu účtovných a iných dokladov vzťahujúcich sa k financovaniu štúdia žalovanej a poprel, že by k takýmto pôvodne predpokladaným úhradám vôbec došlo. Uviedol, že financovanie štúdia si žalovaná zabezpečoval z vlastných zdrojov. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a v rámci prostriedkov procesnej obrany označil ako dôkaz výsluch svedka - úpadcu. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na obsah žalobného návrhu, ktorý za právny úkon uvádza len Dohodu o vysporiadaní BSM s neurčitým vymedzením použitia finančných prostriedkov na štúdium žalovanej. Dôkazné návrhy žalobcu vzhľadom na vymedzený predmet konania žalovaný označil za irelevantné a navrhol vykonať dôkaz výsluchom dlžníka.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2K/1/2012-32 zo dňa 13.02.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 34/2012 zo dňa 17.02.2012 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 18.02.2012. Vzhľadom na okamih začatia konkurzného konania súd na úpravu práv a povinností strán aplikoval ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ,

(1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

(3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

(4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a ods. 5

(1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

11. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR,

(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

12. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

13. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou

14. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu s účinkami dňa 22.08.2012. Podľa § 57 ods. 2 lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu a keďže konkurz bol vyhlásený zverejnením uznesenia dňa 21.08.2012 začala lehota na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá zákona plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. dňa 22.08.2012. Posledným dňom na podanie odporovacej žaloby bol tak deň 22.08.2013, pričom z prezentačnej pečiatky súdu vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby na súde dňa 12.07.2013. Súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenia odporovateľnosti v žalobe označeného úkonu dlžníka na tom, že napadnutý úkon bol uskutočnený dlžníkom s osobou spriaznenou s dlžníkom, pričom ide o ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 1 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR.

15. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mal byť odporovateľný právny úkon uskutočnený v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

16. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa je podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4, v zmysle ktorého je možné

odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase, kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré týmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Medzi všeobecné predpoklady odporovateľnosti avšak patrí vymedzenie právneho úkonu dlžníka a platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu , pričom plynutie hmotnoprávnych lehôt, podľa sa viaže na uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov vykonaných dlžníkom v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania. K základným štrukturálnym náležitostiam žaloby prináleží popis právneho úkonu dlžníka, ktorému sa odporuje, ďalej tvrdenie, že napadnutý právny úkon je platný a účinný a ďalej preukázanie, že napadnutý právny úkon ukracuje prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase napádaného právneho úkonu .

17. Právny úkon vymedzuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka tak, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Teda aby išlo o právny úkon vo všeobecnosti musí tu existovať prejav vôle, jeho ďalšou náležitosťou je to, aby naň boli viazané právne následky, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, musí ísť o prejav vôle dovolený právnym poriadkom a právne predpisy musia s prejavom vôle spájať zamýšľané právne následky. Podstata žaloby, ktorou sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť napadnuté odporovateľnosťou. To znamená, že žalobca sa môže domáhať, aby tieto úkony dlžníka boli vyhlásené za právne neúčinné. Odporovateľnosť tak znamená nastolenie tzv. relatívnej právnej neúčinnosti právneho úkonu, to znamená, že relatívne neúčinný právny úkon je naďalej platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojené s platným právnym úkonom, ale vo vzťahu medzi stranami v danom prípade veriteľmi prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym úkonom, sa na tento právny úkon hľadí, ako kedy k právnemu úkonu nedošlo. Teda základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je tvrdenie a preukázanie existencie konkrétneho právneho úkonu dlžníka, ktorý je platný, účinný, a ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti. Podľa ustálenej judikatúry nepostačuje, aby dlžník len prejavil vôľu smerujúcu k následku, ktorý ukráti, resp. je spôsobilý ukrátiť pohľadávku veriteľa, ale musí ísť o taký prejav vôle, ktorý skutočne vyvolal právne následky, a ktorý súčasne viedol k ukráteniu uspokojenia pohľadávky dlžníkovho veriteľa. Teda základným predpokladom prejednania žaloby o určenie odporovateľnosti právneho úkonu je jednoznačné vymedzenie právneho úkonu, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha, a to označením konkrétneho právneho úkonu, uvedením jeho obsahu a času, kedy k právnemu úkonu došlo a určením strán právneho vzťahu. Len k takto vymedzenému predmetu konania súd posudzuje ďalšie zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti, ako je plynutie hmotnoprávnych lehôt, vecnú legitimáciu strán, platnosť právneho úkonu ako predpokladu úspešnej odporovateľnosti, vzťah právneho úkonu k majetku dlžníka a ukrátenie veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávku v konkurznom konaní. Súd je názoru, že žalobca v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienky odporovateľnosti vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu, ktorého existenciu nie je možné zisťovať v súdnom konaní z navrhovaných dôkazov, ale navrhovanými dôkazmi majú byť zisťované základné podmienky a predpoklady úspešnej odporovateľnosti viažuce sa k v žalobe označenému konkrétnemu právnemu úkonu dlžníka. Pri uplatnení odporovateľnosti musí byť právny úkon dlžníka určený druhovo, účastníkmi tohto právneho vzťahu, príp. aj určením predmetu plnenia, dátumom vykonania právneho úkonu a to tak, aby sa odporovaný právny úkon mohol odlíšiť od iných právnych úkonov dlžníka. Teda konkretizácia právneho úkonu ako predpoklad odporovacej žaloby je nevyhnutná ako spôsobilý predmet konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.12.2007, sp. zn. 30 Cdo 1239/2007). Len konkrétny právny úkon dlžníka umožňuje súdu posudzovať vecnú legitimáciu strán, posúdenie hmotnoprávnych lehôt na uplatnenie práva a posúdenie ostatných zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti. Týmto právnym úkonom nemusí byť len prevod majetku alebo jeho časti, ale aj odmietnutie majetku, ktorý by dlžník mohol nadobudnúť napríklad odmietnutím daru alebo dedičstva, odpustením dlhu a podobne. Pokiaľ žalobca v podmienkach prejednávanej veci označil za odporované úkony úhrady nákladov štúdia žalovanej, súd konštatuje, že faktická činnosť dlžníka sa bez ďalšieho nepovažuje za právny úkon, ktorý je možné úspešne napadnúť odporovateľnosťou. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovanej, z ktorého by bolo možné presne špecifikovať predmetný právny úkon, súd konštatuje, že uvedený postup žalobcom Civilný sporový poriadok ani zákon o konkurze a

reštrukturalizácii nepripúšťa. Konanie je začaté na súde dňom, kedy je žalobca doručená súdu a k uvedenému momentu súd podľa posudzuje aj dodržanie základných hmotnoprávnych lehôt. Zmyslom odporovacej žaloby podľa § 57 je dosiahnuť rozhodnutie súdu o určení, že konkrétny právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní, je právne neúčinný. V takom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie žalobca. Napriek tomu, že súd v priebehu pojednávania vyzval žalobcu na presné vymedzenie právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha, žalobca svoju povinnosť tvrdenia nesplnil. Žalobca za právny úkon dlžníka označil faktické konanie dlžníka - úhrady štúdia žalovanej, vychádzajúc predpokladov a domnienok vyvolaných obsahom Dohody o vyporiadaní BSM a vyjadrenia dlžníka zo dňa 14.12.2012, a to napriek tomu, že takéto úkony žalovaná poprela a tieto jej tvrdenia potvrdil svedok - dlžník U.. Š.. Údaje o konkrétnych odporovateľných právnych úkonoch dlžníka vrátane okolností, za ktorých k uskutočneniu týchto úkonov došlo v žalobe absentujú.

19. Právnym úkonom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka nie je faktická činnosť, ale musí ísť o také konanie, ako prejav vôle konajúceho, s ktorým právne predpisy spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností právneho vzťahu. Pokiaľ žalobca vyššie uvedeným spôsobom právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa domáha, nevymedzil, a za takýto právny úkon určil faktické konanie dlžníka , súd uvedený nedostatok posúdil ako hmotnoprávnu vadu žaloby s dôsledkom zamietnutia žalobného návrhu. V sporovom konaní je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu, pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočnosti rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti sa viaže k preukázaniu tvrdení strany. Aby strana sporu mohla splniť povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia, medzi ktorými existuje vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy, nemôže byť takáto skutočnosť ani predmetom dokazovania. Žalobca je preto povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti určované hypotézou hmotnoprávnej normy, čím je vymedzený aj rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané. Rozhodovaniu súdu, ktorým súd určuje , ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, predchádza vymedzenie skutkových tvrdení žalobcom a žalovaným, z ktorých je možné vyhodnotiť relevantnosť navrhovaných dôkazov. Opačný postup, ktorým by súd až z vykonávaných dôkazov zisťoval rozhodné skutočnosti pre ich následné podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy je v rozpore s princípom rovného postavenia procesných strán, v rozpore s povinnosťou strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tým jasne a určito vymedzeného predmetu konania. Vzhľadom na uvedené súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a následne žalobný návrh vo veci samej v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

20. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný. Žalovanému tak vzniká právo voči žalobcovi na plnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).