Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-8Er/370/2013

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš vo veci exekúcie oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o, IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5 851 02 Bratislava V, proti povinnému X., vedenej pod sp. zn. EX 9111/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie sumy 2.595,64 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e . II. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie a proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným u súdneho exekútora do zápisnice dňa 21.05.2013, sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-5396 zo dňa 14.11.2012, právoplatný dňa 27.12.2012 a vykonateľným dňa 30.12.2012. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a predmetného rozhodcovského rozsudku, označeného za exekučný titul, vydal tunajší súd dňa 07.06.2013 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa krutého vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 08.08.2016 podanie, ktorým oznámil a zaslal námietky povinného proti trovám exekúcie a proti predbežným trovám exekúcie a námietky povinného proti exekúcii. Z predložených listín vyplýva, že súdny exekútor dňa 18.06.2013 vydal vo veci upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré dňa 20.07.2016 doručil povinnému. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 20.07.2016, v ktorom ten bol náležite poučený o možnosti vzniesť proti exekúcii a proti trovám exekúcie námietky, tento svoje právo využil a dňa 22.07.2016 podal námietky proti trovám exekúcie a predbežným trovám exekúcie, ktoré boli doručené na exekútorský úrad dňa 25.07.2016, a dňa 27.07.2016 podal námietky proti exekúcii, ktoré boli doručené na exekútorský úrad dňa 29.07.2016, t.j. povinný námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie podal na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote.

3. V námietkach proti exekúcii povinný okrem iného uvádza, že oprávnený mu je neznámym subjektom, podľa povinného sa nejedná o právneho nástupcu žiadneho z jeho veriteľov. V prípade, ak došlo k postúpeniu pohľadávky, toto mu nebolo oznámené. Ďalej uvádza, že podkladom ( exekučným titulom) pre vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá tvorila súčasť zmluvy o úvere a tento podpísal nedobrovoľne z dôvodu, že voči nemu nemohol vzniesť výhradu, keďže sa nejednalo o samostatný právny dokument, ale tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy, čím boli porušené práva spotrebiteľa. Doložka je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok povinnému nebol nikdy doručený a preto nemôže byť právoplatný. V uvedenom období sa povinný nachádzal mimo územia SR, avšak na jeho adrese bol zastihnuteľný a niekto mu neavizoval pokus o

doručenie akýchkoľvek písomností, či už prostredníctvom Slovenskej pošty alebo rámci náhradného doručovania cestou príslušného OOPZ. Povinný dal do pozornosti aj skutočnosť, že sa bude domáhať aj obnovy konania za účelom zrušenia tohto rozsudku a to j z dôvodu, že išlo v tej dobe o premlčanú pohľadávku, ktorú by povinný mohol úspešne namietať.

4. V námietkach proti trovám exekúcie a predbežným trovám povinný uvádza, že vyčíslené trovy sú nezákonné a neopodstatnené, nie sú bližšie špecifikované a sú vysoko nadhodnotené. Z dôvodu ich neupresnenia nie je možné určiť, v ktorej konkrétnej položke súdny exekútor pochybil a z toho dôvodu sú trovy nepreskúmateľné a zmätočné. Rovnako tak má povinný za to, že trovy sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože dosahujú takmer výšku istiny.

5. Súdny exekútor sa k námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie vyjadril v samotnom podaní, ktorým doručil predmetné námietky súdu. Čo sa týka vyjadrenia súdneho exekútora k námietkam proti trovám exekúcie, v nich sa uvádza, že súdny exekútor vychádzal pri ich určení z § 200 a nasl. Exekučného poriadku. Povinný namieta proti sume 485,40 Eur uvedenej v upovedomení o začatí exekúcie. Predmetná suma predstavuje iba predbežný odhad trov exekúcie - upozornenia povinného, že výška trov môže byť v takejto výške v prípade, ak neuhradí pohľadávku v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ide len o predbežný odhad, to neznamená, že v konečnom dôsledku trovy v takej výške aj budú. Súdny exekútor navrhuje námietky proti trovám zamietnuť. K námietkam proti exekúcii súdny exekútor uviedol, že disponuje rozhodovacou právomocou len v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom ( napr. pri určovaní spôsobu vykonania exekúcie), nie je však kompetentý rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania. Je toho názoru, že exekúcii vykonáva plne v súlade s Exekučným poriadkom a podľa poverenia udeleného príslušným súdom.

6. Výzvou zo dňa 25.08.2016 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby sa v lehote 5 dní vyjadril k námietkam povinného, t.j. ku všetkým skutočnostiam uvedeným v námietkach, hlavne, aby uviedol a preukázal, či bolo postúpenie oznámené povinnému, aby sa vyjadril k rozhodcovskej doložke, aby doručil zmluvu o úvere spolu s rozhodcovskou doložkou, aby sa vyjadril k doručovaniu rozhodcovského rozsudku.

7. Dňa 16.09.2016 právny zástupca oprávneného doručil súdu vyjadrenie, ktorom sa okrem iného uvádza, že v prílohe zasiela oprávnený zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 08.11.2004 uzavretú s právnym predchodcom oprávneného a povinným. Poukazuje na bod 5 č.l. III Záverečné ustanovenia, v ktorom žalovaný vyjadril súhlas s oboznámením sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami ( ďalej len ,,VOP"). V č.l. 18 VOP sa nachádzajú ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Poukazuje na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej uvádza, že z dôvodovej správny k § 53 ods. 4 písm. r) vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako ja dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatniť aj v občianskom súdnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Oprávnený upozorňuje, že exekučný súd je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Oprávnený má za to, že exekúcia je vedená v súlade so zákonom a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a námietky voči trovám exekúcie sú nedôvodné. K vyjadreniu oprávnený doložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo doručované povinnému ( zásielka sa vrátila s poznámkou ,, neprevzal v odbernej lehote"), pričom bola uplatnená fikcia doručenia, zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 08.11.2004., všeobecné obchodné podmienky ( VOP).

8. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonávania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd, na základe námietky povinného, rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Súd námietkam vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

12. Tvrdeniami povinného ohľadom doručovania rozsudku v rozhodcovskom konaní sa súd nezaoberal, nakoľko sa jedná o skutočnosť, ktorá predchádzala vydaniu exekučného titulu, a teda exekučný súd nie je oprávnený túto okolnosť skúmať, nakoľko v exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia ani správnosť konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

13. Povinný vo svojom podaní ďalej namietal, že nie je splnená jedna z podmienok pre vedenie exekúcie, ktorou je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého sa predmetná exekúcia vedie, nie je spôsobilý byť exekučným titulom, keďže rozhodcovský súd nemal právomoc v danej veci konať.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

15. Z pripojených listinných dôkazov, najmä Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 08.11.2004 vrátane Všeobecných obchodných podmienok (VOP) a rozhodcovského rozsudku, súd zistil nasledovné:

16. Právny predchodca oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 a povinný uzavreli dňa 08. 11. 2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere , na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Článok 18. Všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: " Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu.

17. Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal na rozhodcovskom súde žalobu.

18. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu vo výške 2.595,64 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, pričom žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

19. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo164/1996).

20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa") v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy /t.j. do 08. 11. 2004/ typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

21. Podľa § 23a ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) / v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007/ spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka /v znení účinnom do 31. 12. 2007/ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka /v znení účinnom do 31. 12. 2007/ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Právna úprava v zákone o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 01. 01. 2008). Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, Slovenská sporiteľňa a.s., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov, teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o fyzickú osobu, ktorej boli zo strany dodávateľa poskytnuté peňažné prostriedky na nákup spotrebného tovaru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu nie je teda žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa.

26. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k

záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

27. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch apod.), ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku.

28. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica"). Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.

29. Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok ,najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane".

30. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, smernica Rady 93/13/ EHS z5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

31. V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C 76/10, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,už citovaný,).

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka /v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

33. Podľa § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

34. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka /v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007/, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky.

36. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcu. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.

37. V záujme naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní".

38. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej doložky formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade, je že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že v č.l 18 VOP nebola daná možnosť spotrebiteľovi od rozhodcovskej doložky odstúpiť.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 zo dňa22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 Cdo 1/2012zo dňa 21. 03. 2012).

41.Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon neprípustný. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.

42. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto o námietkach povinného vznesených proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko exekúcia vedená bez spôsobilého exekučného titulu je neprípustná.

43. Podľa § 50 ods. 5 vety prvej Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o zastavení exekúcie a o trovách s ňou súvisiacich.

44. Podľa § 201 ods.2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

45. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

46. Čo sa týka námietok povinného proti trovám exekúcie a proti predbežným trovám exekúcie, tými sa súd podrobne nezaoberal a rozhodol len, že im vyhovuje, pretože exekúcia sa začala na podklade

nespôsobilého exekučného titulu, preto má súd za to, že povinný nie je povinný platiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd zároveň dodáva, že po právoplatnosti rozhodnutia o námietkach, súd exekúciu zastaví a bude v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodovať o trovách exekúcie a náhrade trov pre súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.