Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym, v právnej veci žalobkyne: R. B., O.. XX.X.XXXX, Z. V. U. X, XXX XX Ž., proti žalovanému: MODERN HOME s.r.o., IČO: 47 424 346, so sídlom Kopčanská 1798, 908 51 Holič, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uloženie povinnosti a vrátenie kúpnej ceny, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 26.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.2.2016 podanou na súde dňa 23.2.2016 a na základe výzvy súdu uskutočnenej uznesením č.k. 6C/42/2016-34 zo dňa 21.4.2016 podaním podaným na súde dňa 11.5.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd: 1/ určil kúpnu zmluvu č. XXXXXX uzatvorenú dňa 7.9.2015 medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou za neplatnú, 2/ uložil žalovanému povinnosť prevziať späť žalobkyňou kúpeny tovar uvedený v zmluve, 3/ uložil žalovanému titulom vrátenia kúpnej zmluvy povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 15.9.2015 do zaplatenia a nahradil jej trovy konania. 2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodnila tým, že ako kupujúca dňa 7.9.2015 na predvádzacej akcii žalovaného v priestoroch hotela Slovakia v Žiline uzatvorila so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu č. XXXXXX, predmetom ktorej zmluvy bol nákup parného čističa, kuchynského riadu a 2 ks poukážok v hodnote 1.000,- eur na nákup tovaru v obchodoch Billa, Kaufland alebo Tesco. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.500,- eur, ktorú kúpnu cenu žalobkyňa uhradila v hotovosti na predvádzacej akcii. Žalobkyňa následne obdržala od žalovaného parný čistič, súpravu riadu a 2x potvrdenie o zaplatení hotovosti 1.000,- eur, ktoré mali byť žalobkyni vymenené za nákupné poukážky do dvoch dní. Nakoľko sa žalobkyni do dvoch dní nikto neozval, začala žalobkyňa kontaktovať žalovaného na telefónne čísla uvedené v zmluve. Snaha o kontaktovanie žalovaného však bola neúspešná, a žalobkyňa preto listom odstúpila od predmetnej kúpnej zmluvy a zaslala žalovanému späť zakúpený tovar. Listová zásielka (odstúpenie od zmluvy) aj zakúpený tovar sa žalobkyni vrátili späť, nakoľko adresát sa na uvedenej adrese nezdržiaval. 3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená náhradným spôsobom, v súdom určenej lehote nevyjadril. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 4.11.2016. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných stranami pričom zistil nasledovný skutkový stav. 6. Z predloženej kúpnej zmluvy (č.l. 5 spisu) mal súd za preukázané, že dňa 7.9.2015 žalovaný ako predávajúci uzatvoril so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu č. XXXXXX, predmetom ktorej bol predaj tovaru- parný čistiaci systém, žehlička, nastavce, kuchynský riad, 2x poukážka v hodnote 1.000,- eur, a to za kúpnu cenu 1.500,- eur, ktorú žalobkyňa uhradila v hotovosti v deň uzatvorenia zmluvy, ktorej prevzatie sumy žalovaný potvrdil podpisom na kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o miesto uzatvorenia kúpnej zmluvy, na tejto bolo síce uvedené, že bola uzatvorená v prevádzkových priestoroch žalovaného, avšak ako vyplýva zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný v priebehu konania nerozporoval, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v priestoroch hotela Slovan v Žiline, teda mimo prevádzkových priestoroch žalovaného. 7. Žalobkyňa listom zo dňa 10.9.2015 (č.l. 12 spisu) odstúpila od kúpnej zmluvy č. XXXXXX, ktorú písomnosť zaslala na adresu žalovaného dňa 11.9.2015. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (Ďalej v texte ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 10. Podľa ust. § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte ako „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 11. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 12. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 13. Podľa bodu 2 prvá veta osobitných ustanovení k zmluve uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, „v prípade, ak ide o zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, je kupujúci oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od tejto zmluvy do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru, pričom kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj pred začatím plynutia tejto lehoty na odstúpenie od zmluvy.“ 14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte ako „zákon č. 102/2014 Z.z.“), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti predávajúcich pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona. 15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z., zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa na účely tohto zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho. 16. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. a/ zákona č. 102/2014 Z.z., zmluvou, predmetom ktorej je predaj tovaru, sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek zmluva, na základe ktorej spotrebiteľ nadobúda vec za odplatu, najmä kúpna zmluva a zmluva o dielo. 17. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z.z., pri pochybnostiach o doručení sa spotrebiteľom odoslané oznámenie o odstúpení od zmluvy považuje za doručené uplynutím času primeraného použitému spôsobu doručovania, ak spotrebiteľ vie preukázať jeho odoslanie na adresu oznámenú spotrebiteľovi predávajúcim v súlade s alebo na adresu, ktorej zmena bola spotrebiteľovi náležite oznámená predávajúcim po uzavretí zmluvy. Ak poštovú zásielku, ktorej obsahom je oznámenie o odstúpení od zmluvy, nemožno dodať predávajúcemu z dôvodov podľa osobitného predpisu, oznámenie o odstúpení od zmluvy sa považuje za doručené dňom jeho odoslania predávajúcemu na adresu podľa prvej vety. 18. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z., predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi všetky

platby, ktoré od neho prijal na základe zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane nákladov na dopravu, dodanie a poštovné a iných nákladov a poplatkov; tým nie je dotknuté ustanovenie. 19. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z.z., spotrebiteľ je oprávnený vrátenie tovaru, ktorý nadobudol na základe zmluvy uzavretej počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou, predávajúcemu odoprieť až do doby, keď predávajúci spotrebiteľovi vráti zaplatenú cenu alebo preddavok za tovar alebo službu. 20. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 21. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. K časti žaloby o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni titulom vrátenia kúpnej ceny sumu 1.500,- eur s príslušenstvom súd uvádza nasledovné: 24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa platne odstúpila od kúpnej zmluvy č. XXXXXX, čím žalovanému s poukazom na vyššie citované zákonné ust. 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni ako kupujúcej kúpnu cenu, t.j. sumu 1.500,- eur. Vychádzajúc z ust. § 10 ods. 2 zákona č. 102/2014 Z.z. navyše predpokladom pre vrátenie kúpnej ceny nebola povinnosť žalobkyne vrátiť predávajúcemu tovar. 25. Nakoľko v priebehu konania nevyšlo najavo, že by žalovaný vrátil žalobkyni kúpnu cenu, súd ho prvou vetou výroku rozsudku zaviazal na zaplatenie sumy 1.500,- eur. 26. Rovnako súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1.500,- eur v zákonom stanovenej výške 5 % ročne počnúc od 26.9.2015 do zaplatenia (t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí 14- dňovej lehoty podľa § 9 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z., kde začiatok plynutia 14- dňovej lehoty s poukazom na ust. § 8 ods. 3 zákona č. 102/2014 Z.z. je potrebné počítať odo dňa odoslania odstúpenia od zmluvy žalovanému, t.j. od 11.9.2015). 27. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- eur za obdobie od 15.9.2015 do 25.9.2015, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 28. K časti žaloby o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. XXXXXX súd uvádza nasledovné: 29. Žalobkyňa sa v konaní domáhala taktiež určenia (deklarovania) neplatnosti (relatívnej) zmluvy o kúpe tovaru č. XXXXXX. 30. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. 31. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 zásadne vychádza z okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. 32. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. 33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne v časti o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy č. XXXXXX, keďže žiadne zákonné ustanovenie neumožňuje domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodov uvádzaných žalobkyňou v žalobe. Táto možnosť nevyplýva zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (ust. § 34 a nasl. , ani z ustanovení Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve (ust. § 588 a nasl. ani z osobitných ust. zákona č. 102/2014. 34. Súd preto bez ďalšieho (t.j. zaoberania sa meritom veci v tejto časti žaloby) žalobu žalobkyne v tejto časti v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 35. K časti žaloby o uloženie povinnosti žalovanému prevziať žalobkyňou kúpený tovar súd uvádza nasledovné: 36. Pokiaľ ide o časť žaloby uvedenej v odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku pod bodom č. 2/, súd k tejto dáva do pozornosti, že v zmysle cit. ust. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zo znenia tohto ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že súd v rozhodnutí nemôže uložiť strane sporu právnu povinnosť, pokiaľ by uloženie takejto povinnosti strane sporu nemalo zákonný podklad. (a to vrátane zmluvného podkladu). 37. Povinnosť predávajúceho prevziať si naspäť predaný tovar, ktorého predaj bol predmetom kúpnej zmluvy, od ktorej kupujúci platne odstúpil, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Súd preto s poukazom na túto skutočnosť a vychádzajúc z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemohol žalovanému takúto povinnosť uložiť. 38. Súd preto žalobu žalobkyne v tejto časti v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 39. K tretej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné: 40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a rozhodnutie súdu vo veci samej (prvá a druhá veta výroku rozsudku), t.j., vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu ako žalobkyne tak aj žalovaného, tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).