Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/95/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ O. A., nar. X.X.XXXX, bytom G. ulica č. XXX, I., v rade 2/ A.. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Y., obidve právne zastúpené JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti žalovanej: W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Y., právne zastúpená JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 2134/76, Žilina, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že závet, ktorý zanechal poručiteľ O. A., nar. X.XX.XXXX,ktorý zomrel X.X.XXXX, spísaný formou Notárskej zápisnice sp.zn. N X/XXXX, Nz XXXX/XXXXnotárkou O.. D. C. dňa XX.X.XXXX je n e p l a t n ý . Žalobcom v rade 1/ a 2/ súd p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd p r i z n á v a štátu proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktoré hradil v celom rozsahu. Súd žalobu žalobcu v rade 3/ z a m i e t a . Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 3/ n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Y. v rade 1/ a 2/ sa svojou žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhali súdneho výroku, ktorým by súd určil, že závet ktorý zanechal poručiteľ O. A., nar. X.XX.XXXX, zomretý X.X.XXXX, bytom I., G. nad K. XXX, spísaný formou Notárskej zápisnice E Nz 5XXX/XXXX, notárkou JUDr. D. C. dňa 23.1.2004 je neplatný. Svoju žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že dňa 8.7.2005 zomrel poručiteľ O. A., nar. X.XX.XXXX, otec žalobkýň v rade 1/ a 2/ a zároveň otec žalovanej. Poručiteľ zanechal dňa 23.1.2004 závet spísaný prostredníctvom povereného notára O.. D. C. so sídlom v I. formou E. zápisnice E Nz XXXX/XXXX. Predmetným závetom odkázal všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok vrátane prípadných práv a pohľadávok svojej dcére žalovanej. Žalobkyne sa domáhajú absolútnej neplatnosti právneho úkonu predmetného závetu. Z. O. A. urobil závet formou notárskej zápisnice v takom zdravotnom stave, ktorý mu bránil tento právny úkon vykonať platne. Jeho duševný stav vylučoval rozpoznať dôsledky svojho úkonu, keď v uvedenom období v dôsledku diagnózy diabetes a pridružených chorôb poručiteľ bol v takom nevhodnom duševnom stave, že nebol schopný realizovať právne úkony. Bol liečený u diabetológa MUDr. K. X. a zdravotný stav poručiteľa bol známy aj MUDr. O. I., praktickému lekárovi poručiteľa. V dedičskom konaní vedenom pod spisovou značkou 30D 1303/2005, Dnot 112/2005 pred súdnym komisárom JUDr. D. C. žalobkyne namietali jednak relatívnu neplatnosť predmetného závetu, ale taktiež namietali aj absolútnu neplatnosť tohto závetu. Okresný súd v Žiline Uznesením 30D/1303/2005, Dnot 112/2005 z 12.3.2010 odkázal žalobkyne ako dedičky na podanie žaloby proti závetnej dedičke žalovanej.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 17.6.2010 v ktorom uviedla, že poručiteľ O. A. ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, dňa 22.11.2001 spísal závet formou Notárskej zápisnice E NZ XXX/XXXX, ktorým odkázal svoj hnuteľný

i nehnuteľný majetok vrátane prípadných práv a pohľadávok ku dňu smrti A. A. /svojmu vnukovi/. Následne dňa 23.1.2004 spísal závet formou Notárskej zápisnice E NZ XXXX/XXXX, podľa ktorého odkázal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane prípadných práv a pohľadávok patriacich mu ku dňu smrti W. D., svojej dcére. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu pôvodného závetu spísaného formou Notárskej zápisnice zo dňa 22.1.2001. Dňa 3.6.2008 sa na Notárskom úrade JUDr. D. C. spísala za prítomnosti žalobkýň v rade 1/ a 2/, ako aj žalovanej zápisnica, v zmysle ktorej žalobkyne v rade 1/ a 2/ namietali relatívnu ako aj absolútnu neplatnosť Notárskej zápisnice E NZ XXXX/XXXX zo dňa 23.1.2004. Následne žalobkyne v rade 1/ a 2/ podali návrh na určenie neplatnosti závetu zo dňa 23.1.2004, ktorý bol spísaný formou notárskej zápisnice. Žalobkyniam v rade 1/ a 2/ nič nebránilo, aby sa v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 16C/220/2008 domáhali určenia relatívnej ako aj absolútnej neplatnosti napádaného závetu. V tejto súvislosti poukázala na zásadu res iudicata /vec rozhodnutá/, ktorá je jednou zo zákonných prekážok v konaní. V danom prípade po preskúmaní účastníkov konania skutkového ako aj právneho nároku vyplýva totožnosť s konaním vedenom na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 16C/220/2008, ktoré bolo ukončené právoplatným a vykonateľným rozsudkom z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesných podmienkach. Uviedla, že je potrebné rozhodnúť o zastavení konania. V prípade, žeby sa súd nestotožnil s namietanou prekážkou rozhodnutej veci poukázala na to, že poručiteľ urobil právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Poukázala na Notársku zápisnicu E NZ XXXX/XXXX v zmysle ktorej notár JUDr. O. C. preveril spôsobilosť poručiteľa na právne úkony. Poručiteľ bol v čase spisovania napádaného závetu plne spôsobilý na právne úkony, zároveň v čase spísania závetu nebol podaný návrh na zbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony poručiteľa. Poručiteľ sa počas svojho života nepodrobil ambulantnej, resp. ústavnej psychologickej psychiatrickej liečbe, v čase spisovania závetu netrpel duševnou poruchou. Diagnóza diabetes ako uvádzajú žalobkyne vo svojej žalobe nie v zmysle medicíny diagnóza, ktorá by bránila v spôsobilosti na právne úkony. Poručiteľ závet formou Notárskej zápisnice urobil 23.1.2004 a 8.7.2005, čiže po roku a 7 mesiacov od spísania závetu zomrel. Zároveň poukázala na to, že žalobkyne v rade 1/ a 2/ nepreukázali naliehavý právny záujem, ktorý je potrebné preukazovať pri určovacej žalobe.

3. Na pojednávaní zotrvali žalobkyne a žalovaná na svojich písomných podaniach.

4. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že jej otec poručil polovicu svojho domu v roku 2001 jej synovi. Osobne však pritom keď spisoval závet v prospech jej syna nebola a taktiež nebola prítomná ani keď spisoval závet v prospech žalovanej. Od roku 2002 až do roku 2005 s otcom nebola v kontakte, pretože keď mal 80 rokov /v roku 2002/ a prišla mu gratulovať k narodeninám tak ju vyhnal s obvinením, že mu pokradla veci a aj ju oznámil na polícii, že mu zobrala 12 000,- Sk, čo však nebola pravda. Otec bol starý, mal cukrovku, mnohokrát ani nevedel čo rozpráva, z čoho vyvodzuje že v roku 2004 keď došlo k spísaniu závetu nebol spôsobilý tento závet zriadiť.

5. Žalobkyňa v rade 2/ na pojednávaní poukazovala na to že v určitom období, nakoľko žalovaná mala záujem na tom, aby otec prepísal dom na ňu, sa nasťahovala k otcovi aj so svojou rodinou a vtedy vyvíjala určitý nátlak na otca aby tento dom na ňu prepísal. Keď s tým otec nesúhlasil tak sa nakoniec z tohto domu aj odsťahovala. Potom im otec oznámil, že predmetný dom závetom poručil svojmu vnukovi. S týmto žalobkyňa ani žalovaná nesúhlasili a žalovaná ju aj požiadala aby jej pomohla v tom urobiť určité kroky. Tesne po tom ako spísal závet v prospech synovca približne rok k otcovi nechodila, potom už áno. Vnuk otca, teda jej synovec, od čias ako sa vrátil z vojny býval s ich otcom v spoločnej domácnosti, mali spolu dobrý vzťah, o otca sa staral a teta ktorá bývala v blízkej vzdialenosti mu chodila pomáhať, varila mu. V čase keď otec spisoval závet v prospech synovca bol v plnom vedomí, avšak v čase keď už spisoval závet v prospech žalovanej, nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania, usudzovala tak z jeho správania. Po smrti matky, ktorá zomrela 13.12.2002 a dedičské konanie prebehlo asi po roku, avšak už v tomto čase otec vôbec nerozumel čo od neho chcú, že je potrebné aby sa dostavil na dedičské konanie. Otec už v tom čase bol v takom zdravotnom stave že nedokázal rozlíšiť, kde je napríklad toaleta, zašpinený si ľahol do postele svojho vnuka, v podstate sa nevedel orientovať. Už v tom čase synovec chodil so svojou priateľkou, chodil s ňou niekoľko rokov a otec ju ani nedokázal rozoznať, volal políciu alebo chcel volať políciu, nakoľko nevedel kto to je.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s otcom sa pravidelne stretávali, nakoľko v blízkosti kde otec býval majú postavenú chatu, na ktorú pravidelne chodievali a minimálne raz za týždeň sa u otca zastavili. Otec bol dlhodobo sebestačný, v podstate nepotreboval nijakú výnimočnú pomoc. Neskôr keď už bol

starší a už tak nevládal tak mu pomáhala s praním prádla, nosila mu v obedároch jedlo. V roku 2004 bol úplne orientovaný, čistý, samostatný, komunikoval s každým, sám chodil, bol úplne v poriadku, išlo skôr o jeho povahu. Mnohokrát ich ignoroval, mnohokrát vyhadzoval, neboli to však prejavy nejakej psychickej poruchy, bol to prejav jeho povahových vlastností. V podstate takto sa správal aj v mladšom veku, bolo to ešte horšie a postupom ako starol zrejme na neho doľahla nejaká samota, preto aj chcel aby s ním býval synovec. Zrejme si predstavoval, že bude s ním tráviť viacej času a že nebude sám, k tomuto však nedošlo a bol z toho nervózny. V zime v roku 2004 ich otec požiadal aby ho zaviezli k notárovi do I., nakoľko na autobus si netrúfal. Tak ho zaviezli, u notára bol sám, ani nevedeli čo spisuje a keď skončili, tak ho zaviezli domov. V tom čase bol otec čulý, chodil von, vnímal všetko, rozprávali sa o bežných veciach. O tom, že otec spísal závet v jej prospech jej nebolo známe, dozvedela sa o tom až u notára, keď notárka čítala závet, v podstate všetci boli prekvapení, pretože aj sama si myslela, že svoj majetok prepíše na synovca. Ďalej uviedla, že otec okrem diabetes mal chronickú bronchitídu pretože bol dlhoročný fajčiar, avšak nikdy nebol liečený ani na psychiatrii ani u psychológa, nikdy netrpel žiadnymi psychickými poruchami.

7. V priebehu ďalšieho konania podaním doručeným súdu dňa 6.2.2013 právny zástupca žalovanej opätovne namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok vecnej legitimácie ktoré odôvodnil tým, že nebohý O. A. už skoršie spísal závet formou Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX, ktorý bol zrušený závetom spísaným dňa 29.1.2004 formou Notárskej zápisnice N XXXX, NZ XXXX/XXXX, ktorého platnosť je napádaná v tomto konaní. Jediným závetným dedičom podľa zrušeného závetu mal byť poručiteľov vnuk A. A., ktorý však nie je účastníkom konania na strane žalobcu ani na strane žalovaného. Žalobkyne napádajú platnosť závetu spísaného dňa 23.1.2004 formou notárskej zápisnice. Podľa právneho názoru právneho zástupcu žalovanej ide medzi žalobkyňami a A. A. o nerozlučné procesné spoločenstvo a ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci nemožno žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Žalobkyne taktiež nemajú právny záujem na určení neplatnosti predmetného závetu, pretože už z dedičského konania je zrejmé, že právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti predmetného závetu by platil závet N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX, na základe ktorého mal dediť poručiteľov vnuk A. A..

8. Podaním doručeným súdu dňa 18.3.2013 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli, aby súd pripustil aby do konania vstúpil ako navrhovateľ v rade 3/ A. A. s odôvodnením na spochybňovanie okruhu účastníkov v rozsahu podania právneho zástupcu žalovanej. A. A. so vstupom do konania súhlasil a v celom rozsahu sa pripojil k podanej žalobe.

9. Tunajší súd Uznesením č.k. 95/2010-308 zo dňa 22.3.2003 pripustil, aby do konania pristúpil na strane navrhovateľa A. A. ako navrhovateľ v rade 3/. Na odvolanie žalovanej proti uvedenému uzneseniu Krajský súd v Žiline Uznesením č. k. 10Co/263/2013-327 zo dňa 30.10.2013 vyššie uvedené uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2013.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalobcov, žalobcu v rade 3/ ešte v postavení ako svedka, žalovanej, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä Notárskou zápisnicou E NZ XXXX/XXXX, z pripojeného dedičského spisu, spis.zn. D 1303/2005 : zápisnicou zo dňa 3.6.2008, Uznesením č.k. 30D/1303/2005-76 zo dňa 21.8.2008, Uznesením spis.zn. 30D/1303/2005-90 zo dňa 26.5.2009, Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C/220/2008-36 zo dňa 25.2.2009, Uznesením tunajšieho súdu č.k.30D/1303/2005-100 zo dňa 21.9.2009, Zápisnicou z dedičského konania zo dňa 4.12.2009, Uznesením tunajšieho súdu spis.zn.30D/1303/2005-107 zo dňa 12.3.2010, Uznesením tunajšieho súdu č.k. 30D/1303/2005-115 zo dňa 25.5.2010, výsluchom svedkov K. Z., W. O., U. M., A. A., A. D., P. D.. I. D., A. G., C. X., Y. posudkom č.XX/XXXX súdom ust.znalca MUDr. S. D. z 28.10.2012, Doplnkom k Znaleckému posudku XX/XXXX /č.XX/XXXX/ zo dňa 20.9.2014, výsluchom znalca MUDr. S. Kollára, Y. posudkom č. 29/2016 MUDr. O. I. zo dňa 31.5.2016 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Na Notárskom úrade JUDr. D. C., notárky ako poverenej súdnej komisárky so sídlom K. č. XXX, I. je pod spisovou značkou 30D/1303/2005, Dnot 112/2005 vedené dedičské konanie po poručiteľovi O. A., nar. X.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX. W. dedičia zo zákona do prvej dedičskej skupiny prichádzajú do úvahy žalobkyne v rade 1/ a 2/ a žalovaná ako dcéry poručiteľa.

12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis.zn. 30D 1303/2005 súd zistil že dňa 22.11.2001 poručiteľ O. A. spísal závet formou Notárskej zápisnice E NZ XXX/XXXX. Týmto závetom poručiteľ poručil svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane prípadných práv a pohľadávok patriacich mu ku dňu smrti svojmu vnukovi A. A.. Zároveň vyhlásil že zanechal neopomenuteľných dedičov O. A., A. A. a W. D. a berie na vedomie poučenie notárom že títo ako neopomenuteľní dedičia majú pokiaľ o to požiadajú nárok aspoň na 1 svojho zákonného dedičského podielu. Dňa 23.1.2004 poručiteľ Jozef Melocík spísal závet formou Notárskej zápisnice E NZ XXXX/XXXX podľa ktorého poručil svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok vrátane prípadných práv a pohľadávok patriacich mu ku dňu smrti svojej dcére W. D., rod. A.. Y. vyhlásil po poučení notárom že zanechal neopomenuteľných dedičov a to B. O. A. a A. A. a berie na vedomie poučenie notárom, že títo ako neopomenuteľní dedičia majú pokiaľ o to požiadajú nárok aspoň na X svojho zákonného dedičského podielu. Uvedený závet bol zapísaný v Notárskom centrálnom registri Závetov /NCR ZA/ dňa 3.6.2008 pod spisovou značkou XXX/X/XXXX.

13. Súdna komisárka JUDr. D. C. predvolala zákonné dedičky po poručiteľovi O. A. W. D., rod. A., O. A. a A.. A. A. na zistenie stavu a obsahu závetu na deň 3.6.2008. Na tento istý deň boli predvolaní účastníci na zistenie závetu, ktorý učinil poručiteľ O. A. formou E. zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX. V ten istý deň t.j. 3.6.2008 na tom istom notárskom úrade bola spísaná zápisnica vo veci prejednania dedičstva po nebohom O. A. z ktorej súd zistil, že poručiteľ zanechal dva závety. Prvý závet spísaný formou Notárskej zápisnice E NZ XXX/XXXX zo dňa 22.11.2001 ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok poručil vnukovi A. A.. Notárka skonštatovala že tento závet podľa § 480 ods. 1 O.z. bol neskôr zrušený platným Závetom E NZ XXXX/XXXX zo dňa 23.1.2004 vzhľadom na to, že popri ňom nemôže obstáť. Týmto závetom poručil poručiteľ svoj majetok dcére W. D., rod. A.. Účastníci konania, ktorí boli poučení o relatívnej neplatnosti závetu podľa § 479 O.z. vyhlásili: W. D. uznáva závet v celom rozsahu za platný, nenamieta jeho absolútnu ani relatívnu neplatnosť. Mgr. A. A. prostredníctvom splnomocneného zástupcu A. A. namieta absolútnu aj relatívnu neplatnosť závetu a O. A. po poučení súdnym komisárom namieta absolútnu aj relatívnu neplatnosť závetu. Dôvody absolútnej neplatnosti závetu uvedú na súdnom pojednávaní. Zároveň boli tieto účastníčky poučené, že vzhľadom na to, že namietajú absolútnu neplatnosť závetu budú povinné v lehote určenej podať žalobu na Okresný súd Žilina o neplatnosť závetu. Do tejto doby bude konanie 30D/1303/2005 prerušené.

14. Uznesením číslo konania 30D/1303/2005-76 zo dňa 21.8.2008 Okresný súd Žilina odkázal dedičov O. A. a A.. A. A. aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na príslušnom Okresnom súde v Žiline žalobu proti závetnej dedičke W. D. o určenie neplatnosti závetu, ktorý poručiteľ O. A. zanechal dňa 23.1.2004 spísaného formou Notárskej zápisnice E NZ XXXX/XXXX. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2008. Pred vydaním uvedeného uznesenia neboli namietajúce dedičky vyzvané aby špecifikovali dôvody namietanej absolútnej neplatnosti závetu.

15. Dňa 6.11.2008 dedičky A.. A. A. a O. A. podali na Okresný súd Žilina návrh na určenie neplatnosti závetu po Z. O. A., ktorý bol spísaný formou Notárskej zápisnice E NZ XXXX/XXXX notárkou JUDr. D. C. dňa 23.1.2004. Skutkovo návrh odôvodnili tým, že poručiteľ závetom zanechal všetok svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok svojej dcére - žalovanej. Žalobkyne v rade A/ a B/ sú taktiež potomkovia poručiteľa, sú to jeho dcéry, nedošlo však k ich vydedeniu, nakoľko ani neboli splnené zákonné podmienky ktoré umožňujú poručiteľovi potomka vydediť. Z uvedených skutočností je zrejmé, že závet ktorý zanechal poručiteľ je neplatný. Poukazovali na to, že boli Uznesením Okresného súdu Žilina, č.k.30D/1303/2005-76 odkázané, aby podali v súdom stanovenej lehote na príslušnom súde žalobu proti závetnej dedičke o určenie neplatnosti predmetného závetu. Právne vec vymedzilii podľa § 479 Obč.zákonníka. Predmetné konanie bolo vedené pred tunajším súdom pod spis.zn.16C/220/2008.

16. Uznesením č.k.30D/1303/2005-90 zo dňa 26.5.2009 Okresný súd v Žiline v dedičskej veci po poručiteľovi O. A. dedičské konanie prerušil a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pred Okresným súdom Žilina pod spisovou zn. 16C/220/2008.

17. Rozsudkom č.k. 16C/220/2008-36 zo dňa 25.2.2009 Okresný súd Žilina návrh navrhovateliek Mgr. A. A. a O. A. proti odporkyni W. D. o určenie neplatnosti závetu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľky žiadali určiť za neplatný celý závet ktorý zanechal poručiteľ O. A., pričom skutkovo a právne namietali len jeho relatívnu neplatnosť. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo samotného návrhu na začatie konania, kde sú skutkovo vymedzené náležitosti návrhu na začatie konania a právne posúdenie danej veci.

Je teda jednoznačné, že navrhovateľky sa domáhali v danom konaní určenia relatívnej neplatnosti závetu. Ďalej súd uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry vo vzťahu k § 479 O.z. je potrebné konštatovať, že účinky relatívnej neplatnosti závetu nastávajú zo zákona ako dôsledok námietky tzv.neopomenuteľných dedičov, pričom nie je o uvedenom potrebné vydávať osobitné rozhodnutie súdu. Hoci navrhovateľky spochybnili závet ako celok, keďže žiadali určiť ho za neplatný v celom rozsahu, svojim skutkovým a právnym vymedzením v návrhu na začatie konania jednoznačne stanovili, že sa domáhajú určenia len relatívnej neplatnosti tohto závetu, kde namietali ich opomenutie v závete ako neopomenuteľných dedičiek. Vyšetrovať podmienky dedičského práva účastníkov dedičského konania vzhľadom na namietanú relatívnu neplatnosť závetu je však oprávnený iba súdny komisár podľa § 175 k ods. 1/ O.s.p., to znamená v prípade namietanej relatívnej neplatnosti nejde o prípad keď rozhodnutie o dedičstve závisí od zistenia sporných skutočnosti. Nejde o prípad sporového konania podľa odseku 2/ tohto zák.ustanovenia, ale je potrebné ďalej konať v konaní o dedičstve s tým, že súdny komisár ex offo prihliadne na relatívnu neplatnosť a ustáli nové dedičské podiely. Ak by na uvedené neprihliadol, bol by to dôvod na podanie opravného prostriedku priamo v dedičskom konaní. Keďže dovolanie sa relatívnej neplatnosti nie je spornou skutočnosťou v zmysle § 175 k ods. 2/ O.s.p., ktorú by dedičský súd nesmel skúmať, žaloba podľa § 175 k ods. 2/ O.s.p. pri jej skutkovom a právnom vymedzení tak ako bola podaná v podaní zo dňa 6.11.2008 nemohla byť podaná úspešne. Treba však konštatovať, že dediči zo zákona - navrhovateľky, ktoré na pojednávaní pred súdnou komisárkou namietali okrem relatívnej neplatnosti i absolútnu neplatnosť závetu po poručiteľovi, neboli vyzvané v rámci dedičského konania na špecifikovanie z akého titulu a v akom rozsahu sa domáhajú neplatnosti závetu. Javí sa vhodnejším aby následne po tomto vyjadrení bolo rozhodnuté o ďalšom postupe v dedičskom konaní t.j. či postupovať podľa § 175 k ods. 1/ O.s.p., t.j. ďalej vec prejednať v rámci dedičského konania alebo vyzvať dedičov na podanie návrhu na začatie konania v sporovom konaní v zmysle § 175 k ods. 2/ O.s.p. V prípade uplatňovania absolútnej neplatnosti závetu na základe sporných skutočností je potom nutné uložiť menovanému lehotu na podanie príslušnej sporovej žaloby a ak tak v stanovenej lehote neučiní, je potrebné pokračovať v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Napriek absencií výzvy súdu na konkrétne vyjadrenie z akého titulu a v akom rozsahu sa navrhovateľky domáhajú neplatnosti závetu, z ich samotného vyjadrenia na pojednávaní pred súdnou komisárkou bolo však zrejmé, že namietajú jej absolútnu neplatnosť závetu, preto i bez výzvy súdu vzhľadom na deklarované namietanie absolútnej neplatnosti závetu zo strany navrhovateliek nepostupoval okresný súd nesprávne, keď uložil navrhovateľkám podania na okresnom súde tak ako je uvedené v Uznesení č.k. 30D/1303/2005-76. Navrhovateľky však nesprávne skutkovo zadefinovali návrh na začatie konania keď požadovali určenie neplatnosti závetu z titulu jeho relatívnej neplatnosti podľa § 479 O.z. Spôsobili tým, že nemohol byť zachovaný riadny procesný postup, ktorý vyplýva z ust.§ 175 k O.s.p. Takýto návrh na začatie konania nevyhnutne musel byť zamietnutý z dôvodu jeho nedôvodnosti prejednania v sporovom konaní.

18. Uznesením č.k.30D/1303/2005-100 zo dňa 21.9.2009 dedičský súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

19. Zo zápisnice napísanej dňa 4.12.2009 na Notárskom úrade JUDr. D. C. súd zistil, že notárka oboznámila doterajší právny a skutkový stav a dedičky zo zákona A.. A. A., O. A. v zastúpení splnomocneným zástupcom A. A. boli znova vyzvané aby sa vyjadrili k otázke či namietajú absolútnu alebo len relatívnu neplatnosť závetu, ktorý zanechal poručiteľ O. A. dňa 23.1.2004 spísaného formou notárskej zápisnice. Z. W. D., ktorá je súčasne dedičkou aj zo zákona aj zo závetu uviedla, že závet uznáva v celom rozsahu a nenamieta jeho absolútnu ani relatívnu neplatnosť. S. zástupca A. A. a O. A. A. A. v mene splnomocnených účastníčiek namietol absolútnu neplatnosť závetu s poukázaním na to, že určenie absolútnej neplatnosti závetu je spornou skutočnosťou ktorú v rámci dedičského konania nie je možné vyriešiť a žiadal aby sa táto otázka riešila súdnou cestou, t.j. podaním návrhu na Okresný súd Žilina.

20. Okresný súd Žilina Uznesením č.k. 30D/1303/2005-107 zo dňa 12.3.2010 odkázal dedičov O. A. a A.. A. A., aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na príslušnom Okresnom súde v Žiline žalobu proti závetnej dedičke W. D. na rozhodnutie o neplatnosti závetu, ktorý poručiteľ O. A. zanechal dňa 23.1.2004 spísaného formou Notárskej zápisnice N/XXXX, NZ XXXX/XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2010.

21. Uznesením č.k. 30D/1303/2005-115 zo dňa 25.5.2010 Okresný súd v Žiline v dedičskej veci po poručiteľovi O. A. dedičské konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pod spis.zn.7C/95/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2010.

22. Žalobkyne na preukázanie svojich tvrdení navrhli vypočuť svedkov MUDr. O. I., ošetrujúceho lekára poručiteľa, K. Z. - sestru poručiteľa, W. O., U. M., priateľov poručiteľa, A. A. - vnuka poručiteľa.

23. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť svedkyňu A. D..

24. Svedok A.. O. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol všeobecným lekárom poručiteľa. Zo zdravotnej dokumentácie zistil, že v roku 2001 utrpel poručiteľ úraz, kde bol hospitalizovaný a pri týchto vyšetreniach sa mu zistila aj cukrovka závažnejšieho stupňa a boli zistené známky organického psychosyndrómu, začali sa prejavovať známky demencie. Bola mu doporučená inzulínová liečba, on však odmietal akúkoľvek liečbu, dokonca sestry z agentúry domácej ošetrovateľskej služby sa sťažovali, že bol slovne aj brachiálne agresívny, že si nechcel dať pichať do žily a museli odísť. Asi dva roky bol úplne bez liečby, cukrovka sa zhoršovala a tá demencia zrejme tiež, pretože potom keď už súhlasil s liečbou po nejakých dvoch rokoch, tak čoraz viacej sa tam prejavovali známky demencie. Keď bol u neho na návšteve a vyšetril ho bolo vidieť, že sú tam prejavy deprivácie, že sa už veľmi neovláda a zrejme tieto známky demencie pokračovali ďalej. Lieky mu boli predpisované len proti cukrovke, pretože on iné vyšetrenie aj ošetrenia odmietol absolvovať. Proti demencii nie sú špeciálne lieky, môžu sa dať len preparáty na zlepšenie mozgovej kôry alebo metabolizmu, môžu však len zlepšovať alebo spomaľovať demenciu a on odmietal všetko, takže neužíval prakticky nič. Odmietal liečbu a odmietal aj vyšetrenia. Vyšetrenie samo osebe mu bolo doporučené ale s ním sa nedalo nejako komunikovať, reagoval tak, aby mu dali pokoj, že nič nechce. Odmietal absolvovať vyšetrenia. Svedok poukázal na to, že diabetes nespôsobuje že pacient nie je schopný rozpoznať následky svojho konania, avšak p. A. mal úraz hlavy a potom tam bola demencia už vzhľadom na vek, zrejme artéria, sklerotická demencia a diabetes to môže akcelerovať, pretože súčasťou je metabolický syndróm upchávanie, teda artérioskleróza ciev, organický psychosyndróm už bol konštatovaný v prepúšťacej správe v roku 2001. Odvtedy sa neurobili žiadne vyšetrenia v tejto oblasti. O. A. sa však správal neadekvátne, takže nedokázal v danom období triezvo posudzovať čo sa zdravotného stavu týka. Iné kategórie schopnosti rozoznávať nejaké okolnosti svedok uviedol, že je ťažko posúdiť, bral to zo svojho hľadiska, ako sa správal k navrhnutej doporučenej a potrebnej liečbe a teda aj ako sa správal odmietavo až agresívne voči zdravotníckym pracovníčkam, neužíval však žiadne lieky ktoré boli spôsobilé utlmiť jeho rozpoznávacie schopnosti. Keď s ním komunikoval vedel, že je u lekára, v prípade keď ho navštívil vedel, že je jeho ošetrujúci lekár ale správal sa odmietavo až výhražne. Zo zdravotníckych pracovníkov nemal žiaden strach, práve naopak, skôr prejavy agresie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o organický psychosyndróm kde sa začínajú prejavovať známky demencie, toto sa liečiť nedá, možno to len konštatovať a s pribúdajúcim vekom to môže mať určitý stupňujúci sa charakter. Z prelomov rokov 2003, 2004 ohľadom tohto ochorenia zrejme nebudú žiadne záznamy, on však vychádzal z toho, že pred rokom 2001 mal predmetný úraz, bol to pacient ktorý spolupracoval, chodil pravidelne na vyšetrenia, liečil sa na vysoký tlak, dodržiaval doporučenú liečbu, takže nebol negativistický, avšak po tomto úraze a v určitom časovom období sa to výrazne zhoršilo, bol odmietavý k liečbe ktorá mu bola navrhovaná a už z toho sa dá usudzovať že určité známky neschopnosti rozoznať závažnosť určitých situácií sa u neho prejavili.

25. Svedkovia K. Z. a U. M. vo svojich svedeckých výpovediach zhodne uviedli že mali vedomosť o tom, že O. A. chce prenechať svoj majetok svojmu vnukovi, pretože sa o neho staral. Popisovali ako O. A. žil, kto mu pomáhal. S. U. M. uviedol, že naposledy bol s O. A. asi tak rok alebo dva pred smrťou, už vtedy nebol to čo by mal byť. Už aj keď sa s ním rozprával bolo vidieť, že má svoje roky a už to bolo iné. Dalo sa s ním rozprávať, ale muselo sa rozprávať pomalšie aby vedel čo povie, že keby to bolo rýchlejšie, tak už sa nevedel tak súvislo v tom orientovať, potreboval troška dlhší čas. Človek sa s ním musel rozprávať pomalšie a keď sa s ním rozprával pomalšie, tak sa s ním dalo. Keď ho prišiel navštíviť, tak ho spoznal, ale keď už tam nechodieval a išiel po ceste alebo okolo neho, keby ho nebol oslovil, tak by ho už nepoznal, poznal ho ešte podľa hlasu a keď na neho rozprával tak vedel s kým sa rozpráva. Svedkyňa K. Z. uviedla, že o svojho brata sa starala, každý deň mu nosila varené aj mu upratovala, boli to posledné tri roky jeho života. S ňou sa vedel pekne rozprávať, nemali so sebou žiadne problémy. Rozprávali sa o bežných veciach ako súrodenci, jej brat bol aj dosť nervózny, pretože všetko bolo na jeho pleciach, nemal svoju riadnu domácnosť, nemal sa kto o neho postarať a oni si to nevedeli uvedomiť. Rok už pred smrťou bol v zlom stave, že ho musela kŕmiť lebo nebol schopný ani jesť.

XX. A. A., ktorý bol pôvodne vypočutý v pozícií svedka vo svojej výpovedi uviedol, že bol na dedičskom konaní po zosnulom dedkovi, kde ho poverila jeho krstná, teda žalobkyňa v rade 2/ a tam boli pred

notárom prečítané dva závety. Prvý závet z roku 2001 ktorý znel v prospech neho a potom druhý závet z roku 2004 ktorý bol v prospech žalovanej. So svojím dedkom O. A. žil v spoločnej domácnosti od roku 2001 hneď ako prišiel z vojny a to až do jeho smrti. Dedko tým ako starol tak posledné dva roky pred smrťou strácal pamäť. Niektoré základné veci už vôbec nevedel, žili tak, že každý mali svoju izbu, o dedkovu stravu sa starali spoločne s tetou. Pokiaľ mohol on tak mu navaril, ale jedlo mu nosila aj teta ktorá býva približne 600m od jeho domu. Potreby dedka zabezpečoval sám ako pranie, upratovanie a podobne. Minimálne tri roky pred smrťou dvakrát do týždňa ho holieval, posledný čas ho kúpal, nakoľko on už nebol schopný sa okúpať sám. V roku 2004 už nikam nechodieval, stretával sa so svojimi sestrami ktoré za ním chodili. S dedkom sa rozprával ale napríklad za pol hodiny nevedel o tom o čom sa rozprávali. Posledný čas sa stávalo, že zanedbával osobnú hygienu, resp. už nevedel ovládať určité svoje vylučovacie záležitosti, mnohokrát ho našiel pošpineného v jeho posteli a v jeho pyžame. S lekármi nemal dobré vzťahy, odmietal liečbu. Keď mal nachystané tabletky, tieto neužíval. V roku 2004 bol väčšinou doma vo vnútri, fajčil, prešiel len vo vnútri, von už nechodieval lebo nevládal, pozeral televíziu, mal rád futbal, potom bol už v takom štádiu že si myslel že futbal je každý deň a musel mu vysvetľovať, že futbal nie je každý deň. Pozeral taktiež správy, svojich príbuzných poznal aj sa s nimi rozprával.

27. Svedkyňa A. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so žalobkyňami v rade 1/ a 2/ ako aj so žalovanou sa roky pozná, poznala aj p. A. s ktorým sú susedia. Osobne k nemu do domu nechodievala, avšak určitým spôsobom pozná pomery ktoré boli v rodine p. A., ktorý bol určitým spôsobom svojsky človek, avšak vždy s ním dobre vychádzala. Zdalo sa jej že sa správal normálne ako kedy, pokiaľ bol zdravý tak sa vedel aj o seba postarať. Ešte asi rok pred smrťou bol na chate u žalovanej kde ho doviezol manžel žalovanej. Jedol tam guláš, posedel, normálne sa rozprávali, bolo to ako starší človek, rozprávali sa o bežných veciach, vedel kde sa nachádza aj s kým sa rozpráva, bol normálny. Pokiaľ sa o niečom rozprávali, vždy rozprával k veci. Potom neskôr sa mu určitým spôsobom zhoršil zdravotný stav a už sa s ním tak často nerozprávala. Nepamätala si už časové obdobia, ale už potom sa s ním tak často nerozprávala, nepamätala si už časové obdobia ale už potom pred smrťou bol chorý. Nik iný z rodiny jej nehovoril o tom, že by s ním mal byť nejaký problém, bol to starší človek. Vždy keď sa s ním stretla ju poznal, vedel o koho ide, poznal ju po mene a pokiaľ sa s ním rozprávala, zdal sa jej normálny, nikdy na ňom nevidela žeby mal trpieť nejakou duševnou chorobou.

28. Na návrh žalobkýň v rade 1/ a 2/ súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie , gerontopsychiatria/ a za znalca ustanovil A.. S. D.. Úlohou súdneho znalca bolo oboznámiť sa s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp.zn. 7C/95/2010 vrátane všetkých vyjadrení a listín predložených v priebehu konania oboma stranami sporu, so zdravotnou dokumentáciou zomretého O. A. ktorú si znalec v zmysle ust. § 22, 25 ods. 1 písm. j/, ods. 5 zák. č. 576/2004 Z.z. vyžiada od A.. I., všeobecného lekára menovaného a A.. K. X., so zdravotnou dokumentáciou týkajúcou sa hospitalizácie menovaného od roku 2001 do jeho úmrtia vrátane prepúšťacích správ na internom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina, od ktorého oddelenia uvedenú dokumentáciu aj vyžiada. Po oboznámení sa s uvedenými dôkazmi sa znalec v znaleckom posudku vyjadrí k nasledovným otázkam: Či menovaný O. A. trpel alebo netrpel duševnou poruchou v januári 2004, ak áno, či išlo o duševnú poruchu ktorá ho robila na úkon spísania závetu dňa 23.1.2004 neschopným, či bol v januári 2004 vzhľadom na svoj zdravotný stav schopný na právne úkony a či mohol a vedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov a vyjadriť sa k všetkým ďalším podstatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k danej veci.

29. Súdom ustanovený znalec podal Znalecký posudok č. 63/2012 zo dňa 28.10.2012. V čl.II Posudok znalec bližšie konkretizoval spisový materiál, ktorý mu bol poskytnutý, spracoval výpis zo spisového materiálu 7C/95/2010 ktorý popísal na strane 3 až 39 svojho posudku, výpis zo spisového materiálu 30D/1303/2005 ktorý konkretizoval na strane 39 až 40 svojho posudku, na strane 41 až 48 popísal zdravotnú dokumentáciu O. A. od jeho obvodného lekára MUDr. O. I., na strane 48 až 51 popísal zdravotnú dokumentáciu O. A., ktorá mu bola sprístupnená formou nahliadnutia na referáte kontroly FNSP Žilina, na str.51 konštatoval, že dňa 7.9.2012 A.. X. poslal žiadosť o zapožičanie zdravotnej dokumentácie a do dňa vypracovania znaleckého posudku neobdržal žiadnu odpoveď. Všetky záznamy z vyšetrení od A.. X. sú súčasťou zdravotnej dokumentácie O. A. od obvodného lekára MUDr. I.. Na strane 52 popísal zdravotnú dokumentáciu O. A. z diabetologickej ambulancie A.. J. M. v ktorej uviedol, že na jeho žiadosť prišla odpoveď od MUDr. Grega s tým, že zdravotná dokumentácia nebohého O. A. sa nenachádza v diabetologickej ambulancii. Zdravotný záznam ktorý sa nachádza v počítači je zo dňa 8.4.2005 a 12.4.2005, z vyšetrenia zo dňa 5.5.2004 sa u nich nenachádza. V Rozbore vo

svojom znaleckom posudku znalec na strane 55 konštatuje, že celkovo možno na základe zdravotnej dokumentácie konštatovať že neb.O. A. od mája 2005 až do svojej smrti s vysokou pravdepodobnosťou trpel závažnou duševnou poruchou - vaskulárnou /cievnou/ demenciou/, presný stupeň demencie len na základe zdravotnej dokumentácie nemožno špecifikovať/ a to najmä na základe týchto priamych skutočností: 10.5.2005 stanovená diagnóza demencie obvodným lekárom, 23.6.2005 stanovená diagnóza demencie vyšetrujúcim neurológom. Spolu s týmito nepriamymi podpornými skutočnosťami: dlhoročné komplexné cievne poškodenie /vrátane mozgových ciev/, v roku 2001 prekonaná ischemická mozgová príhoda/ t.j. z nedokrvenia mozgu/, nález z vyšetrenia počítačovou tonografiou zo dňa 23.6.2005, ktorý zachytil závažné poškodenie mozgu v období hospitalizácií jún až júl 2005 opakovane konštatovaný organický psychosyndróm /nešpecifikovaná diagnóza, ktorá okrem iného zahŕňa aj demenciu/ znalec uviedol, že pokiaľ vezmeme do úvahy aj údaje v spisovej dokumentácii, možno v tomto období konštatovať vaskulárnu /cievnu/ demenciu ťažkého stupňa s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote. Podstatným pre posúdenie predmetnej právnej veci je zodpovedanie otázky, či nebohý O. A. už v predmetnom dátume trpel alebo netrpel cievnou demenciou a prípadné určenie jej stupňa. Vzhľadom na nasledovné skutočnosti uviedol:

1/Všeobecná pravdepodobnosť, že 81-ročná osoba /vek neb.O. A. v predmetnom dátume/ trpí takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by mohla byť ovplyvnená jej spôsobilosť na právne úkony je približne 40 až 60%.

2/Závažná duševná porucha v pravom slova zmysle, cievna demencia ťažkého stupňa, ktorou neb.O. A. s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote trpel od mája 2005 až do svojej smrti je vo všeobecnosti taká duševná porucha, ktorá sa postupne vyvíja a zhoršuje dlhšie časové obdobie - viac rokov /cievna demencia/ môže vzniknúť aj náhle, avšak náhly vznik demencie v období krátko pred smrťou neb.O. A. možno s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote vylúčiť, nakoľko náhle vzniká tzv.demencia s náhlym začiatkom, ktorá vzniká po prekonaní rozsiahlej mozgovej príhody, pričom podľa vyšetrenia mozgu počítačovou tonografiou rozsiahlu mozgovú príhodu neprekonal, relatívne náhle môže vzniknúť aj tzv. multiinfarktová demencia, pre ktorú sú typické zobrazené mnohopočetné ložiská malých mozgových infarktov, ktoré rovnako vyšetrením mozgu počítačovou tonografiou neboli zistené/.

3/V zdravotnej dokumentácie sú zaznamenané nepriame údaje poukazujúce práve na možný vývin závažnej duševnej poruchy neb.O. A. už dlhšie časové obdobie /viac rokov/ pred májom 2005 vrátane obdobia predmetného dátumu konkrétne: jednalo sa o pacienta ktorý dlhoročne opakovane mnohonásobne a pravidelne navštevoval lekárov, v liečbe spolupracoval, predpísané liečivá /vrátane injekčného podávania inzulínu/ užíval až do júla 2001 a následne v liečbe nespolupracoval. V auguste 2001 diabetológ konštatoval, že vzhľadom na stav pacienta a neschopnosť samostatného podávania inzulínu je nutná intervencia ADO S . V novembri 2002 diabetológ konštatoval, že inzulín /ktorého podávanie bolo nevyhnutné/ nie je podávaný a odporučil liečbu tabletkami. V období od 19.11.2002 až 4.5.2004 nebol vôbec vyšetrený lekárom /pričom trpel závažným život ohrozujúcimi ochoreniami vyžadujúcimi pravidelné lekárske sledovanie a liečbu/. Je viac pravdepodobná možnosť že neb.O. A. už v predmetnom dátume trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle - cievnou demenciou ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej bola jeho schopnosť posúdiť význam a dôsledky svojho konania /rozpoznávacia schopnosť/ závažne /forenzne, významne/ narušená a zároveň bola závažne / forenzne významne/ narušená aj jeho schopnosť toto svoje konanie ovládnuť /vôľová schopnosť/. Možnosť, že takouto duševnou poruchou v predmetnom dátume netrpel, teda jeho rozpoznávacie a vôľové schopnosti boli zachované, príp.narušené len v malej forenzne nevýznamnej miere je málo pravdepodobná /teda že závažná duševná porucha v pravom slova zmysle - cievna demencia ktorou trpel v období pred svojou smrťou sa u neho rozvinula až v časovom intervale: od obdobia po predmetnom dátume do mája 2005 a pred týmto časovým obdobím sa u neb. O. A. jednalo len o úbytok duševných schopností v rámci bežného starnutia, teda nejednalo sa ani o ľahkú demenciu/ avšak aj túto možnosť je nutné pripustiť ako reálnu. V časti III. Záver znalec odpovedal na otázky stanovené súdom tak, že menovaný O. A. v januári 2004 trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá ho robila neschopným na úkon spísania závetu. O. A. nebol vzhľadom na svoj zdrav.stav v januári 2004 schopný vykonávať právne úkony, nemohol a nevedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov.

30. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku doručenému súdu dňa 6.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa stotožnili so závermi podaného znaleckého

posudku znalcom. Poukázali na to, že znalec sa vysporiadal so znaleckými úlohami uloženými súdom kvalifikovaným spôsobom a v závere predmetného posudku jednoznačne uviedol, že O. A. v januári 2004 trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá ho robila neschopným na úkon spísania závetu.

31. Žalovaná vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku doručenému súdu dňa 14.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala závery znaleckého posudku ktoré nie sú správne, objektívne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Závery posudku sú skreslené a to najmä z dôvodu, že znalec vypracoval znalecký posudok bez osobného vyšetrenia posudzovanej osoby

- v takomto prípade znalec vychádzal výlučne zo záznamov zo zdravotnej dokumentácie ktoré sú všeobecné a výpovedi svedkov, ktoré sú skreslené. Zároveň poukázal na zjavný rozpor uvedený v znaleckom posudku a to na str. 56 z ktorého vyplýva, že u osoby vo veku 81 rokov je všeobecná pravdepodobnosť že posudzovaná osoba je v rozmedzí 40% až 60%, avšak na str.57 posudku znalec udáva, že je viac pravdepodobné, že nebohý trpel v predmetnom dátume duševnou poruchou. Následne v závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že nebohý trpel závažnou duševnou poruchou. Znalec na str.56 znaleckého posudku pripúšťa možný vývin závažnej duševnej poruchy dlhšie obdobie ako pred májom 2005, avšak uvedené závery nemajú oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. Znalcom predpokladaný vývin duševnej choroby nemá oporu ani v zdravotnej dokumentácií nebohého, ktorá bola predložená znalcovi, preto navrhol preskúmanie predloženého znaleckého posudku iným znalcom alebo znaleckou organizáciou.

32. K námietkam žalovanej súd vypočul súdom ustanoveného znalca MUDr. S. D., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pri spracovávaní znaleckého posudku vychádzal z výsledkov dokazovania ktoré bolo vykonané pred súdom a zo zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ v závere svojho znaleckého posudku vyslovil jednoznačné závery vychádzal z údajov, ktoré bližšie popísal na str.57 až 60 znaleckého posudku, sú to údaje od svedkov, tieto údaje sú v dostatočnom množstve, sú v súlade so zdravotnou dokumentáciou a sú v súlade aj so všeobecnými lekárskymi poznatkami o priebehu takýchto duševných porúch a teda pokiaľ sú tie údaje pravdivé, jeho názor je jednoznačný. V podstate objektívni svedkovia by mohli byť len takí, ktorí sa dennodenne stretávali s nebohým, ktorí poznali jeho správanie a prejavy jeho správania, až vtedy by sa dalo objektívnejšie posúdiť a vyhodnotiť jeho stav. V prípade že by súd aj zvážil ďalší výsluch svedkov navrhol, aby bol pri výsluchu týchto svedkov prítomný a mohol im ako lekár položiť otázky. Na str.55 znaleckého posudku posledný odsek skonštatoval, že celkovo možno na základe zdravotnej dokumentácie konštatovať, že nebohý O. A. od mája 2005 až do svojej smrti s vysokou pravdepodobnosťou trpel závažnou duševnou poruchou - vaskulárnociovnou demenciou. Zároveň aj poukázal na to, že presný stupeň demencie len na základe zdravotnej dokumentácie nemožno špecifikovať, avšak zo zhodných prejavov účastníkov aj vyplynulo, že p. A. ku koncu života trpel demenciou. Vyjadril sa v tomto smere práve preto, že tieto diagnózy stanovili obvodný lekár a neurológ a pokiaľ aj vyslovil záver o nejakých nepriamych podporných skutočnostiach kde poukazoval na dlhoročné komplexné cievne poškodenie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, kde už v roku 1997 bolo konštatované závažné poškodenie ciev dolných končatín, pritom však nie je možné že by boli poškodené cievy len na určitej časti tela, teda len na dolných končatinách, ale teda je objektívny predpoklad že pokiaľ sú poškodené cievy dolných končatín, tak sú poškodené cievy aj v celom tele. Aj v roku 1999 boli konštatované v zdravotnej dokumentácií poškodenie cievy mozgu, v roku 2001 poškodenie ciev ucha. Tieto cievy boli poškodené v dôsledku tzv.aterosklerózy ciev potenciovanej dlhoročnou cukrovkou, čo je komplexný cievny proces celého organizmu. Po roku 2001 sa neb.pán A. vzorne liečil na cukrovku u diabetológa, pravidelne navštevoval a spolupracoval, teoreticky by mohol diabetológ zistiť aj duševnú poruchu keby sa týmto smerom zameral ale toto v bežnej praxi diabetológovia nerobia a po prekonanej mozgovej príhode už vlastne s diabetológmi prestal spolupracovať. Ešte napr.zo záznamu z augusta XXXX diabetológ X. skonštatoval, že vzhľadom na stav nebohého nie je schopný si samostatne podávať inzulín, preto doporučil cestou domácej ošetrovateľskej starostlivosti podávanie inzulínu, čo bolo určite krátkodobo realizované, ale potom pri nespolupráci aj od toho bolo upustené a potom už vlastne v ďalšej liečbe diabetológa nebol. Nepichanie inzulínu závažným spôsobom zhoršuje celkový zdravotný stav a závažným spôsobom sa môže podieľať aj na zhoršovaní duševného stavu t.j. jednoznačne. K doplneniu zdravotnej dokumentácie od p. X. znalec uviedol, že to považuje za zbytočné a aj keby ju dopĺňal a vyžiadaval tak nie je žiadny predpoklad, že by to malo vplyv na závery znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o otázku možného zameranie diabetológa na duševné poruchy, to taktiež považoval za zbytočné, pretože nebohý navštevoval p. X. pravidelne do roku 2001, duševná porucha vážnejšia sa u neho začala rozvíjať až po cievnej mozgovej príhode v roku 2001, keď

už doktora X. navštívil len jedenkrát, krátko po nej tam už viac nechodil a k dokumentácii ohľadom cievnej mozgovej príhody, ktorá sa udiala v lete 2001 k tomu uviedol, že tam mal kompletnú dokumentáciu k dispozícií. Aj z následnej starostlivosti, výsluchu ďalších svedkov znalec uviedol že zmysel v ich výsluchu by videl v tom, ak by sa navrhovaní svedkovia stretávali s nebohým pravidelne dlhodobo, teda pred rokom 2004 aj po roku 2004 a ideálne by bolo aj pred rokom 2001.

33. Na návrh žalovanej súd v konaní vypočul ďalších svedkov a to P. D. - manžela žalovanej, I. D. - dcéru žalovanej, A. G. - švagrinú žalovanej a na návrh žalobkýň vypočul svedkyňu C. X. - susedu nebohého poručiteľa. Uvedených svedkov vypočul za prítomnosti znalca.

34. Svedok P. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s nebohým p. A. sa stretávali skoro každý týždeň, nakoľko v blízkosti jeho domu vzadu majú chatu, na ktorú cez víkendy chodievajú. Keď išli na túto chatu tak sa tam vždy zastavili. Každý rok sa na chate na P. a na svedkove narodeniny robil guláš na záhrade. Takto sa stretávali celá rodina. P. je 27.6. a tieto oslavy organizovali približne v tomto období. Po roku 2005 keď p. A. zomrel sa týchto osláv nezúčastnil, avšak zúčastnil sa ich rok predtým. Na gulášku ho vždycky zobrali autom, auto pod chatou zaparkovali a potom všetci museli prejsť peši, nebohý vždy prešiel sám. Počas oslavy v roku 2004 sa správal normálne ako inokedy, bavil sa aj s ostatnými účastníkmi tejto oslavy, s jeho mamou, otcom, aj s ľuďmi ktorí tam boli prítomní. Na oslave aj spievali, nepamätal si či spieval aj p. A. ale určite sa tancovalo. Tancoval s jeho sestrou, rozprávali sa spolu, chceli ho pozvať na oslavu na P. aj v roku 2005, už vtedy usúdili, že sa mu ťažšie chodí, videli že už je aj slabý, tak ho už nevolali ale guláš mu domov doniesli. Ešte v roku 2004 keď každý týždeň chodievali na chatu jeho manželka niečo napiekla, aj mu niečo doniesla navarené, vtedy sa s ním aj rozprávali, potom išli na chatu, avšak keď sa vracali tak sa opäť zastavili. V tom čase si ešte dokázal udržiavať poriadok, dokázal si aj umyť riad. Rozprávali sa spolu ako chlapi hlavne o futbale, lebo futbal ho bavil, o hokeji. Keď boli vonku v záhrade tak sa mu snažil ukazovať stromčeky ako sa štiepia a dosť často sa bavili o tom ako mu ide biznis, či má robou a či sa dá z toho vyžiť. Svedok nevedel uviesť akými chorobami trpel nebohý p. A., vedel len o problémoch s nohami a s kĺbami.

35. Svedkyňa A. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že p. A. poznala odvtedy, odkedy si jej brat zobral žalovanú. Stretávali sa viac menej na rodinných oslavách. Pravidelne robili oslavy u nich na záhrade hlavne na P., naposledy s ním boli v roku 2004 na gulášpartii. Prebiehalo to ako zvyčajne, ráno prišli na chatu, postavili guláš a potom okolo obeda žalovaná spolu so svojím manželom išli pre p. A. ktorého doviedli. Bola tam normálna zábava, na ktorej bol prítomný aj jej otec, mama, bolo ich tam zvyčajne veľa ľudí, bola tam priateľská atmosféra, rozprávala sa s p. A., vedel že je rozvedená, má dve deti, že žije sama a robil si aj srandu, že či je ešte stále sama, pýtal sa jej na deti či študujú, obidvaja vtedy študovali na vysokej škole. Spolu sa aj zabavili aj si potancovali, bolo to troška pomalšie ale v pohode, potom večer ho zaviezli domov a oni tam zostávali poväčšine spať. V roku 2005 sa tejto gulášpartie nezúčastnil, keď sa pýtala prečo tam nie je, tak jej švagriná povedala, že sa už necíti dobre, že už je slabší a chorľavejší. V predchádzajúcom období sa na chate stretávali aj mimo týchto gulášpartií v priebehu roku častejšie, pri týchto stretnutiach sa normálne rozprávali. Svedkyňa nemala vedomosť o zdravotnom stave p. A.. V priebehu rokov 2003, 2004 a predchádzajúcich ani sa s nikým o tom nerozprávala, nepamätala si ani na to že by sa jej p. A. sťažoval na nejaký zdravotný problém. Ich rozhovory sa niesli približne v duchu, že sa jej pýtal na zamestnanie, na deti, či je sama ako to zvláda. Takto to bolo aj v predchádzajúcom období, avšak pri týchto rozhovoroch vnímal určité zmeny pretože to boli rôzne časové obdobia a dokázal reagovať na deti, na to, že deti sú už na vysokej škole alebo teda v čase keď boli ešte na strednej škole tak dokázal to vnímať že kde sú. Mnohokrát boli aj jej deti na tých gulášpartiách tak ich poznal a vlastne rozprávali sa v tom zmysle, že čo je nové. Svedkyňa uviedla, že čo si ho ona pamätá do poslednej chvíle nevidela na ňom nejaké také zmeny, žeby bola komunikácia scestná, takto to vôbec nevnímala. Naposledy ho videla v roku 2004, pretože v roku 2005 tam nebol.

36. Svedkyňa I. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej starý otec zomrel v roku 2005 a vtedy mala 15 rokov. So starým otcom sa stretávala keď boli na chate s rodičmi, sama za ním nechodievala, cez leto podľa počasia to bolo skoro každý víkend a cez zimu to bolo menej, sama na chatu nechodievala každý víkend ale rodičia áno. Pri stretnutiach so starým otcom sa jej väčšinou pýtal čo je v škole ako sa jej darí po stránke učenia, či má nejakého priateľa a podobne. Tým, že hrávala hádzanú, pýtal sa jej aj ako sa jej darí. Svedkyňa uviedla, že čo si ona pamätá, tak jej starý otec sa jej zdal úplne v poriadku, nepamätá si žeby bol v nejakom duševnom rozpoložení, komunikoval s ňou, pýtal sa jej na veci v jej živote ktoré boli aktuálne, nevšimla si žeby s ním nebolo niečo v poriadku. V roku 2004 bola v I. ročníku

na strednej škole na ktorú chodila rok, avšak keďže chcela chodiť na umeleckú školu, tak prestúpila na umeleckú školu. Starý otec vedel o tom že sa venuje maľovaniu, pýtal sa jej na to, či to chce ďalej rozvíjať, ako to má so školou. Rozprávala mu, že išla na školu, na ktorú išla len kvôli tomu aby to nejak pretrpela, že sa nedostala tam kde chcela a on na to reagoval tak, že jej prial aby sa nevzdávala, že má talent a že na to má. Vedel že hráva hádzanú a keď prišla na návštevu tak sa aj o tom bavili, rozprávala mu aký mali zápas a na toto dokázal reagovať. Pýtal sa s kým, kde boli, ako sa to skončilo, pýtal sa jej, či sa nezranila. Hádzanú hrala do toho I. ročníka na strednej škole a potom keď prestúpila do školy do J. tak už sa tomu nevenovala. Keď k starému otcovi prišli tak vždy niečo bežalo v televízií, buď to boli televízne noviny alebo nejaký futbal. Svedkyňa ďalej uviedla, že v roku 2005 s ním nebola až tak moc v kontakte, naposledy s ním bola vtedy keď ho zobrali do nemocnice.

37. Svedkyňa C. X. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že spolu s manželom v roku 2000 kúpili dom v G. a od roku 2001 tam bývali, ide o tretiu chalupu od p. A.. S pánom A. sa stretávali každý deň, chodili k nemu na trávu pre zajacov a žihľavu pre hydinu, občas doniesli niečo navarené alebo ho niekedy pozvali niekedy k nim na obed, rozprávali sa o všetkých reálnych veciach ktoré boli v živote. Asi rok a pol až dva roky pred jeho smrťou však zaregistrovali že už nie je normálne čo rozpráva. Keď niečo hovoril, tak hovoril od veci, postupne už býval len doma, predtým k nim aj prešiel, chodieval aj po záhrade, potom už bol len vnútri v chalupe. Brali ho už ako chorého človeka a chodili ho pozrieť ako susedia lebo ho poznali. Väčšinou sedával v obývačke vo fotelke. Chvíľu pri ňom posedeli a to čo už aj rozprával, tak to už ani nebrali a dokonca ich ani pomaly nepoznal. Mnohokrát sa ich opýtal na také veci že z toho boli vedľa a nevedeli mu na to odpovedať ani od neho nič také nepočuli, to, čo ich už nepoznal bolo v roku 2005. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že p. A. spísal závet pre žalobcu v rade 3/. Uviedla, že o tom vedela priamo od nebohého p. A., ktorý im však nikdy nehovoril, že by to chcel dať dcéram, s týmto sa pochválili manželovi, že dal svoj podiel na vnuka ale potom mu už o ničom takom nehovoril a preto boli po pohrebe z toho prekvapení, že to nie je vnukove ale žalovanej.

38. Súd Uznesením č.k. 7C/95/2010-397 zo dňa 19.6.2014 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a uložil súdom ustanovenému znalcovi vypracovať doplnenie Znaleckého posudku č. 63/2012 so zapracovaním výpovedí svedkov ktorí boli vypočutí v konaní ako aj so zohľadnením predchádzajúcich záverov a vyhodnotením či výpovede svedkov majú pre závery znalca zásadný význam.

39. Súdom ustanovený znalec podal vo veci Doplnok Znaleckého posudku č. 63/2012 zo dňa 20.9.2014. Znalec v posudkovej časti doplnil výpoveď svedkov P. D., A. G., I. D. a C. X. a v časti vlastné odborné vyjadrenie uviedol, že pri retrospektívnom posmrtnom posúdení duševného stavu osoby vykoná znalec psychiater komplexné zhodnotenie všetkých dostupných údajov /najčastejšie zdravotnej dokumentácie a výpovedí účastníkov konania/, na základe ktorých stanoví svoje závery. Znalec psychiater nemá v takýchto prípadoch možnosť vyšetriť posudzovanú osobu a má k dispozícií len určitý „balík informácií“ z ktorého vychádza. Ideálne je pokiaľ má znalec možnosť stanoviť svoje závery až potom keď je tento balík „informácií“ definitívne uzavretý. Pokiaľ sa po stanovení záverov posudku objavia dovtedy neznáme zásadné informácie teda „balík informácií“ sa zmení, za určitých okolností môže dôjsť aj k situácií že z toho vyplynie zmena záverov znaleckého posudku. Od času vypracovania znaleckého posudku pribudli nové informácie - výpovede svedkov na pojednávaní dňa 16.4.2014. Znalec sa zúčastnil pojednávania, mal možnosť svedkom klásť otázky podľa vlastného uváženia, tieto výpovede svedkov majú pre znalca zásadný význam a to najmä tie ich časti, ktoré sú v znaleckom posudku vyznačené kurzívou. Na základe všetkých aktuálne dostupných informácií znalec trval na jeho forenzne psychiatrickej analýze zdravotnej dokumentácie. Na základe doplnených údajov uviedol, že bol nútený prehodnotiť a prepracovať jeho ďalšie konštatovania uvedené v rozbore posudku na strane 60. V časti III.v závere svojho znaleckého posudku znalec uviedol, že po posúdení výpovedí svedkov a ich forenznej analýze je nútený prehodnotiť a prepracovať jeho konštatovania uvedené v záveroch posudku nasledovne: Na prvú otázku uloženú súdom uviedol, že na základe všetkých dostupných údajov menovaný O. A. v januári 2004 mohol trpieť závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle ktorá by ho robila neschopným na úkon spísania závetu. Približne s rovnakou pravdepodobnosťou takouto duševnou poruchou v januári 2004 netrpel a takáto duševná porucha sa u neho rozvinula až niekoľko mesiacov pred jeho smrťou /nie skôr ako v roku 2005/. Teda závažnú duševnú poruchu v pravom slova zmysle u O. A. v januári 2004 ktorá by ho robila neschopným na úkon spísania závetu nie je možné jednoznačne a preukázateľne potvrdiť. Na druhú otázku uloženú súdom uviedol, že na základe všetkých dostupných údajov nie je možné jednoznačne preukázať a potvrdiť že O. A. nebol vzhľadom na svoj zdravotný stav

v januári 2004 schopný vykonávať právne úkony, nemohol a nevedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov.

40. Proti Doplnku Znaleckého posudku č. 63/2012 znalca MUDr. S. D. podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietky v ktorých uviedli, že sa nemožno stotožniť s postupom znalca ktorý len na základe účelových svedeckých výpovedí prehodnotil a prepracoval svoje skonštatovanie vyjadrené v pôvodnom znaleckom posudku. Je nepredstaviteľné že okrem svedkov navrhnutých žalovanou neboli pre znaleckú činnosť použité iné dôkazy, bola použitá pôvodná zdravotná dokumentácia poručiteľa, napriek tomu znalec spochybnil svoj pôvodný znalecký posudok, jeho záver uvedený v doplnku znaleckého posudku je neakceptovateľný a nemysliteľný u znalca, ktorý v pôvodnom posudku jednoznačne uvedie, že poručiteľ trpel v rozhodnom čase závažnou duševnou poruchou, ktorá ho robila neschopným na právny úkon, následne len na základe subjektívnych výpovedí zaujatých svedkov, ktorí majú vzťah k žalovanej a v konečnom dôsledku k predmetu konania, znalec neadekvátne zmenil, prehodnotil svoje konštatovanie a vyslovil dá sa povedať pravý opak svojich pôvodných záverov. Z uvedeného dôvodu že účelom objektívneho posúdenia veci je potrebné buď zopakovať celé znalecké dokazovanie, výsluchy účastníkov a svedkov za účasti znalca aby bola vyváženosť vyhodnotenia dôkazov všetkých svedkov účastníkov nie iba zvýhodnenie svedkov navrhnutých žalovanou. Vhodnejším postupom sa javí nariadenie znaleckého dokazovania iným nezaujatým znalcom vo vzťahu k realizovaným častiam dokazovania. Žalobkyne navrhli aby bol predvolaný znalec A.. D. aby kvalifikovaným spôsobom vysvetlil otázku na základe akých objektívnych skutočností dospel k zmene znaleckého posudku.

41. Podaním doručeným súdu dňa 28.9.2015 žalobkyne navrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie iným znalcom.

42. Súd na pojednávaní dňa 30.9.2015 k doplnku znaleckého posudku vypočul súdom ustanoveného znalca ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie nebohý p. A. v závere svojho života, teda krátko pred letom v roku 2005 preukázateľne trpel vážnou duševnou poruchou, predmetu tohto sporu, je jeho duševný stav začiatkom roku 2004. Zdravotná dokumentácia pripúšťa túto duševnú poruchu aj v tom rozhodnom období, avšak nemožno ju preukázať, možno ju len pripustiť. Potom je však k dispozícií množstvo svedeckých výpovedí ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, nie všetky boli k dispozícií v čase pôvodného znaleckého posudku a všetky výpovede v zásade aj navrhovateľov aj odporcov a ich svedkov nie sú v rozpore v tom, že v roku 2005 asi od úvodu tohto roka ale nie neskôr, bola táto vážna duševná porucha u p. O. A.. Problém je v tom, že výpovede zo strany navrhovateľov túto datujú už niekedy na prelome roku 2002 až 2003. Čo sa týka týchto výpovedí, tak možno k nim uviesť z odborného hľadiska že neodporujú zdravotnej dokumentácií a čo sa týka výpovedí zo strany odporcov títo datujú túto vážnu poruchu až od roku 2005 - nie skôr a taktiež z odborného pohľadu ani táto varianta neodporuje zdravotnej dokumentácií. Za podstatné okolnosti pri prehodnotení záverov, ktoré uviedol v pôvodnom znaleckom posudku uviedol časové údaje od jednotlivých strán. Pri pôvodnom znaleckom posudku väčšina až takmer všetky časové údaje boli datované do rozhrania roku 2002 až 2003. Potom pri doplnení bolo množstvo údajov, ktoré to datovali až od roku 2005. U všetkých svedkov bez ohľadu z ktorej strany to bolo bral do úvahy ich laické vyjadrenia ohľadom duševného stavu nebohého p. A..

43. Súd Uznesením č.k. 7C/95/2010-473 zo dňa 12.10.2015 nariadil kontrolné znalecké dokazovania znalcom z odboru Zdravotníctva a Farmácie, odvetvie psychiatria /liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria/. Vypracovaním kontrolného znaleckého posudku poveril znalkyňu MUDr. O. I..

44. Súdom ustanovená znalkyňa podala Znalecký posudok č. 29/2016 zo dňa 31.5.2016 v ktorom v čl.2 v Náleze vykonala súdno psychiatrickú analýzu spisu a jej spracovania do posudku, štúdium zdravotnej dokumentácie, fonenzne psychiatrickú analýzu a spracovanie do posudku. Na str.27 až 31 vykonala forenzný psychopatologický rozbor. Na str.29 uviedla, že podľa chronológie záznamov zdravotnej dokumentácie konštatuje nasledovné: 11.7.2001 je uvedené v závere neurologického vyšetrenia / MUDr. W. P./ okrem iného diabetická encephatopathia, čo v predklade vyjadruje chronické neurologické a psychické následky poškodenia mozgu predovšetkým následkom ateriosklerózy. Aterosklerotické zmeny ciev boli zistené už v roku 1996 na sietnici a o rok neskôr aj na cievach dolných končatín, vaskulárna demencia bola v minulosti nazývaná aterosklerotická, ide o demenciu ktorá vzniká na podklade ischemických zmien mozgového tkaniva na podklade aterosklerotického postihnutia ciev

pod obrazom nárazovito sa zhoršujúcich psychických funkcií a fyzickej výkonnosti. Keďže chýba psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie u probanda v danom období opiera sa o ostatné významné faktory dôležité pre diagnostikovanie dementného syndrómu vaskulárneho pôvodu 1.U probanda bola diagnostikovaniá arteriálna hypertenzia /12/2000/. 2.U probanda boli zistené poruchy lipidového metabolizmu /7/2001/ 3.U probanda bol preukázaný výskyt aterosklerotických zmien ciev /už v roku 1996/ 4.U probanda boli zistené zmeny na očnom pozadí a to angioskleróza sietnice /12/1998/ 5.U probanda boli neurologickým vyšetrením zachytené patologické reflexy a poruchy hybnosti /7/2001/- pozitívne zánikové paretické javy na dolných končatinách známky polyneuropatie, angiopatie, chôdza, hypokinetická s ťažiskom trupu v predklone ľavostranne paretická 6.U probanda prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu ischemického pôvodu s ľavostranným centrálnym ochrnutím končatín, centrálnou parézou siedmeho hlavového nervu, dizaartriou /7/2001/ 7.Veľmi významnú výpovednú hodnotu má nález CT mozgu /popis K..ulgan dňa 23.6.2005/ cit.:“drobné malatické ložisko je v ponse vľavo parasagitálne, známky nepravidelnej atrofie so širšími postrannými komorami najmä v oblasti temp a ocipit.rohov ľahko rozšírenou trikomorou a niektorými subarach.priestormibázy aj konvexity okolo postr. komôr je štruktúra bielej hmoty hypodenzná - až obraz leukaoraidózy. V hlbokých štruktúrach baz.ganglií sú drobné kalcifikáty bez.evident.čestvých zmien.“ Malatické ložisko, známky nepravidelnej atrofie a popisovaná leukoaraidóza, čo je poškodenie bielej hmoty mozgu diabetickou angiopatiou predstavujú anatomické zmeny, ktoré nachádzame pri vaskulárnej demencii. V závere nálezu je dodatok „bez evidentných čerstvých zmien“, ide teda o zmeny ktoré nevznikli len v krátkej dobe pred daným vyšetrením. 8.Významnú výpovednú hodnotu má aj písomné prehlásenie MUDr. O. I. zo dňa 13.2.2009 ako ošetrujúceho lekára neb.O. A.. Práve on ho mal vo svojej starostlivosti najdlhšie a preto dokázal vyhodnotiť zmenu jeho prejavov. V uvedenom prehlásení uviedol, cit.: „Menovaný pacient po prepustení z interného odd.-25.7.2001 kde bol hospitalizovaný pre ancp s ľavostrannou hemiparézou, trpel i organickým psychosyndrómom a prejavmi dementného syndrómu čo sa prejavovalo neadekvátnym správaním ako i agresivitou voči zdravotníckym pracovníkom.“ 9.Svedecké výpovede hodnotí z hľadiska možného správneho vyhodnotenia dementného procesu ako nedostatočne objektívne, často dominuje nesprávne domnievanie sa, že demencia=dezorientácia alebo naopak ak osoba spozná svojich príbuzných tak to nie je demencia. Pritom pri vyhodnotení klinického obrazu musíme brať do úvahy aj iné atribúty a síce: „stratu či pokles predchádzajúcej výkonnosti, zhoršenú koncentráciu pozornosti, ľahšiu unaviteľnosť, ťažkopádnosť, nerozhodnosť, zhoršenú štiepivosť pamäte, zmeny nálad aj silné afekty hnevu, vzťahovačnosť a zvýšenú subjestibilitu, čo môže zásadným spôsobom ovplyvniť schopnosť úsudku a rozhodovania danej osoby, v popredí sú však najmä významné zmeny osobnosti. V Znaleckom posudku 63/2012 MUDr. S. D. uvádza: „...na základe zdravotnej dokumentácie a .... zo spisovej dokumentácie možno konštatovať, že neb.O. A. v predmetnom dátume s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle - cievnou demenciou .... v dôsledku ktorej bola jeho schopnosť posúdiť význam a dôsledky svojho konania / rozpoznávacia schopnosť/ závažne /forenzne významne/ narušená a zároveň bola závažne /forenzne významne/ narušená aj schopnosť toto svoje konanie ovládnuť /vôľová schopnosť/. Túto duševnú poruchu možno časovo vymedziť: rozhranie rokov 2002/2003-až do jeho smrti.“ V závere Znaleckého posudku 63/2012 MUDr. S. D. uvádza: „Menovaný O. A. v januári 2004 trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá ho robila neschopným na úkon spísania závetu. O. A. nebol vzhľadom na svoj zdravotný stav v januári 2004 schopný vykonávať právne úkony, nemohol a nevedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov.“ S uvedenými závermi Znaleckého posudku č. 63/2012 vypracovaného znalcom MUDr. S. D. sa v plnom znení stotožňuje. V záveroch doplnku znaleckého posudku kedy súdny znalec zapracoval ďalšie výpovede svedkov vypočutých v konaní uviedol, že na základe všetkých dostupných údajov menovaný O. A. v januári 2004 mohol trpieť závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá by ho robila neschopným na úkon spísania závetu. Približne s rovnakou pravdepodobnosťou takouto duševnou poruchou v januári 2004 netrpel a takáto duševná porucha sa u neho rozvinula až niekoľko mesiacov pred jeho smrťou /nie skôr ako v roku 2005/ znalkyňa uviedla že s daným konštatovaním sa nezhoduje práve preto že sa opiera o laické hodnotenie psychických procesov ktoré majú slabú odbornú výpovednú hodnotu, len na margo uviedla, že aj osoba u ktorej už prebieha dementný proces sa môže zúčastniť na rodinnom posedení, či spoznávať blízkych príbuzných ale už napr. nie je schopná posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. V čl.2 v závere znaleckého posudku znalkyňa postulovala závery posudku a zapracovala ich v posudku. Na prvú otázku odpovedala, že na základe analýzy preštudovaných dokumentov konštatuje, že menovaný

O. A. v januári 2004 s vysokou pravdepodobnosťou trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá ho robila neschopným na úkon spísania závetu dňa 23.1.2004. Na druhú otázku položenú súdom odpovedala, že menovaný O. A. vzhľadom na svoj zdravotný stav v januári 2004 s vysokou pravdepodobnosťou nebol schopný vykonávať právne úkony, nemohol a nevedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. Na štvrtú otázku ktorá jej bola položená zo strany súdu, že v prípade ak v kontrolnom znaleckom posudku dôjde k iným záverom ako súdny znalec MUDr. D. vyjadrí sa k rozdielom v týchto záveroch odpovedala, že v záveroch doplnku znaleckého posudku, kedy súdny znalec zapracoval ďalšie výpovede svedkov vypočutých v konaní uviedol, že na základe všetkých dostupných údajov menovaný O. A. v januári XXXX mohol trpieť závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá by ho robila neschopným na úkon spísania závetu. Približne s rovnakou pravdepodobnosťou takouto duševnou poruchou v januári 2004 netrpel a takáto duševná porucha sa u neho rozvinula až niekoľko mesiacov pred jeho smrťou /nie skôr ako v roku 2005/ s daným konštatovaním sa nestotožňuje práve preto, že sa opiera o laické ohodnotenia psychických procesov ktoré všeobecne majú nízku odbornú výpovednú hodnotu. Z odborného hľadiska sa aj osoba u ktorej už prebieha dementný proces môže zúčastniť na rodinnom posedení, či spoznávať blízkych príbuzných pričom už nemusí byť schopná posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov.

45. Ku kontrolnému znaleckému posudku právny zástupca žalobcov podal vyjadrenie doručené súdu dňa 28.6.2016 v ktorom súhlasil so závermi uvedenými v kontrolnom znaleckom posudku. Právny zástupca žalovanej sa ku kontrolnému znaleckému posudku písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 7.11.2016 poukázal na to, že v súdnom konaní boli vypracované dva znalecké posudky ktoré sú odlišné a ponechal na zvážení súdu ich vyhodnotenie, pričom vychádzal zo záveru, že súd by mal vychádzať zo znaleckého posudku MUDr. D..

46. V posudzovanej veci , žalobkyne v rade 1/ a 2/ ako účastníčky dedičského konania po poručiteľovi O. A., ktorý zomrel dňa 8.7.2005, boli na základe ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. ( účinného v čase rozhodovania dedičského súdu ) uznesením súdu č.k. 30D 1303/2005-107 zo dňa 12.3.2010 odkázané podať v lehote 30 dní proti závetnej dedičke - žalovanej na súde žalobu o určenie neplatnosti závetu, ktorý poručiteľ O. A. zanechal dňa 23.1.2004 spísaného formou Notárskej zápisnice N/XXXX, NZ XXXX/ XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2010. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ v tomto zmysle postupovali a podali na súde dňa 30.4.2010 žalobu v súlade s tým, ako boli na jej podanie odkázané. V súčasnej dobe je obdobný postup upravený v ust.§ 194 CMP.

47. Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude v lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa § 194

(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. (3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

48. Postupom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia 175k ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania dedičského súdu ako aj v súčasnosti platného ust. § 194 sa rieši v civilnom súdnom konaní predbežná otázka, významná pre konanie o dedičstve, či už ide o spornú skutočnosť, na ktorej závisí zistenie okruhu dedičov alebo zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Rozhodnutím podľa tohto ustanovenia možno uložiť aj podanie návrhu na určenie neplatnosti závetu, takéto určenie je súčasne určením existencie, resp. neexistencie závetu , a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa.

49. Ak bol účastník dedičského konania v súlade s ustanovením § 175k ods. 2 O.s.p. odkázaný podať na súde žalobu o určenie spornej skutočnosti, nejde o žalobu v zmysle bývalého ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p., v súčasnosti ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Podanie takejto žaloby totiž umožňuje osobitný predpis, ide teda o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, bývalého § 175k O.s.p. a jej podanie nie je/ nebolo závislé na preukázaní naliehavého právneho záujmu. Za danej situácie preto žalobkyne v rade 1/ a 2/ nemuseli preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

50. Žalobca v rade 3/ nebol uznesením súdu odkázaný podať žalobu podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodovania dedičského súdu a teda na podanie takejto žaloby nebol aktívne legitimovaný. V čase rozhodovania dedičského súdu tento so žalobcom v rade 3/ ani nekonal ako s dedičom, keď na podanie žaloby proti žalovanej ako závetnej dedičke odkázal len zákonné dedičky, pričom okruh dedičov ustaľuje dedičský súd. Žalobca sa nedomáhal určenia, či tu právo je, alebo nie je ( že je dedičom ),v ktorom prípade by musel preukazovať naliehavý právny záujem.

51. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

52. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby žalobcu v rade 3/ podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobcu v rade 3/, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 zásadne vychádza z okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016) súd poukazuje na to, že žaloba žalobcu v rade 3/ nie je žalobou podľa ust. § 194 ( predtým § 175k O.s.p. ), na podanie ktorej bol odkázaný dedičským súdom a teda, ktorá by vo vzťahu k žalobcovi v rade 3/ vyplývala z osobitného predpisu.

53. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti.

54. K vznesenej námietke res iudicata v konaní sp.zn. 16C/220/2008 súd uvádza, že o rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Skutkové vymedzenie dôvodov neplatnosti závetu v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/220/2008 bolo odlišné ako v predmetnom konaní. V konaní vedenom pod sp.zn. 16C/220/2008 žalobkyne skutkovo vymedzili dôvody relatívnej neplatnosti závetu tak ako je to uvedené v bode 17 a na základe takéhoto skutkového vymedzenia žaloby súd aj v uvedenom konaní právne posudzoval predmetnú žalobu. V predmetnom konaní ich vymedzili nespôsobilosťou poručiteľa závet urobiť tak ako je to uvedené v bode 1, ide teda o určenie neplatnosti právneho úkonu na základe iných skutkových dôvodov než aké boli uvádzané v konaní sp.zn. 16C/220/2008, a teda prekážka veci právoplatne rozsúdenej prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci nebránila.

55. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

56. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právne úkony, ktoré účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. O

nedostatok spôsobilosti na právne úkony pôjde u osoby obmedzenej na právne úkony v rozsahu obmedzenia určeného v rozhodnutí súdu. Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť(neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pritom, aby táto osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Avšak skutkovú otázku, či šlo o konanie v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať.

57. Na základe vykonaného dokazovania, a to najmä z kontrolného znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne MUDr. O. I. mal súd za preukázané, že poručiteľ O. A. v čase spísania závetu, ktorý je predmetom tohto konania s vysokou pravdepodobnosťou trpel závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá ho robila neschopným na úkon spísania závetu dňa 23.1.2004 a vzhľadom na svoj zdravotný stav v januári 2004 s vysokou pravdepodobnosťou nebol schopný vykonávať právne úkony, nemohol a nevedel posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. Takýto záver vyslovil pôvodne aj súdny znalec MUDr. D. vo svojom znaleckom posudku č. 63/2012 zo dňa 28.10.2012, pričom sám uvádzal, že vychádzal z objektívnych údajov nachádzajúcich sa v zdravotnej dokumentácii O. A., v ktorej sú zaznamenané nepriame údaje poukazujúce práve na možný vývin závažnej duševnej poruchy neb.O. A. už dlhšie časové obdobie /viac rokov/ pred májom 2005 a údaje od svedkov sú v dostatočnom množstve, sú v súlade so zdravotnou dokumentáciou a sú v súlade aj so všeobecnými lekárskymi poznatkami o priebehu takýchto duševných porúch. Poukázal na to, že objektívni svedkovia by mohli byť len takí, ktorí sa dennodenne stretávali s nebohým, ktorí poznali jeho správanie a prejavy jeho správania. Svoje závery prehodnotil až v doplnku znaleckého posudku zo dňa 20.9.2014, a to na základe výsluchu dopočutých svedkov, ktorí sa však, ako vyplynulo z ich výpovedí, s O. A. nestretávali každý deň. Za podstatné okolnosti pri prehodnotení záverov, ktoré uviedol v pôvodnom znaleckom posudku uviedol časové údaje od jednotlivých strán. Pri pôvodnom znaleckom posudku väčšina až takmer všetky časové údaje boli datované do rozhrania roku 2002 až 2003. Potom pri doplnení bolo množstvo údajov, ktoré to datovali až od roku 2005, bližšie však nevysvetlil z akého dôvodu časové údaje uvádzané vo výpovediach dopočutých svedkov ovplyvnili zmenu jeho pôvodných záverov, keď u všetkých svedkov bez ohľadu z ktorej strany to bolo bral do úvahy ich laické vyjadrenia ohľadom duševného stavu nebohého p. A.. Súdna znalkyňa A.. I., ktorá bola poverená súdom vypracovať kontrolný znalecký posudok sa vyjadrila k prehodnoteniu pôvodných záverov znalca MUDr., s ktorým sa nestotožnila práve preto, že sa opiera o laické ohodnotenia psychických procesov ktoré všeobecne majú nízku odbornú výpovednú hodnotu. Z odborného hľadiska sa aj osoba u ktorej už prebieha dementný proces môže zúčastniť na rodinnom posedení, či spoznávať blízkych príbuzných pričom už nemusí byť schopná posúdiť dôsledky svojich právnych úkonov. Závery súdnej znalkyne MUDr. I. vychádzali z objektívnych skutočností a opierali sa najmä o zdravotnú dokumentáciu. Súd sa stotožnil s vyjadreniami obidvoch znalcov, že výpovede v konaní vypočutých svedkov, okrem A.. I., boli laické a svedkovia popisovali ako vnímali správanie O. A. zo svojho pohľadu, a preto objektívnymi podkladmi pre vyhodnotenie duševného stavu O. A. boli údaje, ktoré súdna znalkyňa MUDr. I. uviedlana str. 29 v bodoch 1-9 svojho znaleckého posudku. Závery súdnej znalkyne MUDr. I. vychádzali z objektívnych skutočností a opierali sa najmä o zdravotnú dokumentáciu, z ktorej znalkyňa spracovala forenznú psychiatrickú analýzu s jednoznačným záverom a vysporiadala sa so znaleckými úlohami uloženými súdom kvalifikovaným spôsobom.

58. S poukazom na dôvody uvedené v ods. 46, 49, 57 sú žalobe žalokýň v rade 1/ a 2/ ako skutko a právne dôvodnej vyhovel.

59. S poukazom na dôvody uvedené v ods.50 - 53 súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu v rade 3/ o určenie neplatnosti predmetného závetu, preto ju zamietol.

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 a § 257 CSP. Žalobkyne v rade 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešné, preto im súd priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v rade 3/ bol v konaní neúspešný, žalovaná by preto mala nárok na náhradu trov konania. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v rade 3/ pričom prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že pristúpenie žalobcu v rade 3/ do konania bolo vyvolané najmä námietkou žalovanej týkajúcou sa neúplného okruhu účastníkov na strane žalobcov, u ktorých podľa jej tvrdenia išlo o nerozlučné procesné spoločenstvo. V konaní vznikli trovy konania štátu, v súvislosti so svedočným a znalečným, ktoré boli

hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu, súd preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).