Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-144-2016.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/144/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, vo veci starostlivosti o maloletú J. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa J. L. X., Q.. X.X.XXXX, U. E., Š. XX G. K. J. X., Q.. XX.X.XXXX, U. E., F. XX, v konaní na návrh matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/399/2013-53 zo dňa 3.2.2014 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloletú J. X., Q.. XX.XX.XXXX tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc od 1.9.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2016 vo výške 60,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.9.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné otca na maloletú J. zo sumy 60 Eur na sumu 100 Eur od 1.9.2016, pričom výživné bolo naposledy určené rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/399/2013 zo dňa 3.2.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že dcéra navštevuje strednú školu v Košiciach s čím sú spojené zvýšené výdavky, pričom otec výživné neuhrádza, s dcérou sa nekontaktuje a nijakým spôsobom sa nepodieľa na je výchove a starostlivosti o ňu.
2. Otec maloletej s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že nemá príjem už rok a ani doteraz určené výživné neplatí.
3. Súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, ktorý súdu odporučil výživné zvýšiť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, vyjadrením poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi - rodným listom maloletej, výsledkom lustrácie rodičov v systému Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov u maloletej, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadne zamestnanosti otca, správou posledného zamestnávateľa otca a potvrdením o jeho príjme, listinami predloženými rodičmi týkajúcimi sa ich príjmov a výdavkov a tiež oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/399/2013. Po vykonanom dokazovaní rodičia nemali návrhy na jeho doplnenie a súd ho považoval za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej.
5. Matka maloletej vo svojej výpovedi zotrvala na podanom návrhu z dôvodu, že v čase poslednej úpravy dcéra navštevovala posledný ročník základnej školy a toho času je žiačkou Strednej zdravotnej školy v Košiciach, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Okrem iného na internát vo výške 25 Eur mesačne, polpenziu na internáte vo výške 35 Eur mesačne, pričom plná penzia stojí do 50 eur mesačne, čo si však nemôže dovoliť. Tiež dcére uhrádza mesačne na MHD v rámci Košíc 10 Eur a mobilný telefón tiež v sume 10 Eur mesačne. V ostatných výdavkoch odkázala na správu kolízneho opatrovníka. Dodala, že nie je možné, aby dcéra do školy dochádzala z dôvodu rozvrhnutia vyučovania, kde pondelky a utorky začína už o 7.00 ráno a v stredu ma vyučovanie do 17.30 hodiny. Zdravotný stav dcéry je dobrý. K svojim osobným a zárobkovým pomerom uviedla, že je doma z dôvodu, že sa stará o plnoletého syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a preto poberá opatrovateľský príspevok. Je tiež poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 110 eur, prídavkov na dcéru a náhradného výživného, pretože otec ho nehradí. Syn má priznaný invalidný dôchodok v sume asi 309 Eur a aj s týmto jeho príjmom hospodária spoločne. Žijú v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza 235 Eur, v čom je zahrnutý nájom aj úhrady spojené s bývaním. Otec sa o dcéru žiadnym spôsobom nezaujíma, nie je s ňou v žiadnom kontakte, nestýkajú sa, výživné neplatí. Na otázku súdu, či dcéra poberá štipendium a či oň vôbec požiadala, uviedla, že nepoberá a nevie o takejto možnosti, preto oň nežiadala. Kolízny opatrovník na to uviedol, že vzhľadom na príjem matky dcéra bude mať určite nárok na sociálne štipendium. Na otázku otca, že kde bola dcéra cez prázdniny, uviedla, že dcéra bola v kontakte so svojim priateľom, ktorý žije v Košiciach, ona ho pozná, vedela o tom. Stalo sa, že s priateľom ostala aj 2-3 dni. Priateľ býva spolu s mamkou a dcéra bola u nich doma. Priateľ je zamestnaný.
6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s dcérou nie je v kontakte od mája 2015, kedy medzi ním a matkou došlo k fyzickému incidentu, za čo mu bola uložená aj pokuta v priestupkovom konaní. Uvedené sa stalo v byte matky, kde bol za dcérou a odvtedy dcéra kontakt s ním odmieta. Ohľadne svojich príjmov vypovedal, že v čase rozhodnutia súdu o výživnom bol zamestnancom Slovenskej pošty do októbra 2014. Pracovný pomer skončil dohodou na podnet zamestnávateľa preto, že voči nemu bolo vedené exekučné konanie, pričom mal hmotnú zodpovednosť, preto ho už zamestnávateľ nechcel ďalej zamestnávať a navrhol ukončenie pracovného pomeru. Odstupné mu vyplatené nebolo. Na otázku súdu, či mal povinnosť hradiť škodu v dôsledku hmotnej zodpovednosti uviedol, že nie, všetko mu sedelo. Dohodu nevie predložiť a dôvod skončenia pomeru v nej asi nie je uvedený. Následne asi o 2 týždne sa zamestnal v Českej republike na riadny pracovný pomer u zamestnávateľa Amboseli a potom aj v LD Hrádok v Liberci. Pracoval tam do 15.4.2015 a to za minimálnu mzdu, ubytovanie mal zabezpečené. O skončenie pracovného pomeru požiadal sám, tento bol ukončený dohodou. Dôvodom bolo to, že sa začal starať o svoju matku, ktorej zdravotný stav sa zhoršil a stará sa o ňu dodnes. Medzičasom pracoval na dohodu s príjmom okolo 50 Eur v spoločnosti Aurora Dea s.r.o. a tiež v spoločnosti Gelkam s.r.o., v tejto spoločnosti pracoval od februára 2016 do júla 2016. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že tento nie je veľmi dobrý, berie lieky na tlak, tiež má problémy s platničkami a dnu. Potvrdenie od lekára nemá, pretože nemá na to, aby mu zaň uhradil. Užíva lieky iba na tlak, aj to nie pravidelne. Na otázku súdu, aké práce vykonával do júla 2016 uviedol, že išlo o betonárske práce na cintoríne, teda o manuálnu prácu. Od návratu z Českej republiky je evidovaný na úrade práce, v mesiacoch apríl až október 2015 poberal podporu v nezamestnanosti v sume asi 180 Eur mesačne. Na otázku súdu, či požiadal a či poberá dávku v hmotnej núdzi prípadne príspevok za opatrovanie svojej matky uviedol, že nie. O tieto dávky resp. príspevky nežiadal z dôvodu, že nemá občiansky preukaz. Tento nemá od mája 2015. Nevybavil si ho z dôvodu, že je tam poplatok 17 Eur, na ktorý nemá. Na otázku ako bez občianskeho preukazu uzatváral dohody o práci uviedol, že ho poznajú. Ohľadne svojich osobných a majetkových pomerov uviedol, že býva spolu so svojom matkou v polovici rodinného domu, ktorá jej patrí. Príjmom matky je dôchodok vrátane kompenzačných príspevkov okolo 400 eur. S týmto príjmom hospodári jeho sestra, ktorá uhrádza všetky potrebné poplatky aj s bývaním, tiež robí nákupy a to tak, že sa z toho stravuje aj on. Matka má zabezpečené obedy v škole, ktoré jej nosí. Nevlastní žiaden majetok, dlhy má v sume asi 30.000 Eur, ide o pôžičky, ktoré vzali ešte v manželstve a ktoré potom prevzal na seba, má ich splácať v sume 250 Eur mesačne, čo nespláca a preto sú voči nemu vedené exekúcie. Na to matka uviedla, že pri vyporiadaní BSM išla väčšia časť z predaja bytu manželovi a to preto, že v tom boli zahrnuté tie pôžičky, ktoré sa zaviazal splácať. Na otázku súdu, či je fajčiar, uviedol, že áno, ale cigarety si nekupuje, tieto mu dajú kamaráti keď ho pozvú na pivo alebo keď idú na futbal. Záverom uviedol, že až sa jeho mama pominie, bude na voľnej nohe a nebude problém ísť do zahraničia a zarobiť peniaze.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/399/2013 súd zistil, že rozsudkom č. k. 16P/399/2013-53 zo dňa 3.2.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá J. bola
zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa v rámci rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 60 Eur mesačne do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že v čase vyhlásenia rozsudku matka bola poberateľkou príspevku na opatrovanie vo výške 212,17 Eur a prídavku na dcéru. Bývala spolu s dcérou a postihnutým synom v podnájme. Otec bol zamestnancom Slovenskej pošty a.s. s čistým priemerným príjmom 426 Eur. Býval v spoločnom byte manželov. Maloletá bola žiačkou 8. ročníka základnej školy v mieste bydliska.
8. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého dieťaťa, matka sa naďalej stará o postihnutého syna a v súvislosti s tým poberá peňažný príspevok za opatrovanie, toho času vo výške 189,71 Eur. Tiež poberá prídavok na dcéru 23,52 Eur mesačne, od novembra 2015 aj náhradné výživné na dcéru v sume 60 Eur mesačne a tiež invalidný dôchodok v sume 110,40 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti naďalej žije so svojim postihnutým synom W., ktorý je poberateľom dôchodku vo výške okolo 309 Eur (ide o syna, ktorého otcom je otec maloletej). Bývajú v podnájme, za ktorý uhrádzajú 235 Eur mesačne, hospodária spoločne. Pomery na strane matky sa teda nezmenili, s výnimkou poberania invalidného dôchodku 110,40 Eur mesačne. U otca došlo k zmene zárobkových pomerov, nakoľko tento ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa Slovenská pošta, a.s. a zamestnal sa v Českej republike, kde však tiež v apríli 2015 ukončil pracovný pomer. Od uvedenej doby, konkrétne od 21.4.2015 je otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom za celý čas evidencii nebol poberateľom žiadnych dávok, čo vyplynulo zo správy príslušného úradu práce.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v domácnosti maloletej, táto je študentkou 2. ročníka Strednej zdravotnej školy v Košiciach. Počas týždňa je ubytovaná na internáte a na víkendy chodieva domov k mame. Okrem výdavkov na internát, stravu na internáte, MHD v rámci Košíc a mobilného paušálu, matka dcére dáva vreckové mesačne v sume 40 - 50 Eur. Tiež jej uhrádza školské výlety, exkurzie, školské pomôcky, príspevok na ZRPŠ a dopĺňa jej oblečenie, obuv a hygienické potreby. Onedlho sa v škole začnú skladať na stužkovú slávnosť.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje čiastku 27,13 Eur mesačne.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku. 1 O.s.p. možno rozsudky o výžive maloletých zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.
21. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku č. konania 16P/399/2013-53 zo dňa 3.2.2014. Táto podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletej a spočíva v jej nástupe na strednú školu, čo samo o sebe odôvodňuje zvýšenie výdavkov na dieťa. V danom prípade to platí o to viac, že maloletá študuje na zdravotnej škole, ktorá sídli v Košiciach, s čím súvisia výdavky spojené s ubytovaním na internáte, cestovným a tiež vreckovým, keďže dcéra domov chodieva iba na víkendy. Zmena pomerov nastala aj na starne otca. Tento je síce od apríla 2015 nezamestnaný, avšak samotnou výpoveďou otca bolo preukázané, že ku skončeniu jeho posledného riadneho pracovného pomeru došlo dohodou na podnet otca. Súd preto vychádzal z príjmu, ktorý u tohto zamestnávateľa otec dosahoval, a síce z príjmu v sume minimálnej mzdy, ktorá v roku 2016 v Českej republike je v sume 9.900 Kč (366 Eur), prípadne v Slovenskej republike v sume 405 Eur mesačne. Vzhľadom na vyjadrenie otca, že ak sa jeho mama pominie, nebude mať problém ísť do zahraničia a zarobiť peniaze, mal súd za to, že aj v súčasnosti je v jeho možnostiach a schopnostiach tak učiniť. Plnenie výživného je totiž zákonná povinnosť rodičov, pričom v prípade maloletej J. je všetká starostlivosť o ňu a jej výživu ponechaná na matke, keďže otec sa o dcéru nijakým spôsobom nezaujíma a na jej výživu neprispieva. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o jeho zlom zdravotnom stave, tieto súd vyhodnotil ako účelové, aj vzhľadom na to, že u posledného zamestnávateľa otec vykonával relatívne ťažkú manuálnu prácu. Súd hodnotí postoj otca k plneniu si vyživovacej povinnosti, resp. k jej neplneniu ako nezodpovedný, aj s poukazom na skutočnosť, že otec si za obdobie vyše roka nepožiadal o priznanie príspevku za opatrovanie, prípadne dávky v hmotnej núdzi. Dôvod, ktorým to otec odôvodňoval, považoval za účelový. Z dokazovania tak vyplynulo, že otec je bez príjmu výlučne v dôsledku svojej pasivity, čo nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu matky. Naopak, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd považoval návrh na zvýšenie výživného za opodstatnený a dôvodný. Výšku súčasného výživného súd ustálil na sumu 90 Eur, pričom mal za to, že takýto rozsah vyživovacej povinnosti zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca pri jeho predpokladanom príjme vo výške minimálnej mzdy, ako aj odôvodneným potrebám maloletej, zohľadňujúc aj pomery na strane matky dieťaťa ako druhého rodiča. Súd poukazuje na možnosť maloletej žiadať o poskytnutie sociálneho štipendia, na ktoré by táto mala mať nárok vzhľadom na príjem matky. Suma tohto štipendia sa zväčša odvíja od prospechu študenta, pričom minimálne býva vo výške 20 Eur mesačne. Splatnosť výživného súd v zmysle ponechal k 25. dňu v mesiaci. Počiatok zvýšenia výživného určil v súlade s návrhom od 1.9.2016, kedy maloletá nastúpila do ďalšieho ročníka strednej školy. Vzhľadom na uvedené otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2016, nakoľko splatnosť výživného v mesiaci november ku dňu rozhodnutia súdu ešte nenastala. Dlh na výživnom tak predstavuje sumu 60 Eur (2 x 30 Eur) a súd ho otcovi vzhľadom na jeho momentálnu príjmovú situáciu povolil uhradiť v dlhšej lehote, ktorú určil v trvaní 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Na podanie odvolania nie je oprávnený účastník, ktorý sa oprávnenia podať odvolanie voči súdu vzdal po vyhlásení rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.