Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21T/26/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci obžalovaného I.. T. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný,

T. K u r á k, narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom M., U. P. XXXX/X, prechodne bytom U., C. cesta č. 62,

rozhodol:

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa XX.XX.XXXX v čase asi od XX.XX hodiny do XX.XX hodiny v M. na parkovisku na ulici T. B. č. XX, potom čo v U. v čase po XX.XX hodine pri odchode z rodinného domu naložil do svojho osobného motorového vozidla zn. F. U. s EČ: NR XXX HO, svoju maloletú dcéru B. K..., nar. XX.XX.XXXX tak, že táto sedela na zadnom sedadle vľavo za vodičom pripútaná v detskej autosedačke, s tým, že maloletú dcéru odvezie do materskej škôlky v M., na R. ulici č. XX na S. a potom pôjde do práce, počas cesty skontroloval, že maloletá ticho sedí v sedačke, počas cesty však neodbočil do materskej škôlky smerom na S., ale plynule pokračoval do práce na ulicu T. B. č. XX v Nitre, ku kancelárskym priestorom časopisu U., kde pred 09.00 hod. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo, vystúpil z neho, auto zatvoril

a odišiel do práce, pričom svoju maloletú dcéru B. K... zabudol v aute až do XX.XX hodiny, ktorá vzhľadom na svoj vek, na dobu pobytu v aute a vysokú dennú teplotu, pohybujúcu sa v ten deň od XX,XXC o XX.XX hodine do 35,40C o 14.00 hodine, v zatvorenom aute zomrela, pričom bezprostrednou príčinou smrti maloletej B. K..., nar. XX.XX.XXXX, bolo zlyhanie centrálneho nervového systému - mozgu pri prehriatí organizmu s tepelným úpalom, ku ktorému došlo v dôsledku pobytu v prostredí s vysokou teplotou nad 350 C,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal na chránenej osobe, na dieťati, na blízkej osobe a na odkázanej osobe,

t ý m s p á c h a l :

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a s použitím § 127 odsek 1, odsek 4, odsek 9 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 odsek 1, Trestného zákona, u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor v Nitre, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal Okresnému súdu Nitra (ďalej v texte len so znením „súd“) dňa 11.03.2016 na obžalovaného I.. T. B. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“) obžalobu sp. zn. 1Pv 392/2015 (ďalej v texte len so znením „obžaloba“) pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, s použitím § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona a s použitím § 127 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Súd sa oboznámil s náležitosťami obžaloby podľa § 235 Tr.por. a zistil, že táto z hľadiska obsahu spĺňa všetky zákonné podmienky. Súd sa oboznámil s návrhmi prokurátora na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní ako aj s návrhmi obžalovaného na vykonanie dôkazov, s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Nitra, ČVS: ORP-1051/1- VYS-NR-2015 nariadil hlavné pojednávanie, pritom určil jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania. Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2016 a 04.11.2016 výsluchom obžalovaného I.. T. B., výsluchom svedkov L. R., U.. J. F., Ivety Q., výsluchom znalcov U. L. Q., U.. D. L. U.., prečítaním výpovedí svedkov L.. B. B., L. B., D. P., I.. J. E., S. L., I.. T. B., R. K., I.. U. R., L.. U. W., prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX, XX/ XXXX L.. V. M. a L.. L. D. znalkýň z odboru zdravotníctvo, znaleckého posudku č. XX/XXXX D.. T. F. K.., znalca z odboru zdravotníctvo, znaleckého posudku č. XX/XXXX doc. I.. L. L. K.., znalca z odboru elektronika a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

Obžalovaný I.. T. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cíti morálnu vinu, ale necíti sa byť vinný z nedbanlivostného konania. V ten deň naložil B. do auta, pripútal ju a vyrazil. Počas cesty B. skontroloval v spätnom zrkadle. Počas cesty vybavoval telefonicky pracovný rozhovor s J. W.. V ten deň mal nabitý pracovný program a po príchode zo S. cesty na prvú križovatku v meste M. sa zaradil, nevie prečo, do ľavého pruhu na ulicu A. J. W., smerom do firmy a nie ako vždy do pravého pruhu smerom na S., kde je materská škôlka a bez zastavenia dorazil pred firmu, kde zaparkoval.

Obžalovaný ďalej uviedol, že hneď po zaparkovaní zbadal L. R. a hneď mu prebehli v hlave pracovné veci, ktoré musí zabezpečiť. Následne riešil pracovné veci vo firme počas dňa v hektickom tempe, vedel, že musí ísť domov skôr, keďže manželka mala vybavovať nejaké veci. L. mu potom volala, že kde je B., načo jej povedal, že kde by mala byť, že v škôlke a až potom začal tušiť, že je zle.

Obžalovaný na položené otázky uviedol, že B. pri odchode naložil do autosedačky za sedadlom vodiča, pričom počas cesty ju nevidel, ale na križovatka videl, že spí. Auto zaparkoval pred firmou o pol deviatej na firemnom parkovisku z auta vystúpil, zatvoril ho, po čom píplo a hneď išiel za L. R., ktorý v tom čase stál pred budovou. Potom na terase pred firmou vypil kávu a následne v kancelárii riešil niekoľkomesačné a aktuálne pracovné veci, okrem iného dôležité jednanie s pánom P., ktorý mal prevziať vedenie pobočky v Q. Q., u ktorej išlo o jej existenciu.

Počas dňa približne pred 10.00 hod. mal prvý pracovný telefonát s manželkou. Druhý telefonát mal s manželkou približne o 14.00 hod., kedy sa ho pýtala, či nezabudol, že má domov prísť skôr. Chystal sa domov, keď mu opätovne volala manželka, že kde je B., na čo jej povedal, že je v škôlke, že kde by mohla byť a po opätovnej otázke manželky začal niečo tušiť a rozbehol sa k autu, otvoril zadné dvere a videl ako tam B. sedí, načo ju chytil a zistil, že je celá stuhnutá. Obžalovaný ďalej uviedol, že B. do škôlky začali nosiť začiatkom júna, dvakrát do týždňa a neskôr štyri až päť krát do týždňa. B. do škôlky vozil nepravidelne niekedy on, inak manželka, ale zo škôlky ju brávala prevažne manželka. V ten deň bolo horúco a slnečno. G. ďalej na položené otázky uviedol, v ten deň mal rokovanie týkajúce sa existencie jeho firmy, ktorú budoval dvadsať rokov, pričom nikdy sa mu nestalo, že by zabudol niekde svoje deti zaviesť. Uviedol, že pred tridsiatimi rokmi, keď bol dieťa zaviesť do škôlky, keďže plakalo, tak tam zostal a odišiel až na to, keď mu učiteľka povedala, že to bude lepšie pre všetkých ak zabudne a nebude sa starať a s týmto pocitom bol celý deň, že B. je na bezpečnom mieste v škôlke. Celý deň až do telefonátu manželky žil v presvedčení, že B. je v materskej škôlke. Dva týždne pred tým, bol na svojom pracovisku, na ktorom stálo auto, v ktorom bolo dieťa a plakalo tak sa vrátil do budovy, kde bol kolega s nejakým pánom, ktorý uviedol, že on tam je s dieťaťom a vzápätí to riešili. Na položené otázky obžalovaný ďalej uviedol, že pred skutkom ani v inkriminovanom čase nemal žiadne problémy s pamäťou ani psychické, resp. neuropsychické problémy, ani žiadne fyzické problémy, ktoré by si vyžiadali lekársku intervenciu. V aute by malo byť zariadenie na snímanie pohybu, ale nikdy ho neskúšal. Bol konateľom a majiteľom v piatich obchodných spoločnostiach.

P. L. R., zamestnanec firmy U. s.r.o., na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol v práci, ktorej pracovná náplň spočívala vo vedení obchodu a starostlivosti o zákazníkov, pričom s obžalovaným mal dve pracovné stretnutia v priestore pred budovou. P. ďalej uviedol, že o tom, čo sa stalo sa dozvedel telefonicky, keďže v tom čase sa nachádzal mimo sídla firmy. Svedok na položené otázky uviedol, že obžalovaný sa mu v tom období javil utrápene, nebol vo svojej koži, keďže vo firme boli v hektickom období, pričom ale ich zamestnanie nebolo ohrozené. L. obžalovaného a jeho deti s ním mali dobrý vzťah, čo vie s ich stretnutí vo firme. V ten deň sedel na terase pred firmou s pánom R., videl ako obžalovaný prichádza do redakcie firmy, pričom si nič mimoriadne nevšimli. S obžalovaným mal v ten deň dve pracovné stretnutia, tiež za prítomnosti syna obžalovaného a riešili ako firmu posunúť dopredu.

Svedkyňa J. F., triedna učiteľka dcéry obžalovaného B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku sa nevie vyjadriť, keďže v ten deň nebola v práci. P. ďalej uviedla, že rodinu B. pozná odo dňa zápisu, kedy sa na zápis dcéry B. dostavili spolu s dcérou B.. Rodičov B. pozná, od doby, kedy ich staršia dcéra začala navštevovať prvý ročník. Obžalovaný ju pravidelne vodil do školy, vždy vystúpil z auta, počkal, kým sa prezuje, prezlečie a spýtal sa na jej výsledky. D. B. sa pravidelne zúčastňovali na školských akciách, pri ktorých sa o mladšiu dcéru B. predovšetkým staral obžalovaný, aby sa manželka mohla venovať danej konkrétnej akcii. P. ďalej uviedla, že z pohľadu pedagóga hodnotí obžalovaného ako starostlivého otca, nikdy sa nestalo, že by zabudol prísť po staršiu dcéru B. do školy, alebo do materskej školy, i keď im volali, aby prišli skôr, tak sa pre ňu vždy načas dostavil a starostlivo ju vyzdvihol.

Svedkyňa I. Q., vychovávateľka v škôlke uviedla, že v ten deň B. do škôlky nepriniesli a tak bola prekvapená z toho, že pre ňu prišla jej matka pani B., ktorá jej povedala, že jej manžel jej nezdvíhal telefón. O tom, čo sa stalo sa dozvedela až večer. Svedkyňa na položené otázky uviedla, že Kristínka k nim do škôlky chodila asi mesiac a prevažne ju vozila pani B., ktorá v ten deň pre ňu prišla niečo pred 15.00 hod., nezdržala sa dlho a odišla. Manželov B. poznala dlhšie, mala z nich dojem, že sú zodpovední, obžalovaného deti mali radi, tešili sa na neho a on ich mal tiež určite rád. Stalo sa, že keď boli veľké horúčavy, tak ich obžalovaný na to upozornil. Nikdy predtým sa nestalo, že by obžalovaný dcéru B. neprišiel zobrať. Svedkyňa ďalej uviedla, že v škôlke to majú tak zaužívané, že ak im rodič do 8.00 hod. neoznámi, že dieťa do škôlky nepríde, oni to už spätne nepreverujú.

Znalkyňa U.. L. Q. z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, spracovateľka znaleckého posudku č. 18/2015 zo dňa 15.09.2015 a jeho doplnku č. 25/2015 zo dňa 18.10.2015 na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku a doplnku teda, na ich obsahoch. Vyšetrila osobnosť obžalovaného I.. T. B., charakteristické črty jeho osobnosti, pričom aktuálny výkon jeho intelektových schopnosti zistila v pásme nadpriemeru, jeho osobnosť bez akcentácie a zistenej patológie. Znalkyňa ďalej uviedla, že zo samotného vyšetrenia obžalovaného a zo spisového materiálu nemožno spochybniť jednoznačne pozitívny vzťah obžalovaného ako otca k jeho dcére. Znalkyňa k vysvetleniu mechanizmu skutku, keď si obžalovaný na

svoje dieťa nespomenul uviedla, že v danom prípade išlo o nadmernú koncentráciu na jeden obsah, čo znemožnilo distribúciu na iné podnety tým, že nezostávala kapacita. Nezistila, že by existovali deficity vzhľadom na vek obžalovaného, ktoré by boli významné. K vypracovanému doplnku ohľadne otázky, či odborná literatúra uznáva termín „syndróm zabudnutého bábätka“ znalkyňa uviedla, že takýto termín sa v klasifikácii chorôb v Slovenskej republike nevyskytuje.

Znalkyňa na položené otázky uviedla, že z forenzného vyšetrenia zistila, že obžalovaný mal k svojej dcére B. pozitívny vzťah. Ďalej uviedla, že posúdila predloženú literatúru - odborné články k danej problematike, v ktorých je uvedené, že centrum emócií môže zasiahnuť ako keby pretlačiť sa, len v prípade, že je veľmi silná, čiže človek sa sústredí iba na to, čo je pre neho priorita, teda kontrolovane sa sústredí na súčasnosť, ale nenašla v predloženej literatúre takú situáciu, ktorá by ovplyvňovala to, že daná emočná situácia by zasiahla vedomie človeka a ovplyvnila jeho správanie, teda zastáva názor, že sa to stalo tým, že obžalovaný si z pamäti prehral až neskôr situácie, keď zalovil v pamäťovej stope a uvedomil si, kedy naposledy dievčatko videl. Znalkyňa v tejto súvislosti ďalej uviedla, že každá emocionálna situácia, pričom jej stupňovitosť jej nie je známa, ktorá sa u človeka vyskytne, ovplyvní myseľ človeka, pričom anamnesticky nezistila, či situácia, v ktorej sa obžalovaný nachádzal bola výnimočná. Ak by teda obžalovaný bol koncentrovaný na to, čo v tom momente robí, tak by jeho pozornosť tiež musela byť zaujatá tým, čo práve robí, keďže myseľ sa môže prepnúť do prevádzky, kedy prestane spracovávať ostatné veci a zaoberá sa iba rutinou, avšak znalkyňa uviedla, že ak sa človek sústredí na súčasnosť a robí to kontrolovane, je malá pravdepodobnosť, že sa mu to stane. Znalkyňa ďalej na položené otázky uviedla, že sa nestretla s tým, že by niekto dieťa zabudol v aute opakovane. V prípadoch, ktoré popisujú predložené články nenastali silné stresujúce situácie, napriek tomu sa stalo to, že rodič dieťa v aute zabudol.

Znalkyňa uviedla, že to, či amygdala (párová mozgová štruktúra) vie zasiahnuť do myslenia človeka až tak, že sa stane to, že zabudne dieťa v aute a venuje sa inej činnosti vie posúdiť iba teoreticky, takže to nevylučuje. U obžalovaného neuropsychologické vyšetrenie nerobila, nakoľko nič nepoukazovalo na to, že by ho robiť mala. Inak takéto vyšetrenia nerobí, ale pozná techniku.

Znalec U.. D. L., U.., poverený Ústavom pre znaleckú činnosť v U. a U., spol. s r.o., so sídlom V. bašta č. 2, XXX 02 Nové Zámky zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR, v odbore Psychológia a Odbore Zdravotníctvo a farmácia, EČ: 900021, IČO: 47251930, spracovateľa znaleckého posudku č. 10/2016 na základe žiadosti obhajoby, na hlavnom pojednávaní uviedol, že neuropsychologické vyšetrenia sa vo vyššej miere zameriava na poruchy činnosti mozgu, pričom sa používajú špeciálne metódy a techniky na špeciálnych klinikách. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „syndróm zabudnutého dieťaťa“ má v literatúre popísané aj neuropsychologické podklady s tým, že tento syndróm súvisí so špecifikáciou činnosti mozgu a dá sa zistiť špeciálnym vyšetrením. Z tohto dôvodu ústav rozhodol o pribratí špecialistky z odboru neuropsychológia za účelom posúdenia otázky, či je možné aby u jedinca bez poruchy kognitívnych funkcií mohlo nastať zlyhanie.

Znalec poukázal na vypracovaný znalecký posudok a jeho závery. V danom prípade išlo o nakopenie malých rutinných stresov, na základe čoho distribúcia pozornosti zlyhávala. Znalec ďalej na položené otázky uviedol, že u obžalovaného bol zistený syndróm zabudnutého dieťaťa, s tým, že je málo pravdepodobné, že by sa to zopakovalo, teda, že s vyššou mierou pravdepodobnosti môžu vylúčiť, že by sa takáto situácia zopakovala a to z dôvodu, že potom, čo sa to stalo je zameranie obžalovaného na prevenciu podstatne vyššia. V danom prípade podľa znalca nemožno hovoriť o vyvíjaní sa syndrómu, len o konštelácii určitých špecifických faktorov, vlastností nervového systému obžalovaného, osobitostí jeho pozornosti a nižšia miera flexibility procesov. V znaleckom posudku sa zoberali otázkou, ako sa to mohlo stať, pričom nie je dôležité, či to pojmú syndrómom zabudnutého dieťaťa. Dospeli k záveru, že konanie obžalovaného má vysvetlenie jednak z psychologického hľadiska, keďže v literatúre, ktorú mali k dispozícii, je popísaný syndróm zabudnutého dieťaťa, napriek tomu, že nie je známy v klasifikácii chorôb, pričom ako znalecký ústav pripúšťajú jeho existenciu. Sú toho názoru, že takýto syndróm existuje, má svoje opodstatnenie a z odborného hľadiska ho prijímajú a považujú za zmysluplný, keďže ich zistenia sú v zhode k tomuto syndrómu a tak konanie obžalovaného možno nazvať syndrómom zabudnutého dieťaťa. Ďalej na položené otázky uviedol, že daný syndróm nie je žiadna duševná choroba, ale pozostáva skôr z určitého činu alebo opomenutia a môže sa prihodiť komukoľvek. V znaleckom posudku vysvetľujú aj pozadie tohto syndrómu, teda otázku, prečo k tomu opomenutiu došlo, pričom tu nejde o proces v pravom slova zmysle, nedá sa uvažovať, kedy sa tento syndróm začal vyvíjať, jedná sa o

situáciu, kedy jej následok bol fatálny. Vo svojej praxi syndróm zabudnutého dieťaťa u nikoho iného nezistil, s tým, že na Slovensku sa takáto udalosť doposiaľ nestala. Ďalej uviedol, že mu nie je známy prípad v zahraničí, že by sa takáto vec stala opakovane, s tým, že za určitých špecifických okolností ako sú nervové faktory, aktuálny psychický stav a na druhej strane situačné faktory, sa toto môže stať komukoľvek.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkyne Mgr. B. B., manželky obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vo vyšetrovacom spise na č.l. XXX - XXX a zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XXX - XXX. P. uviedla, že v ten deň XX.XX.XXXX jej manžel odišiel s B. po ôsmej hodine na aute do Nitry, s tým, že mal ísť do práce a B. mal zaviesť do materskej škôlky, s tým, že B. do škôlky väčšinou vozievala ona. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona zostala doma s dcérou B.. Prvýkrát volala obžalovanému pred 11.00 hod., a rozprávali sa len o pracovných záležitostiach, pričom vedela, že rieši zhoršenú situáciu vo firme a je vyťažený. R. volala manželovi približne o XX.XX hod., aby mu pripomenula, že má prísť skôr z práce a že ona je na odchode do M. zobrať B. zo škôlky. Svedkyňa ďalej uviedla, že do škôlky prišla o 14.30 hod. aj s B., kde jej povedali, že B. v škôlke dnes nie je a tak volala manželovi, že kde je B., keď v škôlke nie je a on jej povedal, aby počkala, na čo zložil, potom jej už telefón nebral, tak telefonovala na pevnú linku a následne manželovmu synovi L. B., ktorý jej potom k telefónu dal jej manžela, ktorý keď s ním hovorila plakal, nerozumela mu, len to, že povedal „ ja som ju zabil “. Potom išla za ním do firmy a tam sa dozvedela, čo sa stalo. Svedkyňa ďalej uviedla, že manžel bol v tom období veľmi vyťažený situáciou vo firme, ktorú riešil, keďže sa jednalo o to, či sa uzavrie pobočka v Q. Bystrici, pričom problémy mali byť aj v pobočke v A. a v Nitre. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej manžel bol starostlivý, milujúci a zodpovedný otec.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka L. B., syna obžalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vo vyšetrovacom spise na č.l. XXX - XXX a zo dňa 21.10.2015 na č.l. 132.

Svedok vo výpovedi uviedol, že v ten deň mal ako programátor s otcom pracovné stretnutie ohľadne inovácii vo firme medzi 12.00 hod. a 12.30 hod, na terase pred firmou a otec sa v ten deň správal normálne a bol sústredený na prácu. Okolo 14.30 hod. bol pred firmou, keď otec vybehol z firmy k autu tak tam išiel a vo vnútri v aute videl B., ktorá nejavila známky života. Volal 112-ku a snažil sa otca ukľudniť, ale bez efektu. Potom prišli policajti, záchranná služba a otec volal manželke B., ktorej s plačom opakoval, že B. zabil a že je mŕtva. Svedok na položené otázky uviedol, že keď prišiel k autu, zadné dvere, pri ktorých sedela B. boli otvorené, nevie či úplne alebo pootvorené, B. sedela pripútaná v autosedačke, nemala klobúčik a či mala sponky a topánky to nevie, ale keď auto vypratávali, tak niekto z kolegov L. R. alebo L. R. našiel pod sedadlom na zemi topánky aj klobúčik. Svedok ďalej uviedol, že s otcom mal dobrý vzťah, nikdy ho nikde nenechal a priviedol ho k tomu, čo robí, snažil sa, aby niečo z neho bolo.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka D. P., zo dňa 17.09.2015 vo vyšetrovacom spise na č.l. 139 - 141. Svedok uviedol, že obžalovaný ho chcel zamestnať v jeho firme na konsolidáciu obchodného oddelenia a z toho dôvodu mali v ten deň o 10.00 hod. rokovanie na terase pred firmou Pardon s.r.o. v M..

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne Anity E., zamestnankyne firmy U. s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX vo vyšetrovacom spise na č.l. XXX-XXX. P. uviedla, že v ten deň bola v práci, keď medzi 8.00 hod. a 9.00 hod. prišiel obžalovaný, ktorý mal dopoludnia pracovné stretnutie s pánom P.. Popoludní približne medzi 14.00 hod a 14.30 hod. obžalovaný utekal k autu, v ktorom našiel B.. Ďalej svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal so svojimi deťmi veľmi dobrý vzťah.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne S. L., zamestnankyne firmy U. s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX vo vyšetrovacom spise na č.l. 150-152. Svedkyňa uviedla, že dňa 22.07.2015 bola v práci a obžalovaný mal v ten deň rokovanie s pánom P.. V čase približne od 14.00 hod. do 14.30 hod. mal telefonát, po ktorom vybehol z kancelárie a následne sa dozvedela, že v aute našiel dcéru B..

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne T. B., zamestnankyne firmy U. s.r.o., zo dňa XX.XX.XXXX vo vyšetrovacom spise na č.l. 150-155. Svedkyňa uviedla, že dňa 22.7.2015 bola v práci od 08.00 hod. a obžalovaný mal v ten deň pracovné stretnutie s pánom Slezákom. Približne o 14.15 hod. počula výkrik, po ktorom obžalovaný utekal dole schodmi a z okna videla, že stojí pri svojom aute so

zalomenými rukami. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že so svojimi deťmi mal obžalovaný veľmi dobrý a pekný vzťah.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne L.. U. W., ustanovenej opatrovníčky nebohej poškodenej B. K..., pracovníčky oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately H. práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, zo dňa 21.10.2015 vo vyšetrovacom spise na č.l. 156 - 163. Svedkyňa uviedla, že k trestnému stíhaniu sa nepripája, z dôvodu, že v prípade trestného stíhania otca nebohej bude ohrozená rodina tak po stránke emocionálnej ako i finančnej.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne R. K., obchodnej zástupkyne firmy Pardon s.r.o., zo dňa 10.11.2015 vo vyšetrovacom spise na č.l. 235-238. Svedkyňa uviedla, že v ten deň bola pri stretnutí s pánom P.. Popoludní o 14.15 hod. sedela na terase a videla ako obžalovaný uteká k autu a keď otvoril dvere zistili, čo sa stalo. P. ďalej uviedla, že pred mesiacom si obžalovaný všimol, že niekto v aute na parkovisku nechal dieťa a ihneď hľadali jeho rodičov. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že obžalovaný bol v tom období dosť vyčerpaný, keďže riešil problémy s bystrickou redakciou, bolo to hektické obdobie, obžalovaný ako aj ostatní zamestnanci boli pod dosť veľkým stresom. Keď odchádzala v priebehu dňa so svojím autom, ktoré bolo zaparkované od auta obžalovaného tak 5-6 metrov, žiadne zvuky nepočula. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaného pozná dvadsať rokov, deti vždy miloval a bol k ním láskavý. Keď mu B. niekedy zaspala v aute, spiacu ju doniesol do redakcie.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedka Ing. U. R., rodinného známeho obžalovaného, zo dňa 10.11.2015 vo vyšetrovacom spise na č.l. 239-241. Svedok sa ku skutku vyjadriť nevedel, keďže tam nebol, uviedol, že obžalovaného pozná dvadsať rokov a že si vždy ukážkovo plnil povinnosti otca, mal dobrý vzťah k deťom. Týždeň pred tragédiou si pri rodinnej návšteve všimol, že toho má veľmi veľa, čo chce stihnúť pred dovolenkou, na ktorú mal ísť o 3-4 dni po udalosti.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok vypracovaný znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdneho lekárstva L.. V. M. a L.. L. D. č. 44/2015, 30/2015 zo dňa 19.10.2015, vo vyšetrovacom spise na č.l. 165 - 178, z ktorého súd zistil, že na tele B. K... nezistili, žiadne zranenia. Znalci v znaleckom posudku konštatujú, že pri pitve neboli zistené žiadne zranenia ani chorobné zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jej smrťou. Termické zmeny na koži, na šatstvom nekrytých častiach končatín nevykazovali známky vitálnej reakcie a vznikli až po smrti maloletej. Nebohá nebola pod vplyvom žiadnych omamných a návykových látok, ani alkoholu, keďže za pozitívnu sa považuje koncentrácia alkoholu v krvi až nad 0,20 g/kg. Znalkyne v znaleckom posudku ďalej uviedli, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej B. K..., bolo zlyhanie centrálneho nervového systému - mozgu, pri celkovom prehriati organizmu s tepelným úpalom, ku ktorému došlo približne pol hodinu po ponechaní dieťaťa v zaparkovanom osobnom motorovom vozidle, teda o 9.00 hod. dňa 22.07.2015.

Znalci ďalej konštatujú, že neprítomnosť zranení ako i akýchkoľvek známok svedčiacich pre aktivitu v interiéri vozidla nepriamo poukazuje na to, že dieťa v čase ponechania a uzatvorenia vo vozidle spalo a v dôsledku prehratia plynulo prešlo zo spánku do bezvedomia a následne až do úmrtia.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia toxikológia D.. T. F., K.., č. 56/2015, 12.10.2015, zo dňa 12.10.2015, vo vyšetrovacom spise na č.l. 179 - 180, z ktorého súd zistil, že metódou tenkovrstvej chromatografie a následnou denzitometriou a z metódy plynovej chromatografie vzoriek krvi a obličiek nebohej nebola zistená prítomnosť možných liečiv a cudzorodých látok, v krvi bolo zistené 0,08g/kg (promile) etanolu.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru elektronika, doc. Ing. L. L., K.., č. XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, vo vyšetrovacom spise na č.l. 182 - 196, z ktorého zistil, že úlohou znalca bolo zistiť a zaistiť dátové záznamy obrazovej, zvukovej, či v inej forme a obnoviť odstránené súbory s uvedením pamäťového média z pamäte zariadenia - digitálneho videorekordéra zn.- GenesisPro H.264 NetWORK DVR, bielej farby, s adaptérom, ktorý bol dňa 30.07.2015 vydaný obžalovaným. Znalec konštatuje, že sa jedná o funkčný, 8-kanálový digitálny videorekordér, u ktorého je správny systémový dátum a čas, a u ktorého sú najstaršie dáta prepisované najnovšími.

Súd na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení - PC zostavy prehral zvukové záznamy z tiesňovej linky 112 a z tiesňovej linky 155 zaznamenané na CD nosiči vo vyšetrovacom spise na č.l. 90 a komunikácie pracovníkov polície a záchranných zložiek, z ktorých zistil okolnosti nahlásenia skutku. Súd na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení - PC zostavy prehral obrazové záznamy

- fotodokumentáciu šiestich fotografií a obrazovo- zvukový záznam miesta úmrtia maloletej B. K... nar. XX.XX.XXXX v motorového vozidla zn. F. U. EČ: NR XXX HO zaznamenané na X ks CD nosičov vo vyšetrovacom spise na č.l. 248 a 249, z ktorých zistil, okolnosti následku skutku. Súd na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení - PC zostavy prehral záznam na optickom nosiči dát zaznamenaný na 1 ks CD nosiča vo vyšetrovacom spise na č.l. 196, s tým, že obrazovka bola čierna, teda bez záznamu, s tým, že v jej hornej časti boli zobrazené, jednak aktuálny čas nahrávania a čas, ktorý už bol prehratý. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1051/1-VYS-NR-2015 GL a súdneho spisu. Z predbežného pitevného nálezu na č.l. 72-73 vyšetrovacieho spisu zistil, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej B. K..., bolo zlyhanie centrálneho nervového systému-mozgu, pri celkovom prehriati organizmu, ku ktorému došlo v dôsledku pobytu v prostredí s vysokou teplotou nad XXXC - 350C. Súd v tejto súvislosti prečítal záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby na č.l. 76 vyšetrovacieho spisu, list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí na č.l. 77-78, vyšetrovacieho spisu.

Súd zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 22.07.2015 na č.l. 79-80, vyšetrovacieho spisu, so začiatkom obhliadky o 15.20 hod. a skončením o 17.10 hod., zistil, že nebohá maloletá B. K..., sa nachádzala v sediacej polohe v detskej autosedačke na zadnej, ľavej strane v otvorenom, osobnom motorovom vozidle VW U. čiernej farby ŠPZ: NR XXXHO, stojacom pri budove Pardon, pričom z vykonanej obhliadky obhliadajúceho lekára L.. L. W. vyplynulo, že smrť pravdepodobne nastala prehriatím organizmu, dehydratáciou, popálením a metabolického rozvratu, s tým, že počas obhliadky neboli zaistené žiadne stopy.

Súd ďalej prečítal zápisnicu o vydaní veci obžalovaným a to 1 ks ovládacieho pamäťového zariadenia, s adaptérom na č.l. 81-82 vyšetrovacieho spisu, rodný list Kristíny K..., na č.l. 84 vyšetrovacieho spisu, evidenčnú karta vozidla VW Passat čiernej farby F.: NR XXXHO vo vlastníctve U. s.r.o., so sídlom v M., staré mesto, T. B. XXXX/XX. na č.l. 91-94 vyšetrovacieho spisu.

Súd z úradného záznamu npor. L.. L. F. policajta G. riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície Nitra, na č.l. XX vyšetrovacieho spisu, zistil, že policajt po nahlásení prišiel na miesto činu, kde v osobnom motorovom vozidle VW Passat, čiernej farby F.: NR XXXHO, sa v autosedačke na zadnom sedadle nachádzalo telo nebohej maloletej B. K... U. vozidle boli vyťažené osoby a to T. B., ktorý bol v tak vážnom psychickom rozpoložení, že s ním nebolo možné komunikovať, s tým, že prítomný lekár rýchlej zdravotníckej služby konštatoval smrť dieťaťa. Privolaná obhliadajúca lekárka L.. L. W. po príchode na miesto vylúčila cudzie zavinenie s tým, že nariadila vykonať súdnolekársku pitvu. Bola vykonaná obhliadka miesta činu a fotodokumentácia.

Súd ďalej prečítal úradný záznam z vykonanej operatívno-pátracej činnosti v súkromnej materskej škôlke na č.l. 96 vyšetrovacieho spisu, z ktorého zistil, že matka dieťaťa B. B. prišla do škôlky za účelom vyzvihnutia dcéry B. K... dňa 22.7.2015 o XX.XX hod., a po zistení, že v škôlke nie je, s niekým telefonovala a potom odišla.

Súd prečítal úradné záznamy Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície Nitra na č.l. 97 a 98 vyšetrovacieho spisu o zabezpečení kamerových záznamov z troch kamier snímajúcich parkovisko miesta činu, druhú terasu kaviarne v budove „Trafačka“ kde sídlila firma Pardon s.r.o., pričom dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná operatívna previerka, pri ktorej bolo zistené, že pri prezeraní kamerových záznamov bolo zistené, že na obrazovke nebolo nič vidieť, keďže obrazovka bola čierna, pričom v hornej časti obrazovky ukazovalo časť prehrávania ako aj čas, ktorý už bol prehraný, s konštatovaním policajta, že ak by sa záznam nenahrával, na monitore by neukazovalo ani čas prehrávania.

P. prečítal odpis z registra trestov na č.l. XXX, XXX a XXX, vyšetrovacieho spisu z ktorého zistil, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov L. vnútra P. republiky na č.l. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný sa dopustil priestupkov len na úseku cestnej dopravy.

P. prečítal meteorologický posudok na č.l. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu, z ktorého zistil, že dňa XX.XX.XXXX na P. prúdil veľmi teplý vzduch od juhu až juhozápadu a teplota vzduchu sa pohybovala v rozpätí od XX,X 0C v skorých ranných hodinách, do XXXC v čase krátko po XX.XX hod., s tým, že priemerná teplota vzduchu bola XX,X XC, vial mierny južný vietor s priemernou rýchlosťou X,X km/hod.

P. prečítal úmrtný list B. K..., na č.l. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu a úradný záznam vyšetrovateľa policajta G. riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície M. na čl. XXX-XXX vyšetrovacieho spisu, v zmysle ktorého sa pracovník pohrebnej služby J. pán S. F., ktorí bol pri tom ako telo nebohej B. K..., vyberali z osobného motorového vozidla, dieťa klobúčik na hlave nemala a nepamätal sa či mala na sebe topánky a sponky.

P. pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade so zásadou trestného konania (§ 2 ods. XX Tr. por.) tak, že zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

P. vykonaným dokazovaním zistil okolnosti spáchania skutku, zistil, že skutok sa stal tak ako je uvedený a správne kvalifikovaný v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný I.. T. B., tak, že dieťati, blízkej osobe, chránenej osobe a odkázanej osobe, dcére B. K..., z nedbanlivosti spôsobil smrť.

P. mal vykonaným dokazovaním preukázané zavinenie obžalovaného. G. nepoprel spáchanie skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu, uviedol, že sa cíti byť vinný z morálneho hľadiska, ale necíti sa byť vinný z nedbanlivostného konania. P. vyhodnotil výpovede priamych aj nepriamych svedkov a všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní.

G. zo spáchania skutku priamo usvedčuje predovšetkým jeho samotná výpoveď, nepriamo výpovede svedkov, L. B., J. E., T. B., R. K., ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný o XX.XX hod. zistil, že v motorovom vozidle, zaparkovanom na parkovisku v miesta sídla firmy U. s.r.o., s ktorým prišiel v ten deň do práce sa v autosedačke nachádza jeho dcéra, v tom čase už nebohá B. K..., ako potvrdila privolaná lekárka L.. L. W.. U. skutkového deja opísal vo svojej výpovedi obžalovaný, potvrdzujú ho vykonané dôkazy, predovšetkým vyššie popísané zistenia znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie L.. V. M., L.. L. D. a D.. T. F., K.., k príčinám smrti B. K..., v uzatvorenom

osobnom motorovom vozidle, pričom súd konštatuje, že priebeh skutkového deja korešponduje so skutkovou vetou obžaloby. P. sa zaoberal hodnotením vykonaných dôkazov k okolnostiam spáchania skutku a dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v súhrne na základe logických súvislosti. P. na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nemal žiadne pochybnosti o priebehu skutkového deja a okolnostiach spáchania skutku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný potom, ako dňa XX.XX.XXXX v mieste svojho bydliska v U. do osobného motorového vozidla naložil svoju dcéru B. K...,, tak, že ju pripútal v autosedačke na zadnom sedadle na ľavej strane, s tým, že ju odvezie do materskej škôlky v M. na R. ulici č. XX, potom ako dorazil do mesta M. na križovatke neodbočil na cestu smerujúcu k materskej škôlke, ale pokračoval s osobným motorovým vozidlom do svojej firmy sídliacej na ulici T. Kráľa č. XX, kde zaparkoval s vozidlom na parkovisku pri firme, z auta vystúpil, zatvoril ho a odišiel do práce, pričom svoju maloletú dcéru B. K... nechal v aute.

U. obhajoby nedošlo k naplneniu znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu, teda k nedbanlivostnému zavineniu a nebol naplnený materiálny korektív daného trestného činu spočívajúci v jeho závažnosti. B. obžalovaného je podľa obhajoby fenoménom v psychológii a molekulárnej fyziológii v zahraničí pod názvom „syndróm zabudnutého dieťaťa“ ( N. Q. P.), s poukazom na to, že mozog ľudí funguje v dvoch pamäťových sysémoch dvoch mozgových štruktúr - hipokampus a prefontálny kortex, ktoré navzájom spolupracujú na optimalizácii rozhodovacích procesov a na tvorbe a uchovávaní okamžitých spomienok, pričom iné mozgové štruktúry a to bazálne ganglia a amygdala môžu narušiť ich fungovanie a tak „syndróm zabudnutého dieťaťa“ vytvára stret medzi prospektívnou pamäťou (spomienky na budúcnosť) a rutinnou pamäťou, čím má ich vzájomným ovplyvňovaním dochádzať k výpadku pamäte pri rutinných situáciách, pri zameraní sa na stretovú situáciu, ktorá u obžalovaného mala spočívať v riešení doposiaľ ojedinelej situácie vo firme a tak mohlo dôjsť k prepísaniu pamäťových obvodov v ovplyvnenom hipokampe.

G. za kľúčové považuje závery znaleckého posudku č. XX/XXXX H. pre znaleckú činnosť v U. a U., spol. s r.o., vypracovaného na základe jej žiadosti, v tom, že zmena cesty obžalovaným bola zo psychologického hľadiska jednoznačne mimovoľná, nie charakteru ľahkovážnosti, nezodpovednosti, či nedbanlivosti. G. v tejto súvislosti poukázala tiež na výpoveď znalca U.. D. L., U.. na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že syndróm zabudnutého dieťaťa, ktorého existenciu pripúšťa, má podľa literatúry aj neuropsychologické podklady, k čomu pribrali konzultanta klinického psychológa U.. B. U. a súvisí so špecifikáciou mozgu a dá sa zistiť špeciálnym vyšetrením, pričom znalec na položenú otázku: „čí v danom prípade bol tento syndróm zistený“ odpovedal, „ že v podstate áno“.

Z trestnoprávneho pohľadu s poukazom na konkrétne okolnosti je potrebné posúdiť právnu otázku, ktorá má vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, pričom podľa obhajoby nejde o nedbanlivostné zlyhanie obžalovaného, ale o náhodný omyl, s tým, že posúdenie právnej otázky má vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

G. poukázala na spôsob vykonania činu a jeho následky, teda že je kvalifikovaný ako prečin, poukázala na spôsobom vykonania činu, jeho okolnosti a následky, mieru zavinenia a pohnútku, ktoré v danom prípade spôsobujú, že jeho závažnosť je nepatrná, s tým, že materiálny korektív treba hodnotiť ako celok k čiastkovej činnosti a na to, že v danom prípade treba považovať ako určujúcu skutočnosť, pre určenie miery zavinenia obžalovaného ako na jediné relevantné kritérium v danom prípade, keďže smrť poškodenej napriek tomu nemá vplyv na závažnosť činu, keďže pri prečine usmrtenia je obligatórnym následkom.

G. ďalej poukázala na skutočnosť, že v danom prípade úplne absentuje represívny účel, keďže ide o kulpózny trestný čin a trestné stíhanie v danom prípade neplní žiaden trestným zákonom stanovený účel, s poukazom tiež na výpoveď znalca U.. D. L., U.., že môžu vylúčiť, že by sa takáto situácia zopakovala. U. názoru obhajoby sa v danom prípade jedná o tragickú nehodu, ktorá nenapĺňa znaky trestného konania.

P. sa nestotožnil s obranou obžalovaného a s tvrdením obhajoby, že sa v danom prípade nejedná o trestný čin pre nenaplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty zažalovaného trestného činu, teda že nejde o nedbanlivostné zlyhanie obžalovaného, ale o náhodný omyl.

U. § 17 Tr. zák., pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

G. bol podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený zo spáchania činu tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke. M. zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § X4X odsek 1, odsek X písmeno b) A. zákona, s použitím § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) A. zákona a s použitím § X27 odsek 1, odsek 4, odsek 9 A. zákona, pretože trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone (§ 8 A. zákona).

U. § 149 odsek 1 A. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

U. § 149 odsek 2, písmeno b) A. zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, na chránenej osobe.

A. čin - prečin usmrtenia podľa § 149 A. poriadku je v základnej ako aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa XX písmeno a) A. zákona prečinom, keďže prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

U. § 139 odsek 1, písmeno a) A. zákona, sa chránenou osobou rozumie dieťa.

U. § X39 odsek 1, písmeno c) A. zákona, sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.

U. § 139 odsek 1, písmeno d) A. zákona, sa chránenou osobou rozumie odkázaná osoba.

U. § 127 odsek 1 A. zákona, sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak neustanovuje inak.

U. § 127 odsek X A. zákona, veta prvá blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel;

U. § 127 odsek X A. zákona, odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná na páchateľa.

P. mal zavinenie obžalovaného vykonaným dokazovaním preukázané, keď zistil, že obžalovaný dieťaťu, svojej dcére spôsobil z nedbanlivosti smrť, čím, bola zo subjektívnej stránky založená jeho trestná zodpovednosť.

U. § 14X odsek 2 A. zákona, sa smrťou rozumie biologická smrť mozgu.

P. mal biologickú smrť mozgu nebohej B. K..., ako zákonný znak prečinu usmrtenia preukázaný vykonaným dokazovaním a to znaleckým posudkom znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdneho lekárstva L.. V. M. a L.. L. Rendekovej.

U. § 16 A. zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. G. trestného činu - prečinu usmrtenia podľa § 149 A. zákona je ľudský život.

V danom prípade bolo u obžalovaného preukázané také porušenie zákona, ktoré malo za následok spôsobenie smrti človeka, teda nezvratný následok.

P. v tejto súvislosti konštatuje, že v danom prípade je protiprávnosť činu určená najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom obžalovaného dotknutý, spôsobom jeho vykonania a okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a jeho následkom, keďže o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym a nedbanlivostným konaním obžalovaného podľa § 16 písmeno b) A. zákona, ako jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu - prečinu usmrtenia a chráneným záujmom v danom prípade stratou ľudského života poškodenej súd nemal žiadne pochybnosti.

P. vyhodnotil protiprávne konanie obžalovaného z hľadiska formy zavinenia ako nevedomú nedbanlivosť, keďže z vykonaného dokazovania, predovšetkým z jeho samotnej výpovede a odpovede na položenú otázku, keď vypovedal, že počas vedenia osobného motorového vozidla, naposledy v čase, keď z cesty vedúcej z obce U., ešte pred výjazdom na S. cestu smerujúcu do M. vizuálne skontroloval v spätnom zrkadle svoju dcéru poškodenú B. K..., súd zistil, že obžalovaný i keď nevedel, že svojim konaním môže také porušenia alebo ohrozenia spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, čím bez akýchkoľvek pochybností došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu z hľadiska subjektívnej stránky.

P. zastáva názor, že podstatu zavinenia obžalovaného na spáchaní daného trestného činu z nedbanlivosti je nevyhnutné v danom prípade posudzovať jednak z objektívnej stránky, teda v tom, že od každého rodiča sa v prípade starostlivosti o dieťa vyžaduje rovnaká miera opatrnosti ako aj zo subjektívnej stránky, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bezprostredne pred spáchaním nedbanlivostného činu ak bol obžalovaný z dôvodu pracovnej vyťaženosti duševne viac vyťažený, tak miera opatrnosti u neho mala byť o to vyššia, s tým, že je nepochybné, že obžalovaný jednak s poukazom na svoj vek, skúsenosti a intelekt vedieť mal a mohol, že môže spôsobom upraveným v § 149 odsek 1, odsek X A. zákona, porušiť, alebo ohroziť spoločenský záujem - ochranu ľudského života, chránený trestným zákonom. G. vedel, že v danom období boli vysoké teploty, na čo tiež upozornil v materskej škôlke a tiež na parkovisku firmy niekoľko týždňov pred činom, keď upozornil na dieťa

ponechané v zaparkovanom aute. G. tak mohol predvídať, že môže byť život jeho dcéry ohrozený. M. tomu, obžalovaný v krátkej dobe potom ako vizuálne skontroloval svoju dcéru v spätnom zrkadle počas vedenia motorového vozidla s pôvodným jasne ustáleným zámerom odviesť dcéru do materskej škôlky, následne počas vedenia osobného motorového vozidla naopak znížil mieru opatrnosti, tým, že vykonal pracovný telefonát a následne neodviezol poškodenú dcéru B. K... do materskej škôlky, ale smeroval s s osobným motorovým vozidlom do svojej firmy, pri ktorej ho odstavil na parkovisku.

P. v tejto súvislosti poukazuje na výsluch znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých U.. L. Q., ktorá u obžalovaného zistila jeho intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru, jeho osobnosť bez akcentácie a zistenej patológie a nezistila, žiadne deficity vzhľadom na vek obžalovaného. U. znalkyne, ak by obžalovaný bol koncentrovaný na to, čo v tom momente robí, tak by jeho pozornosť tiež musela byť zaujatá tým, čo práve robí, teda ak sa človek sústredí na súčasnosť a robí to kontrolovane, je malá pravdepodobnosť, že sa mu to stane. S. ďalej poukázala na to, že sa nestretla s tým, že by niekto dieťa zabudol v aute opakovane. V prípadoch, ktoré popisujú predložené články nenastali silné stresujúce situácie, napriek tomu sa stalo to, že rodič dieťa v aute zabudol. S. uviedla, že to, či amygdala vie zasiahnuť do myslenia človeka až tak, že sa stane to, že zabudne dieťa v aute a venuje sa inej činnosti vie posúdiť iba teoreticky, takže to nevylučuje. U obžalovaného neuropsychologické vyšetrenie nerobila, nakoľko nič nepoukazovalo na to, že by ho robiť mala.

U. názoru súdu, i keď znaleckým dokazovaním H. pre znaleckú činnosť v U. a U., spol. s r.o., poverený znalec U.. D. L., U.. pripustil existenciu „syndrómu zabudnutého dieťaťa“, tiež u obžalovaného s poukazom na vykonané neuropsychologické vyšetrenie, zároveň na položené otázky uviedol, že daný syndróm nie je možné charakterizovať ako duševnú chorobu. Za okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť sa považuje nepríčetnosť páchateľa v čase spáchania skutku podľa § 23 A. poriadku, ktorý pred duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, tak nie je za daný trestný čin zodpovedný, ako zákon neustanovuje inak. Je nepochybné, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, že obžalovaný netrpel duševnou chorobou a za svoje konanie nesie trestnú zodpovednosť.

P. dospel k záveru, že v danom prípade sa nie je možné oprieť o tvrdenie, že z dôvodu okolnosti spáchania skutku, s poukazom na osobu obžalovaného, u ktorého malo dôjsť k výpadku pamäte pri rutinnej situácii, pri zameraní sa na stresovú situáciu, je potrebné absolútne znížiť mieru jeho zavinenia, resp. konštatovať, že zavinenie absentuje a dospieť tak k záverom, že čin, ktorý obžalovaný spáchal nie je trestným činom, i keď vykazuje znaky trestného činu.

P. podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu. G. trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený, pričom ľudský život ochranu zasluhuje prioritne, keďže smrť predstavuje nezvratný následok.

G. stránka trestného činu zahŕňa vlastné konanie, spôsob konania, následok, príčiny trestného činu a vzťah medzi konaním a následkami.

P., teda páchateľom trestného činu môže byť len osoba príčetná, duševne spôsobilá - chápajúca význam svojho činu, jeho nebezpečnosť a následky, osoba, ktorá má rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, čo v danom prípade bolo jednoznačne naplnené.

P. sa nestotožňuje s názorom obhajoby o absencii znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu, teda k nedbanlivostnému zavineniu. M. znakom subjektívnej stránky je zavinenie.

A. činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu.

S. je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. I keď v subjektívnej stránke v tomto prípade trestného činu usmrtenia absentujú vnútorné znaky týkajúce sa psychiky a to pohnútka a motivácia, je potrebné konštatovať, že subjektívna stránka danej skutkovej podstaty bola zavinením obžalovaného, teda jeho vnútorným psychickým stavom, vo forme nevedomej nedbanlivosti zachovaná, keďže pri nedbanlivostnom konaní nie je potrebné, aby bola prítomná i vôľová zložka, postačuje zložka rozpoznávacia.

U. vyššie uvedeného názoru obhajoby z trestnoprávneho pohľadu nejde o nedbanlivostné zlyhanie obžalovaného, ale o náhodný omyl, čo má vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. P. v tejto súvislosti konštatuje, že možno súhlasiť s obhajobou, že omyl má vplyv na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, keďže omyl je nezhoda páchateľovho vedomia so skutočnosťou, a to buď preto, že si niektorú skutočnosť vôbec neuvedomil

alebo mal o nej nesprávnu predstavu. Na druhej strane páchateľ nemôže byť trestne zodpovedný, pre prípad, že nepozná niektorú rozhodujúcu skutočnosť, za úmyselný trestný čin, ale v danom prípade skutkový omyl (podľa obhajoby „náhodný“) nevylučuje trestnú zodpovednosť pri prečine usmrtenia ako nedbanlivostnom trestnom čine, s tým, že súd dospel k záveru, že obžalovaný trestný čin spáchal z nevedomej nedbanlivosti a za spáchaný čin je trestne zodpovedný.

P. pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 3X ods. X, 4 Tr. zák., prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané nedbanlivostné zavinenie a osobu páchateľa.

U. § 34 odsek 1 A. zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

P. zo správy mesta M. zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že voči obžalovanému mesto neeviduje žiadne priestupkové konanie. Z výpisu z H. evidencie priestupkov na č.l. XXX až XXX súd zistil, že obžalovaný sa dopustil priestupkov len na úseku cestnej dopravy. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný a viedol riadny život.

P. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § X6 písmeno j) A. zákona, teda pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom súd nezistil žiadnu priťažujú okolnosť podľa § 37 A. zákona. P. tak obžalovanému ukladal trest podľa § 38 odsek 2, odsek 3 A. zákona, tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

P. pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému, s poukazom na kvalifikáciu skutku a predovšetkým s poukazom na okolnosti spáchania skutku a osoby obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu podľa § 3X odsek 1, odsek 4 A. zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti dosiahnuť trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu.

P. vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde v Nitre a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.