Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-214-2013.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou, v spore žalobcu: T. U. H., U. U. U. XX, A., XX-XXX, L. G., N.: XXXXXXXXX, L. B. Ú. U. G. L. C. Z. T. U..H.., L. Z. X., U. U. C. Z. L. XX, X., N.: XX XXX XXX, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanej: J. R., B.. XX.X.XXXX, X. L. X, W., o zaplatenie 2.445,51 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 921,54 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne od 21.9.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.523,97 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 1.3.2013, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2.445,51 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne od 21.9.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.9.2010 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2008 uzatvorili žalobca a žalovaná Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ vedenú pod reg. č. 520700-4201103581/8360, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky mBank a prílohou k Zmluve sú Harmonogram splátok, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank (produkt mPÔŽIČKA), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 100.000,- Sk ( t. j. 3.319,39 eur) a žalovaná sa zaviazala splácať úver v 60tich mesačných splátkach vo výške 2.458,45 Sk (t. j. 81,61 eur). Prvá splátka, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania, bola splatná dňa 20.9.2010 a nakoľko ďalšie splátky žalovaná neuhradila, žalobca listom adresovaným žalovanej dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy, pričom zároveň ponúkol žalovanej možnosť zaplatiť splatný záväzok v mesačných splátkach. Žalovaná predmetný list neprebrala, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 29.10.2011 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a ani nevyužila ponúkanú možnosť mesačných splátok.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby súd vydal vo veci dňa 14.5.2013 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 21.10.2013 v súlade s ust. § 173 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p., zrušil.
4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 9.5.2014, žalobca svoju žalobu doplnil a okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru je nesporné, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru. Žalobca od Zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. V zmysle bodu 2.3.8 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) sa všetky záväzky žalovanej s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcom zo Zmluvy o úvere, stali splatné a celý úver s prísl. bola povinná zaplatiť. Ďalej uviedol, že od Zmluvy odstúpil 4.10. 2011 a že v zmysle bodu 2.4.7 Všeobecných obchodných podmienok sa za deň doručenia považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte. Preto je možné tvrdiť, že doručenie s istotou nastalo najskôr 31.12.2011, preto si nárokuje na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa žalobného návrhu od 1.1.2012.
5. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 15C/214/2013 - 97 zo dňa 14.5.2014 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 1.523,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.4.2014 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.445,51 eur za obdobie od 21.9.2010 do 31.12.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi aj trovy konania. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1Co/760/2014 - 109 zo dňa 14.5.2014 tak, že zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil názor, že pokiaľ Zmluva o úvere obsahuje osobitnú úpravu odstúpenia od zmluvy, nemožno na ňu aplikovať všeobecné ustanovenia o odstúpení od zmluvy podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani všeobecné ustanovenia o odstúpení od zmluvy podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka a uviedol, že týmto ustanovením je teda vymedzený základný právny vzťah, ktorý medzi stranami vznikol na základe zmluve o úvere. Na neho nadväzuje aj ust. § 506 Obchodného zákonníka, zmyslom a účelom ktorého ustanovenia je poskytnúť veriteľovi právny podklad vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý neplní svoj záväzok vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok. Podľa tohto ustanovenia môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči dlžníkovi. Ide teda o právny inštitút, ktorý je určený výlučne na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto veriteľ nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Toto ustanovenie ako osobitný právny predpis aplikovaný výlučne na zmluvu o úvere je potrebné odlíšiť od všeobecného ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho inštitút všeobecného odstúpenia od zmluvy. Z obidvoch týchto inštitútov totiž vyplývajú rôzne dôsledky pre účastníkov zmluvy. Odstúpením od zmluvy o úvere podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka nezanikajú totiž všetky práva a povinnosti strán tejto zmluvy. Zaniká iba právo, ktoré mal dlžník podľa zmluvy vo vzťahu k veriteľovi a jemu zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté plnenie a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť nová pohľadávka v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy podľa tohto ustanovenia sa menia iba podmienky za ktorých je dlžník povinný svoju zmluvnú povinnosť splniť. Zaniká tým jeho povinnosť splniť dlh v lehotách a splátkach dohodnutých v zmluve, ale na požiadavke veriteľa na vrátenie istiny, ako aj zmluvných úrokov nedochádza k zmene. Týmito dôsledkami sa uvedené špecifické ustanovenie týkajúce sa výlučne zmluvy o úvere odlišuje od následkov odstúpenia od zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri ktorom po odstúpení zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán a strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana toto plnenie vráti. Ak plnenie vracia strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Vyššie uvedené závery v svojich dôsledkoch znamenajú, že pri odstúpení od zmluvy o úvere sa neuplatní nielen ust. § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, keďže toto nemôže obstáť vedľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ako osobitného ustanovenia, týkajúceho sa výlučne zmluvy o úvere. Odvolací súd bol toho názoru, že pokiaľ zmluva o úvere obsahuje osobitnú úpravu odstúpenia od zmluvy, nemožno na ňu aplikovať ani všeobecné ustanovenie o odstúpení od zmluvy podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale ani všeobecné ustanovenie o odstúpení od zmluvy podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Za nesprávny považoval aj právny záver súdu prvého stupňa, ktorý aplikáciu ustanovenia odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka vylučoval s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Zákonnú úpravu odstúpenia od zmluvy podľa §
506 Obchodného zákonníka totiž nemožno považovať za zmluvnú podmienku upravenú spotrebiteľskou zmluvou, ktorá vylučuje možnosť odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na tieto závery odvolací súd zamietavý rozsudok súdu prvého stupňa a na neho nadväzujúci výrok o trovách konania zrušil a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bolo povinnosťou tunajšieho súdu opätovne posúdiť nárok žalobcu, rešpektujúc pritom právny záver odvolacieho súdu o právnych dôsledkoch odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 4.11.2016. Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 3.11.2016, ospravedlnil právny zástupca žalobcu svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a zároveň požiadal, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, pričom súd považoval doručenie u nej za riadne vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 C.s.p. Súd preto konal a rozhodol vo veci v zmysle ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
7. Súd sa opätovne oboznámil s obsahom žaloby a s vyjadreniami a listinami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav veci: žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.12.2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru “pôžička“ na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške 2.458,45 Sk (t.j. po 81,61 eur).Vzhľadom na omeškanie žalovanej so splácaním úveru žalobca dňa 4.10.2011 listom adresovaným žalovanej odstúpil od Zmluvy. Žalovaná predmetný list neprebrala, zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 29.10.2011 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaná poukázala na účet splatenia úveru žalobcovi celkovo 22 platieb v celkovej hodnote 1.795,42 eur, pričom túto skutočnosť mal súd za preukázanú z výpisu z účtu - História operácií na účte zo dňa 3.7.2012.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Podľa ust. § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V zmysle § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Týmto ustanovením je teda vymedzený základný právny vzťah, ktorý vznikol na základe predmetnej Zmluvy o úvere. Na toto ustanovenie nadväzuje aj ust. § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Je to právny podklad veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý neplní svoj záväzok vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok. Podľa tohto ustanovenia môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči dlžníkovi. Odstúpením od zmluvy o úvere podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka nezanikajú však všetky práva a povinnosti strán tejto zmluvy. Zaniká iba právo, ktoré mal dlžník podľa zmluvy vo vzťahu k veriteľovi a jemu zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté plnenie a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktorým je tunajší súd viazaný, dospel súd k názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca dôvodne odstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania žalovanej so splátkami podľa bodu 2.3.5 VOP a žalovaná sa dostala do omeškania k 20.9.2010 s úhradou dlžnej istiny 2.445,51 eur na základe platnej a účinnej Zmluvy uzavretej so žalobcom. Po oboznámení sa s Harmonogramom splátok, výpisom z účtu žalobcu a vyčíslením pohľadávky považoval vyčíslenie dlžnej pohľadávky za dôvodné, preto žalobe v rozsahu ostávajúcej sumy 921,54 eur (nad priznanú sumu 1.523,97 eur), predstavujúcej nesplatený zostatok istiny, vyhovel. Dôvodný bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, podľa zmluvy, dňom nasledujúcim po dni omeškania, t.j. dňom 21.9.2010. Zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne bol zmluvnými stranami dohodnutý (bod 5.1) priamo v Zmluve o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, a preto ho súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi priznal. Žalovaná sa s plnením dlhu nesporne dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 921,54 eur, zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov od 1.1.2012 do zaplatenia, nakoľko omeškanie žalovanej trvá. Zároveň žalobcovi
patrí zmluvný úrok vo výške 16,5 % ročne aj z už právoplatne priznanej sume 1.523,97 eur, rovnako od 21.9.2010 do zaplatenia, preto súd ho žalobcovi z rovnakých dôvodov priznal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).