Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/405/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: Ivan I., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., W. 5, o zaplatenie 638,18 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 391,18 eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 1.9.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.9.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 638,18 eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 1.9.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. na čiastku 650,- eur za úrok vo výške 130,- eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 117,- eur. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 897,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,25 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19 % z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodli zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo zaplatil 258,82 eur, posledná suma vo výške 160,- eur bola uhradená dňa 10.7.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.3.2014 žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11.9.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 31.8.2014. Dlžná čiastka je vo výške 638,18 eur a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej výške 897,- eur a žalovaným zaplatenou sumou vo výške 250,82,- eur (897 - 258,82 = 638,18 eur).

2. Na pojednávanie nariadené na 4.11.2016 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný, u ktorého sa pri doručovaní postupovalo podľa ust. § 106 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd podľa ust. § 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 20.12.2013 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 650,- eur za celkový úrok vo výške 20 % a servisný poplatok vo výške 18 % z istiny pri RPMN 67,70 %. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu vo výške 650,- eur, úrok vo výške 130,- eur a servisný poplatok vo výške 117,- eur, spolu 897,- eur v 13 mesačných splátkach, z toho prvé tri mesačné splátky vo výške 3,25 eur a 4. až 13. mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 88,73 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzatvorení zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky až do úplného zaplatenia v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky (č.l. 3). Žalobca listom zo dňa 27.3.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 638,18 eur v lehote 5 dní od obdŕžania tejto výzvy. Doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca nepreukázal (č.l. 4). Žalobca listom zo dňa 11.9.2014 oznámil žalovanému, že jeho záväzok z predmetnej zmluvy bol zosplatnený k 31.8.2014 z dôvodu omeškania so splácaním a celkový dlh činí 638,18 eur (č.l. 16).

4. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 20.12.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 20.12.2013 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 650,- eur, za úrok vo výške 130,- eur a servisný poplatok vo výške 117,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkom 897,- eur v 13 mesačných splátkach, z toho 1. až 3. splátka boli dohodnuté vo výške 3,25 eurá a 4. až 13. splátka vo výške 88,73 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný z poskytnutého úveru vrátil žalobcovi celkom 258,82 eur, preto žalobca žiadal o zaplatenie 638,18 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutou sumou vrátane dohodnutého úroku a servisného poplatku, t.j. rozdiel medzi sumou 897,- eur a sumou zaplatenou žalovaným vo výške 258,82 eur. Keďže si žalovaný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, žalobca zosplatnil úver a celý dlh sa stal splatným k 31.8.2014. Podľa výpočtu súdu pri poskytnutom úvere 650,- eur za úrok vo výške 130,- eur a servisný poplatok vo výške 117,- eur na 13 mesiacov to predstavuje zmluvný úrok vo výške 35 % ročne. Banky na území SR v rovnakom čase, teda v decembri 2013 poskytovali spotrebiteľské úvery na 1 - 5 rokov za priemerné úrokové miery vo výške 11,02 % ročne. Keďže zmluvný úrok dohodnutý medzi stranami sporu trojnásobne prevyšuje priemer úrokov, za ktoré poskytovali úvery banky na území SR, súd dohodnutý úrok považoval za neprimerane vysoký a podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka za úrok dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd zmluvu v časti dohodnutých úrokov považoval v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a v zmysle uvedeného úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 650,- eur, z ktorého žalovaný vrátil žalobcovi 258,82 eur a takto dlžná suma je vo výške 391,18 eur, na ktorú súd zaviazal žalovaného, aby ju zaplatil žalobcovi a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z predložených listín vyplýva, že úver pre nedodržanie splátkového kalendára podľa zmluvy bol zosplatnený zo strany žalobcu a dlh sa stal splatným v celom rozsahu k 31.8.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením od 1.9.2014. Súd zistil, že v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania, boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15 %, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z priznanej istiny od 1.9.2014 do zaplatenia.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu. Žalobca v tomto konaní žiadal o zaplatenie 638,18 eur, pričom bol úspešný vo výške 391,18 eur, čo predstavuje 61 % a neúspešný v 39 %. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.