Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-10-2022.pdf
PDF · 191.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: H. Q. - B., K. Z. S. V. A. XXX/X, XXX XX R., P.: XXXXXXXX, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102483967/2021 zo dňa 6. decembra 2021, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102483967/2021 zo dňa 06.12.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101129028/2021 zo dňa 30.06.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 14.02.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101129028/2021 zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 16.716,66 eur.
2. Žalobca v podanej žalobe žiadal súd o zrušenie napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a o vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), nakoľko napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci správcom a žalovaným, že v prípade dodávok použitého tovaru
- ojazdených osobných automobilov neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalovaný ako aj správca dane dospeli k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že medzi nemeckým dodávateľom a žalobcom nebol dohodnutý osobitný režim zdaňovania a teda skutkový základ, z ktorého vychádzalo napadnuté a prvostupňové rozhodnutie nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Správca dane ako aj žalovaný pri rozhodovaní vychádzali z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, keď nevzali do úvahy dobromyseľnosť žalobcu, ktorý nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o tom, že nemecký dodávateľ v rozpore s dohodou a
údajmi uvedenými na faktúrach pri predmetných dodávkach vykazoval dodanie tovaru s oslobodením od dane a v bežnom režime zdaňovania. Z obsahu administratívneho daňového spisu nevyplýva akýkoľvek dôkaz o vedomosti žalobcu o tom, že by jeho dodávateľ postupoval v rozpore s dohodou a písomnými dokladmi, ktoré mal žalobca k dispozícii.
3. Žalobca konštatoval, že na to, aby si platiteľ mohol uplatňovať osobitný režim zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky: a) musí ísť o predaj umeleckého diela, zberateľského predmetu, starožitnosti alebo použitého tovaru, b) platiteľ musel nadobudnúť tovar od neplatiteľa alebo nadobudol tovar od platiteľa, pričom dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 zákona o DPH, resp. obdobného zahraničného ustanovenia (bez možnosti odpočtu DPH), alebo nadobudol tovar od platiteľa, ktorý si uplatnil daň podľa osobitnej úpravy zdaňovanie podľa zákona o DPH, resp. obdobného zahraničného predpisu, c) platiteľ nesmie na faktúre uviesť samostatne sumu dane, d) pričom na faktúre uvedie informáciu o tom, že ide o dodávku s úpravou zdaňovania prirážky (dodávka v osobitnom režime zdaňovania). V danom prípade boli zo strany žalobcu všetky zákonné podmienky splnené. Žalobca svojim tuzemským odberateľom predával ojazdené osobné automobily, ktoré spadajú pod pojem „použitý tovar.“ Osobný automobil je považovaný za použitý (ojazdený) v prípade, ak ma najazdených viac ako 6.000,00 km a od jeho uvedenia do prevádzky uplynulo viac ako 6 mesiacov, čo žalobcom predávané osobne automobily spĺňali. Žalovaný a ani správca dane túto skutočnosť nerozporoval. Zároveň žalobca nadobudol predmetné ojazdené osobné automobily od nemeckého dodávateľa Z. D., P. (ďalej len „Medak GmbH“) v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalobca na faktúrach neuvádzal samostatne sumu dane a zároveň riadne uvádzal informáciu podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH. Zo strany žalobcu tak boli splnené všetky podmienky vyžadované zákonom o DPH pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania prirážky.
4. Žalobca ďalej uviedol, že daňové orgány v danom prípade spochybňovali to, že predmetný použitý tovar žalobca nakúpil od nemeckého dodávateľa Medak GmbH v osobitnom režime zdaňovania a tvrdia, že vozidlá boli dodané v režime oslobodenia od dane v bežnom zdaňovacom režime so vznikom povinnosti „samozdanenie.“ V tomto smere je hlavným argumentom správcu dane a žalovaného to, že na príslušných faktúrach bola uvedená poznámka o tom, že ide o dodanie tovaru oslobodeného od dane, hoci na faktúrach bola zároveň explicitne uvedená informácia o tom, že ide o dodávky použitého tovaru s úpravou zdaňovania prirážky. S uvedenými závermi daňových orgánov žalobca nesúhlasil a uviedol, že na faktúrach od spoločnosti Medak GmbH boli uvedené konkrétne dve informácie, a to poznámka v nemeckom jazyku v znení „steuerfreie inergemeinschftliche Lieferung gem. 4 Nr. 1b UStG in Verbindung mit § 6.a UStG,“ čo v doslovnom preklade znamená „dodanie v rámci spoločenstva bez dane podľa § 4 č. 1b UStG v súvislosti s§ 6.a UStG“ a zároveň dvojjazyčná (nemecko-slovenská) poznámka v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky
- použitý tovar § 66 ods. 16.“ V danom prípade tak niet pochýb o tom, že nemecký dodávateľ na svojich faktúrach doručených žalobcovi, ktorými mu fakturoval dodanie predmetných ojazdených vozidiel, deklaroval dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania prirážky tak, ako to predpokladá § 66 zákona o DPH.
5. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal rozsudok Súdneho dvoru EÚ vo veci C-624/15 zo dňa 18.05.2017, v ktorom bola riešená v zásade totožná skutková a právna situácia ako v prípade žalobcu. Súdny dvor EÚ dospel v predmetnom rozsudku k názoru, že „Článok 314 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu odmietli zdaniteľnej osobe, ktorá dostala faktúru, na ktorej sú uvedené označenia týkajúce sa tak úpravy zdaňovania prirážky, ako aj oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (DPH), právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, aj keď z následnej kontroly vykonanej uvedenými orgánmi vyplýva, že zdaniteľný obchodník, ktorý dodal použitý tovar, v skutočnosti neuplatnil túto úpravu na dodanie tohto tovaru, pokiaľ príslušné orgány nezistia, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z predmetného rozsudku vyplýva, že správca dane nemôže žalobcovi ako zdaniteľnej osobe odoprieť právo na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky len preto, že dodávateľské faktúry obsahujú ako informáciu o uplatnení osobitného režime, tak aj informáciu o dodávke oslobodenej od dane, a to ani v prípade, ak samotný dodávateľ vykáže predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane v bežnom režime zdaňovania. Právo na uplatnenie osobitného režimu možno odoprieť jedine v prípade,
ak by správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba vedela alebo vzhľadom na okolnosti musela vedieť o tom, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu osobitného režimu zdaňovania. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša správca dane. Samotná skutočnosť o uvedení oboch poznámok na dodávateľských faktúrach nemôže byť považovaná za dôvod na vyvrátenie dobromyseľnosti odberateľa (žalobcu) o splnení podmienok pre osobitný režim zdaňovania prirážky. Za daných okolností pritom zároveň podľa žalobcu platí, že nemožno od zdaniteľnej osoby žiadať, aby v rámci bežnej obozretnosti iniciatívne zisťovala, či jej dodávatelia skutočne vykázali dodanie tovaru v osobitnom režime zdaňovania, resp. či si v súlade s týmto režimom zdaňovania splnili svoje daňové povinnosti. V danom prípade žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť o tom, že jeho nemeckí dodávatelia vykazovali predmetné dodávky ako dodávky oslobodené od dane (v bežnom zdaňovacom režime). Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného, že spoločnosť Lidtana sa mala správať obozretnejšie, keď si v minulosti mala overovať význam označenia „section 69-71“ uvedeného na dodávateľských faktúrach. Žalobca v kontexte vyššie uvedených skutočnosti mal za to, že sa v danom prípade správal ešte obozretnejšie ako spoločnosť Lidtana, keďže so svojimi dodávateľmi uzatvoril aj písomné zmluvy, kde si výslovne dohodli pri dodávkach „osobitný režim“ zdaňovania. Zároveň sa žalobca ešte v roku 2015 obrátil na audítorku za účelom jasného potvrdenia, či v danom prípade postupuje správne a že dodávky od nemeckých dodávateľov zdaňuje v osobitnom režime zákonne. Odpoveď audítorky ho opätovne utvrdila v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom. Nie je zrejmé, v čom sa mala spoločnosť Lidtana správať v porovnaní so žalobcom obozretnejšie - žalobca si dohodol osobitný režim zdaňovania priamo v písomných dodávateľských zmluvách, pričom, podobne ako spoločnosť Lidtana. aj on si aktívne preveroval, či sú v danom prípade podmienky pre aplikovanie osobitného režimu zdaňovania splnené (konkrétne sa obrátil na príslušnú audítorku so žiadosťou o preverenie správnosti jeho postupu). Preto závery žalovaného o tom, že spoločnosť Lidtana sa v prípade posudzovanom Súdnym dvorom EÚ mala správať obozretnejšie, sú nesprávne.
6. Žalobca poukazoval na to, že po celý čas realizácie predmetných obchodov bol v dobrej viere o tom, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania prirážky a že zo žiadnych okolností nevyplynula akákoľvek pochybnosť, ktorá by túto jeho dobromyseľnosť mohla objektívne vyvrátiť. Konkrétne poukazoval na to, že samotný dodávateľ mu neformálne (ústne) deklaroval, že predmetné ojazdené automobily nadobúda z Francúzska a Belgicka a že mu ich dodá v osobitnom režime. S dodávateľom žalobca uzatvoril Rámcovú dohodu o dodaní tovaru, v ktorej je explicitne uvedené, že tovar bude dodávaný v osobitnom režime. Žalobca sa na začiatku spolupráce s nemeckými dodávateľmi obrátil na daňovú poradkyňu so žiadosťou o stanovisko, či v danom prípade postupuje správne, pričom v zmysle poskytnutého stanoviska daňovej poradkyne P.. G. S. bol žalobca utvrdený v tom, že pri zdaňovaní dodávaných ojazdených automobilov postupuje správne. Za zdaňovacie obdobie september 2017 bolo u žalobcu vykonané miestne zisťovanie, v rámci ktorého žalobca predložil správcovi dane príslušné dodávateľské faktúry od dodávateľa Medak GmbH ako aj príslušné záznamy DPH, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že žalobca dodávky zdaňoval v osobitnom režime. Z predmetného miestneho zisťovania pritom nevyplynul akýkoľvek záver o nesprávnosti či aspoň pochybnosti o správnosti postupu žalobcu. To žalobcu dodatočne opätovne utvrdilo o správnosti jeho postupu. Taktiež výsluch svedkyne S. (T.R.) potvrdil, že žalobca bol po celý čas v dobrej viere o tom, že pri daných dodávkach sú splnené všetky zákonné podmienky pre aplikáciu osobitného režimu.
7. Žalobca je toho názoru, že ostatné argumenty daňových orgánov sú čisto formálneho charakteru, keď žalobcovi vyčítajú skutočnosti ako napr., že v uzatvorenej Rámcovej dohode o dodávke tovaru nebol použitý presný právnický termín pre označenie osobitného režimu zdaňovania (v zmysle nemeckého zákona o DPH ide o termín „Differenzbeseuerung“), ale neformálny (opisný) termín „Sonderregime,“ ktorého gramatický význam je však totožný (v preklade do slovenského jazyka znamená „osobitný režim“). Daňové orgány sa taktiež odvolávajú na výpoveď nemeckého dodávateľa, ktorá bola realizovaná v čase jeho vyšetrovania pre podozrenie zo spáchania daňových trestných činov a ktorá je čo do svojho obsahu v kontexte ostatných dôkazov mimoriadne nehodnoverná. Dodávateľ vo výpovedi napr. tvrdí, že nerozumel obsahu vlastných faktúr, ktoré boli vyhotovené v nemeckom jazyku. Dodávateľ však zároveň zamlčal nemeckému správcovi dane existenciu uzatvorenej Rámcovej dohody o dodaní tovaru. Táto výpoveď nemôže byť braná ako hodnoverný dôkaz preukazujúci vedomosť žalobcu o tom, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu osobitného režimu. Žalobca sa o akýchkoľvek pochybnostiach týkajúcich sa otázky splnenia podmienok pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania pri predmetných dodávkach ojazdených automobilov z Nemecka dozvedel až s veľkým časovým odstupom dodatočne (z daňovej kontroly). Dovtedy bol žalobca v dobrej viere o tom, že postupuje plne
v súlade so zákonom a že všetky zákonné podmienky pre aplikáciu osobitného režimu boli po cely čas splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto nie je možné žalobcovi odňať jeho právo na uplatnenie predmetného osobitného režimu zdaňovania.
8. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože on ako aj správca dane postupovali v spornej veci v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný ďalej uviedol, že v preskúmavanom prípade predmetom sporu je žalobcom aplikovaná osobitná úprava uplatňovania DPH pri obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá od dodávateľov z iných členských štátov EÚ (z Nemecka), ktoré predával tuzemským odberateľom, pričom pri nákupe a následnom predaji vozidiel používal osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa ustanovenia § 66 zákona o DPH. Daňové orgány na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre použitie osobitnej úpravy uplatňovania DPH. Taktiež skonštatovali, že žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi neprijal primerané opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že uskutočnené plnenia nie sú súčasťou podvodnému konania, pričom zistené okolností spochybňujú aj konanie žalobcu v dobrej viere o tom, že ojazdené motorové vozidlá nakúpil v osobitnom režime zdaňovania prirážky. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom odvolania, resp. svojou podstatou by mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia a preto naďalej v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí.
9. K procesnému postupu daňových orgánov, ku skutkovej podstate veci a k námietkam uvedeným v podanej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2017 nakúpil ojazdené motorové vozidlá od nemeckého dodávateľa Medak GmbH, pričom deklaroval, že vozidlá nadobudol v osobitnom režime zdaňovania prirážky, tak ako to predpokladá § 66 ods. 2 písm. c) zákona o DPH. Dôkazom o správnosti použitého režimu zdaňovania sú podľa žalobcu predložené faktúry vystavené nemeckým dodávateľom a rámcová dohoda o dodávke tovaru uzatvorená s týmto nemeckým dodávateľom. Pri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel žalobca taktiež použil osobitný režim uplatňovania dane a daň odviedol podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH, teda zdanil len kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou týchto vozidiel (rozdiel neznížil o daň). Zo skutkových zistení, podrobne popísaných v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH, ojazdené motorové vozidlá mu nedodala osoba uvedená v § 66 ods. 2 zákona o DPH, nemecký dodávateľ žalobcu pri dodaní vozidiel neuplatnil daň podľa osobitnej úpravy zákona o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte. Dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu v inom členskom štáte pri predaji ojazdených motorových vozidiel (použitý tovar) uplatňoval „bežný režim zdaňovania,“ teda uplatnil oslobodenie od dane z titulu dodania týchto vozidiel do iného členského štátu a žalobcovi ako osobe identifikovanej pre DPH fakturoval dodanie týchto vozidiel v cenách bez DPH (čo vyplýva aj z predložených faktúr) a takéto intrakomunitárne dodanie tovaru uviedol i v súhrnnom výkaze, čo sa následne premietlo do systému VIES, ktorý má správca dane k dispozícii. Dodávateľ potvrdil intrakomunitárne dodanie tovaru žalobcovi, pri ktorom neuplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania prirážky. Bolo jednoznačne preukázané, že v predmetnej veci došlo k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je dodávka u dodávateľa oslobodená od tejto dane a k zdaneniu dochádza u nadobúdateľa tovaru v Slovenskej republike, pričom ide o tzv. „bežný režim“ zdaňovania, čo potvrdila i nemecká finančná správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len „MVI“). V predmetnej veci bol teda rozhodujúci postup, ktorý použil nemecký dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu. Podstata osobitného režimu zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdaňovania len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, resp. bola uplatnená podľa osobitnej úpravy, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH, v ktorom sú zakotvené podmienky pre použitie osobitného režimu zdaňovania. Žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal, nakoľko použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá) mu bol nepochybne dodaný osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa obdobného ustanovenia ako je § 43 slovenského zákona o DPH. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na
uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom tovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody.
10. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu daňového konania žalobca argumentoval, že pri uplatnení osobitného režimu uplatňovania dane konal v dobrej viere, keď nevedel a vzhľadom na okolnosti ani vedieť nemohol, že jeho nemeckí dodávatelia (v iných zdaňovacích obdobiach žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá aj od spoločnosti AUTOGALERIE FRANKFURT GbR) v rozpore s dohodou a údajmi uvedenými na faktúrach vykazovali dodanie vozidiel s oslobodením od dane v bežnom režime zdaňovania. S ohľadom na uvedenú argumentáciu žalobcu, vo väzbe na predložené faktúry vystavené nemeckými dodávateľmi, na ktorých je síce uvedená informácia o tom, že sa jedná o dodávky použitého tovaru (ojazdených motorových vozidiel) s uplatnením osobitného režimu zdaňovania, avšak zároveň je na nich uvedená aj protichodná informácia, že sa jedná o dodanie tovaru s oslobodením od dane, pričom dokazovaním vykonaným za účelom preverenia zmluvných podmienok dohodnutých v predložených rámcových dohodách o dodaní tovaru sa nepotvrdilo ani tvrdenie žalobcu, že v týchto dohodách bol dohodnutý osobitný režim zdaňovania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 zákona o DPH, resp. obdobné ustanovenie zákona o DPH iného členského štátu EÚ, je v danej veci podľa názoru žalovaného zásadným posúdenie tej skutočnosti, ktorá zo zúčastnených strán uvádzaním nepravdivých údajov získala z pohľadu DPH neoprávnené daňové zvýhodnenie.
11. Žalovaný konštatoval, že z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že nemeckí dodávatelia žalobcu nakúpili ojazdené motorové vozidlá poväčšine z Francúzska a Belgicka, pričom ich nadobudnutie v Nemecku riadne zdanili. Nemeckí dodávatelia predmetné vozidlá nakúpili v bežnom režime zdaňovania, a preto pri ich následnom predaji žalobcovi neuplatnili osobitnú úpravu zdaňovania, ale uplatnili režim štandardného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu. Nemeckí dodávatelia pri nákupe ojazdených motorových vozidiel daň priznali a nakoľko vozidlá použili na účely svojho podnikania mali aj nárok na odpočítanie tejto dane, t. j. transakcie na vstupe boli u nich daňovo neutrálne. Pri následnom predaji uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel odberateľovi z iného členského štátu, ktorý bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z odpovedí nemeckej finančnej správy (podrobne rozpísané v napadnutom rozhodnutí), ale aj z predložených faktúr, na ktorých je uvedená informácia, že ide o dodanie tovaru s oslobodením od dane, z priložených dokladov o preprave a potvrdení o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku a v neposlednom rade z údajov, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej spolupráce z hlásení zo systému VIES. Nemeckí dodávatelia teda z hľadiska DPH uvedením nepravdivej informácie o uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania nezískali žiadne daňové zvýhodnenie. Naopak bol to žalobca, ktorý uvedením nepravdivých údajov o osobitnom režime zdaňovania prirážky a uplatňovaním tohto režimu, napriek tomu, že zákonné podmienky na jeho aplikáciu splnené neboli, získal neoprávnené daňové zvýhodnenie v podobe znižovania si vlastnej daňovej povinnosti, keďže DPH odviedol len z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou, napriek tomu, že bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny zníženej o daň. V preskúmavanom prípade došlo k narušeniu riadneho fungovania spoločného systému DPH a princípu neutrality DPH, keď nemeckí dodávatelia správne uplatnili bežný režim zdaňovania, nakoľko ojazdené motorové vozidlá pri nadobudnutí riadne zdanili, a teda osobitný režim zdaňovania prirážky uplatniť nemohli, avšak žalobca uplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania prirážky, a to aj napriek tomu, že podmienky na jej uplatnenie splnené neboli.
12. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko daňové konsekvencie nesprávne uplatňovaného režimu zdaňovania sú v tomto prípade zásadné, bolo namieste od žalobcu, ako od obchodníka s použitým tovarom, vyžadovať maximálnu obozretnosť v prípade obstarania použitých ojazdených motorových vozidiel, a to hlavne s dôrazom na dôkladné zistenie, či zahraniční obchodníci tovar dodávajú štandardným spôsobom alebo v osobitnom režime zdaňovania prirážky. V tomto smere žalobca argumentoval, že nemeckí dodávatelia ho ústne (neformálne) ubezpečili, že vozidlá sú dodávané v osobitnom režime zdaňovania, avšak ide len o jednostranné, žiadnymi dôkazmi nepreukázané tvrdenie žalobcu. Uvedenú informáciu nepotvrdil ani jeden z nemeckých dodávateľov, naopak obaja (nie iba jeden) zhodne uviedli, že poznámku odkazujúcu na osobitný režim zdaňovania uvádzali na faktúrach na žiadosť žalobcu (z dôvodu dobrých obchodných vzťahov). V podanej žalobe žalobca
považuje tieto vyjadrenia svojich nemeckých obchodných partnerov za zavádzajúce, pričom nemeckých partnerov v danom kontexte označil ako nehodnoverných, čím sám spochybňuje svoje dobromyseľné konanie, nakoľko uzatváranie obchodov s nehodnovernými hospodárskymi subjektami je nezlučiteľné so zásadami opatrného a obozretného obchodného styku a taktiež je v rozpore s konaním v dobrej viere.
13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca argumentoval rámcovými dohodami o dodaní tovaru, v ktorých sa podľa jeho tvrdení explicitne uvádza, že tovar (ojazdené motorové vozidlá) bude dodávaný v osobitnom režime zdaňovania, avšak podľa informácií od nemeckej finančnej správy je v rámcových dohodách dohodnuté iba to, že nemeckí dodávatelia dodajú vozidlá žalobcovi, režim zdaňovania ohľadom osobitnej úpravy uplatňovania dane v nich nie je dohodnutý. V danej veci sa nemecká finančná správa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že osobitný režim zdaňovania označuje v rámcových dohodách slovo „sonderregime,“ keď vo svojej odpovedi doslovne uviedla, že uvedené slovo sa v Nemecku v súvislosti s uplatňovaním osobitného režimu zdaňovania nepoužíva a ako náhrada za pojem „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel. Podľa názoru žalovaného uvedené tvrdenia nemeckej finančnej správy dokresľuje aj tá skutočnosť, že v rámcovej dohode, ktorú žalobca uzatvoril so spoločnosťou Medak GmbH, bol pôvodne v zátvorke vysvetlený význam slova „sonderregime“ tak, že ide o „nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH Norbertovi Rašlíkovi“ (následne bola táto veta z rámcových dohôd vypustená, v súčasnosti nie je možné zistiť na koho žiadosť). Je evidentné, že táto formulácia neodkazuje na osobitný režim uplatňovania DPH, ktorý je založený na zdanení prirážky, teda na zdanení kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru, a nie na oslobodení od DPH. Význam slova „sonderregime,“ s uvedeným spresnením, potom možno vysvetľovať úplne opačne ako ho vysvetľuje žalobca, teda tak, že ide o dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel), ktoré sú realizované ako intrakomunitárne dodávky tovaru s oslobodením od dane. Uvedené skutočnosti spochybňujú argumentáciu žalobcu, že nemeckým dodávateľom muselo byť zrejmé, že dodávky tovaru (ojazdených motorových vozidiel) sa nemajú realizovať v bežnom režime, ale v osobitnom režime, pričom treba prihliadať aj na skutočnosť, že zákon o DPH neviaže osobitný režim zdaňovania len k dodávkam použitého tovaru, resp. umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ale osobitná úprava uplatňovania dane sa používa aj v iných prípadoch (v slovenskom zákone o DPH vymedzených v ustanoveniach § 65 až § 68d).
14. Žalovaný uviedol, že dôkazom o správnosti použitého režimu zdaňovania sú podľa žalobcu aj faktúry od nemeckých dodávateľov, na ktorých je uvedená nemecko-slovenská informácia v znení „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagen § 66 Abs. 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16,“ v zmysle ktorej sa na faktúrach explicitne dvojjazyčne konštatuje, že ide o dodávku použitého tovaru v režime zdaňovania prirážky. K predmetnému tvrdeniu žalovaný uviedol, že na faktúrach za nákup ojazdených motorových vozidiel sa explicitne konštatuje aj tá skutočnosť, že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané s oslobodením od dane z titulu dodania do iného členského štátu. Predložené faktúry teda obsahujú informácie o dvoch rozdielnych režimoch zdaňovania vo vzťahu k DPH, nakoľko je na nich uvedená informácia o oslobodení od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a súčasne aj odkaz na osobitný režim zdaňovania. Informácia o oslobodení od dane je uvedená v nemeckom jazyku a odkazuje na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH, informácia o osobitnom režime zdaňovania je dvojjazyčná a odkazuje na príslušné paragrafové znenie slovenského zákona o DPH. Uvedenie dvoch protichodných, vzájomne si odporujúcich režimov zdaňovania je podľa žalovaného okolnosťou, ktorá mala u žalobcu vzbudiť prinajmenšom podozrenie na existenciu nezrovnalostí alebo podvodu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že vôbec neskúmal význam poznámky uvedenej na faktúrach v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého zákona o DPH týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a ktorou nemeckí dodávatelia deklarovali dodanie tovaru v bežnom režime zdaňovania. Poznámka v nemeckom jazyku sa mu zdala ako nepodstatná. Takýto postup je však podľa názoru žalovaného u obchodníka s použitým tovarom s niekoľkoročnými skúsenosťami v danom odvetví nezlučiteľný so zásadami opatrného a obozretného obchodného styku, pričom je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že informáciu uvedenú na faktúrach odkazujúcu na dodanie tovaru s oslobodením od dane v rámci spoločenstva neignoroval účelovo. Žalobca sa nezaoberal ani tým, že dvojjazyčná poznámka (v nemeckom a súčasne aj v slovenskom jazyku) o uplatňovaní osobitnej úpravy zdaňovania odkazuje iba na ustanovenie § 66 slovenského zákona o DPH. Pritom je neobvyklé, aby nemeckí dodávatelia dopodrobna poznali znenie všetkých zákonov o
DPH ďalších členských štátov EÚ a namiesto odkazu na príslušné paragrafové znenie zákona o DPH svojho štátu, prípadne odkazu na únijné právo, uvádzali na faktúrach odkaz na ustanovenie zákona o DPH štátu svojho odberateľa, dokonca v jazyku odberateľa, a to aj napriek tomu, že jazyk všetkých členských štátov nemôžu poznať. Neobvyklou je aj tá skutočnosť, že dva rôzne samostatné právne nemecké subjekty uvádzali poznámku odkazujúcu na osobitný režim zdaňovania v rovnakom znení a v rovnakej formulácii, iba s uvedením § 66 slovenského zákona o DPH. V tomto kontexte žalovaný zdôrazňuje, že žalobca si musel byť vedomý toho, že pokiaľ podniká so špecifickým tovarom (ojazdené motorové vozidlá), ktorý sa nezriedka využíva k podvodom na DPH a súčasne pri ňom aplikuje osobitnú úpravu zdaňovania, sú naňho kladené zvýšené nároky spočívajúce v požiadavke na určitú mieru obozretnosti, ktorú však aj s ohľadom na uvedené skutočnosti neprejavil.
15. Žalovaný konštatoval, že žalobca svoju dobrú vieru ohľadne splnenia všetkých zákonných podmienok pre aplikáciu osobitného režimu zdaňovania prirážky pri daných dodávkach odvíjal aj zo stanoviska daňovej poradkyne P.. S. a z vyjadrení svojej účtovníčky pani S.. Žalovaný a aj správca dane sa vo svojich rozhodnutiach zaoberali vyjadreniami W.B. pani S., z ktorých je zrejmé, že nepoznala detaily obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami, nakoľko všetky záležitosti vybavoval žalobca a nevedela ani po nemecky, a teda nebol jej zrejmý význam poznámky v nemeckom jazyku odkazujúci na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva. K odvolávaniu sa žalobcu na vyjadrenie daňovej poradkyne žalovaný uviedol, že žalobca oslovil daňovú poradkyňu za účelom usmernenia ohľadom účtovania nákupu a predaja ojazdených motorových vozidiel, a nie za účelom, či splnil podmienky na použitie osobitnej úpravy zdaňovania prirážky (dopyt bol formulovaný tak, že žalobca splnil podmienky pre použitie osobitného režimu zdaňovania). Daňová poradkyňa vo svojej odpovedi popísala z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmu povinnosti kupujúceho, keď dodávateľ pri dodaní použitého tovaru uplatňuje osobitný režim zdaňovania. Žalovaný nespochybnil, že popísané povinnosti a spôsob účtovania pri uplatnení osobitného režimu zdaňovania sú v súlade s relevantnou legislatívou. Avšak v danej veci spornou bola tá skutočnosť, že žalobca daňovú poradkyňu neoslovil za tým účelom, či splnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdaňovania. Okrem toho daňová poradkyňa ani nemala prostriedky, informačné systémy a ani iné nástroje, aby sa k danej veci, bez ďalšieho dokazovania, mohla relevantne vyjadriť. K tvrdeniu žalobcu, že ani z miestneho zisťovania, ktoré u neho ešte pred začatím daňovej kontroly vykonal správca dane a v rámci ktorého predložil faktúry od dodávateľa Medak GmbH za zdaňovacie obdobie september 2017, nevyplynul akýkoľvek záver o nesprávnosti či aspoň pochybnosti o správnosti postupu žalobcu, žalovaný uviedol, že predmetné miestne zisťovanie bolo vykonané v rozsahu potrebnom na naplnenie predmetu miestneho zisťovania a následne, po získaní požadovaných informácií, bolo ukončené. Primárnym cieľom miestneho zisťovania nie je vyvodzovanie právnych záverov zo zistených skutočností, hoci podľa povahy zistených skutočností môžu na miestne zisťovanie nadväzovať ďalšie inštitúty správy daní. Z toho vyplýva, že miestne zisťovanie môže byť podnetom pre správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, v rámci ktorej správca dane preverí dodržiavanie osobitných predpisov, v danom prípade zákona o DPH (tento postup bol uplatnený aj v prípade žalobcu), a tiež je indíciou aj pre preverovaný subjekt (v danom prípade žalobcu), aby sa v rámci svojich obchodných aktivít zaujímal o to, či postupuje v súlade so zákonom o DPH.
16. Žalobca v podanej žalobe uplatnil celú radu námietok vo vzťahu ku konkrétnym zisteným skutočnostiam a ich významu pre posúdenie danej veci. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že vyššie uvedené okolnosti je potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti a nie iba izolovane. Žalovaný a správca dane nevyrubili žalobcovi daň z dôvodu „formálneho nedostatku dodávateľských faktúr“ (uvedenie protichodnej poznámky o oslobodení od dane), avšak uvedenie rozporuplných informácií na faktúrach o dvoch rozdielnych režimoch zdaňovania predstavuje jednu z indícií, ktorá mala viesť u žalobcu k väčšej obozretnosti a k dôkladnejšiemu preverovaniu dodávateľmi uplatňovaného režimu zdaňovania. Nejednoznačný a rozporuplný termín použitý v predložených dohodách o dodaní tovaru (slovo „sonderrregime“), ktorý žiadnym spôsobom neodkazuje na príslušný zákon o DPH a už vonkoncom nie na relevantné ustanovenie tohto zákona týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy dane a ktorý bol v pôvodnej (neopravenej) dohode vysvetlený ako „nákup bez DPH v Belgicku a vo Francúzsku, predaj bez DPH žalobcovi,“ bol ďalšou čiastkovou indíciou, ktorá mala žalobcu upozorniť na väčšiu opatrnosť ohľadom preverovania režimu zdaňovania uplatňovaného jeho dodávateľmi. Pritom ďalšie indície nasvedčujú skôr tomu, že to bol práve žalobca, ktorý od začiatku obchodovania s nemeckými dodávateľmi postupoval s cieľom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie z pohľadu DPH.
Obaja nemeckí dodávatelia zhodne tvrdili, že odkaz na použitie osobitného režimu zdaňovania uvádzali na faktúrach na žiadosť žalobcu, čo vo svojom prvotnom vyjadrení žalobca aj potvrdil. Následne síce toto svoje tvrdenie rozporoval, avšak uvedené zhodné tvrdenie oboch nemeckých dodávateľov (nie len jedného) je podporené aj vyjadrením nemeckej advokátskej kancelárie, ktoré mal žalobca k dispozícii, a v ktorom je rovnako uvedené, že odkaz na osobitný režim zdaňovania požadoval od nemeckých subjektov žalobca. Zásadnou v danej veci je aj tá skutočnosť, že žalobca už v čase realizácie obchodov disponoval dokladmi označenými ako „potvrdenia o doručení predmetu dodávky v rámci spoločenstva v IČŠ - dôkaz o preprave a potvrdenie o prijatí od zákazníka“ s odkazom na § 17a ods. 2 č. 3 a 4 nemeckého zákona o DPH, na ktorých je jednoznačne uvedené (bez akejkoľvek ďalšej protichodnej informácie), že ojazdené motorové vozidlá sú dodávané v bežnom režime zdaňovania, teda s oslobodením od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu. Podpísaním predmetných potvrdení sa žalobca zaviazal zdaniť nadobudnutie vozidiel na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH). S ohľadom na uvedené potvrdenia je nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že počas celej doby realizácie obchodov mu neboli známe akékoľvek skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho presvedčenie, že postupuje správne, keď uplatňuje osobitný režim zdaňovania prirážky.
17. Podľa názoru žalovaného zo súboru vyššie uvedených vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich skutočností vyplynuli také objektívne okolnosti, ktoré preukazujú, že žalobca, ak by v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal dostatočne obozretne a starostlivo, minimálne vedieť mohol a mal, že títo pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatňujú oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu EÚ, a nie osobitný režim zdaňovania prirážky. Popísané skutočnosti je pritom potrebné hodnotiť aj s ohľadom na špecifiká trhu s ojazdenými motorovými vozidlami a rovnako na niekoľkoročné skúsenosti žalobcu s týmto prostredím, ktorý ako podnikateľ v danom odvetví si musel byť vedomý toho, že v rámci obchodovania s ojazdenými motorovými vozidlami dochádza vo zvýšenej miere k daňovým únikom. V podanej žalobe žalobca poukazuje aj na judikát Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15 Litdana. Žalovaný má za to, že dôsledne postupoval v zmysle právneho záveru vysloveného v predmetnom judikáte, podľa ktorého daňové orgány sú oprávnené nepriznať zdaniteľnej osobe právo uplatniť úpravu zdaňovania prirážky, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere, alebo že neprijala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Aj keď bolo na žalobcovi, za akých podmienok obchody uzavrie a aké riziká je ochotný podstúpiť, dá sa predpokladať, že pokiaľ by obchodoval za primerane obozretných podmienok, hlavne by si dôkladne preveril obchodnú históriu svojich dodávateľov, ktorých sám považuje za nehodnoverných, preveril si ich zázemie, režim zdaňovania, ktorý uplatňujú pri ojazdených motorových vozidlách a tento si aj jednoznačne zmluvne dohodol, dôsledne analyzoval údaje uvedené na listinných dokladoch (faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru, podpísaním ktorých sa zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku), takýmto spôsobom by osvedčil svoju dobrú vieru založenú na tom, že vykonal všetky opatrenia, ktoré bolo možné po ňom rozumne požadovať, aby zabránil daňovému úniku. Žalovaný zastáva názor, že vymedzil celý rad objektívnych okolností, na základe ktorých bolo možné vyvodiť záver, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, aby postupoval v súlade so zákonom o DPH.
18. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovanej, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zopakoval podstatnú časť svojej argumentácie.
19. Žalovaný sa písomne (duplikou) vyjadril k replike žalobcu, v rámci ktorej zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia ako aj z vyjadrenia ku žalobe.
20. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovanej a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovanou dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
24. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
25. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
26. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 102483967/2021 zo dňa 06.12.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101129028/2021 zo dňa 30.06.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 16.716,66 eur z dôvodu, že správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených v zákone o DHP na to, aby mohol pri predaji použitých motorových vozidiel aplikovať osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Zároveň správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 166,66 eur z výdavkového pokladničného dokladu č. V-00229, nakoľko k uplatnenému nároku v uvedenej sume nepredložil žiadne doklady, čím porušil § 49 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 71 a § 74 zákona o DPH.
27. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január 2017 až december 2017, ktorá začala dňa 11.09.2019 na základe oznámenie o daňovej kontrole a ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2020, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 10.08.2020, kedy bola daňová kontrola zároveň ukončená.
28. Správca dane kontrolou dokladov zistil, že žalobca v zdaňovacom období júl 2017 nakúpil od nemeckého dodávateľa Medak GmbH ojazdene motorové vozidlá na základe faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. v sume XX.XXX,XX eur, faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo C. v sume XX.XXX,XX eur, faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. v sume X.XXX,XX eur, faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. v sume X.XXX,XX eur a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo C. v sume XX.XXX,XX eur. Uvedené dodávateľské faktúry žalobca neuviedol v záznamoch vedených podľa § XX zákona o DPH, a ani v daňovom priznaní podanom za kontrolované zdaňovacie obdobie a nepriznal a nezaplatil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku u iného členského štátu. Na všetkých faktúrach je uvedené poznámka v nemeckom jazyku „K.,“ čo v preklade znamená, že dodávateľ uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávke v rámci Spoločenstva a súčasne poznámka „Q.,“ ku ktorej je pripojený slovenský preklad „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § XX ods. XX.“
29. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období evidoval vo svojej účtovnej evidencií faktúry vystavené pre tuzemských odberateľov za predaj ojazdených vozidiel. Išlo konkrétne o faktúru č. XXXXXX zo dňa 03.07.2017, predmetom ktorej bolo vozidlo N. s dátumom dodania dňa 03.07.2017 a fakturovanou sumou vo výške 8.500,00 eur (8.400,00 eur + prirážka 100,00 eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. WVO.WXXXXXX s dátumom dodania dňa
XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo MB B XXX CDI, VIN: WDDXXXXXXXJXXXXXX s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. WVWZZZAUZGWXXXXXX s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N.XXTXDXXXXXXX s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške X.XXX,XX eur (X.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo BMW XX, VIN: WBAVNXXXXXVXXXXXX, s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo N. s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške X.XXX,XX eur (X.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo BMW XXX D, VIN: Y.DXXXXXFXXXXXX, s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur), faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo K. VSSZZZXPZERXXXXXX, s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške X.XXX,XX eur (X.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur) a faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo vozidlo BMW XXXd X.XX, VIN: WBAXDXXXXXFXXXXXX, s dátumom dodania dňa XX.XX.XXXX a fakturovanou sumou vo výške XX.XXX,XX eur (XX.XXX,XX eur + prirážka XXX,XX eur). Všetky odberateľské faktúry obsahujú písomnú informáciu „Pri predaji bol použitý § XX ods. XX zákona o DPH. Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar, v súvislosti § XX ods. X písm. n. Krajina dovozu: Nemecko.“ Zdanenie prirážky nie je na faktúrach uvedené. Zo záznamov vyplýva, že žalobca odviedol za kontrolované zdaňovacie obdobie daň z dodania tovaru v tuzemsku iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou. Odvedená daň bola spolu v úhrnnej sume XXX,XX eur (z každej faktúry v sume XX,XX eur zo základu dane XXX,XX eur).
30. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101129028/2021 zo dňa 30.06.2021, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 16.716,66 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Prvostupňové rozhodnutie správca dane odôvodnil zisteným skutkovým stavom s poukazom na dokazovanie vykonané v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, po vyhodnotení ktorého dospel k právnemu záveru, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku, ktoré mu boli dodané nemeckými dodávateľmi s oslobodením od dane, ako intrakomunitárne dodania v rámci Spoločenstva, bol povinný odviesť DPH z celej predajnej ceny a nie len z prirážky. Žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie osobitného režimu dane podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH. Žalobca nebol dostatočne opatrný a obozretný, keď neskúmal, čo znamená poznámka uvedená na faktúrach, ktorá znamená, že ide o intrakomunitárne dodanie, kedy nemecký dodávateľ na neho preniesol daňovú povinnosť a žalobca bol povinný daň z hodnoty tovaru odviesť z celej predajnej ceny pri následnom predaji tovaru slovenským odberateľom. Žalobca sa neoprávnene odvoláva na rozsudok ESD C-624/15, pretože musel vedieť, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, poznámka na faktúrach týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania bola na faktúrach uvedená z iniciatívy žalobcu, čo je možné považovať za účelové, neodrážajúce skutočnosť.
31. Na základe žalobcom podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zopakoval skutkový stav zistený správcom dane, poukázal na ustanovenia daňového poriadku a zákona o DPH, ktoré boli podstatné pri rozhodovaní vo veci a vyjadril sa k námietkam žalobcu v odvolaní, ktoré posúdil ako nedôvodné. Poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, z ktorého bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi tovar v tzv. „bežnom režime zdanenia,“ teda oslobodené od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu, čo deklarovali aj uvedením poznámky na faktúrach s odkazom na nemecký zákon o DPH a takýto režim bol povinný pri predaji vozidiel použiť i žalobca (základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH). Keďže žalobca pri predaji použil osobitný režim a postupoval podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH bez toho, aby pre použitie tohto režimu boli splnené podmienky, nepostupoval žalobca v súlade so zákonom o DPH. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
a nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatniť ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH. Nemeckí dodávatelia nepostupovali podľa osobitného režimu, čo deklarovali aj na faktúrach uvedením poznámky v nemeckom jazyku a aj na potvrdeniach o dodaní tovaru. Žalobca nepredložil ani žiadny dôkaz o tom, že správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval so správcom dane. K dopytu a odpovedi daňovej poradkyne Ing. Pastierikovej, na ktorú sa žalobca obrátil, žalovaný uviedol, že daňová poradkyňa svoje stanovisko vypracovala len na základe informácií získaných od žalobcu, pričom tieto boli neúplné, nejednoznačné a nepresné, nedisponovala dodávateľskými faktúrami a s nimi súvisiacimi dokladmi. Rámcové zmluvy o dodávkach tovaru, ktoré žalobca uzatvoril s nemeckými dodávateľmi podľa názoru žalovaného neupravujú podmienky vzájomnej spolupráce so zahraničnými dodávateľmi, ich predmetom je povinnosť dodávateľa poskytnúť žalobcovi osobné automobily, pričom použitie osobitného spôsobu zdanenia má označovať nemecký výraz „im Sonderregime“, ktorý nie je v nemeckom jazyku známy, nie je používaný a podľa nemeckej daňovej správy významovo ako náhrada za „Differenzbesteuerung“ nedáva žiadny zmysel.
32. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle rozsudku SD EÚ C-624/15 Litdana uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. V zmysle uvedeného rozsudku zamietnutie práva na uplatnenie osobitného režimu zdanenia v prípade protichodných poznámok na faktúrach pri zdaňovaní je možné za predpokladu, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere a nevykonala všetky primerané opatrenia, ktoré sú v jej moci, aby sa uistila, že operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode. Žalovaný mal za to, že skutkové okolností zistené v prípade spoločnosti Litdana nie sú totožné so skutkovými okolnosťami zistenými u žalobcu, nakoľko daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Žalobca vo veci nákupu ojazdených motorových vozidiel predložil faktúry, ktorými deklaroval, že splnil podmienky pre použitie § 66 zákona o DPH, avšak na predložených faktúrach sú uvedené dve protichodné, vzájomne sa vylučujúce poznámky o použitom spôsobe zdanenia. Na faktúrach je v nemeckom jazyku uvedená poznámka o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušné paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH) a súčasne aj v slovenskom jazyku poznámka o uplatňovaní osobitnej úpravy zdanenia s odkazom na ustanovenie § 66 slovenského zákona o DPH. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že v prípade žalobcu nemožno dvojaké označenie uvedené na sporných faktúrach vykladať ako určitú dvojzmyselnosť v tom zmysle, že sa zdaňuje len prirážka obchodníka, pričom hodnota predávaného tovaru zostáva oslobodená od dane, tak ako tomu bolo v prípade spoločnosti Litdana, kde na predložených faktúrach bola uvedená informácia „Free of VAT',“ bez odkazu na konkrétne paragrafové znenie národného zákona o DPH.
33. Žalovaný ďalej konštatoval, že v prípade žalobcu protichodné, vzájomne sa vylučujúce označenie ohľadom uplatňovaného režimu zdanenia, uvedené na predložených faktúrach, je takej povahy, že u obozretného daňového subjektu malo vzbudiť podozrenie na existenciu daňového podvodu. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, daňový subjekt sa žiadnym spôsobom neuistil, že operácie, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňového podvodu, keďže si žiadnym spôsobom neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá odkazovala na ustanovenia nemeckého zákona o DPH, týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pričom nepreukázal ani tú skutočnosť, že na začiatku obchodnej spolupráce s nemeckými dodávateľmi správnosť zdaňovania v osobitnom režime konzultoval s príslušným daňovým orgánom, tak ako to urobila spoločnosť Litdana. Žalovaný mal za to, že uvedenie protichodnej poznámky odkazujúcej na osobitnú úprav u zdanenia, obzvlášť za situácie, keď táto poznámka bola na faktúrach, ktoré pre daňový subjekt vystavili nemeckí dodávatelia uvedená aj v slovenskom jazyku a odkazovala iba na slovenskú úpravu zákona o DPH, týkajúcu sa osobitnej úpravy dane (§ 66 ods. 16 zákona o DPH), je okolnosťou, ktorá u obozretného daňového subjektu mala vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalosti, prípadne podvodu v oblasti DPH. V danej veci pochybnosť o konaní daňového subjektu v dobrej viere vzbudzuje aj zistenie, že nemeckí dodávatelia uvádzali na faktúrach poznámku s odkazom na slovenský § 66 zákonu o DPH na žiadosť žalobcu, čo v konečnom dôsledku pred správcom dane žalobca aj sám potvrdil. Uvedené skutkové
okolnosti vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú dobromyseľné konanie daňového subjektu.
34. Žalovaný mal za to, že on aj správca dane v preskúmavanom prípade preverovali aj tú skutočnosť, či žalobca v obchodnom styku s nemeckými dodávateľmi konal v dobrej viere, resp. či prijal všetky opatrenia, ktoré sú v jeho moci, aby sa uistil, že operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať ním jednostranne zvolený režim zdanenia pri predaji použitých motorových vozidiel podľa § 66 ods. 2 a 3 zákona o DPH, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že informáciu o použití osobitného režimu zdanenia mu ústne poskytli jeho dodávatelia v inom členskom štáte. Naopak, dokazovaním bolo zistené, že nemeckí dodávatelia uplatňovali tzv. „bežný spôsob zdanenia,“ čo deklarovali na faktúrach uvedením informácie o uplatňovaní oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva s odkazom na príslušne paragrafové znenie nemeckého zákona o DPH (zodpovedajúce slovenskému ustanoveniu § 43 zákona o DPH), pričom dodanie tovaru do iného členského štátu uviedli aj v súhrnnom výkaze. Okrem toho žalobca podpisoval a disponoval potvrdeniami o dodaní tovaru, vystavenými nemeckými dodávateľmi, ktoré obsahovali informáciu, že tovar je dodávaný s oslobodením od dane a prostredníctvom ktorých sa daňový subjekt zaviazal zdaniť nadobudnutie tovaru na Slovensku (v zmysle § 11 slovenského zákona o DPH). Je teda zrejmé, že žalobca už v čase realizácie sporných transakcii nekonal v súlade so zásadou opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku, pretože, ak by takto konal, disponoval by viacerými neštandardnými indíciami a overiteľnými informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať, že v rámci obchodných operácii bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod.
35. Podľa žalovaného žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno dôvodne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenia, ktorých bol účastný, neboli súčasťou daňového podvodu, práve naopak, sám od nemeckých dodávateľov žiadal, aby uvádzali na faktúrach aj odkaz na osobitnú úpravu zdanenia, čo vyvoláva pochybnosti o konaní žalobcu v dobrej viere. Žalovaný mal za to, že z dôkazov predložených samotným žalobcom (dodávateľské faktúry; vyjadrenie nemeckej advokátskej kancelárie ohľadom režimu zdanenia, v ktorom je tiež uvedené, že odkaz na osobitnú úpravu požadoval od nemeckého dodávateľa žalobca), ako aj zadovážených správcom dane (odpovede na žiadosti o MVI, potvrdenia o prijatí tovaru vystavované spoločnosťami za účelom preukázania oslobodenia od dane a podpísané žalobcom, údaje zo systému VIES) jednoznačne vyplýva, že nemeckí dodávatelia žalobcu nepostupovali podľa osobitného režimu, ale vozidlá dodali s oslobodením od dane. Skutkové zistenia vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach preukazujú podľa žalovaného, že žalovaný pri výkone svojej podnikateľskej činností neprijal primerané opatrenia, ktoré od neho možno vyžadovať, aby sa uistil, že jeho plnenia nebudú súčasťou podvodného alebo zneužívajúceho konania. K námietke žalobcu, týkajúcej sa miestneho zisťovania správcu dane za zdaňovacie obdobie september 2017, pri ktorom správca dane nezistil žiadne pochybenie, žalovaný uviedol, že miestne zisťovanie nemožno porovnávať s daňovou kontrolou, každý z týchto inštitútov vykonáva správca dane za iným účelom, preto nemožno nahradiť závery z daňovej kontroly závermi z miestneho zisťovania. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v zmysle platných predpisov, prihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, riadne zistil skutkový stav a záver správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 zákona o DPH je vecne správny.
36. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220701> je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
37. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
38. Podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto ustanovenia použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene.
39. Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220701> alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
40. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220701>.
41. Podľa § 66 ods. 10 zákona o DPH obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.
42. Podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220701>.
43. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20220701> musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20220701>.
45. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
48. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
49. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
50. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalobcu a vyjadrení žalovaného ako aj administratívneho spisu senát správneho súdu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi z dôvodov, že na danú vec neaplikovali závery rozsudku ESD C 624/15 - Litdana a dospeli k záveru, že nesplnil podmienky pre uplatnenie osobitného režimu zdanenia prirážky v zmysle § 66 zákona o DPH. Správne orgány sa v tomto konaní vo svojich rozhodnutiach s uvedenou námietkou zaoberali (viď ods. 21-22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), avšak podľa názoru správneho súdu nedostatočne. Správny súd sa nestotožnil so závermi správcu dane a žalovaného ohľadne predložených rámcových zmlúv, ktorých existenciu v žalobcom predloženej verzii nemeckí dodávatelia popreli. Uvedené zmluvy, ktoré žalobca predložil svedčia o jeho dobromyseľnosti a súčasne vrhajú negatívne svetlo na výpovede - vyjadrenia nemeckých dodávateľov. Žalobca predložil zmluvy, ktoré boli podpísané, a o ktorých tvrdí, že sú pravé, pričom v zmluvách je upravený špeciálny režim („sonderregime“), ktorý je následne uvádzaný na faktúrach. V zásade každej bežnej osobe je pri slovnom výraze „sonderregime“ v nemeckom jazyku a jeho preklade zrejmé, že ide o slovné spojenie špeciálny režim. Súčasne ak k uvedenému pristúpilo na dodávateľských faktúrach k predmetným dodávkam ojazdených automobilov uvedenie dvojjazyčnej informácie „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16 - Úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16,“ tak uvedené vážne navodzuje, že tvrdenia žalobcu o jeho dobromyseľnosti a dobrej viere sú dôvodné.
51. Podľa názoru správneho súdu konštatácia správnych orgánov, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by ho oprávňoval aplikovať ním jednostranne zvolený spôsob zdaňovania podľa § 66 ods. 3 zákona od DPH (viď str. 19 ods. 2 napadnutého rozhodnutia žalovaného), je nesprávna. Žalobca v daňovom konaní po celý čas poukazoval na svoju dobrú vieru o správnosti jeho postupu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania, keď ho ústne ubezpečili o tomto postupe jeho nemeckí dodávatelia, s ktorými uzatvoril aj rámcové dohody o osobitnom režime zdaňovania ojazdených motorových vozidiel. V tomto momente je preto nevyhnutné dôsledne sa vysporiadať s okolnosťami vyjadrení žalobcu, ako aj jeho dodávateľov, pričom s ohľadom na to, že predložené Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku, ktorých existenciu nemeckí dodávatelia popierali, nemožno vyložiť na ťarchu žalobcu. Ďalej má správny súd za to, že skutočnosť, že slovo „sonderregime“ nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom, a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali, a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody. Správny súd pripomína, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil o správnosti jeho postupu, leží na správcovi dane, ktorý musí hodnotiť všetky získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a teda prihliadať i na to, že nemeckí dodávatelia, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v ich krajine, vo svojich výpovediach obhajujú správnosť svojho postupu, nevypovedajú k uzatvoreným rámcovým dohodám, tvrdia, že nimi nedisponujú. S ohľadom na uvedené nie sú výpovede nemeckých dodávateľov dôveryhodné, pokiaľ k uvedenému nepristúpi ďalšia
okolnosť, ktorá by svedčila o správnosti ich tvrdení (napr. podpis na zmluvách predložených žalobcom nie je ich podpis), alebo iný dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že žalobca nebol osobou konajúcou v dobrej viere. Správny súd má tiež za to, že tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici zo dňa 11.09.2019 (žiadal uvedenie textu „regelung der Zushlagbesteuerung-Gebrauchtswagcn § 66 Abs 16 - Oprava zdaňovania prirážky - použitý tovar § 66 ods. 16“) samo o sebe nesvedčí tomu, že žalobca nekonal v dobrej viere. Na základe takejto žiadosti nemožno bez ďalšieho dôkazu vzhľadom na skutkovú situáciu prijať záver, že žalobca nebol dobromyseľný, keď žiadal uvádzať len to, čo považoval za správne z pohľadu svojho postupu.
52. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci z dokazovania vykonaného správcom dane je nesporné, že nemeckí dodávatelia dodali žalobcovi ojazdené motorové vozidlá a na jednotlivých faktúrach sú uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Taktiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku ESD C-624/15, na ktorý poukazoval žalobca, je preto podstatné v danej veci na to, aby žalobca mohol pri predaji uvedeného tovaru - ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodňuje svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Správca dane a žalovaný síce uviedli svoju argumentáciu ohľadne neexistencie dobrej viery žalobcu, avšak pri svojich záveroch sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu, resp. predčasne na podklade indícií uzavreli stav veci. Správny súd má za to, že správca dane všetky dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku ESD C-624/15 tak, aby súdom bolo preskúmateľné z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru správnych orgánov neaplikovateľný v danej veci s rozobratím konkrétnych námietok žalobcu ohľadne rámcových zmlúv, kde nateraz argumentácia žalovaného a správcu dane nebola správna, keď sa jednostranne opreli o dôkazy od nemeckých dodávateľov a dôkazy v prospech dobrej viery žalobcu odmietli bez komplexnejšieho vysvetlenia. Žalovaným tvrdené skutočnosti o daňovej neutralite konania dodávateľov žalobcu, resp. o nadobudnutí tovaru týmito dodávateľmi v rámci bežného dodania neznamenajú bez ďalšieho možnosť, že nemeckí dodávatelia neuviedli žalobcu do omylu pri dodávke tovaru, hoc neúmyselne. Ak pri obchodovaní so žalobcom jeho nemeckí dodávatelia nepochybili pri svojich daňových povinnostiach v Nemeckej spolkovej republike, tak takéto konanie neznamená, že nemohla nastať chyba v komunikácii, ktorá spôsobila vzniknutý stav, a to neodvedenie dane. K argumentácii žalovaného, že nie je dôvod pochybovať o výpovediach dodávateľov, nakoľko trestné stíhanie v Nemeckej spolkovej republike bolo začaté až po ich výpovediach, správny súd uvádza, že táto je len dohadom bez riadnej analýzy rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný a správca dane podľa názoru správneho súdu nedostatočne vyhodnotili dôkazy vo vzájomnej súvislosti ohľadom dobrej viery žalobcu, keď správna úvaha žalovaného a správcu dane v tejto časti bola nedostatočná. Správny súd k žalovaným tvrdeným indíciám konštatuje, že rozhodnutie správnych orgánov nemôže byť založené na indíciách (predpokladoch - dohadoch), ale musí vychádzať z riadne zistených dôkazov, ktoré preukážu alebo nepreukážu dobromyseľnosť (dobrú vieru) žalobcu a jeho prípadnú účasť na podvodnom konaní. Vzhľadom na zložitosť prípadu musia správne orgány oprieť svoje úvahy o riadne vykonané dokazovanie, ktoré preukáže nimi prijaté závery bez pochybností.
53. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane riadne sa vyporiadať s dobrou vierou žalobcu pri uplatňovaní osobitného režimu zdaňovania prirážky podľa § 66 zákona o DPH a s tým, či žalobca ako obozretný obchodník prijal potrebné opatrenia, aby sa uistil, že svojím postupom sa nezúčastňuje na daňovom podvode. Správca dane musí vyhodnotiť aj výpovede zástupcov nemeckých dodávateľov vo vzťahu k ich trestnému stíhaniu a skutočnosti, že žalobca predložil zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré zahraniční obchodní partneri popreli. Súčasne je vhodné doplniť dokazovanie o prípadné vysvetlenie žalobcu o ekonomickej návratnosti dovozu vozidiel s maržou nižšou ako 80,00 eur za vozidlo (po odvedení DPH 20,00 eur) a o ďalšie podrobné detaily obchodov žalobcu, ktoré boli vykonané v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom je potrebné sa zamerať aj na odberateľov žalobcu, ktorí sa vzhľadom na výskyt mien a adries v preskúmavaných veciach opakujú. Správny súd považuje za potrebné tieto osoby vyťažiť za účelom zistenia, ako si
našli vozidlá v Nemecku, aké tieto vozidlá mali ceny pri zverejnenej inzercii, koľko ich stála doprava vozidiel a ako túto realizovali. Rovnako je vhodné doplniť dokazovanie ohľadne cien zverejnených dodávateľmi žalobcu pri predávaných vozidlách, ktorí by mali mať vedenú evidenciu o predávaných vozidlách. Následne, ak budú rozpory medzi jednotlivými zisteniami (výpoveďami) je potrebné sa nanovo vysporiadať s dobromyseľnosťou (dobrou vierou) žalobcu vo svetle nových zistení.
54. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.