Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-20-2013.pdf
PDF · 122.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., W. X, zast. JUDr. Petrom Pórom, advokátom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanej: X. L.,, I.. X.X.XXXX, Z. O. N., U. XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou v Košiciach, Bajzova 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd určuje, že z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu:
1/ nehnuteľnosť 3 - izbový byt č. 66, nachádzajúci sa na 11. poschodí obytného domu na Meteorovej 1, Košice, súp. č. 1489, postavený na parc. č. 3270, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 147/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu Meteorová 1, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 147/10000 na pozemku parc. č. 3270, druh zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527 m2, vedených na LV č. 3212, parc. reg. „C“, obec Košice - Nad Jazerom, kat. územie Jazero, evidované Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor, v hodnote 63.000.- €, 2/ dve unimobunky umiestnené na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 496 k.ú. Vyšná Hutka v hodnote 2.323,56 €,
Spolu veci v hodnote: 65.323,56 €
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 31.805,45 €, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca a žalovaná sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 1.959,50 € ne účet Okresného súdu Košice II, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca a žalovaná sú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov štátu, každý z nich v sume po 24.- €, na účet Okresného súdu Košice II, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou z 12.2.2013 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (BSM), nakoľko sa so žalovanou po rozvode manželstva na vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku nedohodli. Navrhoval, že vyplatí žalovanej sumu 3.890,22 eur titulom vyporiadania za 1/ pôžičku od Slovenskej sporiteľni, a.s. (Slsp )200.000 Sk (rozpísal splátky a úroky) a 1-icu v sume 2.444,54 eur žiadal vyplatiť od žalovanej, 2/ tiež žiadal vyplatiť polovicu z kontokorentu
od Slsp v sume 1.244,77 eur a 3/ pokiaľ ide o byt, žiadal vyplatiť rozdiel hodnoty medzi 2-izbovým bytom na Galaktickej 22 v Košiciach v jeho osobnom vlastníctve a 3-izbovým bytom na Meteorovej 1 v Košiciach, nadobudnutým počas manželstva, z jeho vlastných zdrojov, pričom nehnuteľnosť žiadal „vysporiadať disproporcionálne, podľa predložených skutočností o nadobudnutí, ako aj jej udržiavania a používania“. Žalobu viackrát upresňoval a dopĺňal tak, že byt na Meteorovej žiadal určiť do jeho výlučného vlastníctva v zostatkovej cene 60.000 eur, so zohľadnením, že kúpna cena tohto bytu bola vyplatená ním v dvoch splátkach vo výške 185.000 Sk a 150.000 Sk, t.j. sumou 11.200 eur výlučne z jeho zdrojov, úver v Slsp už žiadal doplatiť od žalovanej v polovici, t.j. v sume 4.588,99 eur, keďže ho medzičasom vyplatil celý po rozvode manželstva a podaním z 27.12.2013 označil aj hnuteľné veci: obývaciu stenu, chladničku, práčku a 2x spálňovú skriňu, ktoré nenavrhoval vyporiadať, pričom už navrhoval vyplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania čiastku 30.000 eur ako jej vyrovnávací podiel z predmetnej nehnuteľnosti, patriacej do BSM, v splátkach po 200 eur mesačne a od žalovanej požadoval vyplatiť 11.200 eur, zaplatených výlučne z jeho zdrojov pri kúpe bytu na Meteorovej, a polovicu zaplatených splátok úveru a kontokorentu pre Slsp (4,588,99 eur + 1.244,77 eur).
2.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 30.4.2004 uviedla, že do BSM patrí byt na Meteorovej 1 v Košiciach s prísl. v zostatkovej cene 66.000 eur, súhlasila s jeho prikázaním do vlastníctva žalobcu, ktorý byt aj užíva, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti a požadovala vyplatiť 1-icu zostatkovej hodnoty bytu. Potvrdila, že úver od Slsp, a.s. vo výše 6.638,78 eur splácali počas manželstva z finančných prostriedkov patriacich do BSM a po rozvode manželstva ho splácal už len sám žalobca, preto súhlasila s ponížením jej podielu o 1-icu z preukázanej sumy, ktorú žalobca vyplatil po rozvode na úver v sume 2.144,45 eur. Ku kontokorentnému úveru uviedla, že tento záväzok nebol prevzatý oboma manželmi a ide o výlučný záväzok žalobcu.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne, predloženými a vyžiadanými listinami, pripojeným rozsudkom OS Košice II sp. zn. 30C/130/2008 a rozhodol vo veci po zistení tohto skutkového stavu:
4. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/130/008 zo dňa 11.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.3.2010, súd zistil, že manželstvo sporových strán, uzavreté dňa 1.6.2002, súd právoplatne rozviedol. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo aj to, že žalobca pred súdom dňa 11.2.2010 okrem iného uviedol, že zo svojho príjmu spláca úver v sume 200.000.- Sk z r. 2005 použitý na stavebné úpravy v byte na Meteorovej, aj kontokorentný úver v sume 75000.- Sk použitý na bežné výdavky v r. 2005 a 2006, aj iné pôžičky (od Quatro a Cetelem).
5. V priebehu konania obe strany zhodne pred súdom uviedli, že nenavrhujú vyporiadať hnuteľné veci, ktoré označil vo svojom návrhu žalobca, pretože tieto veci sú opotrebované, so zanedbateľnou hodnotou. Súd teda vychádzal z toho, že predmetom vyporiadania BSM ostáva iba to, čo ešte vyporiadané nebolo a na čom sa rozvedení manželia dohodnúť nevedeli.
6. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
7. Z citovaného ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva hoci i z menšej časti z prostriedkov obidvom manželom spoločným, patrí do ich BSM..
8. Z výpovedí strán súd zistil ohľadne nehnuteľnosti- bytu na Meteorovej ul.1 v Košiciach, že sa zhodli na tom, že byt patrí do BSM, pretože ho nadobudli počas trvania manželstva, ale mali rozdielne názory v tom, z akých finančných prostriedkov bol byt nadobudnutý, čo je rozhodujúcou otázkou. Žalobca počas celého konania tvrdil, že byt vyplatil z jeho vlastných zdrojov, získaných predajom nehnuteľnosti nepatriacej do BSM (bytu na Galaktickej 22), ktorý nadobudol pred manželstvom so žalovanou od Heleny Čunderlíkovej na základe kúpnej zmluvy, vkladovanej na KN dňa 8.8.2001, tento byt predal 15.6.2004 Martinovi Bekečovi za kúpnu cenu 500.000 Sk a z týchto peňazí zaplatil kúpnu cenu bytu na Meteorovej
tak, že 11.2.2005 zaplatil v hotovosti predávajúcej Viere Mikulovej (sestre žalovanej) sumu 150.000 Sk a dňa 14.4.2005 sumu 185.000 Sk Romanovi Moravcovi ako doplatok ceny za kúpu bytu od. V. Mikulovej, o čom predložil súdu kúpne zmluvy a potvrdenia. Z výpovede svedkyne Henriety Koltonovej vyplynulo, že byt na Meteorovej nadobudli strany sporu z peňazí z predaja bytu na Galaktickej, ktorý patril žalobcovi, žalobca aj zariadil byt na Meteorovej, vymenil okná a kúpil záhradu, svedkyňa však mala iba informácie z rozprávania sporových strán aj o tom, že žalobca vyberal počas manželstva pôžičky, aby rodina vyžila, pretože žalovaná bola na materskej, ťahal domácnosť sám zo svojho platu, takže prehľad o finančnej situácii manželov mala svedkyňa iba sprostredkovane a neboli jej známe bližšie okolnosti týkajúce sa kúpy bytu na Meteorovej a v tom smere súd nepovažoval jej výpoveď za dostatočný dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobcu, že z vlastných zdrojov zaplatil kúpnu cenu za byt na Meteorovej, takže žalobca hodnoverne a nespochybniteľne preukázať toto svoje tvrdenie už nevedel. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie v tom smere, aby kúpili byt na Meteorovej len z jeho vlastných zdrojov. Naopak, z dokazovania vyplynulo, že kúpnu zmluvu podpísali obaja, spoločne teda prejavili vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do ich BSM. Žalovaná aj keď v konaní nepopierala, že z predaja bytu na Galaktickej sa kúpil byt na Meteorovej, nemohla však sama vedieť, či tak realizoval žalobca aj z finančných prostriedkov ich spoločných (získaných či už z úveru 200.000 Sk od Slsp, alebo z pracovného pomeru, či z materskej) alebo len z jeho výlučných prostriedkov. Bolo na žalobcovi preukázať, že len z jeho výlučných financií vyplatil celú kúpnu cenu bytu. Za danej dôkaznej situácie súd považoval za jednoznačne preukázané, že predmetný byt patrí do BSM strán, keďže bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva, hoci i v prevažnej časti z výlučných prostriedkov žalobcu (z predaja bytu na Galaktickej).Vychádzal z toho, že ak nebolo preukázané jednoznačne, aby nehnuteľnosť nadobudli len z výlučných prostriedkov žalobcu, neostáva súdu urobiť iný záver, ako ten, že na kúpu bytu na Meteorovej použili aj spoločné finančné prostriedky, či už z pôžičiek, našetrených peňazí, z príjmu z pracovného pomeru alebo materskej. Na základe uvedených dôvodov súd zahrnul do vyporiadania BSM predmetnú nehnuteľnosť a neuveril tvrdeniu žalobcu, že na kúpu bytu nepoužili ani korunu zo spoločných prostriedkov. Je to málo pravdepodobné už aj vzhľadom na odstup času medzi predajom bytu na Galaktickej (jún 2004) a kúpou bytu na Meteorovej ( marec 2005). Nemožno totiž zohľadniť pri vyporiadaní, čo bolo spotrebované, bez určenia konkrétnej veci. Keďže byt nadobudli strany sporu za trvania manželstva a na zaplatenie použili hoci iba sčasti spoločné finančné prostriedky, je nutné do BSM zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba jej ideálnu časť, zodpovedajúcu hodnote čiastky použitej zo spoločných peňazí. Aj v prípade, ak kupujúcimi boli obidvaja manželia (ako v danom prípade), pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt do BSM a ak byt bol čiastočne nadobudnutý aj z prostriedkov nadobudnutých počas manželstva, takto získaný byt tvorí vec patriacu do BSM (3 Cdo 42/2011).
9. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. V prejednávanej veci súd vychádzal zo zhodného prejavu strán o zostatkovej hodnote bytu v sume 63.000 €.
10. V konaní bolo nesporné, že počas manželstva žalovaná zdedila po otcovi záhradu - pozemok, že z prostriedkov patriacich do spoločného majetku vo výške 2.323,57 € nadobudli so žalobcom dve unimobunky a umiestnili ich na pozemku žalovanej. Žalobca tvrdil, že žalovaná predala s pozemkom jeho matke po rozvode ich manželstva aj tieto 2 unimobunky, preto žiadal zaplatiť od žalovanej polovicu ich hodnoty, t.j. 1,161,78 €. Žalovaná naopak tvrdila, že unimobunky neboli predané spolu s pozemkom, užíva ich žalobcova matka aj so žalobcom, keď ju navštevuje a predala matke žalobcu len záhradu (pozemok), na ktorej sú unimobunky umiestnené. Žiadala prikázať unimobunky do vlastníctva žalobcu za hodnotu 2.323,56 €, ktorú žalobca v konaní nerozporoval a vyplatiť jej polovicu, teda 1.161,78 €. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2010 bolo preukázané, že žalovaná spolu s Jankou Orlovskou predali Anne radvanskej (matke žalobcu) ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti zapísanej na LV č.496, v k, ú. Vyšná Hutka, okres Košice- okolie, parc.č. 254/116 - záhrady o výmere 3448 m2, svoje podiely a nie aj unimobunky ako hnuteľné veci, nakoľko nie sú podľa strán spojené so zemou pevným základom. Hnuteľné veci, patriace vlastnícky stranám existujú, sú umiestnené na pozemku vlastnícky patriacom matke žalobcu, preto je potrebné tieto hnuteľné veci, existujúce ku dňu zániku BSM aj vyporiadať. Nemožno totiž z hnuteľnej veci vyrobiť nehnuteľnú vec v právnom slova zmysle (prístavbou chaty), ako sa zrejme mylne domnieva žalobca. Súd vychádzal zo zásady účelného využitia veci a je len prirodzené a logické, že žalovaná po rozvode manželstva so žalobcom a po predaji pozemku nebude v budúcnosti užívať záhradu s unimobunkami s bývalou svokrou, preto za tejto skutkovej situácie, ak by ich aj neužíval
žalobca, ako tvrdil, súd prikázal tieto hnuteľné veci-2 unimobunky do jeho výlučného vlastníctva práve s poukazom na blízke rodinné väzby k jeho matke ako vlastníčke záhrady, na ktorej sú unimobunky umiestnené. Je povinnosťou súdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie na nájdenie takého riešenia, ktoré bude zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti. Súd v danom prípade dospel k názoru, že žalobca má väčšiu možnosť využitia unimobuniek do budúcna najmä vzhľadom na blízky rodinný vzťah s matkou, resp. vyporiadanie s blízkou osobou.
11. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. 0446566017 zo dňa 4.10.2005 súd zistil, že túto uzavreli strany sporu ako dlžníci so Slovenskou sporiteľňou, a.s., (Slsp), predmetom zmluvy bol úverPlus na bývanie 200.000.- Sk, ktorý splácali počas manželstva. Žalovaná nepoprela, že po rozvode manželstva celý zostatok tohto úveru vyplatil výlučne žalobca. Z vyjadrenia Slsp, a.s., zo dňa 4.9.2014 vyplynulo, že zostatok na tomto úvere ku dňu rozvodu, t.j. k 23.3.2010 bol v istine 4.568,61 € + úrok 22,15 €. Uvedený úver za obdobie od 23.3.2010 do zrušenia 31.1.2011 bol splácaný bezhotovostne z účtu č. 0443270675/0900 s názvom Radvanský Milan. Žalobca mal vedený osobný účet č. 443270675/0900, na ktorom mal povolené prečerpanie vo výške 2.489,54 €, povolené prečerpanie bolo ukončené dňa 16.8.2011 a zostatok na uvedenom účte žalobcu k 23.3.2010 bol debetný - 2.489,61 €. Z ďalšej správy Slsp zo dňa 16.6.2015 ohľadne osobného účtu žalobcu č. 443270675/0900 vedeného na meno žalobcu, vyplynulo, že bol zriadený 14.2.2001. Na uvedenom účte bolo zriadené povolené prečerpanie na základe zmluvy o kontokorente, s uvedeným účtom mohol disponovať iba majiteľ. Nakoľko úver bol poskytnutý na osobnom účte klienta (ktorý má to isté číslo, ako číslo úveru ), nebol vedený na samostatnom účte. Čo sa týka kontokorentného úveru, žalobca tvrdil, že kontokorent použili na bežnú spotrebu v domácnosti, na dovolenky, na opravu vozidla a pod., žalovaná trvala na tom, že ide o úver, ktorý si vzal žalobca bez jej vedomia a použil ho výlučne pre svoje osobné potreby - zakúpil si notebook, GPS navigáciu, fotoaparát, počítač s monitorom, router, tlačiareň a MP3 prehrávač, tieto veci žalobca užíva, preto nesúhlasila, aby sa kontokorent v rámci BSM vyporiadal, nakoľko ide o záväzok svedčiaci výlučne žalobcovi, pretože peňažné prostriedky z tohto úveru boli použité výlučne za účelom uspokojenia jeho osobných potrieb.
12. Z uvedeného zrejmé, že žalobca použil jeho výlučné finančné prostriedky na spoločný dlh strán z úveru (200.000 Sk), keď sám vyplatil po rozvode manželstva zostatok na tomto úvere ku dňu rozvodu, t.j. k 23.3.2010 v istine 4.568,61 € + úrok 22,15 €, spolu sumu 4.590,76 € a z nej je žalovaná povinná vrátiť polovicu, t.j. musí vrátiť v zmysle ust. § 150 OZ žalobcovi to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. dlh.
13. Ak v konaní o vyporiadanie BSM niektorá zo strán tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva strán patria do BSM a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.
14. Pokiaľ ide o kontokorentné úvery poskytnuté žalobcovi ako dlžníkovi od Slsp, a.s. k jeho osobnému účtu v sume 75.000 Sk dňa 7.9.2005 a 15.000 Sk dňa 16.8.2002, súd poukazuje na jednotnú súdnu prax a jasné znenie zákona, podľa ktorých veci nadobudnuté za peniaze výlučne patriace jednému manželovi, sú vo výlučnom vlastníctve tohto manžela, nepatria do spoločného majetku manželov a v konaní o vyporiadanie tohto majetku sa nestávajú predmetom vyporiadania. Pokiaľ sú takéto prostriedky vynaložené na bežnú spotrebu ( napr. darčeky, potraviny, dovolenka, údržba vozidla a podobne ), nemožno za to požadovať náhradu. Náhrada za prostriedky vnesené do spoločného majetku manželov tak prichádza do úvahy skutočne iba v tých prípadoch, kedy sú použité súčasne so spoločnými prostriedkami manželov na nadobudnutie určitej veci, a to za predpokladu, že takáto vec ku dňu zániku spoločného majetku manželov existuje, resp. nebola spotrebovaná, či nestratila hodnotu. Na základe zistených skutočností možno urobiť záver, že výlučné prostriedky žalobcu z kontokorentov v sume 75.000Sk a 15.000 Sk boli spotrebované za trvania manželstva strán, resp. vynaložené na obstaranie veci, ktorá nepatrila výlučne žalobcovi, aj keby ich užíval sám ( podľa žalovanej na notebook, GPS navigáciu, fotoaparát, PC s monitorom, router, tlačiareň a MP3 prehrávač), čo žalobca nespochybnil, ani nepreukázal, na akú konkrétnu vec použil prostriedky z jeho kontokorentov, pretože žalovaná nemala dispozičné právo k jeho účtu a nemala vedomosť o dispozícií s týmito prostriedkami. Sám ale tvrdil počas konania, že tieto boli spotrebované na údržbu bytu, vozidla, darčeky, dovolenky, domácnosť, atď). Žalobca nepreukázal v konaní a ani netvrdil, ktoré konkrétne veci hnuteľné, či nehnuteľné boli zakúpené
z týchto prostriedkov, preto ani uvedenú sumu 90,000,-Sk nie je možné považovať za vklad žalobcu do spoločného majetku manželov. Ako vklad z oddeleného majetku manžela do spoločného majetku manželov nemožno považovať to, čo manžel zo svojho majetku vynaložil na starostlivosť o rodinu podľa Zákona o rodine. Spravidla možno nahradiť „ investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už všetko inak spotrebované.“ Súd z uvedeného dôvodu neprihliadal na tieto finančné prostriedky. Pokiaľ ide o zostatok na osobnom účte žalobcu č.443270675/0900 k 23.3.2010, ktorý bol podľa správy Slsp, a.s. zo 4.9.2014 debetný - 2.489,61 € a povolené prečerpanie bolo ukončené 16.8.2011 a teda žalobca preukázateľne zaplatil tento debetný zostatok už zo svojich výlučných prostriedkov po rozvode manželstva, je potrebné mu tieto vrátiť v 1- ici (t.j. v sume 1.244,80 €) z masy BSM, pretože sa prezumuje ( vždy sa predpokladá v manželstve) a vychádza z toho, ak nebol preukázaný opak, že ak počas manželstva bol čerpaný úver hoci jedným z manželov bez vedomia druhého, aj použitý za trvania manželstva na spoločné potreby (výdavky v domácnosti), vznikne aj spoločný dlh a preto jeho výlučné prostriedky vynaložené na zaplatenie debetu mu musí druhý manžel vrátiť a je teda oprávnený žalobca požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
15. Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.,(PSS) zo dňa 17.12.2014 súd zistil, že 29.6.2001, t.j. pred uzavretím manželstva strán, bol poskytnutý stavebný úver č. 0235303401 vo výške 9.959.- €, v ktorom vystupoval žaloba ako dlžník. Tento stavebný úver bol ku dňu 30.9.2008 splatený. V doplňujúcej správe zo dňa 10.6.2016 oznámila súdu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., že nie je možné predložiť predmetnú úverovú zmluvu súdu, nakoľko uplynula lehota 5 rokov po splatení úveru na archiváciu a podklady boli skartované. Na stavebný úver č. 0235303401 boli realizované mesačné splátky vo výške 69,71 €. Suma splátok uhradených na tejto zmluve za obdobie od 1.6.2002 až do splatenia úveru (počas trvania manželstva strán) bola vo výške 5.367,70 €. Dôkaznú silu nemá ani čestné prehlásenie Anny Radvanskej z 3.11.2016 ohľadne vkladov na účet v PSS, a.s. nakoľko sa ním hodnoverne nepreukázalo, kedy, akú presnú sumu (uvádza sa všade cca suma) mali prispievať s manželom na tento účet, aby výlučne len ony platili splátky úveru a rovnako na aký účel, kedy a presne aká suma bola použitá. Čestné prehlásenie o vklade týchto peňazí je až s odstupom 13 rokov od zriadenia účtu v PSS, a.s.
16. Podľa názoru súdu z predloženej správy PSS, a.s. je zrejmé, že na stavebný úver, patriaci výlučne žalobcovi (zriadený pred uzavretím manželstva ), boli vynaložené, resp. sa použili na jeho splácanie aj spoločné financie, keďže preukázateľne za obdobie od 1.6.2002 do 30.9.2008 (počas manželstva) sa vyplatila na jeho splátky zo spoločných financií (žalobca netvrdil, ani nepreukázal, aby splácal úver z jeho výlučných prostriedkov) a tak ku dňu zániku BSM bolo vynaložených zo spoločného majetku na ostatný majetok žalobcu spolu 5.367,70 €, ktorú sumu súd zahrnul do vyporiadania BSM.
17. V návrhu na konečné rozhodnutie v konaní zo dňa 31.8.2016 žalovaná uviedla, že navrhuje byt na Meteorovej s prísl., prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu, rovnako aj dve unimobunky umiestnené na pozemku v k.ú. Vyšná Hutka, pričom žalobca je povinný vyplatiť žalovanej vyrovnávací podiel v sume 32.661,78 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaná zaplatí žalobcovi sumu 2.295,38 € ako polovicu zostatku a zaplatených úrokov zo stavebného úveru Slsp č. 0446566017 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 2.683,85 € ako vyrovnanie toho, čo bolo zo spoločného majetku použité na úhradu jeho výlučného stavebného úveru č. 0235303401 v PSS, a.s..
18. Žalobca navrhol predmetný byt prisúdiť jemu s tým, že uhradí žalovanej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku 3.515.- €. Nakoľko na kúpu predmetného bytu vyplatil žalobca predávajúcemu výlučne z vlastných zdrojov sumu 11.120.- € a ku dňu vyporiadania sa tento vklad 5 x znásobil, navrhol žalovanej, ako vyrovnávací podiel z predmetného bytu sumu 10.000.- €, ktorá je podľa jeho názoru štedrá a odráža podiel žalovanej na kúpe bytu, nakoľko nikde nepracovala, nemala žiaden vlastný príjem, finančne sa na kúpe nepodieľala a o predmetnú nehnuteľnosť sa finančne a materiálne nezaujímala. Vyčíslil aj dlžnú sumu úveru od Slsp., a.s. č. 0446566017 k 1.1.2010 na 4.687,97 € a s úrokmi na 5.846,60 €, z čoho žiadal vyplatiť od žalovanej polovicu 2.923.- €, k čomu vypočítal dlžnú čiastku na úrokoch z omeškania 1.568.- € za rok 2010-2016, t.j. spolu požadoval od žalovanej vyplatiť 4.491.- €. Rovnako vypočítal pohľadávku na kontokorentnom úvere od Slsp, a.s. - polovica úveru 1.244,77 € + 750.- € úroky z omeškania, t.j. spolu 1.994.- €. Ku kontokorentu uviedol, že ten bol poskytnutý počas manželstva 6.8.2005 od Slsp ako veriteľa, na základe dodatku na účet č. 0443270675, ako manželia mali iba tento jediný účet, dlh vznikol
počas manželstva a preto je nutné ho zahrnúť do vyporiadania BSM. Kontokorentný úver bol uhradený žalobcom v sume 2.489,54 €.
19. Žalovaná vyslovila súhlas s tým, aby jej vyrovnávací podiel bol ponížený o polovicu sumy, ktorú žalobca vynaložil z vlastných finančných prostriedkov na úhradu spoločného dlhu voči Slsp z úveru vo výške 6.638,78 €. Nesúhlasila však s výškou vyrovnávacieho podielu uvádzaného žalobcom, pretože podľa správy banky bol zostatok úveru ku dňu zániku BSM vo výške 4.590,76 €, z ktorého 1 predstavuje sumu 2.295,38 €. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania s ním vypočítanej sumy vyrovnávacieho podielu, za obdobie od r. 2010 do 12/2016, dala do pozornosti žalobcu rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/117/99, podľa ktorého pohľadávka jedného z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu pri vyporiadaní BSM, vzniká právoplatnosťou rozhodnutia a splatnosť tejto pohľadávky nastáva až uplynutím lehoty určenej na plnenie, teda súd nemôže zároveň s uložením povinnosti jednej zo strán zaplatiť sumu na finančné vyrovnanie podielu druhej strane, uložiť aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy, pretože odporuje tomu neexistencia omeškania, ako základný predpoklad pre vznik nároku na úrok z omeškania.
20. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 21. Podľa ust. § 149 ods. 1,3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
22. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
23. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri rozhodovaní o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalobcu súd vychádzal zo zásady účelného využitia veci a súhlasu oboch strán s týmto prikázaním a vzhľadom na všetky zistené okolnosti považoval za najobjektívnejšie a najúčelnejšie riešenie predmetu veci, ak výlučným vlastníkom bytu sa stane žalobca, ktorý byt aj s rodinnými príslušníkmi fakticky užíva, preto považoval za reálnejšie využívanie bytu do budúcna žalobcom. Rovnako súd hodnotil užívanie aj dvoch unimobuniek, ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, s bližším zdôvodnením uvedeným v ods.10. rozsudku.
24. Ustanovenie § 150 OZ upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Podľa neho pri vyporiadaní zásadne platí, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Ak sa teda obaja manželia pričinili a spoločným úsilím dbali o vytváranie spoločného majetku, rozdelí sa spravidla medzi nich spoločný majetok rovnakým dielom. V konaní pred súdom neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali v danom prípade vyporiadanie BSM podľa iných zásad, než podľa zásady parity - rovnosti podielov v zmysle § 150 O.s.p.
25. V konaní o vyporiadanie BSM súd po vyporiadavanom majetku z BSM síce nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali strany, ale nie je viazaný ich návrhmi a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami vyplýva zo zákona. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah spoluvlastníctva, potom sa zameriava na zistenie ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, preto bolo úlohou súdu v prvom rade ustáliť rozsah vecí, ktoré patria do vyporiadania BSM a na čom sa rozvedení manželia dohodnúť nevedeli.
26. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú.
27. Pri správnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné ustáliť tzv. „masu BSM“, do ktorej je potrebné započítať nielen spoločne nadobudnuté veci (byt v hodnote 63.000 € a dve unimobunky v hodnote 2.323,56 €), ale aj aktíva a pasíva majetku patriaceho do BSM. Ako bolo zistené dokazovaním pred súdom, po zohľadnení uvedených vecí dostaneme celkovú masu BSM v sume 65.323,56 €. Z toho potom vyplýva, že podiel jednej zo strán na tejto mase BSM v polovici predstavuje sumu 32.661,78 € ( 65.323,56 : 2). Žalobca dostal nehnuteľnosť a hnuteľné veci, uvedené vo výroku rozsudku, spolu majetok v hodnote 65.323,56 €, žalovanej neboli prikázané žiadne hodnoty z majetku v BSM. Žalovanej sa má dostať na ňu pripadajúci podiel z BSM v sume 32.661,78 €, ale v skutočnosti nedostala žiadnu majetkovú hodnotu vo výroku rozsudku. Po odpočítaní 1-ice hodnoty z úveru od Slsp, a.s, v sume 2.295,38 €, ktorý vyplatil žalobca sám po rozvode, z jej podielu ( zostatok úveru podľa banky bol 4.590,76 €, z toho istina 4.568,61 € + úrok 22,15 €) a rovnako odpočítaním 1-ice hodnoty debetu vo výške 1.244,80 € ( debetný zostatok bol vo výške 2.489,61 € : 2), dostávame sumu 29.121,60 €, ktorú by jej mal žalobca vyplatiť, ale je potrebné ešte žalovanej vrátiť od žalobcu sumu 2.683,85 € ako vklad zo spoločných prostriedkov na jeho osobné stavebné sporenie. Žalobca totiž použil na splátky spoločné prostriedky v sume 5.367,70 € na jeho osobnom stavebnom účte u PSS,a.s., čo znamená, že zo spoločných majetkových hodnôt patriacich do BSM je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov 1-icu z týchto spotrebovaných spoločných prostriedkov (5.367,70: 2 = 2.683,85 €). Ak spočítame sumu 65.323,56 €, ktorá sa dostala žalobcovi a pripočítame polovicu sumy, ktorá sa vynaložila zo spoločného majetku na jeho ostatný majetok (stavebné sporenie v PSS, a.s. vo výške 2,683,85 €, dostaneme čiastku 68,007,41 €, ktorá sa žalobcovi z majetku v BSM v skutočnosti dostala. Po odpočítaní podielu BSM na neho pripadajúceho v sume 32,661,78 € dostaneme sumu 35.345,63 € a z nej je potrebné odpočítať 1-icu zostatku úveru v sume 2,295,38 €, ktorý sám zaplatil po rozvode pre Slsp, a.s. a súčasne 1-icu debetného zostatku na osobnom účte č. 443270675/0900, lebo tie sa mu musia vrátiť z BSM a tak dostaneme sumu 31.805,45 €, ktorú má povinnosť žalobca vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov z BSM.
28. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd vyporiadal BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Stotožnil sa s argumentáciou žalovanej, na ktorú poukazuje v plnom rozsahu, týkajúcu sa splatnosti pohľadávky jednej zo strán na vyrovnanie podielov a neexistencie právneho titulu na priznanie úroku z omeškania zo sumy vyrovnacieho podielu za obdobie od r. 2010 do 12/2016.
29. Súd pri posudzovaní možnosti vyplatenia vyrovnacieho podielu žalobcom vychádzal z charakteru sporu, ktorým je vyporiadanie spoločného majetku strán po rozvode manželstva, zároveň z toho, že v podstate celý majetok po rozvode manželstva bol k dispozícii žalobcovi, ako aj s prihliadnutím na výšku tejto sumy a v objektívnej snahe poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej a uložil mu povinnosť zaplatiť titulom náhrady vyrovnacieho podielu žalovanej v sume 31.805,45 € v lehote dlhšej ako 3 dni ( § 232 ods. 3 CSP) , t.j. do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Keďže v súvislosti s vyplatením poplatkov Slsp, a.s. za podanie správ súdu vznikli trovy štátu v celkovej výške 48 €, tieto trovy súd uložil stranám v zmysle § 259 C.s.p. zaplatiť tiež spoločne, každému z nich rovnako vo výške po 24 €.
31. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/92 Zb. v znení noviel súd rozhodol o poplatkovej povinnosti sporových strán tak, že im uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM na účet tunajšieho súdu vo výške 1.959,50 € spoločne a nerozdielne. V danom prípade bol návrh podaný na súd 13.2.2013 a vzhľadom na charakter konania v zmysle ust. § 17 ods. 1 cit. zákona, riadi sa poplatková povinnosť strán ustanoveniami skôr platného predpisu. Za vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov, platného v čase podania návrhu, vo výške 3 % z predmetu konania, najmenej 66 €. Základom poplatku je suma 65.323,56 €, ktorá predstavuje hodnotu celej masy BSM sporových strán, na základe ktorej sa ustaľuje výška poplatku. Poplatok sa platí na účet tunajšieho súdu v zmysle § 3 písm. a/ cit. zákona. Súd poskytol stranám tiež dlhšiu lehotu (ako 3 dni ) na jeho zaplatenie vzhľadom na jeho výšku a reálnu schopnosť strán splniť poplatkovú povinnosť.
32. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to vzhľadom na osobitý charakter tohto konania, v ktorom sa riešia majetkové pomery na strane oboch strán, pričom ani u jednej z nich nemožno konštatovať prevažný úspech vo veci, preto každá strana si má trovy znášať sama.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku -CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).