Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/338/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: regionPRESS, s.r.o., so sídlom Študentská 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 252 417, právne zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 00 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Viktor Olbert - OLEX, s miestom podnikania Dobšinského 1599/17, 010 08 Žilina, IČO: 34 715 673, o zaplatenie 10,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.07.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 10,80 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal službu - inzerciu v periodiku, ktoré žalobca vydáva. Inzercia bola uverejnená podľa požiadaviek žalovaného a teda riadne a včas žalovanému poskytnutá. Na základe dohodnutej ceny a rozsahu poskytnutej služby podľa doručených faktúr došlo medzi stranami k vzniku inominátneho kontraktu. Faktúrou č. 096120579 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 10,80 eur so splatnosťou 17.10.2012, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil. S podanou žalobou žalobca pripojil ako dôkazy faktúru označenú v žalobe, inzerciu k vystavenej faktúre, podací lístok a výzvu na zaplatenie.

2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10Cb 338/2015-20 zo dňa 08.09.2015 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

3. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona podľa vtedy platného a účinného ustanovenia § 173 ods. 1, 2 O.s.p. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že od žalobcu si žiadnu službu neobjednal a k zverejneniu reklamy došlo bez vedomia žalovaného. Pracovníčka, ktorá navštívila prevádzku žalovaného v Považskej Bystrici, konala neoprávnene, keďže odsúhlaseniu inzercie malo predchádzať predloženie spracovaného návrhu reklamy e-mailom a následne podpísanie objednávky. Návrh reklamy žalovaný neobdržal, žiadnu objednávku nezadal a tak celú záležitosť považoval za bezpredmetnú.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2016 k podanému odporu uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Žalobca sa pridržiaval návrhu a zdôraznil, že k uzavretiu zmluvy došlo v ústnej forme. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti označil výsluch svedkyne pani D. P., bytom F. W., spolupracovníčky žalobcu na regionálnej kancelárii v Považskej Bystrici, ktorá so žalovaným dojednala

podmienky inzercie a za žalobcu uzatvorila v ústnej forme zmluvu o uverejnení inzercie. Žalobca uviedol, že žalovaný žiadal o poskytnutie služby - zverejnenia inzercie v ústnej forme a za riadne poskytnutie služieb žalobca vystavil žalovanému faktúru a v súvislosti s vystavením predmetnej faktúry si žalobca splnil všetky svoje zákonné povinnosti, najmä povinnosť odviezť príslušnú daň z pridanej hodnoty a preto nie je možné predpokladať, že by žalobca pristúpil k vystaveniu faktúry a plnil si z nej daňové povinnosti, pokiaľ by žalovanému nebola poskytnutá dojednaná služba s odôvodnením, že žalobca by súčasne stratil možnosť poskytnúť tento priestor pre iného záujemcu o inzertné služby. Zmluva, na základe ktorej žalobca prevzal záväzok ako dodávateľ poskytnúť žalovanému ako odberateľovi reklamný priestor na vydanie inzercie v regionálnych novinách, nebola síce zo strany žalovaného podpísaná, ale k jej uzavretiu došlo. Žalobcovi bol pred zverejnením inzercie poskytnutý grafický návrh inzerátu, pričom bez jeho zaslania by nebolo možné de facto inzerciu zverejniť, nakoľko by žalobca nemal k dispozícii obsah inzerátu (poskytovanej = žiadanej služby). Dôkazom toho, že išlo o individuálne dohodnutý záväzok - zmluvu svedčí aj fakt, že cena bola určená síce na základe všeobecného cenníka žalobcu, avšak výška zľavy a tým konečná cena bola dohodnutá osobitne - individuálne. Žalobca má za to, že v danom prípade došlo medzi stranami k uzavretiu nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, resp. § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá so zreteľom na svoj obsah a účel zodpovedá úprave zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom pre zmluvu o dielo nie je predpísaná povinná písomná forma a postačuje ju tak uzavrieť aj v ústnej forme. Žalobca poukázal na súdnu judikatúru, podľa ktorej ak jedna strana pri uzavretí zmluvy zašle druhej strane písomný návrh zmluvy, neznamená to bez ďalšieho, že by tým podmienila jej platnosť písomnou formou (NS SR, sp. zn. 3Obo 109/99) k čomu prišlo aj v tomto prípade. Žalobca ďalej uviedol, že nemá najmenší záujem ani dôvod uverejňovať inzercie svojvoľne, poukázal aj na iné prípady, pri ktorých dochádza k uzavretiu zmlúv o inzercii v ústnej forme, na základe telefonickej objednávky, najmä tak v prípadoch, ak službu inzercie žalobca už svojim klientom v minulosti poskytol, uzatváranie zmlúv v ústnej forme patrí medzi obchodné zvyklosti a zaužívané spôsoby uzatvárania zmlúv v tejto oblasti, pričom ide o obvyklý a zaužívaný spôsob zabezpečovania služieb inzercie pre záujemcov o ňu a to nielen žalobcom ako vydavateľom inzertného periodika, ale aj inými podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike a preto má za to, že žalovaný mal z poskytnutej služby - zverejnenej inzercie prospech, a preto žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie, ktorý je možné subsumovať aj pod prípadné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.

5. Žalobca predložil súdu listinu s označením "Zmluva o inzercii č. XXXXXXXXX", príslušnú časť inzertného periodika s vyznačenou inerciou činnosti žalovaného.

6. Pojednávanie konané dňa 04.11.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 02.11.2016, ktorým vyslovil súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a súčasne uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá a opätovne zdôrazňuje, že k uzavretiu zmluvy došlo v ústnej forme. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevie zabezpečiť na nariadenom súdnom pojednávaní účasť žalobcom navrhovaného svedka, netrvá na vykonaní dokazovania jeho výpoveďou. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalobca nemá.

7. Žalovaný trval na písomnom stanovisku k veci a uviedol, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu písomnej alebo ústnej zmluvy, a preto poprel nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Po oboznámení sa s písomným stanoviskom žalobcu zo dňa 21.09.2016 poprel tvrdenia , že by žalovaný inicioval uzavretie zmluvy so žalobcom. Žalovaný nikdy službu o uverejnení inzercie neobjednával a stretnutie so žalobcom žiadnym spôsobom neinicioval. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dňa 25.09.2012 v Považskej Bystrici so žalovaným prerokoval podmienky zmluvy, poukázal na skutočnosť, že od septembra roku 2011 podnikateľskú činnosť v prevádzke v Považskej Bystrici žalovaný nevykonáva. Aktuálne má miesto podnikania v Žiline. K listine označenej ako zmluva o uverejnení inzercie žalovaný uviedol, že osobu pána N. ako osobu oprávnenú konať v mene žalobcu, žalovaný nepozná, takáto osoba vo firme žalovaného nikdy nebola zamestnaná. K obsahu inzercie navrhol žalovaný vypočuť ako svedkyňu manželku žalovaného, nakoľko v čase uvádzanom žalobcom sa zdržiavala v prevádzke žalovaného v Považskej Bystrici a teda mohlo ísť o osobu, ktorá prišla do kontaktu so zástupcom žalobcu. Žalovaný sa priamo žiadnych rokovaní so žalobcom nezúčastnil a preto disponuje len sprostredkovanými informáciami o tom, že prevádzku v Považskej Bystrici mala navštíviť zástupkyňa žalobcu, ktorá komunikovala s manželkou žalovaného, a ktorá ponúkla možnosť zverejnenia inzercie, čo však nebolo protistranou akceptované.

8. Svedkyňa T. E. po zákonnom poučení ako svedkyňa uviedla, že v rozhodnom čase pracovala v prevádzke záhradkárskych potrieb v Považskej Bystrici, ktorá patrila žalovanému. Svedkyňa potvrdila, že jedného dňa navštívila prevádzku pracovníčka žalobcu, ktorá navrhovala žalovanému zverejnenie reklamy. Svedkyňa ponuku jednoznačne odmietla z dôvodu, že žalovaný má dostatočným spôsobom zabezpečenú reklamu, keďže pracuje v reklamnej firme. Postup pracovníčky žalobcu svedkyňa označila za neprofesionálny, keď táto naliehala na uzavretie zmluvy, okrem iného argumentovala lacnou ponúkanou službou. Svedkyňa potvrdila, že zo strany žalobcu došlo k uverejneniu inzercie, ktorej obsahom bola propagácia činnosti žalovaného, a to bez súhlasu žalovaného, bez jeho vedomia a bez toho, že by žalovaný poskytol žalobcovi akékoľvek informácie pre ich zverejnenie. Svedkyňa má za to, že pracovníčka žalobcu získala zverejnené informácie z verejne prístupných internetových stránok, prípadne z vývesky na dverách prevádzky, ktorá obsahuje otváracie hodiny a telefónne číslo zodpovednej osoby.

9. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu nesporne vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovaného nároku z titulu zmluvného plnenia, keď žalobca tvrdil uzavretie inominátnej zmluvy medzi stranami sporu, na základe ktorej žalobca uverejnil pre žalovaného inzerciu za vopred dohodnutú cenu a podľa odsúhlaseného rozsahu inzercie. Procesnou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať existenciu záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého žalobcovi vznikol žalovaný nárok. Vzhľadom na zásadu neformálnosti zmluvných vzťahov, pokiaľ z Obchodného zákonníka alebo z dohody strán nevyplýva niečo iné, je možné uzavrieť zmluvu v ústnej forme. V takom prípade je však žalobca povinný spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že k návrhu zmluvy a jej prijatí žalovaným došlo. Faktúra v rovine práva predstavuje výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak sama o sebe nie je dôkazom o existencii záväzkovo-právneho vzťahu. Pokiaľ žalobca preukazoval uzavretie zmluvy uverejnenou inzerciou, a pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol tvrdenia, že k dohode s obsahom tvrdeným žalobcom nedošlo, bolo procesnou povinnosťou žalobcu označiť dôkazy, ktorými by dôvodnosť svojho nároku a tvrdení preukázal. Za takýto dôkaz možno považovať označený výsluch svedkyne - pracovníčky žalobcu, ktorá mala konkrétne podmienky zmluvy so žalovaným dojednávať. Napriek tomu, že žalobca sa zaviazal na pojednávanie zabezpečiť prítomnosť označenej svedkyne, tento svoj záväzok nesplnil a od uvedeného dôkazného návrhu podaním zo dňa 02.11.2016 bez uvedenia relevantných dôvodov odstúpil a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neoznačil.

14. V tejto súvislosti súd pripomína, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

15. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti uplatnenej procesnej obrany označil výsluch svedkyne T. E., ktorá napriek tomu, že je v príbuzenskom vzťahu so žalovaným, po zákonnom poučení ako svedkyňa popísala skutočnosti súvisiace s rokovaním strán ohľadne uzavretia spornej zmluvy. Svedkyňa potvrdila obranu žalovaného, že k prijatiu návrhu zmluvy žalovaným nedošlo. K žalobcom zverejnenej inzercii potvrdila, že k jej uverejneniu došlo proti vôli žalovaného a bez jeho vedomia a súhlasu.

16. Pokiaľ žalobca vyslovil záver, že žalovaný má z poskytnutej služby zverejnenia inzercie prospech, a preto žalobcom uplatnený nárok možno subsumovať pod prípadné obohatenie žalovaného na úkor

žalobcu, súd poznamenáva, že pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného z titulu bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby žalobca tvrdil a preukázal, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, t. j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške získal, že žalobcovi vznikla majetková ujma a súčasne príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a vzniknutou ujmou na strane žalobcu. Právna konštrukcia bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na povinnosti toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydať. Avšak aj záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými je získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, t. j. obohateného, majetková ujma, ktorá postihuje inú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobu a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Žalobca však nešpecifikoval v konkrétnych podmienkach prejednávanej veci, aké obohatenie a v akej konkrétnej výške na strane žalovaného vzniklo, rovnako nešpecifikoval ujmu na strane žalobcu, ktorá mala obohatením žalovaného vzniknúť a rovnako nevymedzil protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, keď súčasne predmetnou žalobou žiada uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom z titulu zmluvného plnenia.

17. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uzavretie zmluvy medzi stranami sporu ako skutočnosti právne významnej podľa hmotného práva pre priznanie zmluvného plnenia a teda nesie procesnú zodpovednosť za to, že v konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu a z tohto dôvodu nemohlo byť rozhodnuté o podanej žalobe v prospech žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu ako nepreukázanú zamietol.

18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Nakoľko súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, preto mu súd priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).