Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/59/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnom spore žalobkyne: G.. I. V., L.., W., U. XXX/B, B.. XX.X.XXXX, zást. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., Košice, Račí potok 3, IČO: 53 769 589, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Marián Jusko, proti žalovanému: N.. L. V., W., U. XXX/B, B.. X.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Monika Meňhertová, Košice, Floriánska 16, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. - 33 zo 17. mája 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o poplatkovej povinnosti žalobkyne.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným v záhlaví zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým táto sa domáha uloženia povinnosti žalovanému ako jej manželovi (i) zdržať sa poskytovania súhlasu akýmkoľvek tretím osobám na užívanie v návrhu špecifikovaných nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán (rodinný dom, záhrada, zastavané plochy) a tiež (ii) zdržať sa užívania týchto nehnuteľností, to všetko až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa návrh skutkovo odôvodňuje tým, že žalovaný, s ktorým ako manželia sú v rozvodovom konaní, zo sporného rodinného domu, ktorý je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, v roku 2020 sám a dobrovoľne sa odsťahoval do rodinného domu svojich rodičov, ktorý je situovaný oproti spoločnému domu strán, do svojej dovtedajšej domácnosti sa nevracal a spoločný dom neužíval. V poslednej dobe konaním zo strany žalovaného dochádza stále k intenzívnejšiemu narúšaniu súkromia žalobkyne, ktorá správanie sa žalovaného vníma ako psychický teror. Ten podľa žalobkyne sa snaží narušiť jej súkromie a jej obydlie aj tým, že do nehnuteľnosti vchádza bez jej súhlasu a vedomia, kontroluje jej osobné veci, bez jej súhlasu do tohto jej obydlia chce nasťahovať tretie osoby a dokonca aj sám sa tam chce nasťahovať, z čoho pre ňu absolútne neakceptovateľne, najmä s ohľadom na riziko zhoršenia psychického a fyzického zdravotného stavu, ako aj obavy z toho, že dôjde k napadnutiu jej osoby zo strany žalovaného, vyplýva enormný psychický tlak.

2. Súd vec právne posúdil podľa a nasl. o neodkladných opatreniach. Konštatoval, že existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako manželmi a existencia nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v konaní bola osvedčená predložením listu vlastníctva, z ktorého vyplynulo, že sporové strany síce v rozvodovom konaní, ale stále ako manželia stále sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Súd tvrdenia žalobkyne, ako sú opísané zhora v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia, nemal ničím za osvedčené a tieto podľa súdu nevyplývajú ani z opisu žalobkyňou poskytnutých skutkových okolností. Skutočnosť, že žalovaný od roku 2020 sa mal zdržiavať v dome svojich rodičov podľa súdu bez ďalšieho neznamená, že spoločnú

domácnosť a spoločné obydlie opustil natrvalo. Žalovaný aj v súčasnosti trvalý pobyt má vedený na spoločnej adrese sporových strán a predmetné nehnuteľnosti stále sú jeho obydlím. Pokiaľ podľa skutkových tvrdení žalobkyne žalovaný ako bezpodielový spoluvlastník do spoločného domu sa chce nasťahovať a vchádza tam bez súhlasu a vedomia žalobkyne, podľa súdu ide o elementárny výkon spoluvlastníckeho práva žalovaného predmet svojho vlastníctva držať a užívať, keďže k predmetným nehnuteľnostiam aj on má rovnaké práva, aké k nim má aj žalobkyňa. Súd za opísaných okolností nepovažoval za možné žalovaného ako bezpodielového spoluvlastníka vylúčiť z užívania nehnuteľností iba preto, že žalobkyňa ako druhý bezpodielový spoluvlastník nesúhlasí, aby nehnuteľnosti užíval aj on, pretože si to neželá. Pre zásah, a to hoci aj dočasný, akého sa domáha žalobkyňa, musí dochádzať k ohrozeniu práv žalobkyne spôsobom, ktorý dosiahne určitý stupeň nebezpečnosti. Žalobkyňa v tomto smere tvrdila, že konanie žalovaného považuje za psychický teror, že ho zažíva ako enormný psychický nátlak a že z tohto dôvodu existuje riziko zhoršenia jej zdravotného stavu a tiež, že sa obáva fyzického útoku, pre nariadenie neodkladného opatrenia však nestačí iba tvrdiť, že k psychickému či fyzickému násiliu môže dôjsť, toto tvrdenie musí byť už pri podaní návrhu aspoň osvedčené. Súd dôsledným vyhodnotením predložených listín takéto skutočnosti z nich nezistil. Obsah predloženej SMS konverzácie nenasvedčuje tomu, že by žalovaný k žalobkyni sa správal neprimerane. Správy sú formulované slušne, ba až úctivo, nemožno z nich vyvodiť nebezpečenstvo, ktoré by žalobkyni z jeho strany malo hroziť.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc aj z §146 ods. 2 o. z., kde sú ustanovené zákonné podmienky pre obmedzenie, prípadne aj pre úplné vylúčenie užívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve jedným z bezpodielových spoluvlastníkov, ktoré podporne možno použiť aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, ktorým sa majú dočasne obmedziť práva bezpodielového spoluvlastníka, v danom prípade konštatoval, že v konaní zo strany žalobkyne nebolo osvedčené, že by žalovaný voči nej sa správal násilnícky, prípadne takým spôsobom, aby to vzbudzovalo obavu z násilia. Okrem tvrdenia žalobkyne, ničím nebola osvedčená ani skutočnosť, že do nehnuteľnosti žalovaný chce nasťahovať tretie osoby.

4. Vzhľadom na to, že predmetná nehnuteľnosť nie je len spoločným majetkom sporových strán, ale súčasne je aj ich obydlím a zároveň aj obydlím ich spoločných detí, súd uzavrel, že v danom prípade žalobkyňa sa domáha ochrany svojho obydlia, ktorému žiada poskytnúť väčšiu ochranu ako rovnakému právu žalovaného na ochranu jeho obydlia. Z týchto dôvodov nepovažoval za možné použiť závery Najvyšším súdom ČR vyslovené v jeho rozhodnutí sp. zn. z 15.2.2005, primeraného aplikovania ktorých na prejednávaný prípad žalobkyňa sa dovolávala.

5. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, lebo žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a tým neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Vzhľadom na to, že dané konanie je konaním o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania a rozhodnutím o návrhu žalobkyne sa konanie končí, súd rozhodoval aj o trovách konania ( ), a to v zmysle (zásada úspechu) tak, že úspešnému žalovanému, ktorému v konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

7. Súd zároveň rozhodol aj o poplatkovej povinnosti žalobkyne na základe o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (III. výrok enunciátu napadnutého uznesenia).

8. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Podľa žalobkyne vo všeobecnosti je možné konštatovať, že žalovaný tým, že zo spoločného obydlia (rodinný dom) dobrovoľne a bez nátlaku odišiel, dom opustil a tým nastala situácia, že jeho obydlie je niekde inde. A hoci je tomu tak, žalovaný bez súhlasu a bez vedomia žalobkyne vstupuje do jej obydlia, narúša jej súkromie, a bola preto nútená podať trestné oznámenie, o čom do spisu predkladá potvrdenie príslušného policajného orgánu. K odvolaniu predkladá tiež video vyhotovené v obave o jej život a zdravie, ktoré podľa jej popisu zachycuje žalovaného snažiaceho sa akokoľvek sa dostať do domu a prekonávať prekážku uzamknutých dverí. Súd podľa nej nepostupoval správne, keď jej právo na obydlie stotožnil s právom žalovaného na obydlie, pretože podľa nej v danom prípade ide o poskytnutie dočasnej ochrany jej právu na obydlie a súkromie oproti vlastníckemu právu žalovaného.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ( ) navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil, pretože je vecne a právne správne a žalovaný v plnom rozsahu sa stotožňuje tak so skutkovou, ako aj s právnou argumentáciou konajúceho súdu. Žalovaná tým, že žiadnym spôsobom neosvedčila, že by on ako jej manžel sa k nej správal násilnícky, prípadne spôsobom vzbudzujúcim obavu z násilia, neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalovaný zdôrazňuje, že má rovnaké právo na ochranu obydlia, ako žalobkyňa a takisto má rovnaké právo predmetné nehnuteľnosti užívať, pretože je ich rovnakým spoluvlastníkom, ako žalobkyňa. Ide o spoločné obydlie sporových strán a tiež o obydlie ich spoločných detí. Žalovaný nepotrebuje preto súhlas žalobkyne na to, aby v spoločnom dome sa zdržiaval. So žalobkyňou spoločné obydlie žalovaný opustil, aby sa vyhol prípadným konfliktom a sporom, ktoré žalobkyňa opakovane vyvoláva a neodišiel dobrovoľne, ale preto, že ho žalobkyňa vyhodila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie ( a 355 a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

12. Vzhľadom na to, že podľa jeho obsahu odvolanie žalobkyne nesmeruje proti výroku o poplatkovej povinnosti, tento nadobudol právoplatnosť bez ohľadu na odvolanie žalobkyne, a nebol preto predmetom odvolacieho prieskumu. Napadnuté uznesenie v rozsahu rozhodnutia o poplatkovej povinnosti žalobkyne zostalo preto nedotknuté (, ).

13. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd v plnej miere sa stotožňuje so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností proti druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi sa domáha, aby tento dočasne bol vylúčený z užívania sporných nehnuteľností tvoriacich predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to do vyporiadania ich BSM. Z opisu ňou poskytnutých skutkových okolností sa javí, že ide o hmotnoprávny nárok bezpodielového spoluvlastníka zakotvený v §146 ods. 2 o. z. V danom prípade, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, žalobkyňa ani len neosvedčila pravdivosť svojich skutkových tvrdení o páchaní psychického násilia (psychický teror), ba ani hrozby fyzického násilia vo vzťahu k žalobkyni zo strany žalovaného, ktorý navyše podľa skutkových tvrdení žalobkyne už ani nebýva v spoločnom dome, t. j. strany už spolu nežijú.

14. Súd prvej inštancie v danom prípade správne preto posúdil a vyhodnotil neexistenciu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, o návrhu žalobkyne aj vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil spôsobom vyhovujúcim požiadavkám ustanoveným v , keď uzavrel, že žalobkyňa v posudzovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijako ani len neosvedčila pravdivosť svojich tvrdení o ujme alebo jej hrozby na jej psychickom či fyzickom zdraví a telesnej integrite zo strany žalovaného. V návrhu žalobkyňa neuviedla jediný dôkaz, ktorý by oprávnenosť jej návrhu relevantne odôvodňoval. Odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu sa stotožňuje, na tieto poukazuje, pretože sú správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle , obmedzuje sa preto len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia a vzhľadom na odvolacie dôvody žalobkyne na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledovné.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia, akého žalobkyňa sa domáha v tomto súdnom konaní, postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity súdnej ochrany sa domáhajúcej osoby, prípadne osoby jej blízkej. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia, možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity

v takomto prípade sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

16. Niet pochýb, že v danom prípade žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy, ktoré by čo i len osvedčovali pravdivosť jej tvrdení o psychickom, či fyzickom násilí voči jej osobe zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní proti napadnutému uzneseniu s cieľom osvedčiť tieto ňou tvrdené skutočnosti predkladá ako jeho prílohu fotokópie potvrdení príslušného orgánu PZ SR z 3.5. a z 5.5.2022 o tom, že zrejme proti žalovanému podala trestné oznámenie vo veci porušovania domovej slobody podľa §194 ods. 1 Tr. zák. a tiež vo veci týrania blízkej a zverenej osoby a nebezpečného prenasledovania, pričom ide o jej úkony urobené v deň odoslania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, resp. o doplnenie trestného oznámenia dva dni nato, bezpochyby ide o listiny, ktoré žalobkyňa vzhľadom na dátum ich vyhotovenia mohla, a pokiaľ sa domnieva, že tieto sú spôsobilé osvedčiť ňou tvrdené skutočnosti o fyzickom a psychickom násilí páchanom zo strany žalovaného voči nej, tak ich aj mala predložiť ako prostriedok procesného útoku pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak neurobila, v štádiu odvolacieho konania ide o neprípustné novoty, ktorými z tohto dôvodu odvolací súd zaoberať sa nemohol ( ). Bez ohľadu na to, keďže v našom právnom poriadku bezvýhradne platí princíp prezumpcie neviny, samotné trestné oznámenie ani nie je dôkazom akéhokoľvek protiprávneho konania žalovaného voči žalobkyni a takéto jeho konanie ani len neosvedčuje. Skutočnosť, že žalobkyňa na žalovaného podala trestné oznámenia, je preto pre rozhodnutie v tejto veci rovnako bez právneho významu, pretože samo osebe nemôže mať za následok záver o takom konaní žalovaného voči žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie súdu aplikujúc ustanovenie o. z., a to hoci aj len formou neodkladného opatrenia.

17. Pokiaľ žalovaná v konaní, a to či už pred súdom prvej inštancie alebo v štádiu odvolacieho konania argumentuje právom na ochranu svojho obydlia, odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj v tom, že predmetný rodinný dom nie je obydlím výlučne žalobkyne, ale zároveň stále ide aj o obydlie žalovaného, ktorý pre pretrvávajúce nezhody v manželstve medzi sporovými stranami, ktoré vyústili do rozvodového konania, dočasne opustil spoločné obydlie, t. zn. prechodne má síce iný domov, ale ten je len náhradným domovom, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu oznámenia jeho právnej zástupkyne vo veci realizácie rozhodnutia styku s deťmi určeného rozsudkom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. . Je potrebné si preto uvedomiť, že pokiaľ teda žalovaný vstupuje do predmetnej nehnuteľnosti, a to či už za prítomnosti detí alebo bez nich, alebo za prítomnosti žalobkyne alebo v jej neprítomnosti, vstupuje nielen do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou, ale vstupuje do svojho obydlia. Po obsahovej stránke ide preto o úplne totožné práva tak žalobkyne, ako aj žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú t. č. obaja užívajú ako svoje obydlie. Žalobkyňa pritom v konaní ani len neosvedčila existenciu takých skutočností, ktoré by v zmysle §146 ods. 2 o. z. mohli vyústiť do záveru o čo i len dočasnej potrebe vylúčenia alebo hoci aj len obmedzenia žalovaného v jeho užívacom práve k daným nehnuteľnostiam.

18. Okrem už uvedeného odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že pokiaľ žalobkyňa dočasné vylúčenie žalovaného z užívania spoločných nehnuteľností limituje uplynutím času „do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, za daného právneho stavu, keď ich manželstvo stále trvá a ich bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené ani rozhodnutím súdu za trvania ich manželstva (, 148a o. z.) a toto ani nezaniklo smrťou jedného z manželov, trvanie na vylúčení žalovaného z užívania sporných nehnuteľností za súčasného stavu, ktorý pre rozhodnutie veci je rozhodujúci ( ), v podstate viaže na budúcu neistú a od inej právnej skutočnosti závislú právnu skutočnosť. V zmysle platného hmotnoprávneho predpisu ( ) k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno totiž pristúpiť len po jeho zániku. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastáva buď právoplatnosťou rozsudku o rozvode alebo smrťou jedného z manželov v prípade zániku manželstva, alebo za trvania manželstva rozsudkom súdu, a to buď z dôvodov ustanovených v alebo v o. z. V danom prípade nenastala ani jedna z týchto skutočností, manželstvo sporových strán stále trvá. Z uvedených dôvodov pokiaľ žalobkyňa za tohto právneho stavu vylúčenie žalovaného z užívania sporných nehnuteľností limituje do vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na skôr zhora uvedené dôvody, jej návrh je preto aj predčasný.

19. Zo všetkých týchto dôvodov, a to aj každého samostatne, v danom prípade bezpochyby absentuje naplnenie zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia. Žalobkyňa musí preto niesť procesnú zodpovednosť za to, že jej tvrdeniami, resp. v určitom smere ich absenciou a tiež pre absenciu listinných dôkazov osvedčujúcich jej tvrdenia, nebola osvedčená minimálne potreba sporových strán bezodkladne upraviť pomery nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne sa vysporiadal s argumentáciou žalobkyne predostretou v konaní, ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré táto k návrhu pripojila a na základe nich o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne rozhodol a odvolací súd jeho rozhodnutie z týchto dôvodov ako vecne správne potvrdil stotožniac sa so správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia (, ) vrátane vecne správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania ( ) založeného na zásade úspechu vo veci.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V danom prípade rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu konečného rozhodnutia, a preto je dôvodné rozhodovať aj o náhrade trov konania. V odvolacom konaní v celom rozsahu bol úspešný žalovaný, ktorému odvolací súd proti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Dôvody na aplikáciu odvolací súd nezistil. O výške náhrady trov v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).