Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/8131/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: S.. O. Š., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, XXX XX H., zast. JUDr. Rastislav Belanský, advokát AK, so sídlom Lichardova 2, 040 01 Košice, proti povinnému: V.G. P., J.. XX.X.XXXX, G. K. X, XXX XX H., Y..Č.. I. Ú. J. I. I. M. Ú. J. I. Y. Q. N., P. XX, XXX XX H., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumil Husťák, so sídlom Žriedlová 3, Košice, pod sp. zn. EX 1273/15, o námietkach povinného, takto

rozhodol:

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a. II. Návrhu povinného na odklad exekúcie n e v y h o v u j e.

odôvodnenie:

1.Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi dňa 8.10.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie Č.. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 23.11.2015 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania upovedomením o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 10.6.2016. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I Č..H.. XT/XX/XXXX-XXX L. O. X.X.XXXX.

2.Dňa 14.6.2016 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.6.2016, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.

3.Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že vznáša námietku proti exekúcii, nakoľko sa domnieva, že nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu v Košiciach, počas výkonu trestu nebol zaradený do práce, takže nemá žiaden príjem, z ktorého by mohlo byť vykonané zrážky a nemá žiadne pohľadávky voči iným osobám. Navrhol exekúciu v zmysle ust. §56 ods. 9 odložiť, nakoľko má záujem o postupné splácanie pohľadávky po ukončení trestu.

4.Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

5.Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

6.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom - podkladom pre exekučné konanie je rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 7T/58/2014-158 zo dňa 5.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 5.3.2015. V zmysle uvedeného exekučného titulu bol povinný odsúdený v zmysle us § 212 ods. 4 s použitím §42 ods. 1 Tr. zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal povinného nahradiť oprávnenej(poškodenej) spôsobenú škodu vo výške 13.955,56 Eur. Na základe uvedeného je preukázané, že predmetné rozhodnutie je spôsobilé byť podkladom k výkonu exekúcie a teda byť riadnym exekučným titulom. Nakoľko sa predmetné rozhodnutie ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 5.3.2015, je preukázané, že do tohto dátumu si mal povinný splniť svoju povinnosť. Nakoľko tak povinný neurobil, oprávnený v zmysle ust. § 38 ods. 2 Ex. por. pristúpil k uplatneniu svojho práva priznaného exekučným titulom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

7.Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom odvolania v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

8.Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.

9.Čo sa týka námietok povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedol žiaden dôkaz, na základe ktorého by malo byť námietkam vyhovené, na základe uvedeného podané námietky súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Vo svojich námietkach povinný poukazuje na zlú finančnú situáciu, pričom uviedol, že dlžnú pohľadávku uhradí v najbližšie možnom období a to formou postupného splácania, keďže momentálne mu to finančná situácia nedovoľuje, Súd k danej veci konštatuje, že insolventnosť ani skutočnosť, že povinný je nezamestnaný ešte povinného nezbavujú povinnosti na ktorú bol zaviazaný exekučným titulom, a preto tieto ako také nemajú právny dosah na zastavenie exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie by bolo preukázanie naplnenia ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však súd rozhoduje o námietkach povinného proti exekúcii a teda súd v danom štádiu preskúmava taxatívne upravené dôvody prípadného vyhovenia vyplývajúce z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Aj napriek uvedenej skutočnosti, sa súd zaoberal námietkou povinného ohľadom jeho zlej finančnej situácie, resp. námietkou nemajetnosti, však v danom prípade povinný vo svojom podaní nepreukázal svoju nemajetnosť žiadnym relevantným dôkazom. Súd dáva do pozornosti, že v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného a je preto povinnosťou povinného preukázať súdu všetky relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o nemajetnosti.

9.Nakoľko však v danom prípade nebola doposiaľ preukázaná nemajetnosť povinného, resp. ani súdny exekútor na základe predbežného šetrenia majetkovej podstaty povinného nepodal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, exekučný súd v čase kedy rozhoduje o námietkach proti exekúcii musí vychádzať iba z aspektov námietkové konania a teda skúmať dôvody taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného preto súd nemôže prihliadať na nemajetnosť povinného, resp. na jeho zlú finančnú situáciu, nakoľko táto doposiaľ nebola preukázaná, a preto zlú finančnú situáciu povinného ani jeho ochotu splácať vymáhanú pohľadávku, súd nemôže považovať ako relevantný dôvod na zastavenie exekúcie.

10.Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a výrokom tohto exekučného titulu, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Čo znamená, že v tomto štádiu exekučný súd neposudzuje postup pôvodného konania a nemôže tak prihliadať ani na okolnosti a hmotnú stránku konania, ktoré mali byť povinným namietané v pôvodnom konaní. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia povinného sú dôvodné. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd preto nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie.

11.V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že povinný má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany povinného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili tvrdenie povinného, súd má za to, že povinný v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nespochybnil skutočnosti tak ako to požaduje ust. § 45 ods. 2 O.s.p.

12.Exekučný súd môže pri preskúmavaní veci v rámci rozhodovania o námietkach prihliadať iba na skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku a teda skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a na základe ktorých by mohla byť exekúcia zastavená. Na základe uvedeného je preto preukázané, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojich námietkach nie sú skutočnosťami, ktoré súd preskúmava v štádiu rozhodovania o námietkach, nakoľko tieto nevyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku.

13.Povinný uviedol vo svojej námietke, že je ochotný uhradiť dlžnú sumu v najbližšie možnom období a to formou postupného splácania. V prípade ak má povinný záujem splácať vymáhanú pohľadávku, súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený. V exekučnom konaní nemá súd právomoc rozhodovať o povolení splátok.

14.Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že vedenie exekučného konania spadá do pôsobnosti samotného súdneho exekútora, ktorý okrem iného preskúmava všetky majetkové pomery povinného. Exekučný súd ako orgán, ktorý vykonáva dohľad nad výkonom exekúcie preto nepreskúmava majetkové pomery povinného, ale iba skúma či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti v prípade ak takéto skutočnosti boli zo strany súdneho exekútora preukázané, prípadne ak bol podaný zo strany povinného návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

15.Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.

16.Nakoľko predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a povinný nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že si do podania návrhu na začatie exekúcie splnil povinnosť na ktorú ním bol zaviazaný, súd má za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný oprávnene a v súlade s právnymi predpismi, a preto je predmetná exekúcia vedená voči povinnému v celom rozsahu dôvodná.

17.Súd posúdil námietky povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že neboli podané dôvodne. Povinný neuviedol vo svojich námietkach ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.

18.Podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

19.Ustanovenie § 56 ods. 1 EP, vymedzuje tri základne predpoklady pre povolenie odkladu exekúcie, ktorými sú: ad 1) povinný sa bez svojej viny (z objektívnych dôvodov) ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky ad 2) toto postavenie musí byť také, že by mohlo mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky ad 3) oprávnení by neboli odkladom exekúcie vážne poškodení, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie.

20.Podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno povoliť odklad exekúcie, keďže podmienky uvedené v ust. 56 ods. 1 EP musia byť naplnené kumulatívne, pričom skutočnosť, že by sa povinný bez svojej viny ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre jej osobu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený preukázaná nebola.

21.Povinný svoje podanie odôvodnil skutočnosťou, vzhľadom na okolnosti žiada exekúciu odložiť, nakoľko má záujem o postupné splácanie pohľadávky po ukončení trestu. Povinný však konkrétne dôkazy neuviedol a samotné tvrdenia povinného bez relevantných dôkazov, ešte nespôsobujú odkladný účinok vedenia exekúcie a ani samotný zánik právneho nároku vyplývajúceho z exekučného titulu, súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené tieto predpoklady vyplývajúce z tohto ustanovenia, súd preto nemôže povoliť odklad v zmysle ust. § 56 ods. 1 EP.

22.Podľa ust. § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

23.Nakoľko však povinný vo svojom podaní súdu nepredložil dôkazy nasvedčujúce, že exekúcia bude zastavená, súd má za preukázané, že nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného a je preto nutné aby povinná všetky svoje tvrdenia, ktoré uvádza vo svojom podaní podložila relevantnými dôkazmi, ktoré by súd mohol preskúmať a následne vyvodiť záver. Nakoľko však povinný súdu nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by súd mohol preskúmať a prípadne následne dospieť k záveru, že je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená, súd dospel k záveru, že podanie povinného je nepreskúmateľné, nakoľko v podaní absentujú základné prvky odôvodňujúce povolenie odkladu a to relevantné dôkazy, ktorými by boli tvrdenia povinného preukázané. Na základe uvedeného ani z tohto dôvodu nemá súd za preukázané, aby bol návrh na odklad exekúcie dôvodný.

24.Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii zamietol ako nedôvodné a návrhu na odklad exekúcie nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)