Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_5Co-133-2016.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Územné bytové družstvo Košice
- Ťahanovce, Košice, Bukureštská 12, IČO : 00 594 725, zast. advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Advokátska kancelária, Košice, Pražská 4, proti žalovanej F. R., X.. XX.X.XXXX, F., H. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 39C/246/2014-59 z 12.5.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná spoločne so všetkými osobami, ktoré v byte bývajú, a ktoré s jej súhlasom byt užívajú vypratať byt číslo XX pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva nachádzajúci sa na X. J. Y. L. G. X. N. H. X Y. F. a to bez bytovej náhrady a vyprataný byt odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a, že II. žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 409,68 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur a to právnemu zástupcovi žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca žalobou z 30.9.2014, doručenou mu 3.10.2014 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, prednesom právneho zástupcu žalobcu ako aj výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav: Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z 1.12.2009, číslo 1046/38 M/2009-6 (č.l. 5 spisu) bol žalovanej pridelený do nájmu podľa stanov Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce 3-izbový byt číslo XX, X. X.J. X. N. H. X Y. F., že 1.2.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania podľa § 685 a nasl. O. z. a stanov Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce (č.l. 6 spisu), že zo zmluvy je zrejmé, že tento byt je 3-izbový, pozostáva z kuchyne, predsiene a príslušenstva, o celkovej podlahovej ploche XX,XX H., že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, že listom z 20.2.2014 označeným ako výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 a nasl. O. z. vypovedal žalobca žalovanej nájom predmetného družstevného bytu (č.l. 8 spisu) a to podľa § 711 ods. 1 písm. d) O. z. za hrubé porušenie § 671 ods. 1 O. z. a čl. 10 bod 3 a čl. 38 stanov Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce s tým, že nájom sa skončil uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalovanej, že zároveň vo výpovedi bola žalovaná poučená o tom, že v prípade, ak preukáže, že je v čase výpovede v stave hmotnej núdze predlžuje sa výpovedná lehota na ochrannú dobu v trvaní 6 mesiacov. Z poštového podacieho hárku zistil, že zásielka obsahujúca výpoveď z nájmu
bytu bola daná na poštovú prepravu 27.2.2014 (č.l. 9 spisu a z fotokópie doručenky do vlastných rúk je zrejmé, že táto výpoveď (adresovaná F. R. XXXX, L. H. X, F.) bola prevzatá 28.2.2014 samotnou žalovanou, čo potvrdzuje jej podpis na doručenke (č.l. 9 spisu), že listom z 29.7.2014 požiadal žalobca Slovenskú poštu a.s. o súčinnosť: o oznámenie - o poskytnutie informácie o podaní zásielky odosielateľa Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce na doručenie do vlastných rúk adresátovi F. R.Á., ktorá bola podaná na pošte 27.2.2014 (č.l. 14), že 19.8.2014 (č.l. 15) Slovenská pošta a.s. oznámila právnemu zástupkyni žalobcu, že predmetná zásielka bola dodaná adresátovi, ktorý ju prevzal osobne. Výzvou z 11.6.2014 (č.l. 11) vyzval žalobca žalovanú na vypratanie predmetného bytu a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola zaslaná žalovanej, ktorá ju prevzala 17.6.2014 a to formou zásielky doporučene do vlastných rúk. Z rozpisu platieb za obdobie od 1.6.2013 do 31.8.2014 (č.l. 10 spisu) zistil, že dlh na predmetnom byte predstavuje sumu 4 100,77 eur, že z rozpisu platieb za obdobie od 1.6.2013 do 31.1.2015 (č.l. 34 spisu) je zrejmé, že dlh na predmetnom byte k 31.1.2015 predstavuje 5 751,17 eur. Ďalej zistil, že výzvou z 11.6.2014 vyzval žalobca žalovanú na vypratanie predmetného bytu a jeho odovzdanie do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy (č.l. 11 spisu), ktorá jej bola doručená 17.6.2014, čo potvrdzuje fotokópia doručenky do vlastných rúk adresovaná žalovanej, že odpoveďou na výzvu z 11.6.2014 (podanie žalovanej z 10.7.2014) táto prostredníctvom advokátskej kancelárie Sitár & Saloka oznámila žalobcovi, že výpoveď z bytu neprevzala, neplynie je teda žiadna výpovedná lehota a vypratávať byt teda nebude, nakoľko na to nie je žiaden dôvod, že je si vedomá svojho dlhu a tento je pripravená uhradiť (č.l. 12 spisu). Na túto odpoveď reagoval žalobca podaním z 5.8.2014, v ktorom je uviedol, že výpoveď nájmu bola žalovanou prevzatá 28.2.2014, o čom svedčí doručenka adresovaná do vlastných rúk, pričom doklad o doručení písomností má povahu verejnej listiny a pokiaľ spochybňujú správnosť údajov uvedených na doručenke, tak žiadajú predložiť o tom dôkaz, že výpoveď žalobca považuje za platnú. Ďalej uviedol, čo zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 38) a z podania z 19.3.2015 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, že žalovaná v období od 1.1.2013 doteraz pomoc v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok nepoberala a ani v súčasnosti nepoberá, bol jej len vyplácaný prídavok na dieťa v období od 1.12.2010 do 31.8.2013, naposledy mesačne v sume 23,10 eur, o čom bolo predložené potvrdenie o poberaní prídavku na deti (č.l. 43 - 45 spisu). Ďalej poukázal na to, čo uviedla na pojednávaní konanom 19.2.2015 právna zástupkyňa žalobcu, ako vypovedala žalovaná na pojednávaní 12.5.2015 a právne uzavrel citujúc § 126 ods.1, § 685 ods.1,2, § 710 ods.1, § 711 ods.1 písm. d), ods.2,6, § 712 ods.3 O. z.. Súd považoval za preukázané, že žalovaná bola nájomníčkou družstevného bytu č. 32, na 8.posch. bytového domu na ul. Maďarská 5 v Košiciach a to na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, že 1.2.2010 medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej užívala žalovaná predmetný byt, že žalobca vypovedal nájom predmetného bytu a to písomnou výpoveďou z 20.2.2014, ktorú zaslal žalovanej, že ako predbežnú otázku riešil, či bola výpoveď doručená žalovanej, pričom na základe predložených listinných dôkazov - podacieho hárku z 27.2.2014, doručenky na meno žalovanej o prevzatí výpovede 28.2.2014 ako aj správy zo Slovenskej pošty, a.s. zo 19.8.2014 dospel k záveru, že výpoveď z nájmu bytu bola doručená žalovanej aj keď táto popierala, že žiadnu výpoveď neprevzala. Vychádzal pritom z podacieho hárku, z doručenky do vlastných rúk adresovanej žalovanej ako aj zo správy zo Slovenskej pošty a.s. a mal za to vychádzajúc z § 45 ods.3 O.s.p., že údaje uvedené na potvrdení o doručení písomností sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak a nakoľko v tomto konaní nebol žalovanou preukázaný opak tejto skutočnosti, mal za to, že túto výpoveď prevzala osobne žalovaná a dňom keď jej bola doručená výpoveď, t.j. dňom 28.2.2014 nadobudla výpoveď účinnosť. Podotkol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná napadla na tunajšom súde alebo na inom súde neplatnosť predmetnej výpovede z nájmu bytu a preto vychádzal z toho, že výpoveď je platná. Konštatoval, že výpovedná lehota začala plynúť v zmysle § 710 ods.3 O. z. prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení, teda 1.3.2014 a uplynula 31.5.2014, čím došlo k skončeniu nájmu predmetného bytu. Ďalej skúmal, či u žalovanej pri výpovedi z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods.1 písm. d) O. z. (pre hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu ) existuje dôvod na pridelenie bytovej náhrady a mal za preukázané, že žalovaná býva v predmetnom byte s dvomi deťmi, ktoré sú však už v tom čase plnoleté a sú zamestnané. V konaní nebolo preukázané, že by bola žalovaná v čase, keď jej bola daná výpoveď z nájmu bytu v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, čím mal za to, že nie sú dané dôvody na pridelenie náhradného ubytovania. Keďže ku skončeniu nájomného pomeru došlo pre hrubé porušenie povinnosti odporkyne platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, čo bolo aj preukázané listinnými dôkazmi - rozpisom platieb, z ktorých bolo zrejmé, že sa dobu od 1.6.2013 do 31.1.2015 výška nedoplatkov na predmetnom byte dosiahla sumu 5 751,17 eur, pričom za uvedené obdobie žalovaná za dobu od mesiaca november 2013 vôbec neuhrádzala nájomné a plnenia poskytované s užívaním bytu a tieto neplatí ani v súčasnosti, čím dlh stúpa, mal za to, že niet u nej žiadne predpoklady preto, aby jej
bolo pridelené náhradné bývanie. Výrok o trovách konania vyplynul z § 142 ods.1 O.s.p. (ktorého znenie citoval) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia priznané v zmysle § 11 ods.1 písm. c), § 14 ods.1 písm. a),c),d), § 16 ods.3 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za prevzatie a príprava zastúpenia 61,87 eur; písomné podanie na súd 61,87 eur; účasť na pojednávaní 19.2.2015 vo výške 64,53 eur; účasť na pojednávaní 21.4.2015 1 z hodnoty úkonu vo výške 16,13 eur; účasť na pojednávaní 12.5.2015 v hodnote 64,53 eur; k tomu režijný paušál 2 x 8,04 eur a 3 x 8,39 eur, teda 41,25 eur; spolu takto náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur. O povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu rozhodol v zmysle § 149 ods.1 O.s.p., ktorého znenie citoval.
3. Žalovaná napadla rozsudok včas podaným odvolaním, v ktorom uviedla, že prosí o zrušenie rozsudku, prehodnotenie, prosí o poslednú možnosť dať veci na pravú mieru, že je si vedomá nedoplatku, ktorý zaplatí.
4. Odvolanie na základe uznesenia súdu zo 7.7.2015, v ktorom žalovanej bola uložená povinnosť písomne doplniť odvolanie a bola poučená ako, podala 28.7.2015 doplňujúce odvolanie, v ktorom uviedla, že odvoláva sa z dôvodu jej nedostatočného vypočutia, že má výhrady voči istým ročným vyúčtovaniam a tým následným zálohovým platbám, že zálohové platby sa jej v priebehu 3 rokov zvýšili o 100 %. Hlavne to posledné vyúčtovanie za teplo, TÚV a SV trošku nerozumie, preto prosí súd o odročenie a opätovné vypočutie.
5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a poukázal na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla ani jediný právne relevantný dôvod, ktorým by preukázala nesprávnosť napadnutého súdneho rozhodnutia, ani neuviedla, jeden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť napadnuté súdne rozhodnutie zrušené, resp. zmenené. Uvádza, že v konaní nebola nedostatočne vypočutá, no neuviedla, o čo svoje tvrdenie opiera. Pojednávanie pred súdom bolo zákonnou sudkyňou vedené výsostne profesijne a žalovaná nebola ochotná k veci nič uviesť a na konkrétne otázky sudkyne, prečo vznikol dlh na nájomnom, prečo neplatí nájomné, prečo nepreberá zásielky nechcela vôbec odpovedať. Ak žalovaná mala výhrady k ročným vyúčtovaniam mohla voči účtovaniam podať v zákonnej lehote od ich prevzatia reklamáciu, resp. domáhať sa svojho práva na súde. Žalovaná tak nikdy neurobila a v odvolaní neuviedla, ktoré vyúčtovania považuje za nesprávne. Pritom podľa jeho názoru nesúhlas s predloženým vyúčtovaním nie je zákonným dôvodom pre posúdenie nesprávnosti tohto súdneho rozhodnutia, keď žalovaná dlhodobo, od júna 2013 neplatí nájomné a jej dlh na nájomnom bez príslušenstva k januáru 2016 je vo výške 9 108,62 €. Zastáva názor, že žalovanej bola daná zákonným spôsobom výpoveď z nájmu bytu a uplynutím výpovednej lehoty zanikol žalovanej nájom predmetného bytu. Ku koncu výpovednej lehoty dlh na nájomnom predstavoval sumu 2 872,756, ku dňu podania návrhu na súd o vypratanie bytu, k 31.8.2014 prestavoval dlh na nájomnom 4101,77 € bez príslušenstva a k januáru 2016 jej dlh 9 108,62 €. Z konania žalovanej nie je možné usúdiť, minimálne od zahájenia konania o vypratanie bytu, že by mala ozajstný záujem na zmene svojho právneho postavenia, keď nikdy s ním ani len nezačala jednať o úhrade dlhu a sama ani len nezačala platiť mesačné platby za služby jej poskytované s užívaním bytu. Pritom jej dlh do rozhodnutia súdu o vyprataní bytu znášajú ostatní vlastníci bytov obytného domu Maďarská 3 v Košiciach. Napadnutý rozsudok považuje za správny po stránke vecnej i právnej, súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav, vykonal všetky pre zistenie právneho a skutkového stavu potrebné dôkazy, správne vyhodnotil konané dôkazy, dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcimi a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8. Aj keď žalovaná v odvolaní výslovne neoznačila odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP.
9. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
10. Vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti § 132 ods.1 CSP, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
11. Žalovaná namieta jej nedostatočné vypočutie, ale z obsahu zápisnice o pojednávaní z 12.5.2015 je zrejmé, že výsluch žalovanej bol vedený v súlade s § 131 ods. 1 O. s. p. (platným v čase vykonania úkonu) s tým, že žalovaná po zákonnom poučení vypovedala a jej výpoveď bola zaznamená do zápisnice. Na tomto pojednávaní bola vyzvaná, aby zhrnula návrhy v súlade s § 118 ods. 4 O. s. p. a poučená § 120 ods. 4 O. s. p. s tým, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.
12. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. Žalovaná v odvolaní síce žiada o nové vypočutie, ale neoznačuje žiadne právne významné skutočnosti, ktoré sa týmto dôkazom majú zistiť.
14. Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaná mala dostatočný časový priestor od doručenia výpovede (28.2.2014 doteraz), aby pre ňu nepriaznivý stav zvrátila, mohla dohodnúť so žalobcom splátkový kalendár a začať dlh splácať. Žalovaná nielen, že tak nekonala ale svoj dlh doteraz zvyšovala tým, že neplatila za bývanie žiadne platby. Rovnako počas konania pred súdom prvej inštancie bola nečinná, nezúčastnila sa pojednávania 19.2.2015 bez ospravedlnenia, 21.4.2015 sa ospravedlnila podaním doručeným súdu 20.4.2015, dostavila sa až na pojednávanie 12.5.2015, na ktorom riadne vypovedala a jej výpoveď bola zaznamená v zápisnici o pojednávaní, voči zápisnici ani vedeniu výsluchu nevzniesla žiadne námietky.
16. Keď žalovaná tvrdí, že nerozumie vyúčtovaniam, že má výhrady voči nim ako aj následným zálohovým platbám uvedené námietky sú v tomto konaní irelevantné.
17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva lebo vyjadrenie, ktoré bolo doručené k odvolaniu neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli uvedené pred súdom prvej inštancie.
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.