Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-184-2015.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, pr. zast.: JUDr. Marek Hrouda, advokát so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovaným: 1.U.. L. Y., O.. XX.X.XXXX, V. M. XX, 2. L. Y., O.. X.X.XXXX, V. Ž., Y. XXX, 3. X. Y., O.. X.X.XXXX, V. Y., Ž. XXX/XX, ako právnym nástupcom pôvodnej žalovanej: B. Y., O.. XX.X.XXXX, K.. X.X.XXXX, O. V. Y., K. XXX/XX, o zaplatenie 576,49 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 576,49 eura z a s t a v u j e .
II. Konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade z a s t a v u j e s tým, že nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva.
III. Žalovaný v 3.rade j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 576,49 eura od 7.7.2012 do 1.6.2016 a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 95,21 eura od 2.6.2016 do 31.8.2016.
IV. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 3.rade 100 % náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2014 sa žalobca proti právnej prechodkyni žalovaných - pôvodne žalovanej domáhal zaplatenia sumy 576,49 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Východoslovenská energetika a.s IČO 36 211 222 uzavrel o žalovanou Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti č. 301631 zo dňa 29.9.2000, na základe ktorej žalovaná ako odberateľka odoberala elektrinu na odbernom mieste Záhradná 50, 082 04 Drienov, elektromer č. 6217153. Žalovaná ako odberateľka sa zaviazala za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Za obdobie od 2.10.2011 do 9.6.2012 bola žalovanej vyúčtovaná spotreby elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7200095444 zo dňa 21.6.2012 na sumu 607,69 eura s lehotou splatnosti do 6.7.2012 (z toho žalobca žaluje sumu 576,49 eura.)
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro/292/2014-8 zo dňa 14.11.2014, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k. 19C/184/2015-17 zo dňa 18.6.2015 zrušil.
3. V priebehu konania žalovaná zomrela a tak súd pokračoval v konaní s jej právnymi nástupcami - dedičmi - žalovanými v 1.-3. rade.
4. Po doručení žaloby na vyjadrenie sa k nej vyjadril iba žalovaný v 1.rade, ktorý namietal, že zmluva o dodávke elektriny pre domácnosť bola uzavretá 29.9.2000, avšak v tom čase jeho nebohá mama B. Y. nebola vlastníčkou nehnuteľnosti LV č. 1011, pretože túto nehnuteľnosť s jeho nebohým otcom darovali ešte v roku 1996 jeho bratovi, synovi Vladimírovi. Predpokladá, že táto zmluva nebola zrealizovaná aj z toho dôvodu, že SIPO ešte v roku 2010, či 10 rokov po otcovej smrti bolo vyhotovené na meno nebohého otca L. Y., o čom priložil i náhodne nájdenú zloženku za obdobie októbra 2010. Keďže v tomto čase jeho matka Helena bola hospitalizovaná a následne umiestnená v sociálnom zariadení, v ktorom bola od 3.4.2013 a potom bola premiestnená až do 9.9.2015 do svojej smrti v ďalšom sociálnom zariadení, nehnuteľnosť neobývala a nemohla teda ani čerpať elektrickú energiu. Za odber by mal byť zodpovedný vlastník nehnuteľnosti. Dedičské konanie sa uskutočnilo až 12.4.2016 a tieto dlhy neboli spomenuté a nemal možnosť zrieknuť sa dedičstva.
5. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2016 žalobca na toto podanie žalovaného v 1.rade zobral žalobu späť o sumu 576,49 eura z dôvodu, že túto sumu uhradil žalovaný v 2.rade spolu s manželkou splátkami vo výške 481,28 eura 1.6.2016 a 95,21 eura 31.8.2016. Žalobca uviedol, že bol telefonicky kontaktovaný zo strany manželky žalovaného v 2.rade, ktorá potvrdila, že pani B. Y. bola dlhodobo umiestnená v sociálnom zariadení a v čase zúčtovacieho obdobia faktúry od 2.10.2011 do 9.6.2012 sa na adrese odberného miesta trvale zdržiaval iba žalovaný v 3.rade. Nakoľko žalovaný v 3.rade je v ťaživej sociálnej situácii, celá istina bola uhradená žalovaným v 2.rade a jeho manželkou, avšak čo sa týka príslušenstva pohľadávky, túto už neboli ochotní za žalovaného v 3.rade uhradiť. Žalobca teda zobral žalobu späť voči žalovaným v 1.a 2.rade a žiadal, aby súd pokračoval v konaní výlučne so žalovaným v 3.rade, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti viažucej sa k odbernému miestu a to od roku 1996 a zaviazal ho zaplatiť 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 576,49 eura od 7.7.2012 do 1.6.2016 a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 95,21 eura od 9.6.2016 do 31.8.2016. Ohľadom trov konania navrhol rozhodnúť tak, že žalovaní v 1. a 2.rade sa nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva, ale súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 3.rade vo výške 100 %.
6. Súd predmetné čiastočné späťvzatie žaloby doručil všetkým trom žalovaným spolu s predvolaním na pojednávanie, pričom ani jeden zo žalovaných sa na pojednávanie nedostavili., preto súd konal v neprítomnosti žalovaných.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a to zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosť zo dňa 29.9.2000, faktúrou za elektrinu zo dňa 9.6.2012, platobným rozkazom, správami o šetrení pobytu žalovanej, osvedčením o dedičstve zo dňa 12.4.2016 sp.zn. 26D/1306/2015, Dnot 14/2016, vyjadrením k žalobe žalovaného v 1.rade, výpisom z listu vlastníctva č. 10111 kat. úz. Drienova zistil, že skutkový stav tvrdený žalobcom je v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, a keďže nikto z účastníkov nenamietal spornosť týchto listinných dôkazov, tento skutkový stav prehlásil za nesporný a na základe neho právne uzatvára:
8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku elektriny pre domácnosť, ktorý nárok vyplýva z uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými ešte z roku 2000.
9. Predmetný právny nárok je nárokom vyplývajúcim z nepomenovanej zmluvy a požíva aj ochranu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.
10. Keďže žalobca zobral žalobu o zaplatenie istiny späť, keďže táto bola zaplatená po podaní žaloby žalovaným v 2.rade namiesto žalovaného v 3.rade, súd v tejto časti zastavil podľa § 144 a nasl. Civilného sporového poriadku.
11. O nároku na úroky z omeškania súd rozhodol podľa ustanovení § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Súd teda mal za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. Zo zmluvy vyplýva povinnosť zaplatiť žalujúcej strane dodávku elektriny a cenu dodanej elektriny, pričom množstvo odobratej elektriny vyplýva z faktúr a nebolo spochybnené. Keďže teda po vykonaní dokazovania vyplynulo, že nárok pôvodne žalovanej by mal v celom rozsahu znášať žalovaný v 3.rade, za ktorého istinu uhradil žalovaný v 2.rade, niet žiadneho dôvodu, prečo nezaviazať žalovaného v 3.rade na úhradu príslušenstva, nakoľko zlá finančná situácia nie je dôvodom preto, aby súd nepriznal žalobcovi nárok na ochranu voči tomuto žalovanému. Preto súd žalobe vo zvyšku po čiastočnom späťvzatí vyhovel.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade podľa ustanovení § 256 CSP., keďže však žalobca žiadal priznať náhradu trov iba voči žalovanému v 3.rade, v tejto časti vyhovel súd tomuto návrhu s poukazom na ustanovenie § 255, keďže voči tomuto žalovanému žalobca mal plný úspech vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).