Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-83-2014.pdf
PDF · 85.31 KB
No categories available
9C/83/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou, v právnej veci žalobcu : EOS KSI Česká republika s. r. o . Novodvorská 994 Praha, IČO : 25 117 483, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, proti žalovanému : W. O. L.. XX.XX.XXXX, J. P. B., o zaplatenie 234. 751, 97 CZK, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 234.751,97 CZK s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 202.545,05 CZK od 2.12.2009 do 31.12.2009, 8 % ročne zo sumy 202.545,05 CZK od 1.1.2010 do 30.6.2010 a 7,75 % ročne zo sumy 202.545,05 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe podanej 04.04.2013 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 234. 751, 97 CZK s prísl., ktorá suma vo výške 202. 545, 05 CZK predstavuje neuhradenú istinu úveru s pripočítaním úroku, splatný úrok 31. 961, 92 CZK a poplatky 245 CZK. Uviedol, že so žalovaným uzavrel právny predchodca Česká sporiteľňa a. s. dňa 18.06.2008 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 200. 000 CZK, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 13, 06 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 3. 650 CZK. V splátke boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie úveru. Pri dodržaní zmluvných podmienok mala byť posledná splátka uhradená 05.06.2015.
2. Platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 09.09.2013 č. k. 14Ro/178/2013 - 55 nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd zrušil uznesením 12.02.2014 č. k. 14Ro/178/2013
- 67. Rozsudok Okresného súdu Levice z 19.11.2014 č. k. 9C/83/2014 - 98 bol zrušený uznesením Krajského súdu Nitra 26.11.2015 č. k. 7Co/184/2015 - 144 a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo veci súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 106 ods. 3 CSP.
3. Súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav :
4. Právny predchodca žalobcu Česká spořitelna a. s. a žalovaný uzavreli dňa 18.06.2008 zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka ( čl. 23 ), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200. 000 CZK. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 84 mesačných splátkach po 3. 536 CZK, prvá splátka splatná 07.07.2008, posledná 05.06.2015. Ročná úroková sadzba činí 13, 06 %, ročná percentuálna sadzba nákladov 14, 39 %. Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o
úvere ( bod 20 zmluvy ). Medzi Českou spořitelnou a. s. a žalobcom došlo dňa 24.11.2009 k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu, podľa prílohy č. 1 bola na žalobcu postúpená aj predmetná pohľadávka. V zmysle bodu 29. Všeobecných obchodných podmienok Českej spořitelne a. s. ( čl. 26 ) právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. žalovaný na úvere uhradil 18. 250 CZK. Listom z 11.02.2009 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na splatenie dlhu, v opačnom prípade po márnom uplynutí lehoty na plnenie sa stane splatným celý zostatok nesplateného úveru.
5. V predmetnej právnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu v zmysle článku 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /Brusel I/ osoby s bydliskom na území členského štátu Európskej únie sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd pri riešení tejto otázka z ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 /Rím I/. Hoci zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, pretože ide o zmluvu uzavretú fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "spotrebiteľ"), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len "podnikateľ"), nemožno pre daný prípad aplikovať ustanovenia čl. 6 daného nariadenia upravujúceho rozhodné právo pre spotrebiteľské zmluvy, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že podnikateľ, s ktorým žalovaný ako spotrebiteľ zmluvu uzatvoril /Česká spořitelna, a.s./ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny. Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím na to, že zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril obsahuje voľbu rozhodného práva, súd potom aplikoval ustanovenia čl. 4 bod 2. daného nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. Pre zmluvu o úvere je charakteristickým plnením poskytnutie úveru, ktorý tu poskytla žalovanému banka so sídlom v Českej republike, kde aj vyvíja svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu je preto právny poriadok Českej republiky a konkrétne potom ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru a ustanovenia Obchodního zákoníka č. 513/1991 Sb.
6. Podľa § 497 českého Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a za platitúroky.
7. Podľa § 502 ods. 1 českého Obchodního zákoníka od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákonanebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
8. V zmysle § 503 ods. 1 a 2 českého Obchodního zákoníka závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátkysplatny i úroky z této splátky.
9. Podľa § 504 českého Obchodního zákoníka dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednohoměsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
10. Podľa § 365 českého Obchodního zákoníka dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutířádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
11. Podľa § 369 ods. 1 českého Obchodního zákoníka je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvenasazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené vesmlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s uplatňováním pohledávky, v znení účinnom od 1.7.2010, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výšire po sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předcház kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovaným zavreli dňa 18.06.2008 v súlade s § 497 Obchodního zákoníka zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 200. 000,-CZK, ktorý žalovaný aj čerpal. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalobcu je banka, ktorá žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď že medzi predmety jej podnikania preukázane patrí poskytovanie úverov, úver poskytla .To znamená, že predmetný úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému je spotrebiteľským úverom a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 18.06.2008 podľa ustanovení uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného zákona /roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, stanovení jednotlivých plateb, závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou, podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah/. V tomto zmysle je tak zmluva o úvere, ktorú žalovaný uzatvoril dňa 18.06.2008 platným právnym úkonom. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalovaný vyčerpal celý úver 200.000,- CZK( čl. 46 ). Svoj záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver v dojednaných splátkach si podľa písomnej histórie uvedeného úveru ( čl. 48 ) neplnil riadne, teda porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a citovaných ustanovení § 502a nasl. Obchodního zákoníka, keď svojmu veriteľovi nezaplatil dojednané splátky čerpaného úveru, ani jeho úroky a ani cenu za správu a vedenie úverového účtu a náklady a výdaje, ktoré banke v súvislosti so zmluvou o úvere vznikli.
13. Na základe uvedených záverov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 234. 751, 97 CZK ( 202. 545, 05 CZK predstavuje neuhradenú istinu úveru s pripočítaním úroku, kapitalizovaný úrok 31. 961, 92 CZK a poplatky 245 CZK ), spolu s ročným úrokom z omeškania zo dlžnej sumy. Nesplatená istina úveru sa podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka úročí úrokom z omeškania až do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je stanovená § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb.
14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému. Tieto pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať plnenia návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
V Leviciach dňa 04.11.2016