Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Er-423-2010.pdf
PDF · 71.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/423/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému ERREZETA, s.r.o., Priemyselná 2, Michalovce, IČO: 36 770 116 o vymoženie 2.916,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 59,10 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Predchodca oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa podala súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 1.183,36 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazovala vykonateľnými výkazmi nedoplatkov vydanými Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, pobočka Michalove. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonane exekúcie ktorou požiadal Okresný súd Michalovce o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyššie, ktorý ho súd poveril v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonaním tejto exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 4.3.2016 požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcií, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Opakované lustrácie majetku povinného neviedli k zisteniu žiadneho exekučne postihnuteľného majetku, pričom vzhľadom na osobu povinného je možné vyvodiť záver, že ani nie je reálny predpoklad že povinný v budúcnosti nadobudne akýkoľvek exekučne postihnuteľný majetok, nakoľko ani v priebehu niekoľkých rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť od povinného žiadnu sumu. Povinný už nepôsobí ako aktívny podnikateľský subjekt a jeho existencia je de facto obmedzená na zápis v obchodnom registri, preto ani nie je reálny predpoklad nadobudnutia akéhokoľvek exekučne postihnuteľného majetku v budúcnosti.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov, tak ako vyplýva z predloženého exekučného spisu zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom, nakoľko z vykonaných lustrácií majetku povinného vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu
exekučne postihnuteľnú nehnuteľnosť, nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá účet v banke a vzhľadom na osobu povinného ani nie je ani reálny predpoklad nadobudnutia akéhokoľvek exekučne postihnuteľného majetku do budúcnosti. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie v sume 59,10 eur, ktoré pozostávajúce z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 46,48 eur, náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 3,32 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 46,48 eur za vykonanie 14 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu ako aj s poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že nárok exekútora je dôvodný, nakoľko takýto počet úkonov majú oporu v predloženom spise, súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 46,48 eur. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor vrámci výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 5 úkonov zisťovania účtu povinného a 4 úkony zisťovania majetku povinného.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal v úhrne vo výške 3,32 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 9,30 eur.
Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad výdavkov a straty času s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 59,10 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich novoustanovený oprávnený, ako hmotnoprávny držiteľ práv aj povinností z uvedenej pohľadávky, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.