Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6P-174-2016.pdf
PDF · 71.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/174/2016
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci manželov B. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. XXX XX A. B. XX, J. Č. XX X. R., X., T. F. S., E. R. XX, T.. P., Í.X. W. D. D., X.. S., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. XX W., A., T.. R., Í., za účasti mal. dieťaťa L. D., E.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci rozvodu manželstva a úprave práv a povinnosti rodičov k dieťaťu k mal. mal. L. D., E.. XX.XX.XXXX.
Konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 06.09.2016 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu, v ktorom žiadal, aby súd manželstvo rozviedol a mal. L. bol zverený na čas po rozvode do starostlivosti otca.
2. V návrhu neuviedol kde má mal. L. D. obvyklý pobyt (presnú adresu), kde sa momentálne zdržiava (presnú adresu) manželky D. D. a na akej adrese sa momentálne zdržiava sám navrhovateľ, súd ho vyzval na doplnenie návrhu. Návrh doplnil a uviedol, že mal. syn žije s matkou v Írsku a on sa taktiež zdržiava v Írsku.
3. Podľa § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
4. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávania výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), majúce prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, s poukazom na to, že tak ako Slovenská republika, aj Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto je Nariadenie potrebné aplikovať prednostne pred Zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR).
5. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
6. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom.
7. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.
9. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
11. Podľa čl. 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
12. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností a rozvodu sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a manželov. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a pod.
16. Súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu. Súd pri zisťovaní štátu obvyklého pobytu maloletého a aj manželov zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti tohto prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa a manželov v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa a manželov odzrkadľuje
istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie absentuje, s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa a manželov v Írsku.
17. S poukazom na čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000, majú právomoc súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má miestne príslušný súd v Írsku. Preto je potrebné, aby si otec uplatnil svoje práva novým kvalifikovaným návrhom na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu práve na príslušnom súde v Írsku.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a teda vyhlásil, že nemá právomoc vo veci rozvodu a rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému pre nedostatok právomoci a konanie zastavil.
19. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.