Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/138/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX O., zastúpenej splnomocneným zástupcom B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného In Medias Res, s.r.o., Františkánska 22, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 817,35 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 06. 04. 2016, č. k. 5C/98/2010-232 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyne nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 817,35 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.10.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalovaný n e m á právo na ich náhradu.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 354,16 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 109 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že z úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a o vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa 01. 12. 2001 je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 829,85 Eur s tým, že výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 33,19 Eur. Z bodu 28 úverovej zmluvy je zrejmé, že odchýlka od základnej úrokovej sadzby je 0 %. Z prehľadu platieb žalobkyne (č. l. 69 spisu) vyplynulo, že žalobkyňa celkom čerpala 2 021,18 Eur a žalovanému v splátkach uhradila 3 838,55 Eur.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úverová zmluva neobsahuje údaj ani o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ani úrokovú sadzbu na začiatku poskytovania úveru. Ide o porušenie zákona (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzavretia zmluvy), o ochrane spotrebiteľa, čo má za následok, že takýto úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou 3 838,55 Eur a sumou 2 021,18 Eur. Tento rozdiel v sume 1 817,35 Eur predstavuje úroky a poplatky, ktoré žalobkyňa nemala žalovanému zaplatiť.

4. Súd nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch žalobkyne v súlade s návrhom žalovaného, pretože takýto výsluch nie je potrebný vzhľadom na to, že súd vychádzal z predložených listinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu bol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne zamietnutý (§ 120 ods. 1 druhá veta O. s. p.).

5. Žalobkyňa požiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 11. 01. 2010, ktorý bol doručený žalovanému dňa 14. 10. 2010. Lehota 15 dní na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 29. 10. 2010. Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od 30. 10. 2010 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd priznal k istine 1 817,35 Eur aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

6. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd uzavrel, že žaloba bola podaná na súde 27. 10. 2010 a úverová zmluva bola uzatvorená 10. 12. 2001. Vzhľadom na to, že dohodnutá 10-ročná premlčacia doba je v prospech spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že k premlčaniu nároku žalobkyne nedošlo (§ 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

7. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovaný ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu.

8. O trovách konania medzi žalovaným a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia a pozostávajú z odmeny za zastupovanie, za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 30. 11. 2011, 09. 12. 2011, 17. 02. 2016, k tomu súd pripočítal režijný paušál a 20 % DPH. Náhrada trov konania je spolu v sume 354,16 Eur, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu.

9. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 109 Eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd mu odňal svojim postupom možnosť konať. Súd sám zjavne v rámci svojej dispozície v priebehu konania produkoval kontinuálne, opakovane potrebné a relevantné dôkazy smerujúce proti nároku uplatňovaného voči nemu zo strany žalobkyne. Ako účastník navrhol dôkaz - výsluch žalobkyne, ktorý súd nevykonal. Za súčasného stavu v konaní absentuje akékoľvek relevantné vyjadrenie osoby žalobkyne k veci samej. Je pritom zrejmé, že k skutkovej stránke predmetného úverového vzťahu sa vie smerodajne vyjadriť len žalobkyňa a nie akýkoľvek jej splnomocnený zástupca, čo je v rozpore s ust. § 108 ods. 1 O. s. p. a zakotvenou zásadou ústnosti pojednávania. Žalobkyňa v rámci dokazovania dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na uplatnení svojho nároku, čím v samotnej podstate neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku uplatňovaného voči žalovanému. Nemožno odvodzovať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo má za následok bez akýchkoľvek pochybností zmätočné posúdenie tejto otázky zo strany súdu. V konečnom dôsledku rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho je nepochybne naplnený i ďalší odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.. Odvolateľ tiež poukázal na platnosť a účinnosť zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v kontexte rozhodného obdobia vzniku úverového vzťahu medzi účastníkmi konania. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobnom návrhu presne nešpecifikovala rozsah, dôvod a najmä vznik (moment vzniku)

bezdôvodného obohatenia, žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku na uplatnenie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného doposiaľ žalobkyňa rozporuplne ustaľovala moment, od ktorého sa mal žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohacovať. Je taktiež preukázané, že predmetná žaloba, resp. nárok v nej uplatnený je premlčaný, naviac výška uplatňovaného nároku zo strany žalobkyne je objektívne nepreskúmateľná. Žaloba nebola podaná ani v objektívnej premlčacej dobe, ktorá je v tomto prípade nespochybniteľná, čo znamená, že od momentu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu (09. 02. 2007) uplynula dlhšia lehota ako 3 roky kým bola žaloba podaná na súde (27. 10. 2010). Nemožno súhlasiť s 10-ročnou premlčacou dobou, lebo nemožno klásť nad zákon vzájomné dojednanie účastníkov konania ani preukázanie úmyslu na strane žalovaného, ktoré by opodstatňovalo aplikáciu 10-ročnej premlčacej lehoty. V tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovania smerujúce k preukázaniu takejto skutočnosti. Súd už na prvý pohľad skopíroval odôvodnenie svojho predchádzajúceho meritórneho rozhodnutia do aktuálne napadaného rozhodnutia bez toho, aby náležitým a zákonným spôsobom posúdil a zhodnotil nové dôkazy a tvrdenia účastníkov konania. Týmto postupom objektívne odňal žalovanému možnosť konať pred súdom spôsobom, akým to zákon priznáva riadnemu účastníkovi konania a naplnil tak odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.. Na záver uviedol, že v čase podpisu úverovej zmluvy zákon neprikazoval, aby náležitosti poskytnutého úveru boli uvedené na rovnakej, resp. prednej strane zmluvy, napr. samotný podpis žalovaného. Jedinou podmienkou, ktorú možno na podobne koncipované zmluvy klásť je skutočnosť, aby zmluva bola celistvá a aby nemohlo dôjsť k zámene úverových podmienok, čo sa v tomto prípade ani stať nemôže. V tomto smere odvolateľ poukázal na ust.§ 273 Obchodného zákonníka, ktorý výslovne umožňuje, aby časť obsahu zmluvy bola určená aj s odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú zmluvným stranám známe alebo k návrhu pripojené. Zákon neurčuje výslovne, ktorú časť zmluvy možno takto určiť. Úzus slovenských súdov v tomto smere, že začali posudzovať zmluvu tým spôsobom, že zmluvou je len prvá strana je absolútne nepodložená a nemá žiadnu zákonnú oporu. Tiež trovy vedľajšieho účastníka boli priznané neodôvodnene. V konaní mal plný úspech žalobca, ktorý nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto ani vedľajší účastník, ktorý nijakým smerodajným spôsobom nezasiahol do konania a neovplyvnil jeho výsledok, nemôže mať nárok na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobkyňa, ani vedľajší účastník na strane žalobkyne sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

14. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a), g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. 01. 12. 2001, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Podľa ust. § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou zo dňa 01. 12. 2001 (č. l. 3

spisu) je vzťahom spotrebiteľským, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

17. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v spotrebiteľskej zmluve absentuje suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tiež absentuje uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov predmetného spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

18. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa spočívajúcu v tom, že v predmetnej veci nemožno konštatovať, žeby nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v objektívnej lehote 3 rokov v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

19. Je nepochybné, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim na finančnom trhu na Slovensku, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie RPMN do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere je nepochybne úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Je nesporné, že spoločnosť HOME CREDIT, a. s. zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovaného obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť žalovaného má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

20. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu účastníkov tohto konania je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Preto je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobkyňou v tomto konaní nemôžu byť premlčané.

21. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu absencie RPMN v úverovej zmluve je úrok z úveru a poplatok v celosti neakceptovateľný a predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako to konštatuje správne aj súd prvej inštancie.

22. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného, že súd nevykonal dôkaz - výsluch žalobkyne, odvolací súd uvádza, že súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak súd prvej inštancie bol toho názoru, že výsluch žalobkyne nie je potrebný, nakoľko vychádzal z listinných dôkazov a v rozhodnutí vo veci samej vysvetlil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného vykonať tento dôkaz, nie je možné v tomto smere uvedené riešenie súdu prvej inštancie nijako vytknúť. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu nemá svoje opodstatnenie, nakoľko ide o žalobu na plnenie a nie o žalobu na určenie.

23. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že na základe úverovej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úverový rámec, z ktorého preukázateľne žalobkyňa vyčerpala sumu 2 021,18 Eur a žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 3 838,55 Eur, čo znamená, že žalobkyňa žalovanému uhradila nielen to, čo vyčerpala, ale aj nad rámec ďalšiu sumu (1 817,37 Eur).

24. Za takýchto okolností súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 817,37 Eur s prísl.

25. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že z povahy a účelu vedľajšieho účastníctva, ktorým je všeobecne podpora niektorého z účastníkov konania, a zo zákonného pravidla, že vedľajší účastník má zásadne rovnaké procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.), vyplýva, že vedľajší účastník nesie rovnaké procesné dôsledky úspechu v konaní, ako účastník ním podporovaný. Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a jeho obrana bola v predmetnom konaní úspešná.

26. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka. Nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi preto voči neúspešnému žalovanému vznikol.

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správne postupoval súd prvej inštancie ak žalobe vyhovel a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkyni trovy konania.

28. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalobkyňa, ani vedľajší účastník na strane žalobkyne si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .