Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-384-2015.pdf
PDF · 101.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/384/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, K., o zaplatenie 1 040,59 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 166,58 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 05.10.2012 až do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 324,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 21.12.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1040,59 € s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 12.07.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 166,58 € s prísl., pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty - 55 € a sankčného úroku - 111,58 €. 1.1. Súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil podľa nasledujúcich právnych predpisov: · § 144 ods.2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. · § 146 ods.1 C.s.p. - Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 1.2. Konečným predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 874 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 05.10.2015 až do zaplatenia. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 09.02.2012 bola uzatvorená medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí pôžičky evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 1210 €.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 25.07.2016 na OS Prešov tak, že hodlá uplatnenú pohľadávku uhradiť pretože očakáva vyplatenie určitého príjmu (č.l. 76a).
3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.11.2016 v neprítomnosti žalovaného, pričom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na tvrdenia
účastníkov konania zistil nasledujúce: Žalobca (resp. jeho právny predchodca) uzavrel so žalovaným dňa 09.02.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o pôžičke“. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 990 €, ktorú mal splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 110 € (Podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, bod 6.2 - Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a podľa bodu 6.4 - Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy). Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 12/2012, celkové náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 110 €, ročná úroková sadzba bola 26,27%, RPMN 26,27% a priemerná hodnota RPMN 42,84%.
4. Žalobca ďalej súdu predložil písomnosť s názvom „Predžalobná upomienka“ s dátumom vyhotovenia 26.09.2012, ktorým bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
5. Súd ďalej vykonal dôkaz žalobcom predloženým „Prehľadom splátok a úhrad“, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil akontáciu 110 €. Následne žalobca zaplatil ešte 2 splátky vo výške 110 € a to dňa 21.05.2012 a dňa 08.06.2012.
6. Výzvou zo dňa 29.03.2016 požiadal súd žalobcu, aby tento o preukázal, že pred zosplatnením pohľadávky sa postupovalo podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, o zaslal súdu rozpis všetkých splátok v členení na istinu, úroky a poplatky. Na výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.04.2016, ktorého prílohou bola už vyššie uvedená predžalobná upomienka.
7. Výzvou zo dňa 11.05.2016 požiadal súd žalobcu, aby mu tento zaslal všetky doklady, na základe ktorých overoval bonitu klienta - žalovaného. Na výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016, v ktorom uviedol, že dokladmi o preverení bonity žalovaného nedisponuje. Právny zástupca na pojednávaní navrhol za účelom zistenia akým spôsobom sa overovala bonita žalovaného, vykonať jeho výsluch. Súd návrh na takýto dôkaz zamietol jednak z dôvodu nedostupnosti žalovaného a jednak preto, že doklady preukazujúce skúmanie bonity žalovaného mal predložiť žalobca. Podľa § 153 C.s.p. o (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. o (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. o (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 7.1. Navrhnutie dôkazu výsluchom žalovaného priamo na pojednávaní, ktorého sa žalovaný nezúčastňuje, pričom dôkazný návrh mohol byť bez problémov urobený už skôr, považuje súd za rozporné s § 153 ods.1 C.s.p. a aj preto návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol.
8. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
9. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. 9.1. Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 9.2. Z ustanovenia § 53 ods.9 OZ je nepochybné, že proces predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru je rozdelený do 2 fáz. 1. fáza - upozornenie na možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho vykonaním. 2. fáza - samotné zosplatnenie. Obe vyššie uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť 2. fázy je podmienená fázou č. 1. Je preto len a len vecou dodávateľa, aby pre prípad sporu vedel preukázať realizáciu oboch fáz zosplatnenia. Pri tak dôležitom úkone ako je zosplatnenie je potom len logické, že dodávateľ má listiny potrebné pre prípadné uplatnenie práva na súde zasielať tak, aby ich doručenie preukázať vedel. Samotnú listinu si totiž v dnešnej dobe nie je žiadnym problémom vyrobiť aj dodatočne a teda samotná listina, ktorej účinnosť je viazaná na to, že sa dostane do dispozície adresáta - spotrebiteľa, bez preukázania jej doručenia právne relevantné účinky nemôže mať. Súd teda robí záver, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalobca nemohol požadovať jeho jednorazové splatenie.
10. Bezúročnosť úveru. Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. 10.1. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.08.2012, ustanovenie § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta, má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 10.2. V prejednávanej veci sa javí, že žalobca okrem toho, že v zmluve je uvedený čistý príjem žalovaného ako 600 €, jeho bonitu a teda schopnosť úver vrátiť žiadnym spôsobom neskúmal. 10.3. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. 10.4. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. 10.5. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 10.6. Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom sa žalobca vôbec nezaujímal, či žalovaný je poskytnutý úver schopný v zmysle podmienok zmluvy vrátiť a teda hazardoval so svojimi finančnými prostriedkami, je konaním hrubo odporujúcim dobrým mravom (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka), aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky.
11. (Ne)priznané plnenie 11.1. Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je povinný platiť úroky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu jeho rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu boli splatné už všetky splátky. Z poskytnutej sumy 990 €, bola žalovaným vrátená suma 220 €. Dlžná istina tak má výšku 770 €. 11.2. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka - Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 11.3. Ako vyplýva z citovaného § 103 Občianskeho zákonníka premlčanie každej splátky je potrebné posudzovať samostatne. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 21.09.2015, premlčané sú všetky splátky splatné pred dňom 21.09.2012. Ide teda o nezaplatené splátky splatné v čase od 20.05.2012 do 20.09.2012 v počte 5, čo pri sume splátky 110 €, predstavuje spolu sumu 550 €. Zo žalobcom predloženého „Prehľadu splátok a úhrad“ je zrejmé, že žalobca (aj keď v rozpore so zákonom) vychádzal z toho, že ku dňu 20.10.2012 je predčasne zosplatnená istina 324,01 €. Túto sumu teda súd žalobcovi priznal ako nepremlčanú dlžnú istinu. Správnosť tejto sumy je potvrdená aj tým, že ak z celkovej sumy úveru 990 €, predstavuje vrátená časť 220 €, priznaná časť 324,01 €, tak premlčaná istina zo splátok vo výške 550 € predstavuje sumu 445,99 € a 220 € + 324,01 € + 445,99 € = 990 €.
12. Úroky z omeškania - právo žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z nasledujúcich právnych predpisov Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 12.1. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,75% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,75% ročne. Keďže žalobca súdu nezaslal rozpis splátok, priznal súd úroky z omeškania až po dni od uplynutia splatnosti poslednej splátky, ktorý pripadol na 20.12.2012, teda od
dňa 21.12.2012, pretože výška istiny dlžná ku dňu 05.10.2012, od ktorého žalobca úroky z omeškania požadoval, súdu známa nie je.
13. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství. 13.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 1040,59 € (späťvzatie žaloby je potrebné posudzovať ako jeho neúspech) + 371,39 € (úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 1040,59 € od 05.10.2012 do 03.11.2016
- deň rozhodnutia súdu), spolu 1412,28 €. Žalobcovi bola priznaná suma 324,01 € + 107,75 € (úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 21.12.2012 do 03.11.2016 - deň rozhodnutia súdu), spolu 433,75 €. Úspech žalobcu - 31%, úspech žalovaného - 69%, čistý úspech žalobcu - 38%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.