Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-97-2016.pdf
PDF · 92.76 KB
No categories available
19C/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou v právnej veci žalobkyne G.. P. H., A.. XX.X.XXXX, W. W. X, W., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava proti žalovanej P.. T. E., A.. XX.X.XXXX, W. F. X, W., právne zastúpenej JUDr. Tijanou Ćećezovou, advokátkou so sídlom Drieňová 76/17, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že odstúpenie žalovanej vykonané listom označeným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.5.2016, od Zmluvy o prevode bytu zo dňa 24.3.2003, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť: W. Č.. XX, A. X. na F. F. W. T. na W. X Q. W., X.. Č.. XXXX, W. T. F. na F. F.. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX /. B. na D. Č.. XXXX/, N. na D. Č.. XXXX, pre O..Ú.. Q., E. W., P..Č.. Q., E. W. G., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1059/1000000 a spoluvlastníckom podiely 1/1, ktoré vklad povolil Okresný úrad Bratislava, Správa katastra Bratislava pod číslom Q.-XXXX/XX zo dňa 28.3.2003 je n e p l a t n é.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že odstúpenie žalovanej od Zmluvy o prevode bytu zo dňa 24.03.2003, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť: W. Č.. XX, A. X. na F. F. W. T. na W. X Q. W., X.. Č.. XXXX, W. T. F. na F. F.. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX /. B. na D. Č.. XXXX/, N. na D. Č.. XXXX, pre O..Ú.. Q., E. W., P..Č.. Q., E. W. G., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1059/1000000 a spoluvlastníckom podiely 1/1, ktoré vklad povolil Okresný úrad Bratislava, Správa katastra Bratislava pod číslom Q.-XXXX/XX zo dňa 28.3.2003 (ďalej ako "Zmluva o prevode vlastníctva bytu") je neplatné. Zároveň si voči žalovanej uplatnila náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila tým, že na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.03.2003, nadobudla od žalovanej byt č. XX, A.T. X. na W. J. Č.. X Q. W. (ďalej ako "byt"). V zmysle čl. IV Zmluvy o prevode bytu bola zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena vo výške 192.580,- Sk (6.392,48 €) uhradená k rukám predávajúceho v plnej výške pri podpise tejto zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojim podpisom. Listom zo dňa 16.05.2016 zaslala žalovaná žalobkyni odstúpenie od Zmluvy o prevode bytu, a to z dôvodu, že zo strany žalobkyne údajne nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Kúpna cena však zaplatená bola, o čom svedčí prehlásenie v zmluve, preto odstúpenie nie je platné. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia zdôvodnila tým, že len
na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o prevode bytu je možné zjednať nápravu medzi účastníkmi. Žalobkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovanej.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že sa podpisovanie zmluvy uskutočnilo v priestoroch notárskeho úradu, technicky nebolo možné zároveň vykonávať úkon podpisovanie kúpnej zmluvy, podpisovať knihu evidencie overovaných podpisov a zároveň reálne a fyzicky spočítať a preberať sumu 192 580 Sk v hotovosti. K uvedenému prevodu svojho výlučného vlastníctva bola žalovaná donútená konaním manžela F.. S. E. (N.. X.X.XXXX), ktorý chcel prevodom predmetu sporu, materiálne kompenzovať a zabezpečiť žalobkyňu po ukončení ich manželstva. V skutočnosti malo ísť o zabezpečenie bývania pre žalobkyňu po jej odsťahovaní zo spoločného bydliska v byte na F. ul. po skončení ich manželstva. Konanie spojené s právnym úkonom prevodu vlastníckeho práva k predmetu sporu na žalobkyňu bolo vykonané nedobrovoľne. Právny úkon nebol síce vykonaný zo strany žalobkyne pod nátlakom, ale sloboda pri rozhodovaní žalovanej bola ovplyvnená okolnosťami, ktoré tento úkon sprevádzali, pretože inak by uvedený právny úkon nikdy nevykonala. Podľa názoru žalovanej bol celý úkon prevodu predmetu sporu klamný a mal byť na úžitok len osobe žalobkyne, ktorá si takto bezplatne zaistila materiálne zabezpečenie svojho bývania po skončení manželstva s p. S. E..
4. Žalobkyňa v priebehu konania použila viaceré prostriedky procesného útoku, a to skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností uzatvorenia zmluvy, popretie skutkových tvrdení žalovanej a hmotnoprávnu námietku - námietku premlčania vykonania právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Ako dôkaz označila Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, list - Odstúpenie od zmluvy, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre O.. Ú.. Q., znalecký posudok č. 022/2003, potvrdenie o zárobku žalovanej za obdobie od 08-12/2002 a 01-12/2003, potvrdenie o príjme žalobkyne za obdobie od 1998 do roku konca júla 2002, Zmluvu o kúpe cenných papierov zo dňa 24.06.1998 a Zmluvu o kúpe listinných cenných papierov zo dňa 21.10.1998, oznámenie Okresného úradu Bratislava a výsluch žalobkyne.
5. Žalovaná v priebehu konania ako prostriedky procesného úkonu použila skutkové tvrdenia týkajúce sa okolností uzatvorenia zmluvy, popretie skutkových tvrdení protistrany, výpis z listu vlastníctva čl. XXXX pre O.. Ú.. F. a výsluch žalovanej.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom strán sporu.
7. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu predchádzalo to, že sa rozviedla so svojim manželom S. E. v roku 1999. Následne sa on oženil so žalovanou v tom istom roku. Po rozvode manželstva zostala bývať v byte na F.Ú. X Q. W., byt nadobudla s bývalým manželom počas trvania manželstva. Žalovaná ako jeho manželka bývala zatiaľ vo svojom byte. Za účelom toho, aby bývalý manžel mohol žiť so svojou manželkou - žalovanou sa dohodlo, že žalovaná jej predá svoj byt, a ona bude bývať v byte na F. J. so svojim manželom. Byt nadobudol bývalý manžel za trvania manželstva s druhou manželkou, s ktorou sa rozviedol. Počas trvania manželstva s ňou bola možnosť odkúpiť tento družstevný byt, družstvo to však nechcelo urobiť, lebo stále evidovalo v byte ako člena družstva jeho druhú manželku. Preto šiel za ňou a dohodol sa s ňou, že odstúpi od svojich práv od tohto bytu, čo aj urobila. S. E. napriek tomu, že boli manželia si nechal tento byt previesť len na seba. Preto na LV nefigurovala ako bezpodielová spoluvlastníčka, aj keď boli manželia. Žalovaná, dala urobiť znalecký posudok na hodnotu bytu, pričom znalec ohodnotil byt na sumu 192.580 Sk. Na kúpu tohto bytu za tie roky, čo nebola z manželom, si našetrila. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu pripravila žalovaná spolu s manželom. Zmluvu jej dali najprv prečítať, potom sa išlo na notársky úrad, kde peniaze odovzdala žalovanej alebo nevie komu, boli manželia, peniaze prepočítala žalovaná, potom zmluvy podpísali. Potom išli spolu na kataster, ona platila poplatok za zrýchlený vklad do katastra nehnuteľnosti. Následne ju ani žalovaná ani bývalý manžel nikdy neupomínali, že by peniaze nedostali.
8. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že všetko sa začalo potom ako jej manžel S. E. zomrel. Každý z piatich dedičov si uplatnil svoje dedičstvo v 1/5, manžel mal len tento byt, z ktorého by musela vyplatiť jeho 4 deti. Podpis Zmluvy o prevode vlastníctva zmluvy prebiehal tak, že boli v jednej miestnosti u notárky, podpisovala zmluvy, manžel sa otočil na bokom stojacu žalobkyňu a spýtal sa jej, či má peniaze, ona povedala, že nemá. Bolo jej povedané, že jej ich vyplatí postupne, čo sa nestalo. Nevie o tom, že by žalobkyňa postupne dala nejaké peniaze manželovi, o ničom takom nevedela. Manžel jej sľúbil, že to kúpna cena bude postupne vyplatená. Že to bude za rok až za dva. Ona verila, že sa to splní. Keď
sa pýtala manžela, kedy jej žalobkyňa zaplatí, tak jej vždy povedal, že ona jej to zaplatí. Ona sama žalobkyňu nikdy nevyzývala, aby jej peniaze vrátila. Tak dlho na vyplatenie kúpnej ceny čakala z dôvodu, že si myslela, že sa to vyrieši.
9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej ako "CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
10. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou podľa ust. § 137 písm. c) CSP, kde žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov.
11. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobkyňa touto žalobou sleduje ochranu svojho vlastníckeho práva nadobudnutého na základe právneho úkonu, ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy od počiatku zrušený. Právne postavenie strán sporu je v dôsledku odstúpenia od zmluvy neisté, a len určovacou žalobou je možné túto neistotu v právnom vzťahu odstrániť.
12. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
15. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 24.03.2003 uzatvorená platná Zmluva o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej žalobkyňa ako kupujúca nadobudla od žalovanej ako predávajúcej byt č. XX, A. X. na X. F. W. T. na W. J.. Č.. X Q. W.. Predmet zmluvy bol ocenený v znaleckom posudku č. 022/2003 zo dňa 27.02.2003, ktorý bol vypracovaný G.. B. X., znalcom z odboru stavebníctvo pod č.s. D25022003, a to na sumu 192.580,-Sk. Podľa článku IV ods. 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 192.580,- Sk. Podľa článku IV ods. 3 zmluvy bola kúpna cena zaplatená k rukám predávajúcej v plnej výške pri podpise tejto zmluvy, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi. Dôvody, pre ktoré by mohli zmluvné strany od zmluvy odstúpiť, v zmluve uvedené neboli.
16. K odstúpeniu od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu došlo zo strany žalovanej listom zo dňa 16.05.2016, t.j. po cca 13tich rokoch od uzatvorenia zmluvy, a to potom čo zomrel manžel žalovanej a začalo sa po ňom dedičské konanie. Samotná žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že dovtedy nič neriešila. Podľa názoru súdu uvedené svedčí o tom, že odstúpenie bolo podané v snahe žalovanej nejakým spôsobom zvrátiť nepriaznivé následky spojené s prípadným vyplatením dedičov po jej manželovi, ktorú skutočnosť sama načrtla žalovaná.
17. K odstúpeniu od zmluvy však môže dôjsť vždy len na základe zákona, alebo z dôvodov uvedených v zmluve. Zákon ustanovuje právo odstúpiť od zmluvy, okrem iného aj ako sankciu za omeškania dlžníka
(§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci si strany sporu zmluvne nedojednali možnosť odstúpenia od zmluvy. Preto prichádza do úvahy len možnosť odstúpiť od zmluvy v prípadoch ustanovených zákonom. Žalovaná v odstúpení od zmluvy presne nešpecifikovala zákonný dôvod pre odstúpenie od zmluvy, avšak z obsahu tejto listiny vyplýva, že tak urobila z dôvodu, že napriek viacnásobným verbálnym vyjadreniam zo strany kupujúcej nedošlo ani k čiastočnému odovzdaniu plnenia zo strany kupujúcej do rúk predávajúcej. Z tohto možno vyvodiť, že žalovaná mienila od zmluvy odstúpiť s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno od zmluvy odstúpiť, ak sa kupujúci dostane do omeškania s úhradou kúpnej ceny.
18. Ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto postup veriteľovi umožňuje, avšak samotnému odstúpeniu od zmluvy musí predchádzať poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie. Na platné odstúpenie od zmluvy sa tak podľa tohto zák. ust. vyžaduje aktívny prejav veriteľa učinený v primeranej lehote.
19. V danej veci však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by boli splnené zákonné podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy. Žalovaná jednak žiadnym spôsobom nepreukázala, že sa žalobkyňa dostala do omeškania s úhradou kúpnej ceny a jednak nepreukázala, že by počas 13 rokov niekedy písomne či ústne vyzvala žalobkyňu na zaplatenie kúpnej ceny, a že jej zároveň poskytla v primeranej lehote ( za primeranú lehotu nemožno považovať obdobie 13 rokov) dodatočnú lehotu na splnenie záväzku. Sama žalovaná pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ona so žalobkyňou nehovorila a nikdy ju nevyzývala, aby jej peniaze zaplatila.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania naopak prisvedčil argumentácii žalobkyne, že kúpna cena bola žalovanej riadne uhradená. Súd vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, a to zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v ktorej v článku IV. zmluvné strany prehlásili, dohodnutá kúpna cena bola zaplatená k rukám predávajúcej v plnej výške. Ďalej z potvrdení o zárobku žalobkyne za obdobia od roku 1998 do roku 2003 zo spoločností VÚRUP. a.s. a Slovnaft, a.s., a zmlúv o kúpe cenných papierov možno vyvodiť, že žalobkyňa mala dostatočný príjem na to, aby si na vyplatenie bytu peňažné prostriedky našetrila, čo žalobkyňa potvrdila aj pri svojej výpovedi.
21. Nakoľko súd nezistil splnenie žiadneho zákonného dôvodu pre odstúpenie žalovanej od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, učineného listom zo dňa 16.05.2016, súd žalobe vyhovel a odstúpenie určil za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka.
22. Žalobkyňa taktiež z opatrnosti vzniesla námietku premlčania práva na odstúpenie od zmluvy. Súd v tejto súvislosti uvádza, že právo na odstúpenie od zmluvy je právom na urobenie právneho úkonu, ktoré je ako majetkové právo premlčateľné v 3- ročnej premlčacej lehote. Zákon však s premlčaním nespája následok neplatnosti dotknutého právneho úkonu. Výkon premlčaného práva, resp. vznesenie námietky premlčania nespôsobuje neplatnosť ale má iné následky, a to, že takéto právo nemožno veriteľovi priznať, tzn. takýto výkon práva je právne neúčinný. Tohto následku sa žalobkyňa žalobou nedomáhala. Súd vzhľadom k tomu, že je viazaný petitom žaloby tak na námietku žalobkyne nemohol prihliadnuť.
23. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. V súlade s § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. V konaní nebol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalobkyni nemal náhradu trov konania priznať. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.