Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-196-2014.pdf
PDF · 83.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/196/2014
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: vendue a.s., so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, IČO: 28 062 256, Česká republika, zastúpená: JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava proti žalovanému: Z. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V., občan SR, o zaplatenie 2.745,87 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Piešťany nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Súd vracia žalobkyni súdny poplatok splatný podaním žaloby vo výške 16,50 eura, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.04.2014 doručenou súdu dňa 30.04.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému, povinnosť zaplatiť jej sumu 2.745,87 Kč s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa zaplatila dňa 09.06.2014 súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 16,50 eura na účet Okresného súdu Piešťany.
3. Keďže v predmetnom spore vystupuje žalobkyňa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky ide teda o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ,,nariadenie“) účinné do 10.01.2015.
4. Z hľadiska aplikácie Nariadenia súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie aplikované v členských štátoch EU. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je konečne i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie osobitne upravuje právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia právomoc na prejednanie uvedeného sporu.
6. Podľa čl. 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
7. Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc na konanie.
8. Podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
9. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
10. Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
11. Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že nariadenie upravuje v spotrebiteľských veciach osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanom spore je spotrebiteľ na strane žalovaného, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
12. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale. Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba najmä svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt. Z uvedeného je potom zrejmé, že pojem bydlisko sa chápe ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu aj trvale zdržovať.
13. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa žalovaný aktívne zúčastnil na konaní.
14. Zo spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie a to v Českej republike, pričom sa domáha nároku vo vzťahu ku žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Daný záväzkovo právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o sporožírovom účte a o poskytnutí súvisiacich produktov a služieb, zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným dňa 05.05.2010, uzatvorenej v oblastnej pobočke Pardubice, Česká republika. V danej zmluve sa dohodli právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný o zasielaní výpisov z účtu na adresu uvedenú v zmluve E. XXX, XXX XX K., Č. V., ktorá bola žalovaným v predmetnej zmluve zároveň označená aj ako korešpondenčná adresa. Právna predchodkyňa žalobkyne naviac doručovala žalovanému upomienky na túto adresu, čo mal taktiež súd zistené zo spisu, listinný dôkaz predložila žalobkyňa spolu so žalobou.
15. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia dospel k záveru, že právomoc konať v predmetnej veci by mohla byť založená na miesto zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 1 nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe, ktorej predmetný záväzkovo právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol, možno podľa jeho obsahu považovať v zmysle citovaného ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu, vo vzťahu k nárokom, ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí, podľa citovaného ustanovenia čl. 16 ods. 2 nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv,
miestom bydliska žalovaného, majúceho v predmetnom záväzkovom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
16. Ako vyplýva z ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia nároky vyplývajúce zo záväzkov právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo (bydlisko). To znamená, že pokiaľ je preukázané, že uplatňované nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského štátu na základe iných princípov vyjadrených ostatných oddieloch nariadenia. Napriek tomu súd posúdil, či by v danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej miestom zmluvného plnenia. Zo zmluvy a z predložených upomienok bolo preukázané, že miesto zmluvného plnenia je v Českej republike, kde mal zároveň žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko a kam mu právna predchodkyňa žalobkyne zasielala aj výpisy a iné oznámenia v zmysle zmluvy, súd konštatuje, že podľa citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia nie je založená právomoc súdu konať v danej veci.
17. Vlastnou činnosťou súd zistil, že žalovaný sa v mieste evidovaného pobytu (Q. V.) nezdržiava, nevlastní tu ani žiadne nehnuteľnosti, a od 17.08.2008 má v evidencii obyvateľov uvedené ako miesto pobytu iba Q. V.. Z uvedeného súd dospel k záveru, že trvalý pobyt žalovaného na území Slovenskej republiky je len formálny, a žalovaný sa v mieste evidovaného trvalého pobytu v skutočnosti vôbec nezdržiava, a to už dlhšiu dobu.
18. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že pohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia splnená podmienka právomoci konať v danom spore, a preto s poukazom na ustanovenie článku 26 ods. 1 nariadenia súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnom spore (výrok I. tohto uznesenia).
21. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno nijako odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. V danom spore nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný vzhľadom na absenciu takejto procesnej úpravy, ako aj v prípade, ak právomoc konať by mal iný členský štát. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastavil (výrok II. tohto uznesenia).
22. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, že konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci tunajšieho súdu, čo zakladá podľa § 256 CSP zavinenie na strane žalobkyne a preto má žalovaný právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
24. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,ZoSUPO“) poplatky vyberajú súdy.
25. Podľa § 11 ods. 1 ZoSUPO poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
26. Podľa § 11 ods. 4 ZoSUPO okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
27. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) ZoSUPO orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
28. O vrátení nekráteného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura žalobkyni súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže v danom prípade bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci a bol dôvod na vrátenie súdneho poplatku v zaplatenej výške, výrok IV. tohto uznesenia.
29. Súdny poplatok z podaného žalobného návrhu bude žalobkyni vrátený cestou príslušného orgánu, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie (§ 357 písm. a/ a m/ CSP). Proti výrokom I. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). Proti výrokom tohto uznesenia II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súd Piešťany, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.