Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-483-2015.pdf
PDF · 118.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/483/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky V. W., Y. K., K.. X.XX.XXXX, I. O. B. S. - Š. K. K. R. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Kuzmányho č. 57, za účasti manžela navrhovateľky, ktorý nepodal návrh J. W., K.. X.XX.XXXX, I. O. B. S. - Š. K. K. R. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., K.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov V. W., Y. K., K.. X.XX.XXXX U. J. W., K.. X.XX.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov J. W.U., K.. X.XX.XXXX, U. V. W., Y. K., K.. X.XX.XXXX, uzavreté P. X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Č. S. - Š. B. G. X, Y.S. XXXX, K. W. XXX, V. V. Č. XX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletého W. W., K.. XX.X.XXXX, do osobne starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať a obaja rodičia majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Manžel navrhovateľky je povinný prispievať na výživu maloletého W. W., K.. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 120 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Manžel navrhovateľky je oprávnený sa s maloletým W. stretávať: každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý kalendárny rok v čase Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý kalendárny rok v čase prázdnin od 1.7. od 8.00 hod. do 11.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 8.00 hod. do 11.8. do 19.00 hod., každý kalendárny rok v čase Veľkonočných sviatkov vo Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., s tým, že si maloletého prevezme pred bytom navrhovateľky a maloletého, navrhovateľka maloletého manželovi navrhovateľky pred svojim bytom riadne pripraveného odovzdá, následne manžel navrhovateľky maloletého navrhovateľke v stanovenom čase pred bytom navrhovateľky a maloletého riadne vráti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 17.12.2015 návrh, ktorým žiadala rozviesť jej manželstvo s manželom, na čas po rozvode ktorého žiadala zveriť maloletého syna účastníkov W. do jej osobnej starostlivosti, s právom otca stretávať sa s maloletým bez obmedzenia a zaviazať otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že účastníci uzavreli manželstvo X.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, navrhovateľka ukončila Vysokú školu leteckú, pracuje ako profesionálny vojak s mesačným príjmom cca 700 €, otec dieťaťa ukončil strednú školu obchodnú akadémiu, pracuje tak isto ako profesionálny vojak s priemerným príjmom cca 900 € mesačne; do mája 2015 manželia bývali v spoločnej domácnosti, čo si manžel navrhovateľky v osobných dokladoch nevyznačil, ponechal si adresu trvalého bydliska u svojej matky. Účastníci sa poznajú zhruba od roku 1997, keď navštevovali rovnakú strednú školu, bližší vzťah medzi nimi sa vytvoril zhruba v roku 2001, od roku 2006 začali spolu bývať v jednej domácnosti a v roku 2008 uzavreli manželstvo, ktoré uzavreli z lásky, z ktorého sa im B. Y. XXXX narodil maloletý W., manželstvo bolo bezproblémové do roku 2011, kedy navrhovateľka začala pracovať v Bratislave, kam dochádzala na tzv. týždňovky, v prípade, ak nemohla pricestovať domov cez víkend, odporca cestoval za ňou do Bratislavy, avšak v tomto období začal trávievať čas mimo domácnosti aj cez noc, čo odôvodňoval údajným vážnym ochorením a následným podstupovaním liečby v Maďarskej republike, na čo, tvrdil, že potreboval finančné prostriedky a prestal riadne prispievať na domácnosť, odmietol uviesť navrhovateľke bližšie informácie o svojej chorobe, zhruba v roku 2013 si začal požičiavať finančné obnosy aj od kolegov v práci, čo stále zdôvodňoval finančnou nákladnosťou svojej tvrdenej liečby, ale do doby podania predmetného návrhu doklad o zdravotných problémoch navrhovateľke nepredložil, situácia pretrvávala i naďalej, manžel navrhovateľky opakovane odchádzal z domácnosti aj na niekoľko dní a v máji 2015 sa zo spoločnej domácnosti účastníkov natrvalo odsťahoval; situácia v zamestnaní manžela navrhovateľky sa vyhrotila, viacerí kolegovia naňho podali trestné oznámenia z dôvodu nevrátenia požičaných finančných prostriedkov, odmietal s navrhovateľkou komunikovať o daných skutočnostiach, nie dávno pred podaním návrhu navrhovateľka sa dozvedela o opakovaných neverách manžela. Vyčíslila svoje mesačné výdavky SIPO + nájomné 310 €, strava 100 €, telefón 20 €, PHM + poistka PZP 70 €, hygiena 20 €, splátka pôžičky (na údajnú liečbu odporcu) 290 €, škôlka 50 €, strava v škôlke 20 €, ostatné mesačné výdavky do škôlky 15 €, oblečenie a obuv 30 €, doplnila, že od februára 2016 okrem mzdy poberá rodičovský príspevok vo výške 200 € mesačne, ináč jej finančne vypomáhajú rodičia. Manžel navrhovateľky prispel na potreby maloletého v septembri a novembri 2015 po 150 € za mesiac a v októbri 2015 sumou 100 €.
2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 3.11.2016 s rozvedením manželstva účastníkov súhlasil, potvrdil, že hlavným dôvodom rozvratu ich manželstva boli finančné problémy, v ktorých sa on ocitol v dôsledku pôžičiek, ktoré bez vedomia manželky si vzal, tvrdil, že tieto si vzal za účelom kúpy domu v Maďarsku, ku ktorej kúpe nedošlo a o peniaze prišiel podvodným konaním známeho, ktorému dôveroval. Poprel, že by na domácnosť neprispieval, či prispieval len sporadicky, tvrdil, že keď žili v spoločnej domácnosti on financoval celý chod domácnosti, všetky pravidelné mesačné platby a výdavky, ktorá situácia sa zmenila až potom, keď sa dostal do finančných problémov v roku 2015, ale aj vtedy sa snažil prispievať na domácnosť podľa svojich možností; poprel, že by ktokoľvek z jeho kolegov naňho podal trestné oznámenie; potvrdil, že od mája 2015 nebývajú manželia v spoločnej domácnosti, tvrdil, že z tejto bol navrhovateľkou vyhodený, potvrdil, že trpí viacerými ochoreniami, ale odmietol sa vyjadriť ku konkrétnej diagnóze; aj on mal za to, že manželské spolužitie účastníkov už nie je možné obnoviť a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pokiaľ ide o maloletého W. poukázal na to, že syna veľmi ľúbi, vzájomne majú veľmi pekný vzťah, ktorý sa snaží udržiavať a prehlbovať aj po odchode zo spoločnej domácnosti, so synom navštevuje lekárov - logopéda, kardiológa, kožného lekára, s týmto sa hráva, chodieva na výlety a trávi s ním čas zmysluplne. Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu vyhlásené dňa 11.3.2016 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému W., ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2016 a navrhoval, aby súd rešpektoval rodičovskú dohodu uzavretú v predmetnom konaní, keďže od vyhlásenia rozhodnutia vo veci nenastala podstatná zmena pomerov; k svojim finančným pomerom doplnil, že jeho mesačný príjem je 900 €, vrátane príspevku na bývanie, z ktorého príjmu sú mu vykonávané exekútorom zrážky v sume 260 €, sám mesačne spláca úvery, ktoré nie sú vymáhané exekučne v sume 250 €, svojej matke prispieva na chod domácnosti sumou 100 € mesačne, na výživu maloletého prispieva sumou 120 € mesačne, prípadne dieťaťu poukazuje na vkladnú knižku 30 € mesačne podľa možností, synovi kupuje mesačne oblečenie.
V súvislosti s vysokým krvným tlakom pravidelne užíva lieky v hodnote približne 40 € mesačne, ďalej má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, telefón, pohonné hmoty, atď..
3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.3.2016 na základe výsledkov vykonaných šetrení doporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky dieťaťa a otcovi určiť primerané výživné.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Účastníci uzavreli manželstvo P. X.XX.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Č. S. - Š. B. G. X, Y. XXXX, K. W. XXX, V. V. Č. XX. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončené vysokoškolské vzdelanie, manžel navrhovateľky má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, manželstvo účastníci uzavreli po predchádzajúcej viac ako päť ročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Od mája 2015 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa manžel navrhovateľky v uvedenom období odsťahoval a odvtedy účastníci manželské spolužitie neobnovili. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý W., K.. XX.X.XXXX, ktorý od rozchodu manželov je v osobnej starostlivosti navrhovateľky, navštevuje materskú škôlku v Š., kde je hradený mesačný poplatok 50 €, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá, má potreby primerané veku dieťaťa.
6. Navrhovateľka je zamestnankyňou B. Ú. XXXX G. a z jej opisu mzdových listov vyplýva, že dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 689 €.
7. Manžel navrhovateľky je zamestnancom toho istého vojenského útvaru ako navrhovateľka a z jeho opisov mzdových listov vyplýva, že dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 904,79 €.
8. Na tunajšom súde bolo vedené konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému W. W.R., K.. XX.X.XXXX, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 27P 312/2015, ktoré bolo začaté na návrh matky maloletého doručený súdu dňa 25.8.2015, v ktorom konaní súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 27P 312/2015 zo dňa 11.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2016, ktorým rozsudkom bola súdom schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého W. do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého sumou 120 € mesačne a o schválení rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletým, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že matke maloletého - navrhovateľke v tomto konaní, bol vyplácaný rodičovský príspevok od 1.7.2013 v sume 230,20 € a prídavok na maloletého 23,52 €, z opisu mzdových listov matky dieťaťa za rok 2015 bola zistená jej celková čistá mzda 8.122,40 € (t.j. v priemere mesačne 676,80 €) a z opisov mzdových listov otca dieťaťa bola zistená celková čistá mzda za rok 2015 10.711,28 € (t.j. v priemere mesačne 892,60 €); matka s maloletým bývala v 3-izbovom byte, kde ďalšie osoby nebývali, maloletý navštevoval materskú škôlku v Š., mal potreby primerané veku dieťaťa, otec bol s maloletým v pravidelnom kontakte, z obsahu predmetného spisu ďalej vyplýva, že pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd zároveň vychádzal zo zistení, že od mája 2015 rodičia dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, matka hradila v súvislosti s nákladmi na bývanie mesačne úhrady 320 €, nevlastnila žiaden majetok, splácala pôžičku vo výške 290 € mesačne, v škôlke bol hradený poplatok za maloletého 50 € mesačne, otec uhradil na výživu maloletého k rukám matky v septembri 2015 150 €, v októbri 2015 neuhradil žiadne výživné, v novembri uhradil 100 €, v decembri 2015 neuhradil žiadne výživné a v januári 2016 uhradil 200 €; otec dieťaťa býval v 2-izbovom byte u svojej matky, žiaden z rodičov okrem W. ďalšie vyživovacie povinnosti nemal.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matke maloletého úradom práce je vyplácaný rodinný prídavok na maloletého vo výške po 23,52 € mesačne, od 1.1.2015 nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani náhradné výživné.
10. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 4.11.2016 navrhovateľka navrhla určiť výživné zo strany manžela navrhovateľky - otca maloletého, na maloletého v sume po 150 € mesačne dôvodiac tým, že v takejto výške na výživu maloletého prispieval, čo dokladovala kópiami výpisov z účtu za mesiace máj až október 2016, z ktorých vyplynulo, že za mesiace máj až august 2016 na účet navrhovateľky bolo
poukázaných po 150 € a v mesiacoch september a október po 120 €, pričom z výpisov z účtov nevyplýva meno odosielateľa, ďalej dokladovala poštové ústrižky vo fotokópiách, z ktorých vyplýva, že v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl a august 2016 manžel navrhovateľky k rukám navrhovateľky zaslal po 150 €, v mesiacoch september 2016 zaslal 80 € a následne 120 €, v mesiaci október 2016 zaslal 120 € a v mesiaci august 2016 ďalších 80 €.
11. Pokiaľ ide o súdom schválenú rodičovskú dohodu, vyššie uvedeným rozhodnutím súdu tvrdila, že k uzavretiu tejto dohody na súde malo dôjsť na žiadosť manžela navrhovateľky z dôvodu jeho finančných problémov a rôznych iných problémov, ktoré viedli aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C 547/2015 zo dňa 27.4.2016, prečo matka ako navrhovateľka v tomto konaní, s ním navrhovanou výškou výživného súhlasila a zhodne žiadali predmetnú rodičovskú dohodu o výške výživného po 120 € mesačne súdom schváliť, aj keď, tvrdila, že vzájomne boli dohodnutí na príspevkoch otca na maloletého v reálnej sume 150 € mesačne, ktoré výživné ako dokladovala otec k jej rukám i uhrádzal a teda mala za to, že táto výška 150 € výživného je i naďalej v jeho možnostiach a schopnostiach. Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že na strane maloletého od úpravy výživného zo strany manžela navrhovateľky voči maloletému vyššie uvedeným rozhodnutím súdu zo dňa 11.3.2016 k zmene pomerov nedošlo. Pokiaľ ide o bytové pomery navrhovateľka udáva, že naďalej s maloletým býva v prenajatom 3-izbovom byte, i keď medzičasom sa stala výlučnou vlastníčkou jeden a pol izbového bytu, ktorý kúpila v júni 2016, za prenájom hradí naďalej 310 € mesačne, v súvislosti s kúpou vyššie uvedeného jeden a pol izbového bytu hradí hypotekárne splátky po 145 € mesačne, nájomné v uvedenom byte hradí vo výške 72 € mesačne a poplatok za elektrinu 15 € mesačne, k čomu následne doplnila, že byt v ktorom v súčasnosti býva je ňou obývaný spätne po dobu 10 rokov, má za to, že po uplynutí 20 rokov užívania bytu by tento mohla odkúpiť do osobného vlastníctva, preto tento nemieni opustiť, byt, ktorý kúpila bol v čase kúpy holobytom, bez sanity, podláh a podobne, preto bolo potrebné ho zrekonštruovať a zariadiť, toho času sa po ukončenej rekonštrukcii pokúsila byt prenajať, zatiaľ bezúspešne, pričom náklady na rekonštrukciu tohto bytu boli od 3.000 do 3.500 €, na ktorú rekonštrukciu si vzala úver zo stavebného sporenia, ktorú pôžičku spláca po 50 € mesačne. Manžel navrhovateľky k svojim bytovým pomerom uviedol, že býva v 2-izbovom byte, ktorý byt je v osobnom vlastníctve jeho matky, ktorá je zamestnanou s príjmom okolo 700 €, mesačné náklady súvisiace s bývaním sú 180 €, na tieto on prispieva k rukám svojej matky sumou 100 € mesačne. Manžel navrhovateľky k dôvodom návrhu navrhovateľky na určenie výživného v sume 150 € udával, že s touto sa v čase konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dohodli na výživnom vo výške 120 € s tým, že ak to jemu finančná situácia umožní a bude môcť platiť viac, bude jej dávať 150 €, čo robil zhruba do augusta 2016, následne uňho došlo k navýšeniu jeho výdavkov, začal splácať aj úvery, ktoré nespláca formou exekúcii, ale dobrovoľne a v prípade, ak mu ešte zostávajú finančné prostriedky, tieto dáva na tvorbu úspor maloletého, k čomu ako doklad predložil fotokópiu vkladnej knižky, majiteľom ktorej je maloletý a otec maloletého, z ktorej fotokópie vyplýva vklad v septembri 2016 30 €. Žiaden z manželov nie je ochotní obnoviť manželské spolužitie. Manželia pre prípad rozvodu manželstva účastníkov obaja zhodne navrhovali maloletého zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a dohodli sa aj na úprave rozsahu stretávaní sa otca s maloletým.
Podľa § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 32 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. (2) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, (2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
12. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, v súčasnosti žiaden z manželov už nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie, pričom dôvodom rozpadu manželstva účastníkov sú povahové odlišnosti manželov a ich rozdielne názory na nakladanie s finančnými prostriedkami.
13. Na čas po rozvode manželstva účastníkov, ako rodičov maloletého, súd rozhodol o zverení tohto dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky dieťaťa, ktorá starostlivosť o maloletého od rozchodu rodičov zabezpečuje sama, túto zabezpečuje na požadovanej úrovni, so zverením maloletého do jej starostlivosti súhlasil aj manžel navrhovateľky - otec dieťaťa a takéto rozhodnutie doporučoval v záujme maloletého i kolízny opatrovník maloletého.
14. Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany manžela navrhovateľky - otca dieťaťa, voči maloletému, súd pri stanovení tejto výšky vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako aj vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, po zohľadnení rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané k rukám navrhovateľky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého, s prihliadnutím na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň a po zohľadnení osobných, zárobkových a majetkových pomerov na stranách oboch rodičov, zároveň súd prihliadol aj k právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bola upravená výška výživného tak, ako je uvedené vyššie, ktorý rozsudok sa stal právoplatným 1.4.2016 a dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané, manžel navrhovateľky ním môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti a takto stanovené výživné zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletého, jednoznačne vykonaným dokazovaním nebola zistená podstatná kvalifikovaná zmena pomerov, či už na strane maloletého alebo manžela navrhovateľky, ako povinného rodiča, od poslednej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala stanovenie vyššej sumy výživného než je uvedených 120 € mesačne, ktoré výživné je primerané.
15. Súd zároveň upravil i rozsah stretávaní sa manžela navrhovateľky - otca dieťaťa, s maloletým v súlade s rodičovskou dohodou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.