Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2016 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaná

M. N., nar. XX.XX.XXXX v W. G., trvale bytom L., t.č. bytom D., A. ul. č. XXX, T. republika je vinná, že v L. a všade tam, kde sa zdržiavala v období od 14.10.2014 do 03.11.2016 si ako rodič neplnila riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim trom deťom, ktorá jej vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/15/2014 zo dňa 19.08.2014, a to:

- voči dcére G. N., nar. XX.XX.XXXX v období od 14.10.2014 do 30.06.2015 sumou 50,- € mesačne

- voči synovi H. N., nar. XX.XX.XXXX v období od 14.10.2014 do 30.06.2016 sumou 50,- € mesačne

- voči dcére D. N., nar. XX.XX.XXXX v období od 14.10.2014 doteraz sumou 30,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca detí F. N., keďže v žalovanom období platila výživné len sporadicky, v celkovej výške 616,41 € a takto konala napriek tomu, že bola zamestnaná a dobrovoľne sa vzdala tohto zamestnania, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, ale z evidencie bola vyradená pre tzv. nespoluprácu, nezabezpečila si podľa svojich možností a schopností riadny príjem, čím jej v žalovanom období vznikol dlh na výživnom voči týmto deťom v celkovej výške 1.663,59 €, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

čím spáchala

prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. a za to jej súd ukladá podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanej skúšobnú dobu dva roky. Súd podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., prikazuje obžalovanej v skúšobnej dobe:

- zaplatiť dlhované výživné vo výške 1.663,59 €

- riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči dcére D. N.

- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanej dňa 04.05.2016 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd o podanej obžalobe rozhodol dňa 03.11.2016, keď na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaná na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) v zhode s prípravným konaním (č.l. 27) potvrdila, že vyživovaciu povinnosť voči svojim trom deťom si riadne a včas neplnila, a to od konca októbra 2014. Tvrdila, že dôvodom jej nečinnosti bol nedostatok finančných prostriedkov. V októbri 2014 odišla pracovať do Čiech, kde spočiatku pracovala ako brigádnik a od júla 2015 už ako riadny zamestnanec s čistým mesačným príjmom 12.000,- Kč. Aktuálne je nezamestnaná. Od novembra 2015 začala uhrádzať výživné, nie však včas, ani v plnej výške. Tvrdila, že deťom dávala peniaze aj v hotovosti a kupovala im potrebné veci. Pol roka u nej v Čechách bývala dcéra G. a obžalovaná ju vtedy živila. Táto dcéra je už t.č. plnoletá, býva s priateľom a narodilo sa jej dieťa. Na pojednávaní obžalovaná tvrdila, že na dcéru D. už výživné platí, taktiež platila výživné aj na syna H., avšak len do septembra 2016, kedy tento svojvoľne ukončil štúdium na strednej škole. Obžalovaná tvrdila, že otec detí sa o ne riadne nestará, pričom D. a H. bývajú v súčasnosti u jej brata. Na záver deklarovala, že je ochotná uhradiť dlhované výživné v mesačných splátkach po 100,- €. Svedok F. N. (otec dotknutých detí) na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) v zhode s prípravným konaním (č.l. 32) uviedol, že s obžalovanou má tri deti, ktoré mu boli zverené do jeho osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/15/2014 zo dňa 19.08.2014. Súd zároveň zaviazal obžalovanú prispievať na výživu detí tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaná neplatila výživné na deti od 14.10.2014. Preto mu úrad práce priznal náhradné výživné od 01.01.2015, pričom do apríla 2015 mu bola vyplatená suma 320,- € a následne vyplácaná suma 80,- € na H. a D., keďže dcéra G. je už v súčasnosti plnoletá a od júna 2015 žije samostatne. Obžalovaná začala posielať výživné až v novembri 2015, neplatila ho však včas, ani v plnej výške. Deťom tiež sporadicky kupovala nejaké oblečenie a sladkosti. Základné potreby a bežné výdavky však deťom hradil on ako otec. D. navštevuje základnú školu v Dolnom Kubíne a syn H. navštevoval strednú školu Námestove, z ktorej v septembri 2016 odišiel a v súčasnosti je už nezamestnaný. Svedok žije v súčasnosti v Trnave, náhradné výživné na deti už nepoberá.

Svedkyňa G. N. na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) v zhode s prípravným konaním (č.l. 37) uviedla, že jej rodičia sa v roku 2013 rozviedli a ona zostala s ďalšími dvoma súrodencami žiť s otcom, ktorému boli zverení. Od otca vie, že obžalovaná mu neposielala výživné pre ňu, ani pre jej súrodencov. Svedkyňa uviedla, že spočiatku študovala na strednej škole, kde dostávala štipendium, z ktorého si hradila internát a otec jej hradil cestovné a iné potreby. Otec riadne zabezpečoval všetky potreby všetkým deťom. Od novembra 2014 je už svedkyňa plnoletá a od 01.01.2015 jej bolo vyplácané náhradné výživné vo výške 50,- €. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľom a svojím dieťaťom. S obžalovanou je len v telefonickom kontakte. Svedok H. N. na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) tvrdil, že obžalovaná platila výživné včas, pričom otec mu potom z týchto peňazí hradil stravu a školu. Obžalovaná za ním chodila na Slovensko, kupovala mu veci alebo mu dala peniaze v hotovosti. Svedok potvrdil, že štúdium na strednej škole predčasne ukončil a teraz je nezamestnaný. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/15/2014 bolo preukázané, že manželstvo obžalovanej a svedka F. N. bolo dňa XX.XX.XXXX rozvedené, pričom ich deti G., H. a D. boli zverené do osobnej starostlivosti otca. Obžalovanej súd uložil povinnosť platiť výživné voči G. a H. po 50,- € mesačne a D. po 30,- € mesačne, a to k rukám otca počnúc dňom 14.10.2014. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/81/2014 bolo preukázané, že svedok F. N. ešte pred rozvodom manželstva s obžalovanou podal návrh na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Podanie návrhu odôvodnil tým, že rozvodové konanie dlhší čas vzhľadom na obštrukcie obžalovanej, ktorá v tom čase už bývala v Českej republike. Toto však bolo napokon dňa 02.10.2014 zastavené pre späťvzatie návrhu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/137/2014 bolo zistené, že obžalovaná podala návrh, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal F. N. prispievať jej po rozvode manželstva na výživu sumou po 100,- € mesačne. Súd uvedený návrh obžalovanej v celom rozsahu zamietol. Z predložených dokladov o úhrade (č.l. 82 - 88, č.l. 127 - 132, č.l. 136) mal súd preukázanú realizáciu jednotlivých úhrad výživného zo strany obžalovanej, a to nasledovne: v novembri 2015 v sume 73,83 €, v januári 2016 v sume 35,53 €, vo februári 2016 v sume 88,82 €, v marci 2016 v sume 88,68 €, v apríli 2016 v sume 88,79 €, v máji 2016 v sume 35,52 €, v júli 2016 v sume 86,95 € a v sume 34,79 €, v septembri 2016 v sume 41,75 € a v októbri 2016 v sume 41,75 €.

Zo správy ÚPSVaR Dolný Kubín (č.l. 102 - 115) vyplýva, že obžalovaná bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v období od 29.08.2013 do 13.01.2014, pričom bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu. Svedok F. N. bol poberateľom náhradného výživného na H. a D., ktoré mu bolo od februára 2016 odňaté z dôvodu, že obžalovaná si opäť začala plniť povinnosť platiť výživné. Svedok F. N. je aktuálne poberateľom prídavkov na dieťa už len vo vzťahu k dcére D. Z vyjadrenia Českej správy sociálního zabezpečení (č.l. 101) bolo zistené, že obžalovaná nie je v Českej republike v evidencii ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z pracovnej zmluvy, mzdového výmeru a dohody o jej ukončení súd zistil, že obžalovaná sa dňa 01.07.2015 zamestnala v spoločnosti CHIPS Praha s.r.o. s mesačným príjmom 15.000,- Kč brutto. Dňa 31.03.2016 bol tento pracovný pomer ukončený dohodou (č.l. 30 - 31, č.l. 89).

Zo správy súdneho exekútora (č.l. 119) vyplýva, že obžalovaná v žalovanom období, t.j. od 01.04.2014 doteraz na exekútorskom úrade nerealizovala žiadne úhrady zameškaného ani bežného výživného, ktoré je voči nej vymáhané. Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaná bola naposledy zamestnaná na území Slovenskej republiky v roku 2013 (č.l. 140). Zo správ o povesti obžalovanej mal súd preukázané, že obžalovaná doteraz nebola súdnom trestaná, ani potrestaná za spáchanie žiadneho priestupku (č.l. 137, č.l 141). Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne zodpovedná. Existencia vyživovacej povinnosti obžalovanej voči jej trom deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jej rodičovstvo je preukázané podľa rodných listov detí (spis OS DK sp.zn. 8P/15/2014). Obžalovaná svoje materstvo ani nepopierala. Výška jej vyživovacej povinnosti bola v žalovanom období určená tzv. rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Hoci súd nebol teraz viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1 Tr. por.), dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období plne zodpovedala schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obžalovanej. Súd pritom prihliadal na ustanovenia § 62 a § 63 Zákona o rodine, z ktorých vyplývajú okrem iného tieto závery:

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť

- dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov

- rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

- rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov

- pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vychádzajúc z týchto ustanovení Zákona o rodine súd konštatuje, že obžalovaná bola v žalovanom období schopná (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči svojim deťom v takej výške, ako jej bolo určené v občianskom súdnom konaní. Neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jej znemožňovali plniť si túto rodičovskú povinnosť voči deťom v súdom určenom rozsahu. Len v dôsledku dlhodobo nesprávne nastavených priorít spôsobu života obžalovanej došlo k jej omeškaniu s platením výživného.

Pri hodnotení majetkových pomerov obžalovanej a jej detí súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli zhromaždené v pripojenom spise sp. zn. 8P/15/2014, vrátane dôkazov zadovážených v prebiehajúcom trestnom konaní. Obžalovaná nepopierala, že výživné neplatila riadne a včas, svoje konanie obhajovala poukazovaním na zlú finančnú situáciu, ktorá jej neumožňuje zaplatiť dlhované výživné naraz. Tiež dôvodila tým, že otec detí, ktorému boli tieto zverené do starostlivosti sa o ne riadne nestará. Obhajoba obžalovanej však neobstojí.

V trestnom konaní nebola preukázaná existencia žiadnych zdravotných či iných obmedzení, ktoré by jej objektívne bránili v zamestnaní sa, resp. zabezpečení si stabilného príjmu, a to tak, aby na svoj úkor v prvom rade uhradila výživné voči svojim deťom, o ktoré sa osobne nestará. Obžalovaná pritom nemôže poukazovať na údajné zanedbávanie si povinností otca detí, keďže v tomto konaní súd koná a rozhoduje len o plnení si povinností obžalovanej. Uvedená skutočnosť preto nemôže nijako zľahčovať plnenie si povinností obžalovanej ako matky detí, ktorá má byť jej prioritou. Pokiaľ teda obžalovaná ako matka nezabezpečovala starostlivosť voči svojim deťom iným spôsobom, je povinná platiť im aspoň výživné. Pokiaľ sa jedná o argument obžalovanej, týkajúci sa starostlivosti o G. v období pol roka po ukončení jej štúdia, súd uvádza, že v tomto prípade už išlo o starostlivosť, ktorú jej obžalovaná poskytovala nad rámec svojej rodičovskej povinnosti, keďže išlo o obdobie, ktoré nespadá do obdobia páchania žalovaného skutku. Plodenie detí nie je šport ani zábava. Každý rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosti a zod- povednosť, ktorá ho sprevádza po celý život. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby dokázal vždy a za každých okolností učiniť týmto svojim záväzkom a povinnostiam zadosť (rozh. NS ČR č. 4 Tdo 250/2012). Ak u obžalovanej nastala ťažšia finančná situácia, bola ako rodič povinná prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam a tento primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba svojich objektívnych základných životných potrieb. Ak svoj štandard znižovať nechcela, mala zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie bude postačovať na zabezpečenie potrieb jej detí. Ohľadom rozsahu konania obžalovanej, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal z vyjadrení obžalovanej a svedkov F. N., H. N. a G. N., ktorých vyjadrenia v tomto smere sú spoľahlivo preukázané predloženými dokladmi preukazujúcimi jednotlivé úhrady výživného zo strany obžalovanej. Obžalovaná napokon ani nerozporovala výšku dlhovaného výživného, ani výšku celkovej úhrady výživného z jej strany za žalované obdobie, uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaná mala za žalované obdobie zaplatiť dcére G. výživné spolu vo výške 450,- € (9 mesiacov po 50,- €), synovi H. spolu vo výške 1.050,- € (21 mesiacov po 50,- €) a dcére D. spolu vo výške 780,- € (26 mesiacov po 30,- €). Obžalovaná pritom za jednotlivé obdobia poukázala k rukám otca detí celkovú sumu 616,41 €. Obžalovaná bola teda v čase vyhlásenia rozsudku v omeškaní so zaplatením výživného voči svojim deťom vo výške 1.663,59 €. Súd následne upravil opis žalovaného skutku oproti podanej obžalobe tak, aby tento zodpovedal preukázanému rozsahu protiprávneho konania, prihliadajúc pritom na to, aby totožnosť skutku zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Súd upravil celkovú výšku dlhu obžalovanej tak, aby táto zodpovedala reálne zaplateným sumám výživného. V podanej obžalobe totiž prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania obžaloby, zatiaľ čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže išlo o tzv. neuzavretý skutok. Súd zároveň ohraničil obdobie páchania žalovaného skutku dňom vyhlásenia rozsudku.

Takéto dlhodobé konanie (nečinnosť) obžalovanej súd právne kvalifikoval ako prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Jej dvojročné konanie súd vyhodnotil ako úmyselné, keďže obžalovaná bola minimálne uzrozumená s tým, že neplnením vyživovacej povinnosti bude priamo dotknutý záujem jej detí (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovanej možno konštatovať, že existuje jedna poľahčujúca okolnosť, keďže obžalovaná doteraz viedla riadny život. Oproti tomu nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (1 až 5 rokov) a znížil hornú hranicu o jednu tretinu. Následne uložil obžalovanej trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (1 rok až 40 mesiacov). Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanej skúšobnú dobu. Prihliadal pritom aj na záujem vyživovaných detí. Obžalovanej tak poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázala, že je schopná (ochotná), riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré jej zostali zachované aj po rozvode jej manželstva. Pre zvýšenie účinku podmienečného odsúdenia súd uložil obžalovanej aj povinnosti, ktoré by mali eliminovať jej doterajšiu nečinnosť a primäť ju k pozitívnej zmene v jej správaní. Pri špecifikácii uložených povinností súd nebol obmedzený výpočtom uvedeným v § 51 ods. 4 Tr. zák., ktorý je len demonštratívny.

Súdnou praxou bolo ustálené a opakovane judikované, že je správny postup súdov, ktoré podmienečne odsúdeným páchateľom trestného činu „Zanedbanie povinnej výživy“ ukladajú o.i. povinnosť riadne platiť bežné mesačné výživné (Rt-11/1984 str. 93-94; Rt-II/1967 str. 17-22; KS Žilina č. 1To/10/2014; KS Trenčín č. 23To/55/2012; Rt-56/1973). Plnenie súbežne uložených povinností ohľadom riadneho platenia výživného a splatenia dlhovaného výživného bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného výkonu trestu odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť pre obžalovanú dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jej doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností. Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaná si uložené povinnosti nesplnila riadne a včas alebo inak neviedla riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Práve a len obžalovaná teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.