Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/314/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu : OPTIMUS AGENCY, s. r. o., IČO: 36 816 833, Kollárska 8, 811 06 Bratislava, práv. zast.: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kolárska 8, 811 06 Bratislava, proti žalovanému : J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. R. XX, XXX XX Ž., práv. zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a platnosti zmluvy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa písomnou žalobou domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 07.12.2010 od Mandátnej zmluvy a Zmluvy o výhradnom zastúpení v oblasti reklamných práv zo dňa 13.06.2008 v znení dodatku zo dňa 01.03.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neplatné. Tiež sa domáhal, aby súd určil, že Mandátna zmluva a Zmluva o výhradnom zastúpení v oblasti reklamných práv zo dňa 13.06.2008 v znení dodatku zo dňa 01.03.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je platná.

2. Žalobu odôvodnil najmä tým, že dňa 09.12.2010 bolo žalobcovi doručené odstúpenie od tejto zmluvy z dôvodov špecifikovaných v tomto odstúpení, t.j. z dôvodu, že žalobca podľa žalovaného porušil podstatným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými procesnými stranami a znaleckým dokazovaním.

4. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne poukazoval jednak na to, že podpis žalovaného na dodatku č.1 k Mandátnej zmluvy a Zmluvy o výhradnom zastúpení v oblasti reklamných práv nie je jeho pravým podpisom a teda predmetná Mandátna zmluva a Zmluva o výhradnom zastúpení v oblasti reklamných práv zo dňa 13.06.2008 zanikla uplynutím doby na ktorú bola uzatvorená teda dňom 13.06.2013, ale aj keby bol podpis žalovaného na dodatku č. zo dňa 01.03.2009, ktorým sa predĺžila platnosť zmluvy do 13.06.2020 a teda zmluva by naďalej trvala, žalovaný od zmluvy platne a účinne odstúpil a táto teda zanikla v dôsledku odstúpenia dňom jeho doručenia žalobcovi teda dňom 09.12.2010. Poukázal i na ust. § 350 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie nastávajú účinky

odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Takže by aj účinnosť žalovaného nenastala dňom 09.12.2010 došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy po uplynutí primeranej lehoty.

6. Na úvod právneho posúdenia súd konštatuje, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti a teda sa jedná o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Právny úkon (v danom prípade odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon a zmluva ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 je potrebné predmetnú žalobu vnímať žalobu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobcu, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016, a to preto, že cit. ust. § 470 ods. 1 zásadne vychádza z okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t. j. predo dňom 01.07.2016) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti predmetnej žaloby a u zvedeného dôvodu žalobu zamietol.

7. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že v rámci úkonov podľa ust.§ 181 ods.2 súd predniesol predbežné právne posúdenie veci v tom smere, že súd bude žalobu posudzovať predovšetkým z hľadiska jej procesnej prípustnosti v kontexte s novou procesnou právnou úpravou konkrétne ust. § 137 písm c/ a d/ ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 03.11.2016 (č.l.317) a napriek uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu (takmer až poučeniu), žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods.2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.