Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3To-32-2021.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.07.2022, v trestnej veci proti obžalovanej F. R., pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/103/2020 zo dňa 05.08.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
Obžalovanej F. R., nar. XX.XX.XXXX v Q. Z. V., trvale bytom Q. Z. V.,
u k l a d á :
Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom vo vzťahu k obžalovanej F. R. okresný súd uznal túto za vinnú zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- zomrelý K. E. ako organizátor zosnoval, naviedol a riadil obžalovanú F. R., nar. XX.XX.XXXX, o ktorej vedel, že nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru, pričom F. R. , nar. XX.XX.XXXX, s pomocou a na základe pokynov K. E. dňa 22.01.2015 s viazaným agentom spoločnosti X. C. Q., s.r.o.. na adresu Dr. T. XX, v A. uzatvorila úverovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1500,- €, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 €, počnúc dňom 01.03.2015, kde pri uzavretí
zmluvy uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti T. -perspektíva, Z. O. č. 5, Q. Z. V., kde však F. R., nar. XX.XX.XXXX, nikdy nepracovala, v čase uzavretia zmluvy bola nezamestnaná a takto predstierala splnenie podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, ktorý jej bol poskytnutý a ktorý nespláca, čím spoločnosti X. C. Q., s.r.o., IČO: XXXXXXXX, X. XX, XXX XX B. spôsobila škodu najmenej 1828,08 €;
- zomrelý K. E. ako organizátor zosnoval, naviedol a riadil obžalovanú F. R., nar. XX.XX.XXXX, o ktorej vedel, že nespĺňa podmienky na poskytnutie úveru, pričom obžalovaná F. R., nar. XX.XX.XXXX, s pomocou a na základe pokynov K. E. dňa 22.01.2015 s viazaným agentom spoločnosti X. C. Q., s.r.o., na adrese Dr. T. XX, v A. uzatvorila úverovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1500,- €, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 47,43 € počnúc dňom 01.03.2015, kde pri uzavretí zmluvy uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti T. - perspektíva, Z. O. č. 5, Q. Z. V., kde však F. R., nar. XX.XX.XXXX, nikdy nepracovala, v čase uzavretia zmluvy bola nezamestnaná a takto predstierala splnenie podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, ktorý jej bol poskytnutý a takto predstierala splnenie podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, ktorý jej bol poskytnutý a ktorý nespláca, čím spoločnosti X. C. Q., s.r.o., X. XX,XXX XX B. spôsobila škodu najmenej 1828,08 €,
Za to jej súd podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods.2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý podmienečne odložil a uložil obžalovanej probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil na 3 roky. Zároveň obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd prvého stupňa zavial obžalovanú, aby nahradila poškodenému X. C. Q., s.r.o. škodu vo výške 2700,- eur a so zvyškom uplatneného nároku odkázal poškodenú na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná F. R. a to proti výroku o vine a treste. V jeho dôvodoch namietala, že sa cíti byť nevinná a bola obeťou podvodu zo strany t. č. už nebohého K. E.. Poukázala pri tom na jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplývalo, že K. E. ju oslovil s tým, že potrebuje požičať peniaze a žiadna spoločnosť mu ich nechce poskytnúť. Následne dva dni pred podpisom zmluvy ju kontaktoval s tým, že pôjdu podpísať zmluvu, že je všetko prichystané. Uvedená osoba disponovala aj kópiou občianskeho preukazu obžalovanej, nakoľko jej mal nájsť prácu. V deň podpisu zmluvy obžalovanú zobral K. E. do Kežmarku do kancelárie svedkyne E., resp. spoločnosti X. C. Q., s.r.o., kde už bola prichystaná zmluva na podpis, pričom svedkyňa sa obžalovanej nič nepýtala, ani na jej príjem a ani to, či je zamestnaná. Bolo jej len ukázané, kde má zmluvu podpísať. Deň pred podpisom zmlúv bola obžalovaná s E. zriadiť účet v G., a.s., pričom E. mal k tomuto účtu dispozičné právo. Po zaslaní prostriedkov na tento účet, ich E. všetky vybral a napriek tomu, že mal na účet zasielať sumu 164 eur mesačne, tieto pravidelne neuhrádzal. Obžalovaná odmietla, aby jej bola predložená pracovná zmluva a výplatný lístok. Uviedla, že v spoločnosti T. nikdy nepracovala. Taktiež uviedla, že nemala vedomosť, že by tieto podklady k úveru predložil E. ani to, že by tie toto doklady boli jednou z podmienok na poskytnutie úveru, nakoľko o podmienkach úveru nebola riadne poučená zo strany p. E.. Po tom, čo jej začali chodiť upomienky, kontaktovala obžalovaná E., ktorý jej povedal, aby sa nestarala, kričal na ňu a začal sa jej vyhýbať. Vo vzťahu k výpovedi p. E., obžalovaná uviedla, že táto je nepravdivá a súd ju správne vyhodnotil, keďže jej neuveril. Čo sa týka výpovede svedkyne p. E., tak táto bola podľa tvrdenia obžalovanej neurčitá a zahmlievajúca, pričom z nej vyplýva, že svedkyňa pripravovala zmluvy vopred a ľudia ich chodili len podpísať. Taktiež uviedla, že z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by práve obžalovaná predložila falošnú pracovnú zmluvu a výplatný lístok ako aj to, že by vedela o podmienkach poskytovania úverov. Podľa jej tvrdení to bol práve E., ktorý tieto doklady predložil. Uvedené má vyplývať z výpovede spoluobžalovaného A., ktorý tieto skutočnosti uviedol zhodne s výpoveďou obžalovanej a pritom ide o osobu, s ktorou sa spoluobžalovaná nekontaktuje, ani ho nepozná. Obžalovaná taktiež namietala, že z rozsudku nie je zrejmé, ako je možné v jednej časti uveriť vyjadreniam obžalovaných a v inej časti ich považovať za účelové. Vyslovila, že podľa jej názoru neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, pričom minimálne subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu absentovala. Preto navrhla, aby ju odvolací súd spod obžaloby oslobodil.
Na základe včas podaného odvolania obžalovanej postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom také chyby nezistil.
V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom, čo sa týka skutkov, ktoré sa obžalovanej kladú za vinu. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutky, ktoré sú v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stali a spáchala ich obžalovaná.
Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, má aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaná F. R. uzavrela dňa 22.01.2015 so spoločnosťou X. C. Q., a.s., zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých jej boli vyplatené finančné prostriedky na ňou uvedený účet vo výške po 1.350,- Eur a to tak, že z každej zmluvy jej bola poskytnutá uvedená suma. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, uzavretie týchto zmlúv vyplývalo jednak zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľských úverov/ zmlúv o spotrebiteľskom úvere ako aj z výpovede obžalovanej a svedkyne E., ktorá s obžalovanou predmetné zmluvy uzatvárala ako zástupkyňa poškodenej spoločnosti. Prílohou žiadosti o poskytnutie úverov, na základe ktorých sa posudzovala bonita obžalovanej a jej schopnosť splácať úvery, bola pracovná zmluva medzi T. perspektíva ako zamestnávateľom a obžalovanou ako zamestnancom zo dňa 01.08.2014, z ktorej vyplývalo, že obžalovaná bola zamestnaná v predmetnej spoločnosti od 01.08.2014 na dobu neurčitú a jej mzda za vykonanú prácu predstavovala 3,- Eur/hod. Z vykonaného dokazovania a to zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmé, že obžalovaná v tom čase nebola nikde zamestnaná. Taktiež nespornou skutočnosťou bolo aj to, že obžalovaná sa dňa 22.01.2015 osobne dostavila v doprovode pána E. do kancelárie pani E., kde tieto zmluvy podpísala.
Čo sa týka odvolacej námietky obžalovanej, že jej nemožno pričítať zavinenie na uvedenom trestnom čine, nakoľko ona nepredložila neplatnú pracovnú zmluvu ani o tom nemala vedomosť, odvolací súd sa plne stotožňuje s vyslovenými závermi súdu prvého stupňa, ktorý jasne vysvetlil, z akých skutočností vychádzal, keď neprihliadol na predmetnú obranu obžalovanej. Z listinných dokladov, konkrétne z hodnotenia dlžníka (žiadateľa o poskytnutie úveru) zo dňa 22.01.2015, sadzobníka poplatkov ako aj z pracovnej zmluvy medzi T. perspektíva ako zamestnávateľom a obžalovanou ako zamestnancom zo dňa 01.08.2014, vyhlásenia obžalovanej o poskytnutí pravdivých údajov, súhlasu obžalovanej so spracovaním osobných údajov ale aj zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb G. X. zo dňa 21.01.2015, na základe ktorej si obžalovaná zriadila bežný účet v G., a.s., nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, ktoré boli ako dôkazy prečítané na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že tieto doklady boli podpísané obžalovanou. Je očividné, že sa jedná o totožný podpis jednej a tej istej osoby, pričom obžalovaná nenamietala, že by sa nejednalo o jej podpis, resp. že by takéto doklady nepodpisovala. Na uvedené poukázal aj súd prvého stupňa, ktorý konštatoval, že v tejto časti, týkajúcej sa nevedomosti obžalovanej, aké listiny boli k žiadosti o úver poskytnuté, vyhodnotil výpoveď obžalovanej ako účelovú a podanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný zločin, nakoľko z listinných dokladov je zrejmé, že pracovnú zmluvu so spoločnosťou T. perspektíva ako zamestnávateľom obžalovaná vlastnoručne podpísala a taktiež podpísala aj hodnotenie dlžníka, v ktorom vyhlásila, že je zamestnaná s uvedením príjmu, výdavkov a rodinných a osobných pomerov. Skutočnosť, že si obžalovaná eventuálne neprečítala doklady, ktoré vlastnoručne podpísala, pričom zároveň podpísala, že údaje sú pravdivé, nemôže obžalovanú zbaviť trestnej zodpovednosti, pretože táto má plnú spôsobilosť na právne úkony a ako sama priznala, vedela, že úver je pre svedka E., aj keď uviedla, že o úver žiadala ona. Na základe uvedeného súd prvého stupňa a odvolací súd sa plne s týmto stotožňujúc, vyhodnotil, že obžalovaná mala vedomosť, že podpísala pracovnú zmluvu, ktorá sa nezakladá na pravde a úmyselne s cieľom uviesť svedkyňu E., ako pracovníčku poškodeného do omylu, jej uviedla nepravdivé údaje o svojom zamestnaní a príjme v úmysle získať od spoločnosti X. C. Q., a.s. finančné prostriedky prostredníctvom úveru. Odvolací súd sa taktiež stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že na spáchanie skutkov, ktoré sa kladú obžalovanej za vinu, ju naviedol zomrelý K. E., ktorý všetko zariadil a zorganizoval. Obžalovaná R. tak konala minimálne vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedela, že svojím konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená (§ 15 písm. b) Tr. zákona).
Na základe vyššie uvedeného je preukázané, že obžalovaná F. R. spáchala skutky, ktoré sa jej kladú za vinu a to tým, že vylákala od poškodenej spoločnosti X. C. Q., s.r.o. úvery na základe jej uvedenia do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru, keďže predložila falošné potvrdenie o zamestnaní, príjme a majetkových pomeroch, čím poškodenej spoločnosti spôsobila väčšiu škodu podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona (nad 2660,- Eur). Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, týkajúceho sa spáchania pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná v ten istý deň uzatvorila dve zmluvy, rovnakým spôsobom konania, keď k obom zmluvám boli pripojené falošné dokumenty, uvádzajúce nepravdivé údaje, čím uviedla poškodenú stranu do omylu v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie úveru, pričom z okolností prípadu je zrejmý aj jednotiaci zámer obžalovanej spáchať uvedený trestný čin, preto bolo nevyhnutné konanie obžalovanej posúdiť ako jeden trestný čin pokračovacieho charakteru, a teda čo sa týka následku, spočítať výšku spôsobenej škody v oboch prípadoch poskytnutých úverov. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd má v predmetnej trestnej veci za naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu úverového podvodu § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací, na podklade odvolania obžalovanej preskúmal aj výrok o treste v napadnutom rozsudku a dospel k záveru, že v tejto časti je namieste napadnutý rozsudok zmeniť a obžalovanej uložiť miernejší trest.
V prípade zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona je zákonom stanovená trestná sadzba v rozmedzí 3 až 10 rokov. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne vyhodnotil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v predmetnej trestnej veci a to tú skutočnosť, že obžalovaná R. viedla pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, čo vyplýva jednak z odpisu z registra trestov ako aj z lustrácie v registri priestupkov. Taktiež súd prvého stupňa správne uzavrel, že obžalovanej nepriťažuje žiadna okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, preto pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0, súd správne na vec aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, a teda znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, v dôsledku čoho došlo k úprave trestnej sadzby za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona na sadzbu od 3 rokov až do 7 rokov a 8 mesiacov. Súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola obžalovanej určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov je zákonným trestom, ktorý jej bol uložený na spodnej hranici trestnej sadzby.
Krajský súd sa však napriek tomu zaoberal otázkou, či v danom prípade nebolo, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj na pomery obžalovanej, uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov neprimerane prísne, a teda či nie sú splnené podmienky pre použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, a či na zabezpečenie ochrany spoločnosti by nebol postačujúci aj trest kratšieho trvania.
Vo vzťahu k aplikácií ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, odvolací súd konštatuje, že toto ustanovenie je možné použiť v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa, má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, v tom prípade je možné uložiť páchateľovi trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V prejednávanom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu poukázal na jednotlivé okolností prípadu, ktorými v predmetnej veci sú práve úloha nebohého E. na celej trestnej činnosti, ktorý konanie obžalovanej riadil, organizoval a požíval z neho finančný profit ako aj jeho postup voči obžalovanej, keďže súd mal za preukázané z výsluchu obžalovanej ako aj z výsluchu svedkyne E. z prípravného konania, že tento pred svedkyňou E. prisľúbil obžalovanej, že za ňu bude úver splácať, keďže samotná obžalovaná R. vyjadrila obavy, či bude schopná úver splácať. Správne súd prihliadal aj na povahu obžalovanej, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto doposiaľ nebola súdne trestaná a ani priestupkovo postihnutá. Poukazujúc však na tieto okolnosti v spojení so skutočnosťou, že sa jedná o skutky, ktoré boli spáchané dňa 22.1.2015, teda od ich spáchania už uplynulo viac ako 7 rokov a zároveň od uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia voči obžalovanej
uplynulo viac ako 6 rokov (3.3.2016), za tej skutočnosti, že obžaloba voči F. R. bola podaná dňa 28.3.2017, pričom konanie bolo na súde prvého stupňa vedené pod sp.zn. 6T/48/2017 a následne na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok č.k. 6T/48/2017-1372 zo dňa 4.9.2020 o vylúčení konania proti obžalovanému X. A. a obžalovanej F. R. na samostatné konanie, sa toto konanie viedlo pod sp.zn. 9T/103/2020, pričom samotná dĺžka tohto konania na súde nebola zapríčinená správaním sa obžalovanej R., preto odvolací súd má za naplnené aj podmienky upravené ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zákona, keďže ukladaný trest v upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, by bol vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ako aj na dĺžku konania v porovnateľných veciach, neprimerane prísny (R 10/2011).
V tejto súvislosti je nevyhnutné ešte dodať, že dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je podľa ustálenej judikatúry ESĽP potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice, nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať. Plynutím času sa zároveň znižuje záujem spoločnosti na potrebe potrestania páchateľa a tiež slabne nevyhnutnosť individuálnej a generálnej prevencie. Tiež sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom. V predmetnom prípade však poukazujúc na vyššie uvedené okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, kedy je zrejmé, že u obžalovanej išlo len o výnimočné vybočenie z vedenia riadneho života, ktoré bolo iniciované treťou osobou, avšak predtým ani potom táto osoba nebola trestnoprávne ani priestupkovo postihnutá, krajský súd dospel k záveru, že použitie upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ustanovenej za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Tr. zákona, ktorého sa obžalovaná dopustila, by bolo pre ňu neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania. Za primeraný trest považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona. Krajský súd však neuložil najnižší možný trest po mimoriadnom znížení, poukazujúc na to, že obžalovaná spôsobila poškodenému väčšiu škodu a tým spáchala zločin, ktorého závažnosť je vyššia ako v prípade prečinu, preto je odvolací súd toho názoru, že spravodlivým trestom bude trest odňatia slobody vo výmere 1 roka. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nepovažoval za nevyhnutné, aby uvedený trest obžalovaná vykonávala v nepodmienečnej forme. Stotožnil sa totiž s vysloveným záverom, že hrozba nariadenia trestu v prípade porušenia povinnosti viesť riadny život v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, bude dostatočnou na to, aby si obžalovaná uvedomila dôsledky svojho správania a vyvarovala sa protispoločenskej činnosti, čím bude zabezpečená jednak náprava obžalovanej ale aj ochrana spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti obžalovanou. Vo vzťahu k skúšobnej dobe, tú krajský súd určil v trvaní 1 roka, keďže v takomto rozsahu ju považoval za primeranú a to vzhľadom na charakter trestnej činnosti ale aj povahu samotnej obžalovanej, ktorá sa s výnimkou prejednávanej trestnej veci nedopustila žiadneho iného protiprávneho konania.
Čo sa týka napadnutého výroku o škode, keďže obžalovaná podala odvolanie voči celému prvostupňovému rozsudku, odvolací súd konštatuje, že aj predmetný výrok napadnutého rozhodnutia je riadne odôvodnený a súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovanej boli na jej osobný účet zaslané prostriedky vo výške 1350,- eur z každej úverovej zmluvy, teda celkovo v sume 2700,- eur. V uvedenom rozsahu bola poškodenému trestným činom spôsobená škoda a čo sa týka uplatneného rozsahu škody nad uvedenú sumu, rozhodnutie o tomto nároku by si vyžadovalo preskúmavanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v uzatvorených spotrebiteľských zmluvách, čo prekračuje rámec trestného konania, preto bol poškodený so zvyškom nároku správne súdom prvého stupňa odkázaný na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku.
Poukazujúc na uvedené krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovanej a postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste, keďže uložený trest považoval pre obžalovanú za neprimerane prísny a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.