Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/253/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HALINA, s.r.o., so sídlom Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 645 003, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/65/2016-39 zo dňa 15.08.2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/65/2016-39 zo dňa 15.08.2016 vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/65/2016-39 zo dňa 15.08.2016 vo výroku, ktorým okresný súd poučil strany o možnosti podať žalobu vo veci samej, z r u š u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť bezodkladne odstrániť vedenie VN elektrického kábla cez pozemok reg. KN C parc. č. 14487/15, o výmere 367 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P., vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, a pozemok reg. KN C parc. č. 14520, o výmere 1701 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P., vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom a prinavrátiť tak predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu do pôvodného stavu na jeho vlastné náklady. Ďalším výrokom uznesenia okresný súd poučil strany, že žalovaný je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: HALINA, s.r.o., so sídlom Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 645 003, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, žalobu vo veci samej, vrátane žaloby o navrátenie do pôvodného stavu alebo žaloby o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, na miestne a vecne príslušnom súde a že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku reg. KN C parc. č. 14487/15, o výmere 367 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P., a pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. P.. Na predmetný

pozemok je zriadená a vyznačená v liste vlastníctva jediná ťarcha, a to záložné právo v prospech Ministerstva hospodárstva SR. Toto záložné právo bolo zriadené v súlade s podmienkami Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-31SP-1201/0213/62 zo dňa 12.05.2014, uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom hospodárstva SR, na rekonštrukciu existujúceho objektu individuálnej rekreácie pre verejný cestovný ruch. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je držiteľom povolenia v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „Zákon o energetike“). Dňa 02.06.2016 boli zo strany pracovníka žalovaného p. Z. vykonané cez predmetný pozemok výkopové práce pre účely položenia vysokonapäťového elektrického vedenia do tejto ryhy výkopu pre súkromnú firmu. Týmto konaním došlo k rozkopaniu predmetného pozemku, pričom žalovaný na výzvu nepredložil žiadne povolenie na realizáciu výkopových prác. Dňa 28.06.2016 žalobca zistil, že došlo k ďalším zásahom do vlastníckeho práva v podobe výkopových prác, k realizácii ktorých došlo opätovne bez akéhokoľvek upovedomenia žalobcu. V danom prípade sa jedná o oplotený pozemok a toto oplotenie musel žalovaný bez dovolenia vlastníka prekonať, o čom svedčí aj vyhotovená fotodokumentácia. Vzhľadom na nutnosť riešiť situáciu pre zabezpečenie bezproblémovej letnej sezóny v cestovnom ruchu, vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 06.07.2016 na odstránenie dôsledku protiprávneho konania, ku ktorému došlo konaním jeho zamestnancov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že výkopové práce boli realizované v tej časti pozemku, ktorá bola určená na výsadbu vysokej zelene pre prirodzené zabezpečenie ochrany trávnatej plochy pre voľný čas - ihriska. Podľa žalobcu sa žalovaný v danom prípade nemôže domáhať oprávnenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy podľa ust. § 11 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike, nakoľko pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Žalobcovi zo strany žalovaného ani stavebného úradu nebolo predmetné stavebné povolenie doručené.

3. Žalobca ďalej v návrhu uviedol, že si vyžiadal stanovisko príslušného stavebného úradu - Mestského úradu Ružomberok, ktorý mu poskytol informáciu o tom, že Mesto Ružomberok vydalo ako príslušný stavebný orgán stavebné povolenie č. OSS-4216/1179/2014-TXI-ŠO na stavbu „FATRAPARK 3 - areálové silnoprúdové rozvody“ pre stavebníka Arcadia Consulting, s.r.o., Bratislava. V tomto rozhodnutí je uvedená aj parc. č. 14487/3 pôvodne o výmere 1713 m2, z ktorej časť o výmere 92 m2 žalobca odkúpil. Celková situácia vyplýva z priloženej informatívnej kópie z katastrálnej mapy, podľa ktorej plánovaný VN kábel nemá trasu cez predmetný pozemok, ale vedie poza objekt požičovne lyží vo vlastníctve p. G., pričom pozemok pod touto požičovňou je vo vlastníctve Mesta Ružomberok. Žalobca zdôraznil, že neupravením pomerov medzi žalobcom a žalovaným, teda tým, že žalovaný neodstráni pretrvávajúci protiprávny stav zásahu do vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR, t.j. neodstráni VN elektrický kábel, by došlo k výraznému zásahu do práv žalobcu. Žalobca mal pri kúpe pozemku zámer využiť tento pozemok na výsadbu stromov a zelene. Priľahlý objekt bol zrekonštruovaný v roku 2015 ako rekreačné stredisko pre verejný cestovný ruch a má slúžiť na ubytovávanie osôb, takže vedenie VN elektrického kábla cez pozemok môže viesť v súčasnej podobe k potencionálnej hrozbe ublíženia na zdraví užívateľov ihriska. Nevyužívanie zelenej plochy pre voľný čas môže viesť kontrolné orgány, uvedené v zmluve zo dňa 12.05.2014, k negatívnemu vyhodnoteniu využívania objektu s hrozbou vrátenia minimálne časti poskytnutých finančných prostriedkov podľa Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

4. Okresný súd vo vzťahu k neodkladnému opatreniu konštatoval, že takéto opatrenie môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom aby bolo možné poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Okresný súd konštatoval, že v konaní boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, teda že žalobca dostatočne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

5. Okresný súd mal za dostatočne osvedčený nárok žalobcu na odstránenie protiprávneho zásahu žalovaného do ústavou chráneného vlastníckeho práva žalobcu, a to z predložených listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku KN C parc. č. 14487/15, o výmere 367 m2 a pozemku parc. č. 14520, o výmere 1701 m2. Žalobca svoj nárok na odstránenie protiprávneho zásahu žalovaného odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný bez povolenia vlastníka alebo iného zákonom označeného povolenia uskutočnil cez predmetný pozemok výkopové práce

za účelom položenia vysokonapäťového elektrického vedenia. Okresný súd aj s prihliadnutím na žalobcom predloženú Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku mal za osvedčené, že pokiaľ žalovaný neodstráni pretrvávajúci neoprávnený stav zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, t.j. bezodkladne neodstráni VN kábel vedený cez predmetný pozemok, mohlo by dôjsť k značnému zásahu do vlastníckych práv žalobcu.

6. Okresný súd mal za splnenú aj ďalšiu podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. že žalobca opísal a tiež osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca poukázal na neoprávnené konanie žalovaného spočívajúce v uskutočnení výkopových prác pre účely položenia vysokonapäťového elektrického vedenia, a to bez povolenia vlastníka pozemku alebo iného zákonom označeného povolenia. Žalovaný nepredložil povolenie na realizáciu výkopových prác napriek výzve žalobcu a žalobcovi neboli predložené ani iné dokumenty, či žiadosť na použitie predmetného pozemku, a to ani pred dňom 02.06.2016, ani po tomto dni, kedy žalovaný vykonal neoprávnený zásah do predmetného pozemku. Žalobca poukázal na ďalšie neoprávnené zásahy žalovaného do vlastníckych práv žalobcu v podobe ďalších výkopových prác, ku ktorým opätovne došlo bez upovedomenia žalobcu, pričom sa jedná o oplotený pozemok a toto oplotenie musel žalovaný prekonať. Žalobca žalovaného vyzval na odstránenie protiprávneho stavu za účelom zabezpečenia bezproblémovej letnej sezóny a na túto výzvu žalovaný nereagoval. Žalovaný v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri zásahu do predmetného pozemku nepredložil stavebné povolenie a toto stavebné povolenie nebolo žalobcovi doručené ani príslušným stavebným úradom. Žalobca preto cestou Mestského úradu Ružomberok z trasovania VN prípojky ako súčasti stavebného povolenia zistil, že plánované vysokonapäťové vedenie nemá trasu cez predmetný pozemok, ale vedie poza objekt požičovne lyží, pričom pozemok pod touto požičovňou je vo vlastníctve Mesta Ružomberok a kábel mal viesť po ľavej strane objektu vo vlastníctve p. G., z čoho vyplýva, že stavebné povolenie zo dňa 19.06.2014, ktoré žalobcovi predložil Mestský úrad Ružomberok, sa nevzťahovalo na predmetný pozemok žalobcu, ale týkalo sa iných pozemkov.

7. Okresný súd mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, t.j. osvedčil, že žalovaný bez povolenia vlastníka alebo iného zákonom označeného povolenia uskutočnil cez predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu výkopové práce pre účely položenia vysokonapäťového a elektrického vedenia pre súkromnú firmu, čím neoprávnene zasiahol do vlastníckych práv žalobcu. Žalobca tiež podľa okresného súdu osvedčil hrozbu vzniku bezprostrednej ujmy a prípadných ďalších škôd spočívajúcich v tom, že žalobca nemôže predmetný pozemok využiť na potrebné účely, t.j. na výsadbu stromov a zelene, keďže priľahlý objekt má slúžiť na ubytovávanie osôb a vedenie elektrického kábla môže viesť k potenciálnej hrozbe ublíženia na zdraví užívateľov ihriska. Je tiež potrebné podotknúť, že nevyužívanie zelenej plochy pre voľný čas môže viesť kontrolné orgány, uvedené v zmluve zo dňa 12.05.2014, k negatívnemu vyhodnoteniu využívania objektu a k negatívnemu vyhodnoteniu použitia účelovo viazaných finančných finančných prostriedkov, čím hrozí, že žalobca by musel vrátiť minimálne časť poskytnutých finančných prostriedkov pre rozvoj cestovného ruchu podľa tejto zmluvy. Okresný súd preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 s tým, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol, že stavebná akcia pod názvom: „FATRAPARK 3 - areálové silnoprúdové rozvody" bola realizovaná na základe stavebného povolenia č. OSS-4216/1179/2014-TX-ŠO, vydaného Mestom Ružomberok, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2014. Parcela KN-C č. 14487/3 (v súčasnosti parcela č. 14487/15, ktorá vznikla odčlenením na základe geometrického plánu) je uvedená v stavebnom povolení, v dobe vydania stavebného povolenia bola vo vlastníctve Mesta Ružomberok a Mesto Ružomberok bolo účastníkom stavebného konania. Podľa stavebného povolenia Mesto Ružomberok schválilo zámer zriadenia vecných bremien na pozemkoch pre zabezpečenie zriadenia prípojok a umiestnenie prípojok NN v areáli Fatrapark 3. Mesto Ružomberok tak malo vedomosť o stavebnom zámere žalovaného, a malo túto informáciu poskytnúť zmluvnému partnerovi pri uzatváraní kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti. Žalovaný v čase vydania stavebného povolenia nemohol predpokladať, že budúci vlastníci nebudú súhlasiť so schváleným stavebným zámerom. Žalovaný poukázal na ust. 11 ods. 1 písm. g) a f), § 11 ods. 8, 9, 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, v zmysle ktorých je oprávnený zriadiť elektroenergetické zariadenia v zmysle platnej legislatívy.

9. Žalovaný podotkol, že ak by bola stavba realizovaná v rozpore so stavebným povolením, je príslušný stavebný úrad orgánom kompetentným na nariadenie odstránenia stavby v zmysle § 88 stavebného zákona. Zákonodarca pritom pamätal aj na prípady, keď plánovanú trasu stavby nie je možné realizovať pre terénne podmienky, čo možno aplikovať aj na tento prípad. Žalovaný ako stavebník mal preto možnosť dodatočného povolenia stavby v zmysle § 88a stavebného zákona. Žalovaný preto považuje rozhodnutie okresného súdu za unáhlené, nakoľko príslušný súd rozhodol len na návrh žalobcu ako nového vlastníka pozemku bez stanoviska príslušného stavebného úradu a bez komplexného zistenia stavu veci. Žalovaný uvádzal, že stavba bola realizovaná v súlade s udeleným súhlasom pôvodného vlastníka Mesta Ružomberok a realizáciou stavby nie sú porušené práva vlastníkov v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo vydanie tak prísneho rozhodnutia súdu. Žalovaný dal do pozornosti tiež skutočnosť, že sa jedná o rozsiahlu stavbu realizovanú v celkovej dĺžke 1610 metrov, a to o výstavbu elektroenergetického zariadenia vo verejnom záujme, konkrétne o výstavbu trafostanice, VN a NN elektrického vedenia a príslušný súd rozhodol o odstránení len časti predmetného zariadenia (približne 4 metre) bez posúdenia iných technických alternatív a bez posúdenia dopadov na ostatných vlastníkov. Žalovaný preto žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na tom, že pracovníci žalovaného napriek nesúhlasu žalobcu prekonali oplotenie a do chráničky v ryhe na pozemku vložili kábel vedenia, ktorý bol zasypaný zeminou. Trval tiež na tvrdení, že plánované vedenie VN kábla nemalo trasu cez predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu. Spoločnosť Arcadia Consulting., s.r.o. požiadala Mesto Ružomberok o súhlas so zriadením vecného bremena cez pozemky mesta pre uloženie sietí, avšak ku podaniu žiadosti z ich strany na zriadenie vecného bremena nedošlo, a preto ani takáto zmluva nebola s mestom uzavretá. Preto mesto, vediac o trase vedenia VN popri objekte p. G. a nie cez novo vytvorený pozemok par. č. 14487/15, vyhovelo žiadosti žalobcu o kúpu tejto časti pozemku. Žalovaný tak neoprávnene zasiahol do vlastníckych práv žalobcu a pri svojom postupe sa nemôže odvolávať ani na ust. § 11 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike, podľa ktorého stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. V danom prípade stavebný úrad rozhodol a toto rozhodnutie o trase vedenia je vyznačené aj v grafike ku stavebnému povoleniu. Žalovaný nepodnikol žiadne kroky, aby žalobcu informoval o realizovaní výkopu ryhy a uloženia vedenia a nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že oprávnene realizoval elektroenergetické zariadenie v zmysle platnej legislatívy. K tvrdeniu žalovaného, že kompetentným orgánom na rozhodovanie o náprave je príslušný stavebný úrad, žalobca uviedol, že spôsob ochrany svojho vlastníctva v rámci legislatívnych možností si vyberie sám, pričom je názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je najefektívnejší spôsob ochrany pred neoprávneným zásahom. Žalovaný v odvolaní naznačil, že mu je povolený odklad od plánovanej trasy, ak túto nie je možné realizovať pre terénne podmienky, čo však žalovaný nepodporil žiadnymi dôkazmi a žalobca s tým nesúhlasí. Pôvodná trasa vedenia by sa dala realizovať aj bez zásahu do žalobcovho pozemku, len si ju žalovaný cez pozemok žalobcu výrazne skrátil. Nariadené neodkladné opatrenie pritom nebude mať dopad na ďalších vlastníkov rekreačných chát, nakoľko títo môžu využívať doterajšie napojenie na elektrickú sieť, keďže plánovaná nová trafostanica vrátane vedení sa navrhuje pre rozsiahly investičný zámer cca 40 nových rekreačných domov spoločnosti Arcadia Consulting, s.r.o Bratislava označovaný ako FATRAPARK 3. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

11. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu označil za nepravdivé tvrdenie o prekonaní oplotenia za účelom realizácie výkopových prác. Ing. Z. telefonicky oboznámil správcu objektu p. A. o stavebnom zámere a o realizácii VN prípojky a pán A. dňa 02.06.2016 umožnil pracovníkom SSE - D vstup na pozemok za účelom výkopových prác. Ryha bola kopaná pásovým mini bagrom prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti a nie je možné, aby pracovníci vrátane pracovnej techniky „popreskakovali oplotenie“. Navyše p. A. bol prítomný počas celej doby realizácie práce. Do zakopanej chráničky sa kábel vťahoval dňa 06.07.2016, a to bez dodatočného vstupu na pozemok. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že sa jedná o súkromnú investíciu, keďže táto stavebná akcia je bezpochyby realizovaná vo verejnom záujme za účelom zabezpečenia dodávky elektrickej energie pre plánovanú investičnú výstavbu. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že plánované vedenie nemalo trasu cez pozemok vo vlastníctve žalobcu, čo žalovaný preukazuje situáciou overenou príslušným stavebným úradom, z ktorej vyplýva, že trasa vedenia bola plánovaná aj cez parcelu č. 14487/15 vo vlastníctve žalobcu. K minimálnemu odklonu od pôvodne plánovanej trasy o cca 1 meter bolo pristúpené po posúdení miestnych pomerov, existencie iných inžinierskych sietí, geologických pomerov, obídenia

objektu - požičovne lyží, teda na základe objektívnych dôvodov. Jedným z týchto dôvodov bolo aj oplotenie žalobcu, nakoľko ak by žalovaný realizoval vedenie v plánovanej trase, musel by žalovaný pravdepodobne pristúpiť k demontovaniu oplotenia žalobcu, nakoľko sa nachádza v ochrannom pásme VN vedenia. Žalovaný tak hľadal riešenie, ktoré v čo najmenšej miere obmedzí vlastnícke právo a nevyvolá ďalšie náklady spojené s demoláciou plotu žalobcu a s demoláciou objektu požičovne lyží. Aj bez objektívneho vychýlenia z plánovanej trasy by sa pri realizácii VN vedenia zasiahol pozemok vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný zároveň predložil Porealizačné zameranie VN vedenia a Rozhodnutie o umiestnení stavby spolu so situáciou overenou príslušným stavebným úradom, z ktorého vyplýva, že trasa VN vedenia bola plánovaná cez pozemok vo vlastníctve žalobcu.

12. Žalobca v oponentnom vyjadrení k stanovisku žalovaného zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich písomných podaní. Prvý vstup žalovaného dňa 02.06.2016 na pozemok žalobcu bol realizovaný za prítomnosti správcu žalobcu a následne po písomnom vyjadrení žalobcu bola prvá chránička bez kábla vo vnútri znehodnotená p. A. a ryha bola zasypaná zeminou. Napriek písomnému nesúhlasu žalobcu pracovníci žalovaného od 15.06.2016 do 28.06.2016 vykopali novú ryhu a položili novú chráničku a zrealizovali vloženie kábla VN do tejto chráničky. V prípade potreby vstupu na cudzí pozemok mal stavebník a žalovaný postupovať podľa § 134 stavebného zákona, čo nerešpektovali. Žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, v akom právnom vzťahu je ku stavebníkovi. Keďže stavebníkom podľa stavebného povolenia je spoločnosť Arcadia Consulting, s.r.o., Bratislava, je spochybnené tvrdenie žalovaného, že sa jedná o investíciu vo verejnom záujme. Plánované vedenie VN kábla pritom nemalo trasu cez predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu a porealizačné zameranie siete nie je dôkazom o tom, aká mala byť pôvodná trasa vedenia kábla. Akékoľvek zmeny v trasovaní nemohli byť vykonávané bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu a pred samotnou stavbou bolo potrebné stavbu vytýčiť. Žalobca vynaložil značné finančné prostriedky na rekonštrukciu objektu chaty a na dokúpenie časti pozemkov a žalovaný svojim neoprávneným konaním poškodil cudziu vec a na cudzom majetku spôsobil škodu.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného a napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a vo výroku, ktorým okresný súd poučil strany o možnosti podať žalobu vo veci samej, uznesenie okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

15. Podľa ust. § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

17. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Odvolací súd k inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom v zmysle ust. § 326 ods. 1 povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len, ak sú tieto obidve podmienky naplnené súčasne. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval naplnenie obidvoch týchto podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vychádzal výlučne z návrhu žalobcu a listinných dôkazov k tomuto návrhu žalobcom pripojených a dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu bez povolenia žalobcu ako vlastníka alebo bez iného zákonom označeného povolenia, keď žalovaný uskutočnil cez pozemky žalobcu výkopové práce pre účely položenia vysokonapäťového elektrického vedenia.

22. K otázke osvedčenia existencie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, krajský súd uvádza, že existencia tohto nároku musí byť daná jednak po stránke skutkovej ako aj po stránke právnej. Krajský súd mal z listinných dôkazov zistené, že Mesto Ružomberok dňa 19.06.2014 pod Čj: OSS-4216/1179/2014-TX1-Šo vydalo stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2014 a ktorého predmetom je realizácia stavby Fatrapark 3 - areálové silnoprúdové rozvody (č.l. 64 spisu). Z tohto stavebného povolenia je zrejmé, že sa týka inžinierskej stavby vedenej aj na pozemku parc. č. 14487/3, odčlenením z ktorého bol vytvorený pozemok parc. č. 14487/15. Tým je daná existencia stavebného povolenia, na základe ktorého bolo možné realizovať stavbu areálových silnoprúdových rozvodov. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že trasovanie tohto silnoprúdového rozvodu nezasahovalo do jemu patriaceho pozemku parc. č. 14487/15 s tým, že trasovanie malo byť vedené poza objekt požičovne lyží. Žalovaný naopak uvádzal a z ním predložených listinných dôkazov (náčrt z č.l. 70 spisu) vyplýva, že tak pôvodná, ako aj skutočne zrealizovaná trasa vedenia VN elektrického kábla zasahovala do predmetného pozemku č. 14487/15. Trasa VN elektrického kábla cez pozemok žalobcu, ktorú žalobca uvádzal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v pripojenom nákrese z č.l. 30, je tak odlišná od trasy vedenia tohto VN kábla, ako túto trasu tvrdil žalovaný v ním predloženom nákrese z č.l. 70 a je odlišná aj od trasy podľa Porealizačného zamerania predloženého žalovaným (č.l. 88 - 91 spisu).

23. Z uvedených dokladov vyplýva rozpor medzi sporovými stranami ohľadom skutočného trasovania vedenia VN elektrického kábla a trasovania tohto kábla podľa stavebného povolenia. Podľa názoru krajského súdu sa jedná o po skutkovej a právnej stránke zložitejšiu problematiku, a preto sa javí ako predčasný záver okresného súdu, že žalobca svoj nárok pre potreby rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčil. V danom momente nebolo na mieste len z jednostranne žalobcom poskytnutých tvrdení a z ním predložených dôkazov konštatovať, že postup žalovaného bol v rozpore s vyššie uvedeným stavebným povolením, ani že trasa VN elektrického kábla bola žalovaným cez pozemok žalobcu č. 14487/15 vedená tak, ako trasu tohto vedenia uvádzal žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj vo vzťahu k druhému žalobcom uvádzanému pozemku parc. č. 14520, do vlastníckeho práva ktorého malo byť rovnako žalovaným zasiahnuté, je krajský súd názoru, že nárok žalobcu nie je možné považovať za osvedčený. Obdobne platí, že v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku rozporov medzi nákresmi týkajúcimi sa trasovania vedenia elektrického VN kábla, predloženými žalobcom a žalovaným, nie je možné dospieť k záveru o osvedčení skutočnosti, že žalovaný viedol trasu výkopu a následného uloženia VN kábla cez pozemok parc. č. 14520 v rozpore so stavebným povolením.

24. V sumáre krajský súd konštatuje, že obrana žalovaného a dôkazy ním doložené k odvolaniu zasiahli do primeranosti stupňa osvedčenia nároku žalobcu, pre ktorý zásah mal krajský súd za to, že v štádiu konania a rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebol splnený primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, ochrany ktorého sa žalobca domáhal formou nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, tak zákonite potom tento stav vyústi do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov krajský súd nemal dané naplnenie prvej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Krajský súd zdôrazňuje, že tieto jeho zhodnotenia sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia žalobcovho nároku pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je možné, že na základe výsledkov dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej môže súd konajúci vo veci samej dospieť k iným skutkovým a právnym záverom. Rozhodnutím vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 171/2010).

25. Krajský súd rovnako nezistil naplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie existencie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca, ktorý žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, bol povinný potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčiť ako nevyhnutnú zákonnú podmienku priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca za účelom osvedčenia naplnenia tejto druhej kumulatívnej podmienky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol potenciálnu hrozbu ublíženia na zdraví užívateľom ihriska a obavu, že nevyužívanie zelenej plochy pre voľný čas môže viesť kontrolné orgány uvedené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k negatívnemu vyhodnoteniu využívania objektu. Žalobca však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by preukazovali a bližšie identifikovali ním tvrdenú obavu ohľadom potenciálnej hrozby ublíženia na zdraví užívateľom ihriska a ohľadom tohto svojho tvrdenia ani nepredložil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Neodkladné opatrenie, ako vyplýva aj zo samotného označenia tohto procesného inštitútu, musí pritom plniť predovšetkým úlohu prostriedku pre rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy by tak bolo potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne okolnosti, výsledkom ktorých je alebo môže byť poškodenie záujmov žalobcu. Žalobca sa však obmedzil len na všeobecné konštatovanie ohľadom potenciálnej hrozby ublíženia na zdraví a potenciálnej hrozby sankcií zo strany kontrolných orgánov podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Samotný žalobca však neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie tejto zmluvy, ktoré by mohlo byť dotknuté vedením VN elektrického kábla cez predmetný pozemok tak, že by to mohlo mať za následok negatívne vyhodnotenie použitia týchto účelovo viazaných finančných prostriedkov. K osvedčeniu existencie priamej, reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, resp. nebezpečenstva takejto ujmy, nie je postačujúce ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o možnosti či predpoklade určitých následkov, ktoré majú žalobcovi hroziť. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

26. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Krajský súd uzatvára, že v prejednávanom prípade nebolo zistené splnenie ani jednej z kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda ani existencia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani

existencia takých okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd neodkladné opatrenie nariadil, zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd poučil strany o možnosti podať žalobu vo veci samej, krajský súd uvádza, že ide o výrok, ktorý je podľa ust. § 337 ods. 1 viazaný na výrok, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. S ohľadom na zmenu uznesenia okresného súdu a zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia krajským súdom došlo preto zo strany krajského súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) k zrušeniu tohto výroku napadnutého uznesenia okresného súdu z dôvodu, že zanikli dôvody pre jeho vydanie.

29. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. S ohľadom na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.