Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/290/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú L.K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov N. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom A.. XXX a T.K., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom A. XXX, t. č. F., E. L.. X, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú L.K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc 01.07.2014 a počnúc 01.09.2016 zvýšeným výživným vo výške 150 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2016 vo výške 2900,- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.07.2014 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu; žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 300 Eur mesačne k 15. dňu vopred k rukám matky odo dňa podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodnila skutočnosťou, že s otcom maloletej po 12 rokoch spoločného vzťahu a života v spoločnej domácnosti ukončila spolužitie, pričom o maloletú sa stará výlučne sama, otec na jej výživu neprispieva, matke sa neozval, maloletú nenavštívil ani jej nezavolal. Matka uviedla, že týždeň pred podaním návrhu otca vyhodila z domu, pretože ten po nástupe do práce v Rakúsku prestal chodievať domov, o maloletú sa nezaujímal a na spoločnú domácnosť dostatočne neprispieval, v dôsledku čoho sa rodičia zadlžili a začali bývať u rodičov matky, neskôr v podnájmoch a potom opäť u rodičov matky, pričom rodičia sa často hádali, a to aj pred maloletou.

2. Otec bol vo veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom Bardejov. Uviedol, že s návrhom matky súhlasí, navrhol výživné určiť vo výške 100 Eur. Uviedol, že na výživu maloletej chcel prispievať od začiatku, ale matka nechcela, aby sa s maloletou stretával a chcela, aby jej otec zaplatil sumu 2000 Eur, čo odmietol. S matkou maloletej sa telefonicky dohodol na výživnom vo výške 200 Eur. Otec ďalej uviedol, že výživné pre maloletú neplatí, avšak poslal na účet maloletej 400 Eur a v deň výsluchu

09.06.2016 jej poslal 200 Eur. S maloletou sa nekontaktuje, pretože mu to bolo odopreté, naposledy sa s ňou videl v júli 2014. S matkou sa dohodol, že bude platiť výživné pod podmienkou, že sa bude s maloletou stretávať, pretože matka mu v tom doteraz bránila, avšak telefonicky mu uviedla, že mu dá maloletú bez problémov aj na mesiac. Vzhľadom na to, že pri výsluchu vykonanom dožiadaným Okresným súdom Bardejov dňa 09.06.2016 otec uviedol, že súhlasí, aby súd vo veci vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, súd s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

3. Na pojednávaní konanom dňa 03.11.2016 matka uviedla, že na svojom návrhu trvá. Uviedla, že otec okrem platieb preukázaných ním doloženými dokladmi na výživu maloletej inak neprispel. Matka sa pokúsila skontaktovať s otcom maloletej a snažila sa mu vysvetliť, že by nerada ukracovala dieťa o otca, k čomu jej otec povedal, že dcéru môže zobrať na dovolenku na Kanárske ostrovy, na ktorú ju však napokon nezobral. Ponúkol jej tiež veci po kolegovi, ktorý má 10-ročnú dcéru a uviedol, že okrem tohto na výživu maloletej prispieť nemôže. Maloletú si otec k telefónu nevypýtal, hoci táto sa otca dožadovala. Otec sa s maloletou vôbec nekontaktuje.

4. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 03.11.2016 uviedol, že sa pripája k návrhu matky a s týmto súhlasí. Navrhol maloletú zveriť do starostlivosti matky, keďže maloletá s ňou žije. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, zápisnicou o výsluchu otca sp. zn. 6Pd/1/2016 zo dňa 09.06.2016 dožiadaného Okresného súdu Bardejov, správou Obce Závod o povesti matky, potvrdením matky o príjme, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení matky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o poberaní pomoci v hmotnej núdzi a prídavku na dieťa matkou, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo šetrenia v domácnosti matky, potvrdením otca o príjme, potvrdeniami otca o prispievaní na výživu maloletej, potvrdením o návšteve materskej školy maloletou, potvrdeniami o výdavkoch maloletej, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.

6. Matka maloletej je slobodná, spolu s maloletou žije striedavo u svojej sesternice v F., ktorej za bývanie neplatí a v trojizbovom rodinnom dome obci A., ktorý bol vo vlastníctve jej matky, po ktorej ešte nebolo skončené dedičské konanie, pričom matka hradí poplatky spojené s jeho užívaním, s ktorými jej pomáha brat. Matka je od 26.03.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, od mesiaca júl 2014 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, a to v mesiacoch júl až december 2014 priemerne vo výške 123,50 Eur mesačne, v roku 2015 vo výške 64,60 Eur mesačne a v mesiacoch január až október 2016 priemerne vo výške 97,02 Eur mesačne, je tiež poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. Od 24.10.2014 do 31.10.2016 matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa T. W., kde v rokoch 2014 a 2015 dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 70,15 Eur mesačne. Matka má stredoškolské vzdelanie strojárskeho zamerania bez maturity. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka nemá.

7. Otec je slobodný, žije vo firemnom byte svojho zamestnávateľa v obci N. v W., pričom jeho výdavky na byt predstavujú sumu 500 Eur mesačne a jeho ďalšie mesačné výdavky sumu 400 Eur. V období pracovného voľna sa zdržiava u svojich rodičov v Bardejove. Je zamestnaný v spoločnosti H. O., N. S. GMBh, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1330,46 Eur ( zamestnávateľ mu priamo strháva z uvedenej mzdy náklady na bývanie vo výške 500Eur mesačne). Otec nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Má stredoškolské vzdelanie v odbore murár a vodičský preukaz skupiny B. Otec má ďalšiu vyživovaciu k svojmu maloletému synovi Y.K., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu prispieva sumou 100 Eur mesačne, toto dieťa žije so svojou matkou v Anglicku, otec sa s ním nestretáva, súdne rozhodnutie o určení výšky výživného otec nedoložil.

8. Otec sa od odsťahovania zo spoločnej domácnosti, v ktorej žil s maloletou a matkou, s maloletou nestretáva ani ju telefonicky nekontaktuje. Na výživu maloletej otec prispieva nepravidelne a v rôznych výškach.

9. Maloletá L. navštevuje prvý ročník Základnej školy v F. - N.. Príspevok maloletej na ZRPŠ bol v tomto školskom roku vo výške 77 Eur, maloletá sa stravuje v škole za poplatok vo výške 20 - 25 Eur mesačne, navštevuje školský klub za poplatok vo výške 15 Eur mesačne ako aj základnú umeleckú školu, odbor tanečný za poplatok vo výške 37,50 Eur mesačne, pričom poplatok za zakúpenie pomôcok na tento odbor bol vo výške 8 Eur. Predtým maloletá navštevovala materskú školu, v to v A., kde matka platila za stravu poplatok vo výške 15 Eur mesačne, a súčasne v čase, keď bola matka v práci, maloletá navštevovala Materskú školu v F. -. Lamači s poplatkom za stravu vo výške 36 Eur mesačne. Počas návštevy materskej školy navštevoval kurz angličtiny s poplatkom 8 Eur mesačne. Maloletá je zdravá.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.

13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.

16. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletej L. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. So zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil otec maloletej ako aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

26. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 30. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 31. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 33. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

35. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá Sarah navštevuje prvý stupeň základnej školy, vývojové potreby maloletej, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletou nestretáva, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v súčasnosti vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v priemernej výške 97,02 Eur mesačne, a prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti iba s maloletou L.. Otec je zamestnaný v spoločnosti H. O., N. S. GMBh, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1330,46 Eur, žije vo firemnom byte svojho zamestnávateľa s poplatkom vo výške 500 Eur mesačne, okrem maloletej L. má ďalšiu vyživovaciu k svojmu maloletému synovi Y.K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 Eur mesačne. Súd pri ustálení výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že matka je nezamestnaná napriek tomu, že je schopná s ohľadom na svoj vek (je v produktívnom veku - 36 rokov) a zdravotný stav vykonávať zárobkovú činnosť. Preto určil výživné pre maloletú vo výške 100 Eur mesačne, ktoré od zmeny pomerov u maloletej - nástupu na základnú školu, zvýšil na sumu 150 Eur mesačne. Matka má pre maloletú tak dispozícii výživné od otca, príspevok štátu v podobe prídavkov na dieťa, ak by bola zamestnaná, štát by jej poskytoval aj daňový bonus, z dôvodu starostlivosti o dieťa. takto tvorená suma by bola takmer dvojnásobkom životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň sumu výživného je otec ( aj pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, jeho nákladov na život v zahraničí) schopný platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň, resp. reprodukcia jeho pracovnej sily. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.

36. Čo sa týka doby určenia výživného, matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej počnúc podaním návrhu, t. j. od 01.07.2014, preto súd aj od tejto doby výživné určil. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2016 vo výške 2900,- Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).