Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-30-2016.pdf
PDF · 84.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. I. J., L.. XX.X.XXXX a mal. T. J., L.. X.X.XXXX, obaja t. č. u matky na základe dohody, obaja zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky - T. J., L.. XX.XX.XXXX, C. XXXX, Č. a otca - O. J., L.. X.X.XXXX, G. XXXX, Č., za účasti K. K. B. Y., T. B. XX, v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e ústavnú starostlivosť nad maloletým I., nar. XX.X.XXXX a maloletou T., nar. X.X.XXXX.
Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 6P/7/2015-75 zo dňa 11.8.2015.
II. Maloleté deti - I., nar. XX.X.XXXX a maloletú T., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. N a r i a ď u j e výchovné opatrenie - dohľad Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, Matičné námestie 1617, Čadca nad výchovou maloletých detí - I., nar. XX.X.XXXX a T., nar. X.X.XXXX zo strany rodičov maloletých detí.
IV. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého I., nar. XX.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
V. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú T., nar. X.X.XXXX vo výške 100 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
VI. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 6P/7/2015-75 zo dňa 11.8.2015 bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletými deťmi I. J., nar. XX.X.XXXX a T. J., nar. X.X.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2015. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že účelom bolo, aby maloleté deti získali základné sociálne, hygienické a iné návyky, ktoré budú môcť uplatniť v rodine, keď sa deti vrátia späť do výchovy matky. Matka tento cieľ prezentovala ako svoju prvoradú snahu. Ku dňu rozhodovania súdu však nemala vytvorené ekonomické podmienky na výživu detí.
2. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
3. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
4. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
5. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
6. Súd dospel k záveru na základe prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka v rodine a na základe správy zástupcu detského domova, že od posledného rozhodnutia o nariadení ústavnej výchovy došlo k zmene pomerov na strane matky maloletých detí. Táto zmena pomerov umožňuje, aby sa deti vrátili do pôvodného výchovného prostredia. Z toho dôvodu súd zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi, zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Záver o zmene pomerov v domácnosti matky pre účely riadnej výchovy maloletých detí súd mal preukázaný prešetrením pomerov kolízneho opatrovníka a jeho správou, z ktorej vyplýva (písomná i ústna správa na pojednávaní), že matka nepožíva alkohol, v dome sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu. Taký záver súd mal preukázaný aj vyjadrením zástupcu detského domova (písomným i ústnym na pojednávaní), z ktorého mal preukázané, že matka absolvovala protialkoholické liečenie, nepožíva alkoholické nápoje, riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pravidelne sa v škole informuje o výsledku štúdia svojich detí, spolupracuje so školou, aktívne spolupracuje so všetkými subjektami, domácnosť pravidelne udržuje, inovovala interiér, upravila okolie, dodržiava čistotu, hygienu. Zotrvanie detí v ústavnej starostlivosti je v dôsledku uvedenej zmeny pomerov na strane matky maloletých detí, a to vo vzťahu k deťom i spoločnej domácnosti, nedôvodné. Rovnako sa vyjadril i kolízny opatrovník s tým, že deti už boli na skúšku na určité časové obdobie zverované do starostlivosti matky v spoločnej domácnosti a matka v tejto skúške obstála. Je preto možné konštatovať, že došlo k zmene pomerov a že odpadol dôvod, aby deti ostali v ústavnej starostlivosti. Z vyjadrenia mesta Č. čl. 41 spisu vyplýva, že matka žije v spoločnej domácnosti s druhom G. T. a 5 deťmi. Je rozvedená. Ide o deti I. J., L.. XX.X.XXXX, ktorý navštevuje 2. ročník G. Š. G. B. C., I. J., L.. XX.X.XXXX - žiaka 8. ročníka Š.B. Š. E. Č., T. J., L.. X.X.XXXX - žiačky 7. ročníka Základnej školy Č. - G., X. T., L.. XX.X.XXXX, ktorá navštevuje Materskú školu C. - Č. a E. J., L.. X.XX.XXXX. Deti T., I., T., X. sa nachádzajú v zariadení Detského domova B. Y., ale od 1.2.2016 do 30.6.2016 sa deti nachádzajú v osobnej starostlivosti matky. V zariadení detského domova ostal najstarší T. z dôvodu výchovných problémov a z dôvodu dokončenia školy. Druh G. T. poberá čiastočný invalidný dôchodok, pracuje na dohodu, prispieva na domácnosť, príjem odovzdáva celý rodine, v ktorej žije. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa E.. Otec O. J. sa na viaceré predvolania nedostavil. Vyjadrenie na otca O. J. zo strany mesta Č. je na čl. 43 spisu. Je rozvedený, manželka mu zrušila trvalý pobyt, jeho adresa je mesto Č. (bezdomovec). Zdržiava sa a prespáva u svojej matky C. J.. Matka je vlastníčkou rodinného domu a poberateľkou starobného dôchodku. Matka býva na adrese Č., G. XXXX. Od 1.10.2016 mal nastúpiť do zamestnania ako montážny pracovník vo firme D., D..O..M.., P., D. XX. Nemá žiaden príjem, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. S deťmi sa stretáva sporadicky, ale deti môžu prísť, kedy chcú. Platí výživné na 3 deti 200 € mesačne šekom na adresu matky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nemá záznam v registri trestov, nevlastní žiaden hnuteľný, nehnuteľný majetok.
7. Keďže otec sa nezaujímal o zverenie detí do svojej výchovy a starostlivosti ani o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd zveril maloleté deti do výchovy a starostlivosti matky s tým, že dohoda otca s deťmi bude na báze dobrovoľnosti, dohody rodičov. V prípade, že by matka bránila otcovi v styku s maloletými deťmi, má právo podať návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Súd zaviazal otca platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 100 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedených dôvodov na strane otca nie je zameškané výživné. Výživné považoval za primerané vekovej kategórii maloletého I., L.. XX.X.XXXX a maloletej T., L.. X.X.XXXX a ich potrebám v oblasti stravovania, oblečenia, obutia, školských potrieb, športových potrieb, hygieny a alikvótnej časti nákladov na domácnosť. Jednoznačne v nadväznosti na § 62 ods. 1 Zákona o rodine je preukázané, že deti sú vo veku, kedy nie sú schopné samé sa živiť, ide o žiakov 8. a 9. ročníka základnej školy, kedy majú aj zvýšenú potrebu na hygienu, oblečenie, šport, stravu, kultúru v porovnaní s priemernými nákladmi ostatných detí ich vekovej kategórie. V tomto smere súd vychádzal z princípu potencionality nákladov vzhľadom k tomu, že nie je možné preukázať skutočné výdavky na deti, ktoré by zodpovedali priemerným potrebám detí ich vekovej kategórie. Súd pri určení vyživovacej povinnosti bral do úvahy aj ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine, teda ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Doteraz bola nariadená ústavná výchova nad maloletými deťmi, avšak v pravidelných časových intervaloch boli na skúšku deti zverené do starostlivosti matky, matka sa starala o maloleté deti. Rovnako týmto rozsudkom súd zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi a zveril ich do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať, spravovať ich majetok, starať sa o ich výuku, čistotu, hygienu, domácnosť. Z toho dôvodu určil vyživovaciu povinnosť matky prejudiciálne v rozsahu 1/3 a otca v rozsahu 2/3, keďže sa osobne o deti nestará a osobne sa nestará ani o domácnosť maloletých detí. V skutočnosti teda výživné 100 € na každé z detí predstavuje 2/3, 1/3 = 50 € a teda v prejudiciálnej rovine matka sa na výžive maloletých detí podieľa po 50 €. Skutočné náklady k tejto vekovej kategórii teda sú po 150 € na každé z detí, pretože podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Tým, že otec sa osobne o deti nestará a nežije v spoločnej domácnosti, nekontaktuje deti, má vytvorený časový priestor na to, aby sa zamestnal a získal finančné prostriedky na riadne platenie svojej vyživovacej povinnosti. Z vyjadrenia mesta je zrejmé, že dostal pracovnú ponuku od spoločnosti D., D..O..M.., P., D. XX, kde má objektívnu možnosť pracovať ako montážny pracovník. Keďže bol pasívny, nedostavil sa na pojednávanie, nevyjadril sa k návrhu, potom netvrdil, nepreukázal, prečo nemá žiaden príjem, prečo nebol evidovaný na úrade práce, prečo nepoberá dávky v hmotnej núdzi, prečo sa s deťmi stretáva len sporadicky. Z toho dôvodu súd ustálil, že svojou nečinnosťou otec maloletých detí neprodukoval tvrdenia a dôkazy, ktorými by preukázal svoje pomery pre určenie výšky výživného. Keďže podľa vyjadrenia mesta Č. má možnosť sa zamestnať, súd vychádzal z tejto možnosti otca sa zamestnať. Pokiaľ sa tejto možnosti vzdá, potom podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádza zo záveru, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a vychádza z priemerného zárobku, ktorý mohol v tejto pracovnej kategórii dosahovať a nie z majetkovej situácie, ktorú fakticky otec má.
14. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa týka starostlivosti o maloleté deti, kde konanie môže byť začaté i bez návrhu z úradnej moci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.