Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/727/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. E. K. č. XXX, zast.: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Hlavná 14, IČO: 46 255 010, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zaplatenie 240,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 240,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2015 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 240,- eur a príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany medzi sebou uzatvorili v roku 2013 dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo forme bezúčelového úveru. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.5.2013 poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1000,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v pravidelných 12-tich mesačných splátkach vo výške 164,- eur počnúc dňom l4.6.2013. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala sumu 1968,- eur. V predmetnej zmluve bola dohodnutá aj fixná úroková sadzba vo výške 39,15 % ročne a hodnota RPMN bola 96,80 %. Dňa 23.7.2013 uzavreli strany druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi ďalší úver vo výške 350,- eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 696,- eur taktiež v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 58,- eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 14.8.2013. Termín konečnej platnosti bol 14.7.2014 a úroková sadzba bola v rovnakej výške, teda 39,15 % ročne, RPMN 98,86 %. Na základe vstupných údajov, ktorými sú výška pôžičky, dátum, periodicita a počet splátok a výška splátky, však činí skutočná výška RPMN pri prvom spotrebiteľskom úvere 249,76 % a v druhej zmluve, 285,67 %. V zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný sa dopustil porušenia povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. d), a teda poskytnutý úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko už došlo k preplateniu sumy poskytnutej úverom, je zrejmé, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a to o finančnú čiastku vo výške 240,- eur, keďže ju prevzal bez právneho dôvodu. (zmluva č. 401200632 - poskytnutých l000,- eur, zaplatených 1166,- eur; zmluva č. 401200676 - poskytnutých 350,- eur, zaplatených 424,- eur).

2. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.7.2016 žalobca uviedol, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX ako aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX by sa mali považovať za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko neobsahujú základné ust. § 9 ods. 2 písm. b) a k) zákona č. 129/1010 Z.z. Zároveň, predmetné zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, v dôsledku ktorých sú predmetné zmluvy ako celok neudržateľné a teda absolútne odplatné. Zo strany žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, a to vo výške 240,- eur, ktoré prevzal z neplatného právneho úkonu. Zároveň poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/2004, podľa ktorého v prípade, ak zmluva obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré sú v rozopre so zákonom, obchádzajú ho alebo sa priečia dobrým mravom, nie je taká zmluva ako celok udržateľná, v dôsledku čoho je potrebné taký právny úkon považovať za absolútne neplatný.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, a to dňa 17.3.2016, kde v písomne podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že žalobca na určení neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý právny záujem. Žalovaný poukázal na to, že sú síce uvedené dvojaké RPMN, ale to len preto, že RPMN uvedená na zmluve zodpovedá úveru, keby sa splatil jednou splátkou. Dohoda o plnení splátok uvádza RPMN v prípade úveru, ktorý by bol splatený v 12 splátkach. Žalovaný nevidí nepravdivosť ani v jednej z uvedených RPMN, obe zodpovedajú skutočnosti. Len úver, ktorý uvádza nesprávne vyčíslenie RPMN / absentujúce RPMN možno vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov, tak ako je to uvedení v zákone č. 129/2010 Z.z. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto pri jednej splátke činí 96,80 %. Dohoda o plnení v splátkach, tak ako si o to žalobca požiadal - pri splatení úveru v 12 splátkach zodpovedá RPMN v hodnote 304,10 %. Nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 13.5.2013, nevzťahoval sa na ňu zákon o zavedení maximálne prípustnej cene úveru a nikde strop nebol dovtedy uvedený. Dlžník sa zaviazal splatiť úver počnúc dňom 14.6.2013 do dňa 14.5.2014, a to 12 mesačnými splátkami vo výške 164,- eur, ku 14. kalendárnemu dňu v mesiaci. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto pri jednej splátke činí 98,86 %. Dohoda o plnení v splátkach, tak ako si o to žalobca požiadal, pri splnení úveru v 12 splátkach zodpovedá RPMN v hodnote 314,02 %. Zmluva je opäť uzatvorená pred účinnosťou zákona, ktorý zaviedol maximálne prípustnú mieru odplaty, a to ako neprevýšenie dvojnásobku priemernej hodnoty RPMN. Dlžník sa zaviazal splatiť úver počnúc dňom 14.8.2013 do dňa 14.7.2014, a to 12 mesačnými splátkami vo výške 58,- eur ku 14. kalendárnemu dňu v mesiaci. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa.

9. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX a XXXXXXXXX spolu so splátkovými kalendármi, prehľady splátok a úhrad, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

11. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami zo dňa 13.5.2013 súd zistil, že žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi úver vo výške 1000,- eur, celkové náklady 968,- eur, žalobca sa zaviazal splatiť celkovo 1968,- eur, úrok 39,15 %, termín konečnej splatnosti úveru 14.5.2014. V bode 3 zmluvy je uvedené: spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 96,80 %.

12. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami zo dňa 23.7.2013 súd zistil, že žalovaný na základe tejto zmluvy poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi úver vo výške 350,- eur, celkové náklady 346,- eur, žalobca sa zaviazal splatiť celkovo 696,- eur, úrok 39,15 %, termín konečnej splatnosti úveru 14.7.2014. V bode 3 zmluvy je uvedené: spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 98,86 %.

13. Úverovú zmluvu súd posúdil s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv (t. j. 13.5.2013 a 23.7.2013) a ďalej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade sa jednalo o dve spotrebiteľské zmluvy, kde pri ich uzatváraní bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.

14. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba RPMN, od ktorého sa odvíjajú aj jednotlivé splátky. Výška RPMN bola v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX stanovená vo výške 96,80 % (bod 3) a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 98,86 % (bod 3). Z písomného vyjadrenia žalovaného však vyplynulo, že takáto RPMN platí pre splatenie úveru v jednej splátke a pre daný zmluvný vzťah tak bola RPMN stanovená pri splatení úveru v 12 splátkach v hodnote 304,10 %, resp. pre druhú zmluvu 314,02 %. Uvedené tvrdenie však nie je ničím podložené.

15. Súd poukazuje na závažné obchádzanie zákona v snahe vyvolať dojem o nižšej hodnote RPMN, ako v skutočnosti bola (teda v neprospech spotrebiteľa). Z bodu 3 zmlúv vôbec nevyplýva, že RPMN je stanovená pre splatenie úveru v jednej splátke, ako to žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení a už vôbec tam nie je uvedená RPMN v hodnote 304,10 %, resp. pre druhú zmluvu 314,02 %.

16. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ, účinného v čase uzatvorenia zmlúv, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Zo zmlúv nie je možné žiadnym výkladom dospieť k údajom o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. Takýmto postupom žalovaný obišiel jednotlivé ustanovenia ZoSÚ a najmä ust. § 9 ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver. Žalobca ako spotrebiteľ nemal k dispozícii splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, ich splatnosť, výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani RPMN, je súd toho názoru, že nebola splnená náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ. Z týchto dôvodov súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ. Okrem toho, dojednania o hodnote RPMN (aj v zmysle vyjadrenia žalovaného) sú rozporné, nezrozumiteľné, neurčité a teda z tohto dôvodu ich súd považoval v súlade s ust. § 37 ako aj pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné právne úkony.

19. O tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a teda, že žalobca na úveroch preplatil viac, ako bol povinný (č. l. 7 a 13 spisu), sa žalovaný dozvedel dňa 13.3.2015 (žalovaný v tento deň vedel, kto mu plní a v akej výške, teda mal všetky potrebné informácie na to, aby bezdôvodné obohatenie okamžite vrátil), keď žalobca uhradil posledné splátky úverov a to na zmluvu č. XXXXXXXXX vo výške 164,- eur a na zmluvu č. XXXXXXXXX vo výške 58,- eur.

20. Keďže zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, povinnosťou žalobcu bolo splatiť žalovanému sumu 1000,- eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX a 350,- eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Žalobca však zaplatil žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXX celkovo sumu 1166,- eura a zo zmluvy č. XXXXXXXXX celkovo sumu 424,- eur. Mal tak zaplatiť spolu 1350,- eur, zaplatil 1590,- eur, t. j. o 240,- eur viac, ako bol povinný.

21. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plním z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

22. K plneniu žalobcu v prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný získal majetkový prospech vo výške 240,- eur plnením bez právneho dôvodu.

23. Spolu s istinou si žalobca uplatni aj úroky z omeškania.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Prvý deň omeškania nastal 14.3.2015, po tom, ako žalobca dňa 13.3.2015 uhradil posledné splátky, ktorými preplatil bezúročný a bezpoplatkový úver. V tento deň (14.3.2015) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05% ročne.

26. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko bola dôvodná.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Keďže žalobca bol plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.