Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-56-2021.pdf
PDF · 98.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne S., zastúpenej V., proti žalovanému S., zastúpenému P., o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a určenie neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu neprijateľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Csp/20/2019-94 zo dňa 30. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, VI p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX - hotovostný úver a revolvingový úver, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.06.2015, je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.), určil, že zmluvná podmienka uvedená v hlave 5. § 11 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti S. platné od 01.10.2014 ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 10.06.2015 v znení „Za možnosť dohodnutia novej výšky a počtu splátok úveru nám musíte hradiť pravidelný mesačný poplatok. Výška poplatku je uvedená v zmluve. Súhlasíte s tým, že poplatok je zahrnutý v splátke.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti (výrok II.), určil, že zmluvná podmienka uvedená v hlave 5. § 12 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti S. platné od 01.10.2014 ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 10.06.2015 v znení „Za možnosť dohodnutia služby Odložené splátky nám musíte hradiť pravidelný mesačný poplatok. Výška poplatku je uvedená v zmluve. Súhlasíte s tým, že poplatok je zahrnutý v splátke.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti (výrok III.), určil, že zmluvná podmienka uvedená v hlave 6. § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti S. platné od 01.10.2014 ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver zo dňa 10.06.2015 v znení „Predčasnou splátkou (ďalej iba „mimoriadna splátka“), môžete úplne alebo čiastočne splatiť úver pred lehotou splatnosti. Tento úmysel nám musíte písomne (alebo inak podľa našej požiadavky) oznámiť ešte pred zaslaním mimoriadnej splátky. Mimoriadna splátka musí byť uhradená najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy nám bolo Vaše oznámenie doručené. V takom prípade hradíte len úrok a náklady vzniknuté do dňa skutočného splatenia úveru. Ak nám svoj úmysel splatiť úver pred lehotou splatnosti neoznámite, bude zaplatená čiastka použitá na úhradu splátok úveru a úroku dohodnutých v zmluve. To platí i v prípade, ak mimoriadnu splátku zaplatíte neskôr než 30 dní odo dňa doručenia oznámenia úmyslu predčasného splatenia.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti (výrok IV.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok V.), žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok VI.).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.06.2015 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX - hotovostný úver a revolvingový úver (ďalej len ,,zmluva“) medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, kde predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 7.500,- EUR. Úver mal byť splatený v 96 pravidelných mesačných splátkach po 169,67 EUR splatných vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pričom termín konečnej splatnosti úveru neobsahoval presný číselný údaj konkrétneho dňa, ale v zmluve sa uvádza, že tento termín je 96 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Priemerná hodnota RPMN na trhu bola vo výške 10,39 %, výška RPMN bola dohodnutá na 25,0 %, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,36 %, odplata bola vo výške 22,36 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 16.288,32 EUR. Zároveň bol žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutý revolvingový úver, kde výška úverového rámca bola vo výške 500,- EUR, ročná úroková sadzba 26,28%/11,88%, mesačný úroková sadzba 2,19 % / 0,99 %, výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,- EUR), RPMN 38,81 %, odplata 30,19 %, priemerná hodnota RPMN 25,67 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 590,73 EUR a termíny splátok 20. deň v mesiaci. Súd prvej inštancie uviedol, že z formy a obsahu priloženej zmluvy je zrejmé, že predmetná úverová zmluva bola formulárovou zmluvou s obmedzenou možnosťou dlžníka ako spotrebiteľa reálne ovplyvniť rozsah práv a povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. V danej veci išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keď citovaný zákon presne určuje aké majú byť podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti, a to minimálne termín konečnej splatnosti úveru, termíny jednotlivých splátok, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona spôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, naviac bol uzatvorený úver, ktorého splátky majú byť vopred dohodnuté v splátkovom kalendári, ktorý má byť súčasťou úverovej zmluvy.
3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že úroková sadzba dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 10,04 %, a teda dohodnutá úroková miera medzi stranami konania vo výške 22,36 % predstavuje viac ako dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období, a preto považuje dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú a keďže sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať, a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
4. Pokiaľ ide o výšku RPMN súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že jeho hodnota bola uvedená nesprávne, nakoľko žalobkyni v súvislosti s jej osobným výpočtom hodnoty RPMN vznikol rozdiel 0,13 % oproti výpočtu uvedenému v zmluve, čo súd prvej inštancie vzhľadom na matematickú nepatrnosť uvedenej odchýlky nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu neplatnosť dohody o výške RPMN v úverovej zmluve, a preto zmluvné dojednanie o výške hodnoty RPMN pri posudzovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebral do úvahy.
5. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v hlave 5. § 11 a § 12 Úverových zmluvných podmienok súd prvej inštancie uviedol, že dané podmienky nútia spotrebiteľa platiť poplatky za služby bez ohľadu na to, či k využitiu takýchto služieb aj reálne zo strany spotrebiteľa dôjde, pričom z dôvodu formulárovo koncipovaného znenia týchto zmluvných podmienok (vopred pripravené znenia) nemá spotrebiteľ možnosť rozhodnúť, či s takýmito zmluvnými podmienkami zahŕňajúcimi v sebe poplatkovú povinnosť súhlasí, a teda tiež nemá reálnu možnosť znenia takýchto podmienok reálne ovplyvniť, a preto ich súd prvej inštancie posúdil ako neplatné.
6. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v hlave v hlave 6. § 2 Úverových zmluvných podmienok súd prvej inštancie uviedol, že spotrebiteľovi je zákonom garantované bezpodmienečné právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti uvedenej v úverovej zmluve, pričom je toho názoru, že limitácia alebo podmieňovanie spotrebiteľa uložením povinnosti vopred oznámiť úmysel predčasne splatiť úver s tým, že po takomto oznámení, ktoré by veriteľovi mal doručiť spotrebiteľ, by mal možnosť splatiť mimoriadnou splátkou poskytnutý úver v celosti, prípadne z väčšej časti, do 30 dní, je v rozpore s so zákonom, a preto takáto zmluvná podmienka neobstojí, čo má za následok jej neplatnosť,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany.
7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj neprijateľnosťou zmluvnej podmienky uvedenej v hlave 11. § 1 Úverových zmluvných podmienok v znení „Ak sa omeškáte s úhradou splátky, máme právo Vám vyúčtovať a Vy ste povinný nám uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5,- EUR v prípade prvej upomienky a v12,- EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie úplne prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebudeme Vám poplatok za upomienku účtovať. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok Vám bude poplatok za upomienku účtovaný maximálne 2x za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru Vám už nebudú poplatky za upomienky účtované.“, pričom dospel k záveru, že podmienka uplatnenia si poplatku za upomienku z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky bola splnená v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. m) citovaného zákona. Zároveň dôvodil, že poplatky, ktoré za vyhotovenie upomienok požaduje od svojich klientov žalovaný ako veriteľ, sú porovnateľné s poplatkami, ktoré v podobných prípadoch účtujú iné subjekty poskytujúce úvery pôsobiace na území Slovenska, a teda zmluvné ustanovenie, ktoré upravuje oprávnenie žalovaného ako veriteľa vyberať za prvú upomienku 5,- EUR a za druhú a každú ďalšiu upomienku 12,- EUR (s tým, že za úplne prvú upomienku si veriteľ neúčtuje žiaden poplatok), nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
8. Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 39, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, , § 2 písm. c) , § 9 ods. 2, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobkyňa bola neúspešná len v nepatrnej časti.
9. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a VI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodnutie zmenil. S poukazom na viaceré rozsudky krajských súdov uviedol, že aj keď neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. V obidvoch zmluvách je uvedená doba trvania zmluvy, ako aj termín konečnej splatnosti. Doba trvania je stanovená počtom splátok - 96 mesačných splátok, z čoho je zrejmé, že zmluva bude trvať 96 mesiacov, doba trvania je teda jednoznačne stanovená. Z dátumu konečnej splatnosti uvedenej v úverovej zmluve je taktiež jednoznačne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Poukázal na to, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. K výške úrokovej sadzby žalovaný uviedol, že tá nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu a odzrkadľuje, nakoľko rizikové je poskytnutie toho ktorého úveru tomu ktorému žiadateľovi a je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky s tým, že cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Žalovaný mal za to, že výška úrokovej sadzby je v zákonnom rozmedzí a nespĺňa kritérium rozporu s dobrými mravmi. Poukázal na prednosť právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky (Čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami, osobitne na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice.
10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. V celom rozsahu sa pridržala obsahu svojich písomných podaní doručených súdu v tejto veci a naďalej tvrdí, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Uviedla, že ďalej netrvá na tvrdení, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) a nebol preto dôvod zaoberať sa touto námietkou. Naďalej zotrvala na tvrdení o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého na základe zmluvy o úvere, pričom tento právny názor oprela o znenie § 9 ods. 2 písm. f) v spojení so znením §11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zastáva názor, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti a obsahuje v rozhodujúcej miere len poukazy na obsah rozsudkov všeobecných súdov SR, ktorých vyhodnotenie ponechala na úvahu odvolacieho súdu. Poukázala na to, že je neprípustné, aby sa ako spotrebiteľ musela k údajom, ktoré majú byť v zmysle platnej právnej úpravy v spotrebiteľskej úverovej zmluve uvedené jasne a zrozumiteľne dopracovávať osobitným výpočtom. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve uviedla, že v žalobe ani v žiadnom svojom vyjadrení neuplatnila žiadnu námietku, súd prvej inštancie sám na základe ex offo skúmania obsahu zmluvy dospel k záveru o neplatnosti dojednania o výške úrokovej sadzby pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Posúdenie dôvodnosti/správnosti takéhoto právneho záveru súdu prvej inštancie ponechala na úvahe odvolacieho súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Ďalšie písomné vyjadrenia v danej veci podané neboli.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I, VI potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II, III, IV a V nebol odvolaním strán sporu spochybnený, v tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho v tomto rozsahu nedotýkal.
13. Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby spotrebiteľ bol ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej dôkladne informovaný o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 zákona uvádza zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následne v § 11 vymenúva tie, ktorých neuvedenie v zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.
14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy na tom, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 10.06.2015 neobsahovala povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti neuvedenie rozkladu jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, preto je irelevantná argumentácia žalovaného uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3 Cdo/146/2017 a v tejto súvislosti aj rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (vo vzťahu k rozkladu splátok a tzv. amortizačnej tabuľke).
15. Pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová záväzne interpretuje príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná zákonom č. 129/2010 Z. z.) v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť splátok priamo konkrétnym dátumom (a to isté zrejme platí aj o termíne konečnej splatnosti úveru), avšak len „pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. To znamená, že v zmluve musia byť buď uvedené presné dátumy splatnosti jednotlivých splátok a dátum konečnej splatnosti úveru, alebo musia byť tieto údaje s istotou zistiteľné z iných ustanovení zmluvy.
16. Súd prvej inštancie správne zistil, že v zmluve neboli termíny splatnosti splátok uvedené jednoznačnými dátumami, ale mali byť odvodené odkazom (dvoma hviezdičkami) na text písaný ako poznámka: "Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. [...] Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci [...].". Odvolací súd zastáva názor, že takto uvedený termín splatnosti splátok nepredstavuje také vymedzenie dátumov splatnosti splátok, ktoré by umožňovalo spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať tieto dátumy. Takáto formulácia totiž robí
dátumy splatnosti jednotlivých splátok závislými od dátumu poskytnutia úveru, pričom dátum poskytnutia úveru nijako nešpecifikuje a ponecháva ho v zásade na vôli veriteľa. Spotrebiteľ teda v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemal k dispozícii informáciu, kedy (v ktorý konkrétny deň) má začať úver splácať, a tým ani informáciu o tom, kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru (ide v zásade o dátum splatnosti poslednej splátky).
17. Pre záver o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, postačuje jeden z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto po zistení, že súd prvej inštancie správne konštatoval absenciu údajov o termínoch splatnosti jednotlivých splátok a o termíne konečnej splatnosti úveru a správne aplikoval ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), l), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, nebolo potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval úver poskytnuté na základe zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a VI. potvrdil ako vecne správny.
19. Pokiaľ ide o výrok o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu k tomuto výroku žalovaný neuviedol samostatné odvolacie dôvody. Odvolací súd tento výrok (ako výrok súvisiaci s výrokmi vo veci samej) považoval za vecne správny, keďže žalobkyňa bola vo veci samej úspešná vo vzťahu k štyrom častiam žaloby (bezúročnosť a bezpoplatkovosť neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v hlave 5. § 11 Úverových zmluvných podmienok, neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v hlave 5. § 12 Úverových zmluvných podmienok, neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v hlave 6. § 2 Úverových zmluvných podmienok zmluvy v podstatnej časti) a neúspešná vo vzťahu k jednej časti žaloby (zmluvná podmienka uvedená v hlave 11. § 1 Úverových zmluvných podmienok nepredstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku), čo znamená, že žalobkyňa bola v konaní takmer plne úspešná a úspech žalovaného bol zanedbateľný a teda súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 CSP podľa pomeru úspechu a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto má v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému odvolateľovi (žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).