Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/318/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, I., zastúpená advokátom Mgr. Igor Schweighofer, AK Holíčská 28, Bratislava, IČO: 36 068 055, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO:00603481, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 03.12.2013 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia jej vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX, záhrady o výmere 197 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.3.1977 uzatvorila spolu so svojím manželom O. B. a Miestnym národným výborom v Bratislave - Podunajských Biskupiciach dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku na pozemok parc. č. XXX/XX v k. ú. Podunajské Biskupice o výmere 600 m2k výstavbe rodinného domu. Dohoda bola zriadená na základe rozhodnutia finančného odboru ObNV Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.3.1977 č.j. L..Z..XX/XX o pridelení do osobného užívania. Právo osobného užívania sa zriadilo za cenu 3.600,- Kčs. Súčasne s tým bola uzatvorená dňa 7.3.1978 kúpnopredajná zmluva, ktorou previedla A. S.C. do vlastníctva Československého štátu, zastúpeného MNV, pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice ako stavebný pozemok za cenu 1.392,- Kčs. Účelom tohto prevodu malo byť podľa žalobkyne pridelenie pozemku do osobného vlastníctva žalobkyni a jej manželovi Jozefovi Danielovi, čo dokladuje rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 10.3.1980 o pridelení pozemku žalobkyni a jej manželovi, v súčasnosti označeného ako parc. č. XXXX - záhrady o výmere 197 m2 a podacím lístkom s dátumom 1.4.1978 na sumu 1.392,- Kčs. Žalobkyňa doposiaľ žila v presvedčení, že keďže za pozemok s manželom zaplatili, stali sa ku dňu zaplatenia, teda k 1.4.1978 riadnymi vlastníkmi pozemku a teda sa domnieva, že sú tu splnené podmienky § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre ich vydržanie. S rozhorčením však zistila, že Miestny národný výbor v Bratislave - Podunajské Biskupice na rokovaní miestnej rady dňa 16.09.2013 a na rokovaní miestneho zastupiteľstva dňa 01.10.2013 schválil predaj predmetného pozemku v zmysle zákona č. 258/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 138/1991 podľa ustanovenia § 9 ods. 1/ t.j. formou priameho predaja za cenu 20 500 €, najneskôr do 60 dní od vyhlásenia uznesenia schváleného na konajúcom zhromaždení Miestneho zastupiteľstva. Na určení má žalobkyňa i naliehavý právny záujem, ktorý odôvodňuje skutočnosťou, že v súčasnej dobe domnelý vlastník - žalovaný, ktorý je vedený na LV, sa snaží pozemok ďalej predávať a tým znemožňuje žalobkyni

užívať predmet jej vlastníckeho práva a zásadným spôsobom spochybňuje jej vlastnícke právo k tomuto pozemku. Vzhľadom na uvedené žiada žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

3. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.12.2013 požiadala žalobkyňa aj o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Žalobkyňa neskôr svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia doplnila tak, že žiadala, aby súd zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami nielen žalovanému, ale aj žalovaným v druhom a treťom rade, keďže podľa zápisnice zo zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava

- Podunajské Biskupice zo dňa 10.12.2013, bol schválený predaj nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade ako víťazovi priameho predaja.

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 06.03.2014, č.k. 15C/318/2013-69 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovaným v prvom, druhom a treťom rade zakazuje, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej predali, darovali, vložili ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzili zaťažili právami tretích osôb nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX, záhrady o výmere 197 m2, zapísanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 1 pre okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, katastrálne územie Podunajské Biskupice až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

5. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2015 zobrala žalobkyňa žalobu späť voči žalovaným v druhom a treťom rade, žiadala konanie voči nim zastaviť a pokračovať v konaní len voči žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava s odôvodnením, že v súčasnosti je už zrejmé, že vlastníkom pozemku je aj naďalej Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Tunajší súd uznesením zo dňa 03.11.2015, č.k. 15C/318/2013-104 konanie voči žalovaným v druhom a treťom rade zastavil.

6. Žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby, pričom poukázal na to, že v zmysle § 199 ods. 2, § 200 ods. 1, § 205 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného do 31.3.1983 možno zriadiť právo osobného užívania na rovnaký účel len na jeden pozemok a v prípade, že účelom je výstavba rodinného domčeka, tak pozemok nesmie byť väčší ako 800 m2. Právo osobného užívania pozemku sa zriaďuje dohodou o zriadení práva osobného užívania uzatvorenou medzi občanom a národným výborom, ktorá musí mať písomnú formu a podmienkou pre jej uzatvorenie je rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydané okresným národným výborom. Samotné právo osobného užívania vzniká až registráciou dohody o zriadení práva osobného užívania na štátnom notárstve. Predmetom Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzatvorenej dňa 29.3.1977 žalobkyňou a jej manželom O. B. s Miestnym národným výborom v Bratislave - Podunajských Biskupiciach bolo zriadenie práva osobného užívania k pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 600 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice. V súčasnosti je tento pozemok vedený ako pozemky registra „C“ v k. ú. Podunajské Biskupice, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 497 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 zapísané na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo 29.3.1977 je vyhotovená na predtlačenom tlačive, do ktorého sú písacím strojom dopísané údaje týkajúce sa konkrétneho právneho úkonu, ako sú účastníci dohody, parcelné číslo pozemku, katastrálne územie, výmera pozemku, účel zriadenia práva osobného užívania pozemku, číslo a dátum vydania rozhodnutia ObNV o pridelení pozemku do osobného užívania, výška úhrady, za ktorú sa právo osobného užívania zriaďuje. Ostatné ustanovenia dohody sú už predtlačené a použijú sa pre všetky právne úkony tohto typu. V prvom odseku tejto dohody je uvedené, že účelom zriadenia práva osobného užívania je výstavba rodinného domu, pričom druhá možnosť uvedená v tlačive, a to riadenie záhradky, je v dohode vyčiarknuté. V druhom odseku dohody je uvedené, že právo osobného užívania sa zriaďuje za náhradu 3.600,- Kčs, ktorá je splatná v deň podpisu tejto dohody. V treťom odseku dohody je uvedené, že právo osobného užívania uvedeného pozemku vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo 29.3.1977 je opatrená pečiatkou štátneho notárstva Bratislava - mesto, z ktorej vyplýva, že dohoda bola registrovaná dňa 30.3.1977 pod č. X. U. XX/XX a týmto dňom nastali právne účinky registrácie. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že účelom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.3.1978, ktorou previedla A. S. do vlastníctva Československého štátu zastúpeného MNV pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice ako stavebný pozemok za cenu 1392,- Kčs, malo byť pridelenie pozemku do osobného vlastníctva žalobkyni a jej manželovi O. B., čo dokladuje rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 10.3.1980 o pridelení pozemku žalobkyni a jej manželovi v súčasnosti označeného ako parc.

č. XXXX - záhrady o výmere 197 m2 a podacím lístkom s dátumom 1.4.1978 na sumu 1.392,- Kčs. Žalobkyňa tvrdí, že doposiaľ žila v presvedčení, že keďže za pozemok s manželom zaplatili, stali sa ku dňu zaplatenia, teda k 1.4.1978 riadnymi vlastníkmi pozemku, a teda sa domnieva, že sú tu splnené podmienky § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vydržanie. Podacím lístkom s dátumom 1.4.1978 sa síce poukazovala na účet ObNV suma 1.392,-Kčs, avšak existencia podacieho lístka nijakým spôsobom nepreukazuje, že išlo práve o platbu za zriadenie práva osobného užívania za pozemky parc. č. XXX/ X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 29.3.1977 bola vyhotovená na predtlačenom tlačive, takže navrhovateľka z tejto dohody musela vedieť, že aj v prípade uzatvorenia novej dohody o zriadení práva osobného užívania na pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice by takejto dohode muselo predchádzať právoplatné rozhodnutie ObNV o pridelení týchto pozemkov do osobného užívania žalobkyne a jej manžela, pričom úhrada za zriadenie práva osobného užívania by bola splatná až dňom podpísania samotnej dohody o zriadení práva osobného užívania. Zo žalobkyňou doloženého rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 10.3.1980 vyplýva, že žalobkyni a jej manželovi O. B. mal byť pridelený podľa § 205 Občianskeho zákonníka do osobného užívania pozemok, rozhodnutie však neobsahuje parcelné číslo tohto pozemku, výmeru pozemku, katastrálne územie ani účel pridelenia pozemku do osobného užívania a nie je ani opatrené pečiatkou a podpisom osoby oprávnenej takéto rozhodnutie podpísať. Žalobkyňa preukazuje svoju dobromyseľnosť podacím lístkom zo dňa 1.4.1978 na sumu 1.392,-Kčs, ktorý má preukazovať, že bola uhradená náhrada za zriadenie práva osobného užívania, avšak rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, na základe ktorého sa mala uzatvoriť dohoda o zriadení práva osobného užívania, je až z 10.3.1980, a teda by nepredchádzalo dohode o zriadení práva osobného užívania. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom na uzatvorenú dohodu o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977, ktorej účastníčkou bola aj samotná žalobkyňa, mala žalobkyňa vedomosť o tom, že uzatvoreniu samotnej dohody o zriadení práva osobného užívania musí predchádza vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania a až potom sa uzatvorí dohoda o zriadení práva osobného užívania a že úhrada za zriadenie práva osobného užívania je splatná až v deň podpisu dohody a nie dva roky pred vydaním rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, ako sa o tom snaží presvedčiť žalobkyňa podacím lístkom s dátumom 1.4.1978 na sumu 1.392,-Kčs a rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 10.3.1980. Tým, že bola žalobkyňa účastníčkou dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977, nemohla byť dobromyseľná v zmysle §134 Občianskeho zákonníka a žiť dobromyseľne v presvedčení, že keď za pozemok spolu s manželom zaplatili, stali sa ku dňu zaplatenia, teda ku dňu 1.4.1978 riadnymi vlastníkmi predmetného pozemku, keď v samotnej dohode o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977 je v odseku 3 uvedené, že právo osobného užívania uvedeného pozemku vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva. Žalobkyňa nemá na viac k dispozícií žiadnu dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice, a to ani neplatnú, ktorá by ju oprávňovala domnievať sa, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom, v súčasnosti vedeným ako pozemok registra „C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 197 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice. A uzatvorenie takejto dohody by odporovalo aj § 199 ods. 2 a § 200 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983, pretože na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok a pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, čo by bolo v prípade uzatvorenia druhej dohody o zriadení práva osobného užívania porušené.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu žalobkyne, výsluchom žalobkyne, poverenej zástupkyne žalovaného, čestným vyhlásením A. S. a A. I., výsluchom svedka U.. Š. Š., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. V rámci svojho výsluchu žalobkyňa uviedla, že keď sa s manželom zobrali, bývali u svokrovcov, potom si našetrili a kúpili si ten pozemok, záhradu. Nebol premeraný, len im ho majiteľ ukázal. Od vtedy ho začali užívať a nepretržite ho do dnes užívajú. Pozemok kúpili od pani S., kúpnu zmluvu nepodpisovali, vyplatili jej za pozemok 45 000 Kčs, a potom šli na Národný výbor, tam podpísali zmluvu, dali im šeky aby ich vyplatili a potom už to Národný výbor vybavoval. Pani S. ešte žije, založili do spisu jej prehlásenie, že im záhradu predala. Štát pozemky neodkupoval, iba sa to tak prevádzalo.

9. Splnomocnený zástupca žalobkyne v rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol, že žalobkyňa si svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom odvodzuje od skutočnosti, že riadne zaplatila československému štátu kúpnu cenu 1 392,- Kčs dňa 01.04.1978, za účelom kúpy pozemku, na základe

tohto mala byť vydaná Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, avšak táto vydaná nebola. K vyjadreniu žalovaného uvádza ohľadne § 199 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že to nebolo na rovnaký účel, ale bolo to na účel záhrady parc. č. XXX/X W. XXX/X a vedľajší pozemok č. XXX/XX bol určený na výstavbu, čo nadväzuje aj na uvádzaný § 200 Občianskeho zákonníka, kde na výstavbu bolo 600m2 a teda nebol väčší ako 800 m2. Záhradu v dobrej viere užívali od 1978 roku. Pozemok prešiel do vlastníctva Magistrátu v roku 1989, žalobkyňa o tom nemala vedomosť. V Katastri nekontrolovali, či je vlastníčkou. Pred 4 rokmi robila žalobkyňa nové oplotenie, tam kde aj pôvodne jej oplotenie stálo, a vtedy im povedal Z. D. (pôvodne žalovaný v druhom rade), ktorý je ich sused zozadu, že tá parcela patrí Magistrátu. Poverený zástupca žalobkyne šiel na Magistrát, hľadal v archíve, hľadal Dohodu o užívaní, tá sa nenašla. Zistil, že ju mestský úrad v tom čase vôbec nevydal. Dovtedy boli v presvedčení, že je to ich záhrada.

10. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci svojich ústnych vyjadrení uviedla, že spochybňuje dobromyseľnosť ako podmienku vydržania žalobkyňou. Žalobkyňa preukazuje svoju dobromyseľnosť podacím lístkom zo dňa 01.04.1978 na sumu 1 392,- Kčs, a rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 10.03.1980 pre Jozefa Daniela a manželku Máriu. V rozhodnutí zo dňa 10.03.1980 chýba parcelné číslo, katastrálne územie, účel za akým sa má zveriť do osobného užívania, rozhodnutie nie je opatrené podpisom a pečiatkou. Súčasne žalobkyňa bola účastníčkou Dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.03.1977, ktorá Dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti: účastníci, parcelné číslo, výmera pozemku, katastrálne územie, účel za ktorým bolo zriadené právo osobného užívania, je tu uvedené číslo odboru ObNV BA2, na základe ktorého bola táto Dohoda uzatvorená. Poukazuje na článok 3 a článok 2 Dohody. Žalobkyňa mala teda aj v zmysle tejto Dohody informácie, za akých okolnosti sa zriaďuje právo osobného užívania pozemku. Vzhľadom na predložené dôkazy nie je možné usudzovať dobromyseľnosť držby žalobkyne. Žalobkyňa nepredložila rozhodnutie Národného výboru o pridelení pozemku do osobného užívania ani dohodu o zriadení práva osobného užívania predmetného pozemku - záhrady o výmere 197m2, ktoré by ju oprávňovali domnievať sa, že nadobudla právo osobného užívania k predmetnému pozemku. Kúpne zmluvy týkajúce sa nehnuteľností museli mať vždy písomnú formu a ak sa žalobkyňa odvoláva na kúpnu zmluvu, je otázne, na akú sa odvoláva, nakoľko v spise je len kúpna zmluva medzi MNV Bratislava a A. S., s tým že táto odpredala predmetný pozemok československému štátu.

11. Právny zástupca žalobkyne v rámci svojich ústnych vyjadrení uviedol, že predmetný pozemok je nesprávne zapísaný v katastri nehnuteľností na žalovaného, pričom žalobkyňa sa domnieva, že jeho vlastníčkou je ona. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od skutočnosti, že dňa 29.3.1977 MNV v Bratislave Podunajských Biskupiciach zriadil v prospech O. B. a žalobkyne ako jeho manželke právo osobného užívania pozemku parc. č. XXX/XX kat. úz. Podunajské Biskupice vo výmere 600 m2. Toto bolo výstavbe rodinného domu a zriadením záhrady. Predmetom sporu je zostatok 197 m2 vedené ako záhrady, parcelné číslo XXXX. Túto záhradu predala Miestnemu národnému výboru A. S. za sumu 1392 KČS. Následne žalobkyňa spolu s manželom zaplatili túto sumu 1392 Kčs na odkúpenie tejto časti s tým, že od toho obdobia považovala tento pozemok, keďže ho riadne zaplatila, za svoj vlastný. Až v roku 2013 zrazu na rokovaní miestneho zastupiteľstva miestneho úradu Podunajské Biskupice. Zrazu schválili predaj inej osobe, čo iniciovalo tento spor a tiež návrh na predbežné opatrenie, aby sa táto nehnuteľnosť nedostala vlastníkovi, ktorý by si ju odkúpil od Mestskej časti Podunajské Biskupice.

12. Z výsluchu svedka U.. Š. Š. súd zistil, že svedok trvá na svojich záveroch uvádzaných v znaleckom posudku č. 22/2014, ktorý predložila žalobkyňa v tomto konaní. A. B., vlastníčka pozemkov XXXX/X, XXXX/X sú susedné pozemky, sa neho obrátila aby preskúmal, ako je to s pozemkom parcelné číslo XXXX. V prvom rade spravil grafickú identifikáciu súčasného stavu s pôvodným stavom (pod pôvodným stavom treba rozumieť pred mapovaním). Skúmaný pozemok XXXX vznikol z dvoch pozemkov, ktoré mali pred mapovaním čísla XXX/X a XXX/X. Predchodcovia pani B. kúpili dom a záhradu (pozemky) od pani S. a pozemok XXXX...je teda pravdou, čo uvádza poverená zástupkyňa žalovaného, že žalobkyňa kúpila iba pozemky resp. československým štátom jej bolo zriadené právo osobného užívania k pozemkom XXXX/X, XXXX/X,za účelom výstavby rodinného domu. V roku 1978 pani S. predala štátu pozemky č. XXX/X W. XXX/X za účelom, aby ich mohli odkúpiť vlastníci pozemku XXX/XX. Následne sa obrátili predchodcovia pani B. na Miestny národný výbor a chceli odkúpiť tento pozemok podľa vtedy platného občianskeho zákonníka sa poľnohospodárska pôda nemohla prevádzať medzi občanmi. Miestny národný výbor vyrubil poplatok, pán B. ho zaplatil, ale zmluva o prevode nebola realizovaná. Pri mapovaní (technicko-hospodárske mapovanie) sa tento stav zistil a do nového Katastrálneho operátu sa

zapísal ako vlastník československý štát. Pozemok je oplotený a užíva ho pani B.. Svedok sa domnieva, že pani B. predmetný pozemok užívala - t.j. je to oplotené a súčasťou pozemkov- a keď sa rozbehli administratívne kroky na odkúpenie pozemku, tak odvtedy. Je pravdou, že na pozemok, na ktorom bol postavený rodinný dom žalobkyne a jej manžela, bola československým Miestnym národným výborom zriadené manželom B.Ý. právo osobného užívania pozemku dohodou za účelom výstavby. Tiež je pravdou, že pozemok, ktorý tvorí predmet tohto súdneho konania t.j. č. XXXX, vznikol z pozemkov XXX/ X W. XXX/X a tieto boli vykúpené československým štátom od pani S.. Na pozemky, ktoré boli vykúpené od p. S. československým štátom č. XXX/X W. XXX/X nebolo manželom B. Dohodou zriadené právo osobného užívania. Národný výbor a štát neskupoval od občanov pozemky, aby ich mal štát, ale aby ich mohol dať ďalej tým, čo majú o to záujem. Tak sa vykonával občiansky zákonník v tom čase. Národný výbor na výstavbu prideľoval pozemky a zriaďoval osobné užívanie, ktoré po roku 1994, kedy vznikol , prešiel na vlastníctvo. Keďže pozemky nemohli byť prevádzané medzi občanmi, tak najprv to vlastník predal a Národný výbor to predal. Svedkovi bola mi predložené zloženka, ktorou pán B. zaplatil za pozemok XXXX, avšak nebola zriadená kúpno-predajná zmluva. Dá sa len dedukovať, že keď zaplatili a užívali, tak im možno ani nenapadlo...vtedy bol iný vzťah k pôde.

13. Z čestného vyhlásenia A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX I. zo dňa 13.05.2015 súd zistil, že A. S. týmto vyhlasuje, že v roku 1978 predala pozemok parc.č. XXX/X a XXX/X vo výmere 232 m2 kat. úz. Podunajské Biskupice Československému štátu za účelom zriadenia dohody práva osobného užívania pozemku manželom O. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX I..

14. Z čestného vyhlásenia A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX I. zo dňa 13.05.2015 súd zistil, že A. I. týmto vyhlasuje, že manželia JF. W. A. B. užívajú parcelu XXXX kat. úz. Podunajské Biskupice od roku 1978 až po súčasnosť nepretržite.

15. Žalovaný písomným záverečným vyjadrením zo dňa 21.10.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2016 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že účelom kúpnopredajnej zmluvy, ktorou previedla A. S. do vlastníctva Československého štátu zastúpeného MNV pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice ako stavebný pozemok za cenu 1.392,- Kčs, malo byť podľa žalobkyne pridelenie pozemku do osobného vlastníctva žalobkyni a jej manželovi O. B.. Uvedené žalobkyňa dokladuje rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 10.3.1980 o pridelení pozemku do osobného užívania žalobkyni a jej manželov. Toto rozhodnutie však neobsahuje žiadne parcelné číslo pozemku, výmeru pozemku, katastrálne územie ani účel pridelenia pozemku do osobného užívania a nie je ani opatrené pečiatkou a podpisom osoby oprávnenej takéto rozhodnutie podpísať. Žalobkyňa dokladuje svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí pozemku tvoriaceho predmet súdneho sporu podacím lístkom zo dňa 1.4.1978 na sumu 1.392,-Kčs, ktorý má preukazovať, že bola uhradená náhrada za zriadenie práva osobného užívania, avšak žiadateľkou predložené rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, na základe ktorého sa mala uzatvoriť dohoda o zriadení práva osobného užívania, je až z 10.3.1980, a teda by ani nepredchádzalo dohode o zriadení práva osobného užívania, na základe ktorej sa až mala zaplatiť úhrada za zriadenie práva osobného užívania. Samotný podací lístok zo dňa 1.4.1978 na sumu 1.392,-Kčs však sám o sebe nepreukazuje, že by išlo konkrétne o úhradu za zriadenie práva osobného užívania pozemku tvoriaceho predmet tohto súdneho konania. Či je držiteľ veci dobromyseľný v súlade § 130 Občianskeho zákonníka, treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Nakoľko bola žalobkyňa účastníčkou písomnej dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977, nemohla byť dobromyseľná v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka a žiť dobromyseľne v presvedčení, že ak by aj podacím lístkom zo dňa 1.4.1978 za pozemok tvoriaci predmet tohto súdneho sporu spolu s manželom zaplatili, stali sa ku dňu zaplatenia, teda k 1.4.1978 riadnymi vlastníkmi predmetného pozemku. Naopak žalobkyňa ako účastníčka dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977 mala vedomosť o tom, že právo osobného užívania pozemku jej vznikne až na základe písomne uzatvorenej dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorej musí predchádzať vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania. Žalobkyňa však do dnešného dňa nepredložila ani rozhodnutie o pridelení práva osobného užívania pozemku, ani dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktoré by sa týkali predmetného pozemku a ktoré by mohli byť aj neplatné, ale preukazovali by dobromyseľnosť žalobkyne, ktorá predstavuje esenciálnu náležitosť pre nadobudnutie vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka vydržaním. Neexistenciu

takýchto listín potvrdil aj výsluch svedka U.. Š. Š. na pojednávaní dňa 8.9.2016 a nevyvracia ju ani čestné vyhlásenie A. S. zo dňa 13.5.2015.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. X vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie Podunajské Biskupice vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov parcely č. XXXX o výmere 197 m2 je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1.

17. Z kópie Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku súd zistil, že dňa 29.3.1977 uzatvorila žalobkyňa A. B.Á. spolu so svojím manželom O. B. a Miestnym národným výborom v Bratislave - Podunajských Biskupiciach Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku (ďalej len „Dohoda“) na pozemok parc. č. XXX/XX v k. ú. Podunajské Biskupice o výmere 600 m2 k výstavbe rodinného domu. Dohoda bola zriadená na základe rozhodnutia finančného odboru ObNV Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.3.1977 č.j. L..Z..XX/XX o pridelení do osobného užívania. Právo osobného užívania sa zriadilo za cenu 3.600,- Kčs. Dohoda je vyhotovená na predtlačenom tlačive, do ktorého sú písacím strojom dopísané údaje týkajúce sa konkrétneho právneho úkonu - t.j. účastníci dohody, parcelné číslo pozemku, katastrálne územie, výmera pozemku, účel zriadenia práva osobného užívania pozemku, číslo a dátum vydania rozhodnutia ObNV o pridelení pozemku do osobného užívania, výška úhrady, za ktorú sa právo osobného užívania zriaďuje. Ostatné ustanovenia Dohody sú už predtlačené a používali sa pre všetky právne úkony tohto typu.

18. Z odseku 1.) Dohody súd zistil, že účelom zriadenia práva osobného užívania je výstavba rodinného domu, pričom druhá možnosť uvedená v tlačive, a to riadenie záhradky, je v dohode vyčiarknuté. Z odseku 2.) Dohody vyplýva, že právo osobného užívania sa zriaďuje za náhradu 3.600,- Kčs, ktorá je splatná v deň podpisu tejto dohody. V odseku 3.) Dohody je uvedené, že právo osobného užívania uvedeného pozemku vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva. Ďalej súd zistil, že Dohoda je opatrená pečiatkou štátneho notárstva Bratislava - mesto, z ktorej vyplýva, že Dohoda bola registrovaná dňa 30.3.1977 pod č. X. U. XX/XX a týmto dňom nastali právne účinky registrácie.

19. Z kópie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.3.1978 súd zistil, že A. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX odpredala dňa 7.3.1978 do vlastníctva Československého štátu zastúpeného Miestnym národným výborom pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice ako stavebný pozemok za cenu 1392,- Kčs.

20. Z kópie podacieho lístku s dátumom 1.4.1978 súd zistil, že O. B. uhradil Obvodnému národnému výboru Bratislava II sumu 1.392,- Kčs s označením účelu platby „pozemok“.

21. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 22/2014, vypracovaný U.. Š. Š., znalcom z odboru geodézie a kartografie, so zadaním žalobkyne preskúmať vlastnícke vzťahy k pozemku parc. č. XXXX kat. úz. Podunajské Biskupice, dokumenty viažuce sa k pozemku a zaujať odborné stanovisko k priebehu určovania vlastníckych vzťahov. V závere znaleckého posudku č. 22/2014 znalec uvádza, že „Pozemok parc. č. XXXX kat. úz. Podunajské Biskupice vznikol z pozemkov parc. č. XXX/X W. XXX/X. V roku 1977 vtedajšia vlastníčka A. S. predala pozemky Miestnemu národnému výboru Podunajské Biskupice s tým, aby bolo možné zriadiť právo osobného užívania pozemku pre O. B.. O. B. za zriadenie práva osobného užívania pozemku zaplatil čiastku 1392,-Kčs, ale právo osobného užívania nebolo zriadené a pozemok tak ostal chybne vo vlastníctve štátu - teraz Hlavného mesta SR Bratislavy. Pozemok vlastníčka pozemku a rodinného domu A. B. parc.č. XXXX/X W. XXXX/X ako aj parc.č. XXXX riadne a nepretržite užíva.“

22. Prílohou znaleckého posudku č. 22/2014 je i Rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 10.3.1980 o pridelení pozemku do osobného užívania žalobkyni a jej manželovi, z ktorého súd zistil, že toto Rozhodnutie neobsahuje parcelné číslo pozemku, výmeru pozemku, katastrálne územie ani účel pridelenia pozemku do osobného užívania a nie je ani opatrené pečiatkou a podpisom osoby oprávnenej takéto rozhodnutie podpísať.

23. Z výpisu z LV č. XXXX (tvoriace i prílohy znaleckého posudku č. 22/2014) ako i kópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX/X a XXXX/X a snímky z pozemkovej mapy na parcelu parc. č. XXX/XX v k. ú. Podunajské Biskupice súd zistil, že v súčasnosti je pozemok č. XXX/XX vedený ako pozemky registra „C“ v k. ú. Podunajské Biskupice, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 497 m2 a

parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 zapísané na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne.

24. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

25. Podľa § 199 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983 na rovnaký účel môže byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok.

26. Podľa § 200 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983 výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400m2 a pozemok prenechanýna zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

27. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

28. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.3.1983 na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

29. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť.

32. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

33. Ako bolo vyššie uvedené, predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní

náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

34. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

35. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle.

36. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.

37. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

38. Konanie o určenie vlastníckeho práva je konaním sporovým, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce, je výlučne vecou sporových strán. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na strán sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Sporová strana, ktorá nepreukáže ňou tvrdené skutočnosti, nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky nesie aj tá sporová strana, ktorá síce dôkazy navrhla, avšak ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť jej skutkových tvrdení.

39. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností sporovou stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

40. Zákon strane sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny

pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

41. V sporovej veci bolo potrebné, aby žalobkyňa tvrdila a preukázala, že naplnila všetky podmienky ustanovené § 134 ods. 1 Občianskeho k tomu, aby nadobudla vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti.

42. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporným, že žalobkyňa spolu s manželom O. B. uzatvorili s Miestnym národným výborom v Bratislave - Podunajských Biskupiciach dňa 29.3.1977 Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku na pozemok parc. č. XXX/XX v k. ú. Podunajské Biskupice o výmere 600 m2 k výstavbe rodinného domu, pričom v súčasnosti je tento pozemok vedený ako pozemky registra „C“ v k. ú. Podunajské Biskupice, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 497 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 zapísané na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne. Dohoda o zriadení práva osobného užívania bola zriadená na základe rozhodnutia finančného odboru ObNV Bratislava II v Bratislave zo dňa 11.3.1977 č.j. L..Z..XX/ XX o pridelení do osobného užívania. Právo osobného užívania sa zriadilo za cenu 3.600,- Kčs.

43. Súčasne v konaní nebolo sporným, že dňa 7.3.1978 bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva, ktorou previedla A. S. do vlastníctva Československého štátu zastúpeného MNV pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice ako stavebný pozemok za cenu 1.392,- Kčs. Účelom tohto prevodu malo byť podľa vyjadrenia žalobkyne pridelenie pozemku do osobného vlastníctva žalobkyne a jej manželovi O. B.; uvedené potvrdila i A. S. svojim písomným čestným prehlásením zo dňa 13.05.2015.

44. Spornou otázkou v konaní nebola ani skutočnosť, že manželia O. a A. B. užívali a doposiaľ užívajú parcelu XXXX kat. úz. Podunajské Biskupice od roku 1978 až po súčasnosť nepretržite.

45. Spornou otázkou medzi žalobkyňou a žalovaným ostala otázka, či žalobkyňa bola dobromyseľným držiteľom, resp. či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu od nej požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudla. Dobromyseľnosť žalobkyne bolo potrebné hodnotiť objektívne a nie iba z jej subjektívneho hľadiska.

46. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa dobromyseľným držiteľom nebola, resp. pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné s prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu od nej požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudla. Žalobkyňa bola účastníčkou písomnej Dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977, ktorú vlastnoručne i podpísala, pričom v tejto Dohode sa v bode 3 jednoznačne uvádza, že právo osobného užívania uvedeného pozemku vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva. Žalobkyňa v konaní nepreložila žiadnu dohodu o zriadení práva osobného užívania k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 232 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice, a to ani neplatnú, ktorá by ju oprávňovala domnievať sa, že nadobudla vlastnícke právo k predmetným pozemkom, v súčasnosti vedeným ako pozemok registra „C“, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 197 m2 v k. ú. Podunajské Biskupice. Žalobkyňa, ako účastníčka Dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 29.3.1977, teda musela mať vedomosť o tom, že právo osobného užívania pozemku jej vznikne až na základe písomne uzatvorenej Dohody o zriadení práva osobného užívania, ktorej musí predchádzať vydanie rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak by aj podacím lístkom zo dňa 1.4.1978 za pozemok tvoriaci predmet tohto súdneho sporu žalobkyňa spolu s manželom zaplatili a stali sa ku dňu zaplatenia, teda k 1.4.1978 riadnymi vlastníkmi predmetného pozemku, rozhodnutie Obvodného národného výboru Bratislava II zo dňa 10.3.1980 o pridelení pozemku do osobného užívania žalobkyni a jej manželovi neobsahuje žiadne parcelné číslo pozemku, výmeru pozemku, katastrálne územie ani účel pridelenia pozemku do osobného užívania a nie je ani opatrené pečiatkou a podpisom osoby oprávnenej takéto rozhodnutie podpísať. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou predmetných nehnuteľností v zmysle § 130 Občianskeho zákonníka.

47. V civilnom sporovom konaní, ovládanom striktne zásadou kontradiktórnosti, je sporová strana nositeľom dôkaznej povinnosti. Ako taká, aby mohla byť v konaní úspešná, je povinná preukázať tvrdené

skutočnosti tak, aby súd mohol jej skutkové závery bez pochybností prijať. V prípade, že sa jej to nepodarí, nesie ako subjekt civilného sporu, zodpovednosť za neúspech v konaní.

48. Žalobkyňa v predmetnom konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď v konaní nepreložila dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali skutočnosť, že bola dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností; neexistenciu takýchto listín naviac potvrdil aj výsluch svedka U.. Š. Š. a nevyvracia ju ani čestné vyhlásenie A. S. zo dňa 13.5.2015. Označené dôkazy, ktoré mali preukazovať dobromyseľnosť žalobkyne v presvedčení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, neboli dôkazmi, ktoré by v konečnom dôsledku mohli založiť dobromyseľnosť žalobkyne že je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

49. Vzhľadom na uvedené súd žalobnému návrhu vyhovieť nemohol a neostalo mu iné ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu. Nakoľko mu však v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.