Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-85-2013.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: LEVIATO, nezisková organizácia, so sídlom Lesná 10, 044 14 Čaňa, IČO: 35 582 880, zastúpeného JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom kancelárie Ondavská 17, Košice, proti žalovanému: Ivan SATVÁR- Službyt, s miestom podnikania Prostějovská 4845/62, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov o zaplatenie 53.258,55 € s prísl., takto,
rozhodol:
žalobu z a m i e t a,
žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.06.2012 si žalobca uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy vo výške 53.258,55 € titulom nároku na náhradu škody. Ako v žalobe uviedol dňa 14.04.2009 uzatvoril žalobca ako mandant so žalovaným ako mandatárom mandátnu zmluvu č. 01/04/2009 v zmysle ustanovenia § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bola inžiniersko, investorská a projektová činnosť uskutočnená žalovaným pre žalobcu v rozsahu podľa článku 2, body 1.1 až 1.7 zmluvy a v lehotách plnenia jednotlivých činností podľa článku 5, body 1. až 7. zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy si žalovaný bol vedomý toho, že dodržanie dohodnutých termínov plnenia, teda uskutočnenia dohodnutých činností pre žalobcu, na ktoré sa žalovaný zaviazal, má pre žalobcu zásadný význam pre úspešnosť realizácie projektu, kvôli ktorému žalobca so žalovaným zmluvu uzatváral. Táto skutočnosť vyplýva nie len zo samotného článku 5 zmluvy, kde sú určené lehoty plnenia, ale aj zo samostatného článku 6 zmluvy, kde je osobitne za dôležitý termín pre uskutočnenie v zmluve dohodnutých činností stanovený deň 20. jún 2009. Žalovaný aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam lehoty dohodnuté na uskutočnenie jednotlivých činností pre žalobcu nedodržal, keď v rozpore s článkom 2 bod 1.3 zmluvy a s článkom 5 bod 3. zmluvy, nezabezpečil do 31.05.2009 pre žalobcu projektovú dokumentáciu pre búracie, územné a stavebné povolenie v rozsahu v zmluve špecifikovanom. Rovnako v rozpore s článkom 2 bod 1.4 zmluvy a s článkom 5 bod 4. zmluvy žalovaný nezabezpečil do 20.06.2009 pre žalobcu búracie, územné a stavebné povolenie. Ku dňu 20.06.2009, čo bol termín osobitne v zmluve označený za dôležitý pre plnenie nebola zo strany žalovaného pre žalobcu vykonaná činnosť, na ktorú sa zaviazal, a to v rozsahu podľa článku 2 bod 1.3 zmluvy, ktorú mal vykonať do 31.05.2009 a podľa článku 2 bod 1.4 zmluvy, ktorú mal vykonať do 20.06.2009, čo znamená, že žalovaný v dohodnutých lehotách nezabezpečil projektovú dokumentáciu pre búracie, územné a stavebné povolenie v dohodnutom rozsahu a rovnako ani samotné búracie, územné a stavebné povolenie. Následne zo strany žalovaného neboli už vykonané ani ďalšie činnosti, na ktoré sa zaviazal v zmysle článku 2, body 1.5 až 1.7. zmluvy. V nasledujúcom období bol žalobca v záujme záchrany vlastného projektu sám nútený vykonať viaceré činnosti, na ktoré sa podľa zmluvy zaviazal žalovaný, a to vrátane platby 36.610,35 € v prospech spoločnosti Ing. arch. Ján KUNEC s.r.o., s ktorou žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo na
vyhotovenie projektovej dokumentácie, avšak z tejto zmluvy riadne neplnil, v dôsledku čoho spoločnosť Ing. arch. Ján KUNEC s.r.o. odmietla projekty vydať, pokiaľ za ne nebude mať zaplatené. Z tohto dôvodu žalobca, hoci s vyššie uvedenou spoločnosťou nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, zaplatil dňa 07.07.2009 vyššie uvedenú sumu, aby získal projektovú dokumentáciu čo najskôr. Aj napriek maximálnemu úsiliu žalobcu zachrániť svoj projekt vykonaním činností, na ktoré bol podľa zmluvy povinný žalovaný, ktorý však svoje povinnosti zo zmluvy prestal plniť, nepodarilo sa žalobcovi projekt v hodnote 1.659.695 € zachrániť. Žalobca pritom už dovtedy zaplatil žalovanému čiastku 16.648,20 €, na základe faktúry č. 10/04/2009 zo dňa 20.04.2009. Priame náklady žalobcu vynaložené na projekt, ktorý bol napokon porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného zmarený predstavujú 53.258,55 €. Suma 53.258,55 € predstavuje škodu, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorý tým, že pre žalobcu riadne a včas nevykonal činnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal, zapríčinil zmarenie celého projektu, tzn. zapríčinil, že projekt v hodnote 1.659.695 €, kvôli ktorému žalobca so žalovaným zmluvu uzatvoril, nebolo možné riadne a včas dokončiť, čím všetky náklady žalobcu vo výške 53.258,55 € dovtedy na projekt vynaložené, sa stali zo zavinenia žalovaného nákladmi vynaloženými neúčelne, resp. zbytočne a znamenajú škodu, ktorú žalobca utrpel v dôsledku (ne)konania žalovaného. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, jeho nečinnosti a následnej strate zmysluplnosti pokračovať v projekte, ktorý už bol zmarený, utrpiac naviac škodu vo výške 53.258,55 €, žalobca písomnou výpoveďou zo dňa 01.06.2010 vypovedal mandátnu zmluvu, zaslaním písomnej výpovede žalovanému, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.06.2010.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2015 poukázal na to, že svoju činnosť ako mandatár vždy vykonával riadne a včas, riadne a zodpovedne si plnil svoje povinnosti podľa mandátnej zmluvy č. 01/04/2009 a robil všetky úkony tak, aby došlo k naplneniu predmetu zmluvy podľa bodu 1.1. až 1.7. čl. 2 mandátnej zmluvy č.01/04/2009 zo dňa 14.4.2009. Vo vzťahu k žalovanému nároku uviedol, že žalobca v žalobe presne nešpecifikuje, z akého dôvodu by mu mala vyplatením peňažných čiastok vzniknúť škoda a ani nevysvetlil 4 základné predpoklady zodpovednosti za škodu. Porušenie termínov žalovaným žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nepreukázal, že pokiaľ by aj k nedodržaniu termínov došlo, že nedodržanie týchto termínov zavinil žalovaný. K nároku na náhradu škody v sume 36.610,35 € titulom, že žalobca musel sám uhradiť projektovú dokumentáciu priamo obchodnej spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec, s.r.o. žalovaný poukázal na to, že predpokladom nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie, pričom žalovaný žiadnu právnu povinnosť týkajúcu sa žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec, s.r.o., pričom zaplatením za projektovú dokumentáciu žalobcom priamo spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec, s.r.o., nevznikla žalobcovi žiadna škoda. Podľa mandátnej zmluvy č. 01/04/2009 a § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka totiž žalovaný ako mandatár konal na účet a v mene žalobcu. Z toho dôvodu odmenu, ktorú mal eventuálne zaplatiť žalovaný ako mandatár spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec, s.r.o., čo musí byť najprv preukázané, by tak či tak žalovaný ako mandatár následne po zaplatení refaktúroval žalobcovi a žalobca by v konečnom dôsledku sumu 36.610,35 € za projektovú dokumentáciu zaplatil, avšak na účet nie spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec s.r.o., ale na účet žalovaného. Preto konaním žalovaného nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda, z ktorého dôvodu nárok žalobcu na náhradu škody nie je daný. Pritom prvá splátka za projekt v sume 12.203,50 € (s DPH) bola spoločnosti Ing. arch. Ján Kunec, s.r.o., uhradená z finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému ako záloha na základe zálohovej faktúry č. 10/04/2009 vystavenej na sumu 16.648,20 €, ktorá je tiež predmetom žaloby. Čo sa týka vrátenia sumy 16.648,20 €, ktorú žalobca uhradil žalovanému titulom faktúry č. 10/04/2009. Tento nárok tiež nie je dôvodný, nakoľko podľa mandátnej zmluvy č. 01/04/2009 mal žalovaný nárok na odmenu za jednotlivé body plnenia podľa čl. 3 vo výškach tam uvedených, pričom cena rozpočtových nákladov stavby sa v čase podpisu zmluvy odhladovala na 1.659.695 €. Žalovaný má teda nárok na úhradu nákladov a na primeranú časť odmeny až do dátumu výpovede mandátnej zmluvy č. 01/04/2009. Tieto náklady predstavujú celkovú sumu 16.702,10 €, ktorú žalovaný plne hradil zo žalobcom poskytnutej zálohy vyplatenej žalovanému na základe faktúry č. 10/04/2009.Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný jednostranne započítal vyplatenú zálohovú platbu vo výške 16.648,20 € s reálne vynaloženými nevyhnutnými nákladmi v predmetnej veci vo výške 16.702,10 €, na ktorých úhradu slúžila a bola použitá táto zálohová platba. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neporušil svoje právne povinnosti, nespôsobil žiadnu škodu žalobcovi, a keďže žiadna škoda nevznikla, neexistuje žiadna príčinná súvislosť a zavinenie žalovaného nie je dané. Preto navrhol zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov svedkov Y. oboznámením žaloby, Mandátnej zmluvy č. 01/04/2009 zo dňa 14.04.2009, potvrdenia o vklade hotovosti 36.610,35 € na účet Ing. arch. Ján KUNEC s.r.o., faktúry č. 10/04/2009, výpovede z mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2010, rozpisu výdavkov žalovaného, stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, rozhodnutia Obce Haniska ,ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci uzavreli dňa 14.04.2009 mandátnu zmluvu č. 01/04/2009, ktorej predmetom bola inžiniersko, investorská a projektová činnosť uskutočnená žalovaným pre žalobcu v rozsahu podľa článku 2, body 1.1 až 1.7 zmluvy a v lehotách plnenia jednotlivých činností podľa článku 5, body 1. až 7. Zmluvy.
5. Ku okolnostiam uzavretia tejto zmluvy ako aj zmluvného plnenia boli vypočutí účastníci konania.
6. Štatutárna zástupkyňa žalobcu Mgr. Soňa Hoholková vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný im bol doporučený ako osoba, ktorá sa vyzná vo vybavovaní záležitostí súvisiacich so stavebným konaním, ktorý ich mal uistiť, že všetky veci zabezpečí. Podpísaniu zmluvy predchádzalo jednanie a dôkladne oboznámenie sa so všetkými skutočnosťami, s čím žalovaný súhlasil. Neskôr niektoré veci prestával stíhať, vyhováral sa na poruchu na aute, na zdravotné problémy a pod.. Zároveň ich oboznámil s tým, že jediným problémom je susedná vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá podmienila svoj súhlas odvedením splaškovej vody, čo malo byť splnené, pričom ich žalovaný ubezpečil, že všetky veci sú vyriešené, čo sa však nepotvrdilo. Zo začiatku žalovaný plnil svoje záväzky zo zmluvy v zmysle článku 2 zmluvy, bod 1.1.1.2., pri bode 1.3., sa dostal do omeškania na čo bol ústne upozornený, najmä z hľadiska zabezpečenia projektovej dokumentácie a pod. a bod 1.4 až 7., sa potom už ani nerealizovali. Predmetná zmluva bola pritom viazaná na plnenie lehôt podľa výzvy z hľadiska financovania eurofondov. Z toho dôvodu bolo potrebné stihnúť všetky zmluvne určené lehoty, pre nesplnenie zmluvných povinností žalovaným však neboli v projekte úspešní. Keď zistili, že žalovaný nespĺňa dohodnuté termíny, začali sa vo veci sami angažovať, najmä jej manžel, ktorý zabezpečoval technické veci. V tej súvislosti navštívili Ing. arch. Kuneca, ktorý im dal projekt, za ktorý zaplatili, čo však nebolo v súlade s dohodou. Sumu 16.648,20 € uhrádzali čiastkovo, na základe faktúr, ktoré zaplatili a to už za vykonané činnosti. Z toho dôvodu aj z iných dôvodov preto pristúpili k uplatneniu si dohodnutých sankcii, resp. k náhrade škody.
7. Uvedené skutočnosti v podstate potvrdil aj svedok Y., pričom taktiež poukázal na nezrovnalostí týkajúce sa zmeškania zmluvných termínov žalovaným. Preto vstúpil do tohto procesu a zistil, že žalovaný nezabezpečuje to na čom sa dohodli a poskytuje im neúplné, resp. nepravdivé informácie. Preto musel sám zabezpečovať všetky inžinierske činností. Taktiež konzultoval svoju činnosť s architektom K., ktorý na základe zistených nedostatkov musel prerobiť projekt. Napriek tomu sa riadne prihlásili so žiadosťou o financovanie prostredníctvom eurofondov, predpísanou elektronickou formou. Celý systém financovania bol pritom nastavený tak, že drobné nedostatky bolo možné po prihlásení odstrániť, avšak jedným zo základných predpokladov bolo vydané stavebné povolenie, čo mal na starosti žalovaný. Túto svoju povinnosť si však nesplnil a preto nemohli postúpiť do ďalšej fázy schvaľovania projektu. Všetky finančné prostriedky, ktoré do tohto procesu vložili boli ich osobné finančné prostriedky, ktoré mali v úsporách a teda pričinením žalovaného im bola spôsobená škoda. Súčasne potvrdil svoju vedomosť o námietke majiteľky susednej nehnuteľnosti k stavebnému konaniu.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi odmietol žalované skutočnosti, pričom uviedol, že v zmysle predmetnej zmluvy mu bola zaplatená suma 16.648 €, z čoho suma 12.000 € predstavuje odmenu za projekčné práce. Po podpise zmluvy zistil, že všetky činnosti neboli v zmluve zahrnuté, ktoré bolo potrebné vykonať a to búracie práce a vodoprávne konanie, čo spôsobilo zdržanie. Prehlásil, že všetky práce, ktoré boli zmluvne dohodnuté riadne vykonal, všetky peniaze, ktoré mu boli dané použil na úhradu výdavkov a nezískal z toho žiadny zisk. Stavebné povolenie sa v dohodnutom čase nepodarilo zabezpečiť, nakoniec však bolo vydané, bez jeho súčinnosti. On mal pritom plnú moc do 30.08.2009, do kedy mohol zastupovať žalobcu. Odmenu musel žalobca zaplatiť projektantovi na základe dohody, pričom nie je pravda, že projekt bez toho by nebol vydaný, keďže on sám ho mal k dispozícii. Projekt sa realizoval postupne, konzultoval sa, jednotlivé časti sa odovzdávali, a mal ho k dispozícii aj žalobca. Lehotu v zmysle článku 5. zmluvy žalovaný splnil hranične, avšak nie vlastnou vinnou, nakoľko v čase, keď sa to malo plniť, ešte neboli zrealizované všetky prevody vlastníckeho práva, rovnako aj konanie štátnych orgánov v rámci vodoprávneho konania spôsobilo zdržanie. Aj po 20.06.2009, v zmysle udeleného plnomocenstva naďalej so žalobcom komunikoval a kooperoval, jeho zástupcovia mu dávali svoje pokyny, teda spolupráca naďalej pokračovala. Preto má za to, že svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvného vzťahu ani iné právne povinnosti neporušil, teda nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti za náhradu škody.
9. Svedok K.o svojej výpovedi poukázal na to, že bol vlastníkom pozemku v Obci Haniska aj nehnuteľností na ktorej mal Y. záujem realizovať projekt financovaný z prostriedkov EÚ. V tej súvislosti mu odporučil žalovaného, ktorého osobne poznal. Od žalobcu mal informácie, že sa nepodarilo zabezpečiť vydanie rozhodnutí zo stavebného úradu, kde sa to dotiahlo len do štádia pre stavebné konanie. Preto musel žalobca sám zabezpečiť, aby stavebný úrad vydal príslušné rozhodnutie, sám vykonával inžiniersku činnosť, na ktorú sa zaviazal žalovaný, o podrobnostiach však informovaný nebol. Žalovaný, ktorý bol od začiatku prítomný aj v rámci prípravy celého projektu žalobcu na potrebu ďalších činností neupozornil, aj keď z hľadiska svojej skúsenosti a odbornosti mal toto predpokladať.
10. V konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 7Cb/55/2012 totožných účastníkov na plnenie zmluvnej pokuty z predmetnej zmluvy bola žaloba zamietnutá, čo potvrdil aj krajský súd.
11. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
12. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
14. Žalobca sa v danom prípade domáhal priznania nároku na náhradu škody v súvislosti s porušením zmluvných povinností žalovaným, ako to vyplýva z prednesu žalobcu.
15. Právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol, je vzťahom obchodnoprávnym. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku, ktorého ustanovenia sa na predmetný vzťah aplikujú založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že tá strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná vždy škodu nahradiť, bez ohľadu, či porušenie povinnosti, ktoré spôsobilo vznik škody zavinila alebo nie. Strana sa zbaví zodpovedností iba v prípadoch, keď preukáže existenciu okolnosti vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka). Všeobecne platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodcovi vzniká záväzok k náhrade spôsobenej škody, pričom zákonnými podmienkami pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu sú vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody ako aj zavinenie - úmyselné alebo z nedbanlivosti.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vodoprávne konanie, ktoré spôsobilo omeškanie žalovaného nebolo predmetom mandátnej zmluvy. Išlo o skutočnosť novú, nezávislú od vôle žalovaného a na túto skutočnosť upozornil štátny orgán až vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.09.2009, teda žalovaný nemohol objektívne stihnúť stanovené termíny. Súčasne zo záväzného stanoviska Regionálne úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, je zrejmé, že toto bolo vydané v Košiciach 13.07.2009 a je v ňom uvedené, že " Na základe výzvy na doplnenie podania zo dňa 07.07.2009 bolo dňa 10.07.2009 doložené "Svetlotechnické posúdenie vplyvu stavby na okolie a " Hlukové posúdenie vplyvu stavby na okolie", ktoré vypracoval IW. v júli 2009. Taktiež ide o okolnosť nezávislú od vôle žalovaného a teda žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, lebo bolo potrebné doložiť Svetlotechnické posúdenie, ktoré bolo vypracované až v júli 2009. Podobne rozhodnutie Obce Haniska ako stavebného úveru o umiestnenie stavby bolo vydané až dňa 20.10.2009, ktoré súčasne odkazuje na nutnosť doloženia rozhodnutí
príslušných orgánov. Proti tomu podala účastníčka konania Johana Pavlíková dňa 23.11.2009 námietky, čo predlžilo konanie o umiestnení stavby, ako aj samotné stavebné konanie.
17. Predmetné konanie má sporový charakter, preto žalobca je povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Ak teda pôjde o porušenie záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu právnej alebo právnych povinností, ďalej ktorú z povinností škodca porušil a najmä že skutočne takúto povinnosť mal.
18. V danom prípade žalobca napriek svojmu tvrdeniu žiadnym spôsobom nepreukázal, že porušením povinnosti žalovaným došlo k vzniku škody, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody a teda nie sú splnené všetky zákonnom stanovené predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. Napriek tvrdeniu žalobcu o profesionalite žalovaného, vďaka čomu mal predvídať prekážky, ktoré spôsobili neúspech žalobcu v procese financovania projektu, vyššie uvedené okolnosti, ktoré spôsobili omeškanie žalovaného s plnením dohodnutých lehôt vznikli nastali nezávisle od vôle žalovaného, ako povinnej strany a teda mu bránili v splnení povinnosti, pričom vzhľadom na zistené skutočnosti nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
19. Žalobcom uplatnený nárok, rozdelený na dve časti, na sumu 16.648,20 €, ktorá bola použitá v súlade so zmluvou na odmenu žalobcu a jej výšku žalobca ničím nespochybnil a druhý nárok vo výške 36.610,35 €, ktorý bol použitý na úhradu odmeny projektanta, v dôsledku čoho nemohla vzniknúť žalobcovi žiadna škoda súd posúdil ako nedôvodný.
20. Po vyhodnotení dokazovania, keďže v predmetnom konaní nebolo žalobcom preukázané poručenie právnej povinnosti žalovaným, rovnako ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, nebolo možné priznať uplatnený nárok na náhradu škody.
21. Preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
22. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).