Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-250-2015.pdf
PDF · 91.24 KB
No categories available
5Co/250/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX K. - J. I., proti V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 7, XXX XX H. - N., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/156/2014-54 zo dňa 06.05.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu 16.04.2014 žiadala, aby súd uložil jej bývalému manželovi, proti ktorému návrh podala, prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne od 15.04.2014 opakovane do budúcna, a to na tom skutkovom základe, že je nezamestnaná a stará sa o maloletú dcéru, ktorá má zdravotné problémy a vzhľadom na svoj nepriaznivý majetkový, finančný a sociálny status nemá schopnosť saturovať nielen náklady na výživu svojej dcéry, ale ani svoje nevyhnutné životné náklady, ktoré ju dostávajú do stavu hraničiaceho s ohrozením jej životnej existencie. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky dôvodným nebol. Účastníci sú rozvedení a právna konštrukcia príspevku na výživu rozvedeného manžela je podstatne rozdielna od inštitútu manželského výživného, aj keď bolo preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná z objektívnych dôvodov s odkázanosťou na poberanie dávok v hmotnej núdzi a má sťažené podmienky zaradenia sa do riadneho pracovného pomeru pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dcéry pochádzajúcej z manželstva účastníkov konania. Príjmové pomery odporcu, ktoré boli v roku 2014 vo výške 734,25 eura mesačne, sa v roku 2015 znížili na 600 eur mesačne. Ak z tohto príjmu uhrádza náklady na podnájom vo výške 350 eur, cestovné s použitím motorového vozidla vo výške 200 eur mesačne, prispieva na výživu maloletej dcéry sumou 100 eur mesačne a spláca úver 70 eur mesačne, je nepochybné, že príjem, ktorý dosahuje v pracovnom pomere, postačuje iba na úhradu jeho nevyhnutných životných nákladov. Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 28.02.2014 sp.zn. 24P/372/2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľke a jej bývalému manželovi bolo uložené prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne. Súd mal za zistené, že navrhovateľka bola riadne zamestnaná do 01.06.2013, kedy ukončila pracovný pomer dohodou, kde dostávala čistý mesačný príjem okolo 300 eur. Od 19.06.2013 je vedená ako uchádzačka o zamestnanie. Jej výdavky predstavujú náklady na bývanie, a to za spotrebu plynu 120 eur mesačne, elektrickú energiu 40 eur mesačne, vodu 20 eur mesačne, ďalšie výdavky sú za odvoz komunálneho odpadu, poplatok za televíziu, nevyhnuté výdavky na stravu, zakúpenie hygienických potrieb. Dcéra má vážne zdravotné problémy súvisiace s psychickými poruchami. Súd
prvej inštancie mal za to, že neboli splnené predpoklady pre to, aby návrhu navrhovateľky vyhovel, ak by jej návrhu vyhovel, s najväčšou pravdepodobnosťou by to významným spôsobom mohlo ovplyvniť zachovanie pracovnej schopnosti odporcu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
- § 72 ods. 1, 2, 3.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie podľa nej vyplynulo, že ako matka nie je z objektívnych dôvodov schopná sama sa živiť, lebo ťažko zdravotne postihnutá dcéra bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti jej a toto dieťa vzhľadom na ochorenie aspergerovým syndrómom vyžaduje maximálne citlivý a tomu zodpovedajúci prístup. Otec maloletej nejaví žiadny záujem navrhovateľke pomôcť, dokonca sa jej vyhráža, že zruší rozhodnutie súdu, ktorým bola maloletá O. osvojená a tým sa stali jej rodičmi. V dôsledku starostlivosti o dcéru nemá možnosť sa zamestnať a v podstate všetok čas venuje dcére. Je v zúfalej situácii, keby nebolo pomoci rodičov, tak nemá možnosť saturovať zvýšené náklady na výživu a lieky pre svoju dcéru, ale ani náklady na domácnosť, stravovanie a poplatky za služby spojené s nedostavaným rodinným domom, v ktorom býva, pretože inú možnosť nemá. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie pri posudzovaní schopností a možností jej bývalého manžela, ako otca vo vzťahu nielen k jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, ale aj voči nej, nevzal do úvahy to, že žije výlučne sama v spoločnej domácnosti so zdravotne postihnutou dcérou a nie je možné, keďže je nezamestnaná z objektívnych dôvodov, aby nemala nárok na to, aby jej na výživu bývalý manžel prispieval. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, keby bola povinnosť jej bývalého manžela posudzovaná len vo vzťahu k jeho dcére a z tejto vyživovacej povinnosti by bola ona sama vylúčená. Výdavky otca neboli riadne vyhodnotené, má možnosť bývať priamo v obci K. v rodinnom dome, ktorý spoločne vybudovali, nemusí teda platiť za bývanie v H., ani vynakladať výdavky na dochádzku do zamestnania. Navrhovateľka uviedla, že jej aktuálny príjem nepostačuje nielen na stravovanie dcéry, ale ani na stravovanie jej samej. Dcéra trpí akútnym psychiatrickým onemocnením, jeho dôsledkom je aj to, že dochádza k postupnému deformovaniu jej chrbtice, musí si preto požičať finančné prostriedky najmä od rodičov. Mesačne najmenej 25 eur predstavujú poplatky za lieky, t.j. antidepresíva, lieky na tlmenie bolesti poškodenej chrbtice dcéry. Výchova a výživa dcéry obnáša ďalšie náklady na dennú dopravu dcéry z K. do mesta K. a späť. Maloletá pri preprave musí mať dohľad, preto si musela požičať motorové vozidlo od svojich rodičov. Dcéra mala v škole vymeškaných viac školských hodín, čo potvrdzuje, že trpí vážnym ochorením. Súd vôbec nebral do úvahy, že dcéra z dôvodu liečby musí navštevovať viac krúžkov. Táto mimoškolská činnosť pozitívne vplýva na jej psychiku. Výdavky s tým spojené predstavujú mesačne 40 až 50 eur. Výdavky na koňa, keďže maloletá vykonáva hipoterapiu, sú 50 eur mesačne. Nevyhnutné sú aj výdavky na stravovanie dcéry. Bývalý manžel sa k svojej dcére nemorálne a cynicky správa, viackrát jej povedal, že nie je jej skutočným biologickým otcom. Odmieta sa s dcérou stretávať a akokoľvek pozitívne vplývať na jej liečbu. Sabotuje akýkoľvek záujem o dieťa.
3. Bývalý manžel navrhovateľky, ako osoba, ktorá podľa jej návrhu je povinná platiť jej výživné, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spor pred súdom prvej inštancie sa týkal výživného pre navrhovateľku, avšak v odvolaní sa navrhovateľka odvoláva len na výdavky na maloletú. Čo sa týka výživného na maloletú, vo výške stanovenej súdom, t.j. 100 eur mesačne, riadne platí. Nevidí preto opodstatnenosť odvolania. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že maloletá dcéra navštevuje školu v Prešove, nie je to pravdou, pretože býva priamo v dedine, nemôžu byť preto žiadne výdavky s prepravou. Do úvahy nemôžu byť brané ani výdavky na stravu pre koníka, ani na liečbu. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že je dlhodobo nezamestnaná kvôli dcérinej ťažkej chorobe, podľa jeho názoru navrhovateľke nič nebráni, aby sa zamestnala, keďže maloletá navštevuje základnú školu ako všetky iné deti a v tom čase navrhovateľke nič nebráni byť v práci. Je však dlhodobo nezamestnaná, počas celého manželstva bol živiteľom rodiny iba on a pre zachovanie jej nadštandardných požiadaviek musel niekoľko rokov stráviť v zahraničí a domov posielal nemalé peniaze. Až po rozvode si navrhovateľka uvedomila, že na účet jej už nechodia stovky eur mesačne a tak sa rozhodla získať od neho prostriedky. Pokiaľ pracoval v zahraničí, mal mesačne približne 2.000 eur, navrhovateľke posielal stovky eur, preto nikdy nebola nútená sa zamestnať, aj keď na tom trval. Do práce nastúpila na jeho nástojenie. Pracovala len zopár mesiacov a skončila preto, že vraj práca pomocníčky v kuchyni bola pre ňu ťažká. Za 9 rokov manželstva tak odpracovala maximálne 2 roky.
4. Navrhovateľka k vyjadreniu bývalého manžela k jej odvolaniu žiadne stanovisko nezaujala. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v spojení s §2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), vychádzajúc z ustanovenia § 395 ods. 1 a ods. 2 CMP, podľa ktorého ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62 a nasl. CMP a ustanovenia § 386 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27.10.2016 (§219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je neopodstatnené. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového stavu veci, vec správne právne posúdil, na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi, ktoré uviedol a k odvolacím námietkam navrhovateľky uvádza:
Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Výživou, vyživovacou povinnosťou, sa vo všeobecnosti rozumie realizácia majetkovej povinnosti, základ ktorej spočíva vo vzájomnom vzťahu medzi osobou nárokujúcou si plnenie, ktoré má viesť k uspokojeniu potrieb obvyklých pre život človeka, voči osobe, ktorá by mala mať povinnosť tieto potreby uspokojiť. Výživou v uvedenom zmysle je aj v ustanovení § 72 Zákona o rodine upravený príspevok na výživu rozvedeného manžela, podmienky pre jeho poskytovanie sú však, vzhľadom na obmedzenú povahu, odlišné od iných druhov vyživovacej povinnosti upravených zákonom. Vyplýva to z toho, že sa vo všeobecnosti predpokladá, že po rozvode manželstva by sa mal každý z bývalých manželov postarať o seba sám. Uvedené však nemôže platiť bezvýnimočne, nakoľko manželskému vzťahu poskytuje spoločnosť ochranu, ktorá sa v istom rozsahu môže týkať aj obdobia po rozvode manželstva. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť a táto neschopnosť má pôvod v manželstve, môže preto, pri existencií zákonných podmienok, žiadať od bývalého manžela príspevok na výživu. Základnou zákonnou podmienkou (okrem právoplatne rozvedeného manželstva a neexistencie dohody bývalých manželov o poskytovaní príspevku) je neschopnosť jedného z bývalých manželov sám sa živiť pri súčasnej schopnosti, možnosti a majetkových pomeroch druhého z bývalých manželov príspevok poskytovať a súlad tejto požiadavky nárokujúceho bývalého manžela s dobrými mravmi.
7. Ako v prejednávanej veci konštatoval súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania, navrhovateľka má sťažené podmienky pri zaradení sa do riadneho pracovného pomeru pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dcéry, ktorú si jej bývalý manžel osvojil. Nepriaznivý zdravotný stav dcéry vyžadujúci podľa tvrdení navrhovateľky zvýšené výdavky s týmto stavom súvisiace, čo akceptoval aj v odvolaní, údajné nevhodné správanie sa bývalého manžela voči dcére spočívajúcej v nezáujme o ňu však nemôžu byť dôvodom pre to, aby súd jej bývalému manželovi uložil platenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Potreby dcéry sú vyjadrené v rozhodnutí, ktorým bola uložená jej bývalému manželovi povinnosť platiť výživné na ňu a nemajú tak priamy súvis s potrebami navrhovateľky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že príjmy v pomere k výdavkom osoby, ktorá by podľa návrhu mala byť povinná prispievať navrhovateľke na výživu, sú také, že pokiaľ by bola tejto osobe uložená žiadaná povinnosť, mohla by byť ohrozená schopnosť uhrádzať vlastné životné potreby. V tejto súvislosti neuniklo pozornosti odvolacieho súdu to, že nie jej bývalý manžel, ale navrhovateľka sama s dcérou zostala bývať v dome, ktorý s bývalým manželom nadobudli za trvania manželstva, tiež to, že je to bývalý manžel, ktorý uhrádza splátku úveru plniac tým povinnosť vzniknutú počas manželstva. Tieto skutočnosti sú takými, ktoré zodpovedajú uspokojovaniu potrieb navrhovateľky, t.j. v širšom zmysle aj jej výžive. Odvolaciemu súdu neuniklo ani to, že navrhovateľka bola tou, ktorá dobrovoľne dohodou ukončila pracovný pomer, tiež to, že na rozvrate manželstva sa podieľali, ako navrhovateľka sama konštatovala v rozvodovom konaní, obaja účastníci.
Všetky tieto skutkové okolnosti, posudzované v ich vzájomnej súvislosti, svedčia pre to, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol, rozhodol správne, vrátane rozhodnutia o trovách konania;
odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok podľa §387 ods. 1 a 2 CSP, ako rozsudok vo výroku vecne správny, potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.