Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoE-35-2021.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: X. Ž., K.. XX.XX.XXXX, S. B. XXX, XXX XX W. O., o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3Er/231/2005-19 z 26. júna 2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu vedenú súdnou exekútorkou X.. U. D. pod sp. zn. EX 1147/05.
2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právny zástupca oprávneného 12. apríla 2005 podal súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní bol zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 2Zm/19/04 z 23. novembra 2004, ktorým súd uložil odporcovi, aby do troch dní od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 2.500,- Sk so 6 % úrokom od 15. marca 1997 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 z 1 % zmenkovej sumy a trovy konania vo výške 1.780,- Sk na účet právneho zástupcu. Exekučný súd 5. mája 2005 vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor 25. januára 2016 doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že v konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže v základom konaní bola daná vec prejednávaná ako obchodnoprávna a dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho právna predchodkyňa obchodná spoločnosť I., U.. W.. medzičasom zanikla. Zároveň mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie, v súčasnosti nie je možné od neho žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.
3. Exekučný súd konštatoval, že v exekučnom titule je ako navrhovateľ označený oprávnený a nie jeho právna predchodkyňa obchodná spoločnosť I., U.. W.., ktorá medzičasom zanikla. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú, ani súdu nepopísal predmetné rozhodujúce skutočnosti, iba odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Poukázal len na to, že v prípade, keď dôjde k zastaveniu exekúcie, došlo by k aplikácii neprípustnej retroaktivity. Podľa názoru súdu sa však v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právnej predchodkyne) s povinným. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto oprávnený mal možnosť podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
4. Exekučný súd exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil.
5. O trovách exekúcie rozhodne exekučný súd po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, pretože v čase vydania tohto uznesenia nemal ich vyčíslenie k dispozícii.
6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) a h), teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže v čase základného konania neplatila právny úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku ustanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa neho preňho objektívne nesplniteľná, a to nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22. decembra 2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza.
12. Z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Prešove, č. k.
2Zm/19/04-8 z 23. novembra 2004. Poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX* vydal exekučný súd súdnej exekútorke 5. mája 2005. Oprávnený doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi 20. januára 2016 a prostredníctvom neho súdu 25. januára 2016.
13. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že § 243f ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje oprávnenému povinnosť v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
14. V danej veci síce oprávnený podaním označeným ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ z 13. januára 2016 návrh na vykonanie exekúcie doplnil, avšak v tomto podaní neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právnej predchodkyne s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré by preukazovali spotrebiteľský, resp. nespotrebiteľský vzťah povinného a právnej predchodkyne oprávneného. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie len spomenul, že z dôvodu zániku svojej právnej predchodkyne, potrebnými dokumentmi nedisponuje.
15. Pokiaľ oprávnený v odvolaní trval na tom, že súd prvej inštancie nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku ustanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, odvolací súd má za to, že ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku ukladá oprávnenému povinnosť do budúcna, a preto ho nemožno považovať za retroaktívne.
16. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
17. Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).