Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/62/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaných E. F. a L. U. stíhaných pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. , formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.novembra 2016 o odvolaní obžalovaných E. F. a L. U. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/10/2015 zo dňa 04.04.2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaných E. F. a L. U., podané obhajkyňou L.. X., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/10/2015 zo dňa 04.04.2016 bol obžalovaný E. F. v bode 1.) napadnutého rozsudku uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., v bode 2.) z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ , písm.f/, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Obžalovaný L. Miklóši v bode 1.) napadnutého rozsudku bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a v bode 2.) napadnutého rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/ , písm.f/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. , na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 31. 05. 2014 v čase okolo 01.00 hod E. F., nar. XX. XX. XXXX v V. V., trvalé bytom V. V. spoločne s L. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, V. V. z objektu bývalého kina Hviezda, ul. Skuteckého, Banská Bystrica, vzali modrú cestovnú tašku, v ktorej sa nachádzala registračná fíškálna pokladnička zn. ACLAS, model CRLX, 7. V -A/trieda III, ochranný sprej a nôž, čím spôsobili škodu krádežou pre majiteľa noža a obranného spreju U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom U. 5, V. V. vo výške 50,-eur a pre majiteľa registračnej fiškálnej pokladničky spoločnosť eMca, s.r.o., Haškova 24, Banská Bystrica vo výške 132,37 eur a E. F. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, č. bloku 16032654 zo dňa 26. 10. 2013 a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za obdobný čin právoplatne odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. OT 88/2013 zo dňa 14. 11. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2013 a L. U. bol za obdobný Čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, č. bloku 16033754, zo dňa 07. 10. 2013, 2/ dňa 02. 05. 2014 v čase približne o 20.40 h E. F. spoločne s L. U. vošli do bytového domu na M. námestí č. X v V. V., a to tak, že E. F. pomocou vreckového nožíka vypáčil uzamknuté vchodové dvere bytovky, vošli dnu, kde v zámku pivničných dverí našli zväzok kľúčov, pomocou ktorých otvorili kumbal poškodeného U.. E. H., nar. XX. XX. XXXX v K. nad B., trvalé bytom Š. U. č. XXX/XX, K. nad B., toho času bytom M. nám. č. 8, V. V., ktorý sa nachádzal na prízemí bytovky, odkiaľ vzali horský bicykel zn. Merida Rače HDS strieborno-zelenej farby, čím takto svojím spoločným konaním spôsobili poškodenému U.. E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. nám. č. 8, V. V. škodu vo výške 512,42 eur, pričom E. F. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch podstihnutý, a to blokom na pokutu nezaplatenú

na mieste, č. bloku 16032654 zo dňa 26. 10. 2013 a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za obdobný čin právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T 88/2013 zo dňa 14. 11. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2013 a L. U. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste, č. bloku 16033754, zo dňa 07. 10. 2013,

Za to súd obžalovanému E. F. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 0T/103/2014 zo dňa 18.07.2014, právoplatným dňa 18.07.2014, ktorým bol obvinenému uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 3T/53/2014 zo dňa 12.09.2014, právoplatným dňa 25.11.2014, ktorý mu bol za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutie na tento výrok obsahovo nadväzujúc, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm.d/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovanému L. U. súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd súčasne zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 0T/43/2014 zo dňa 11.06.2014, právoplatným dňa 27.10.2014, ktorým bol obžalovanému uložený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. trest povinnej práce vo výmere 90 hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému U.. H. , nar. XX.XX.XXXX, bytom M. námestie č. 8, V. V., škodu vo výške 512,42 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd odkázal poškodeného U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 5, V. V., so svojím nárokom na náhradu škody na konanie o občiansko-právnych veciach.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obž. E. F. a to prostredníctvom svojej obhajkyne. Podstatou jeho odvolania bol nesúhlas s výrokom o vine v bode 1.) napadnutého rozsudku, pretože obžalovaný v tomto prípade nemal záujem čokoľvek z tašky, ktorú vyniesli z priestorov bývalého kina Hviezda, odcudziť, túto tašku odniesol sám na OO PZ Banská Bystrica - Východ po tom , ako mu U. D. povedal, že mu zmizla taška. Z výpovede poškodeného D. vyplynulo, že tento mu dovolil vstúpiť do priestorov kina Hviezda za účelom odnesenia železa a káblov. Z výpovede spoluobžalovaného súd mal preukázané, že do priestorov bývalého kina sa dostali cez strechu. Potom, ako tašku vyniesli, túto nechali v kríkoch a po oznámení poškodeného, túto tašku odniesli na OO PZ , preto nemôže ísť v tomto prípade o preukázanie úmyslu prisvojenia si cudzej veci. Na základe týchto skutočností obžalovaný má za to, že nebolo preukázané spáchanie tohto prečinu a dôvodne sa domáhal oslobodenia z tohto skutku.

Vo vzťahu k druhému skutku uvedenému v napadnutom rozsudku, obžalovaný namietal skutkové zistenia. Ďalej namietal uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to aj napriek tomu, že skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd mal prihliadnuť pri ukladaní súhrnného trestu na závažnosť spáchaných skutkov, keď z obsahu spisu je zrejmé, že sa dopúšťal len menej závažnej trestnej činnosti, pričom najzávažnejší skutok, ktorého sa dopustil bol prečin zanedbania povinnej výživy a práve nariadením nepodmienečného trestu odňatia slobody by došlo k zhoršeniu situácie vo vzťahu k plateniu výživného. V neposlednej rade súd v nedostatočnej miere zohľadnil prevahu poľahčujúcich okolností , keď ako poľahčujúce okolnosti vyhodnotil len napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm.n/ Tr.zák. , nezohľadnil však priznanie obžalovaného v zmysle § 36 písm.l/ Tr.zák. a nezohľadnil skutočnosť, že sám oznámil na OO PZ vynesenie tašky z objektu a jej následné donesenie na OO PZ, čo podľa neho možno hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm.m/ Tr.zák. Práve prevaha poľahčujúcich okolností môže viesť k tomu, že aj napriek opakovanému spáchaniu majetkovej trestnej činnosti by mal ukladaný trest podmienečný. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu nový trest podmienečný, alternatívne pri oslobodení pre prvý skutok rovnako postupovať a uložiť mu podmienečný trest.

Ďalej proti tomuto rozsudku zahlásila odvolanie v prospech obžalovaného jeho obhajkyňa, pričom toto odvolanie dodatočne písomne odôvodnila. Podstatou odôvodnenia obžalovaného L. U. bolo opätovné poukazovanie na skutočnosť, že skutky, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu, že tieto nespáchal tak, ako sú uvedené v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 1T/10/2015. K prvému bodu v napadnutom rozsudku obžalovaný vypovedal, že tašku v priestoroch bývalého kina Hviezda nemali spolu s obž. F. v úmysle ukradnúť, nepopreli, že v uvedených priestoroch sa nachádzali, že vzali modrú cestovnú tašku, ktorá patrila poškodenému D., avšak túto tašku chceli len skryť a nevrátili ju z toho dôvodu, že sa im do priestorov smradu a odpadu nechcelo vracať. V bode 2.) napadnutého rozsudku poprel svoje konanie, ktoré by bolo trestným činom. Uviedol, že pomáhal len obž. F., nakoľko si myslel, že predmetný bicykel, ktorý mal obžalovaný F. požičaný, si tento vzal legálne. Z uvedeného dôvodu má za to, že dôkazy jednoznačne nepreukazujú, že by sa mal dopustiť skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo vine a treste a aby sám rozhodol tak, že obžalovanému L. U. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. spod obžaloby oslobodí. Obhajkyňa obž. F. na verejnom zasadnutí poukázala na to, že obžalovaný má dieťa, na ktoré platí výživné, jeho odvolanie smerovalo proti výroku o treste, namieta počet poľahčujúcich okolností, ktoré okresný súd priznal obž. F.. Poukazuje na to, že obžalovaný sám oznámil trestnú činnosť polícii a že trest, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava, sp.zn. 0T/103/2014 vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, že tento trest si vykonal a táto okolnosť by mala byť braná v úvahu pri ukladaní súhrnného trestu. Ďalej obhajoba poukázala na to, že ak by bol uložený podmienečný trest obžalovanému F., splnil by svoj účel vo vzťahu k plateniu výživného obžalovaným, keďže tento sa zamestnal, platil výživné a snažil sa zaplatiť aj zameškané výživné. Z toho dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a zmeniť výrok o treste tak, že by mu uložil podmienečný trest odňatia slobody.

Obhajkyňa vo vzťahu k obž. L. U. uviedla, že tento deklaroval, že sa necítil byť vinný zo spáchania prvého skutku uvedeného v napadnutom rozsudku, že nevedel o tom, že nie je vyvrátená obrana oboch obžalovaných, že by z predmetnej tašky odcudzili nejaké veci, ak ide o druhý skutok, tento podľa obhajoby je založený len na dedukcii súdu a to tým, že U. musel vedieť o pomeroch obž. F. a preto to musel vyhodnotiť ako protiprávne konanie. Keďže v tomto prípade podľa obhajoby v dôkazoch existuje rozpor, je potrebné doplniť dokazovanie a z toho dôvodu navrhla vo vzťahu k obž. U. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za správny a navrhuje odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný F. na verejnom zasadnutí uviedol, že v súčasnej dobe sa zamestnal v Čekej republike, robí opatrovateľa v domove dôchodcov, má aj priateľku, žije riadny život, je v kontakte aj so svojím synom, keby išiel do väzenia, trest by v jeho prípade už nesplnil účel, pretože si myslí, že sa zmenil a preto poprosil o uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, aby mohol riadne žiť a starať sa o svoje záležitosti.

Obžalovaný U. sa na verejné zasadnutie nedostavil, nemal ani vykázané doručenie, v jeho prípade súd konal ako proti ušlému.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obž. E. F. a obž. L. U. podané obhajkyňou L.. X. sú nedôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za účelové alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí obž. E. F., L. U., svedka U. D., poškodeného U.. H., svedka U. Z. a znaleckých posudkov znalkyne U.. K. M., ako aj s odborným vyjadrením a ďalšími listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.

V tomto smere ani odvolací súd nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave uvedenom pod bodom 1.) napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti obž. F. priznal, že boli v bývalom kine Hviezda, že zobrali odtiaľ tašku, že ju vyniesli von, preto že sa chceli do nej pozrieť. V taške bola pokladňa, ochranný sprej a nôž, keďže tieto veci nechcel, preto ju U. odhodil do kríkov na parkovisku pri kine Hviezda. Obž. U. sa trestnému stíhaniu vyhýbal pobytom v cudzine, preto sa v jeho prípade konalo ako proti ušlému. V prípravnom konaní však k veci uviedol, že F. mu zhodil tašku zo strechy dole na zem, kde ju chytil. Pozerali sa, čo bolo v taške. Následne F. hodil tašku do kríkov, predtým však si z nej zobral nôž. Keď tašku išli vrátiť na políciu, F. nožík vrátil do tašky. Obžalovaný U. popieral, že by bol v kine Hviezda spolu so F., preto bola v prípravnom konaní vykonaná konfrontácia, pri ktorej obž. F. potvrdil, že do kina vošli spolu s U. cez rozbité strešné okno.

Okresný súd v tomto smere správne konštatoval, že obhajoba oboch obžalovaných, že nemali v úmysle predmetnú tašku ukradnúť, že sa do nej chceli iba pozrieť a skryť ju, bola vyvrátená samotným konaním obžalovaných, ktorí bez súhlasu vlastníka si prisvojili predmetnú tašku, keď ju odňali z moci jej vlastníka. Navyše obžalovaného F. z krádeže usvedčuje spoluobžalovaný U., ktorý potvrdil, že F. si z tašky vzal nožík. Na právnej kvalifikácii skutku sa nič nezmenilo ani tým, že obž. F. vrátil nôž do tašky, keď ju vracali na polícii. Ako účelové musel súd vyhodnotiť aj tvrdenie obž. F., že po oznámení poškodeného D. tašku odniesli na OO PZ, preto nemôže ísť o preukázanie úmyslu prisvojenia si cudzej veci. Z výpovede svedka D. totiž vyplynulo, že keď zistil, že mu bola ukradnutá predmetná taška z kina Hviezda, spýtal sa na to obž. F., ktorý mu na to uviedol, že boli v kine Hviezda v sobotu a že sa musí opýtať kamaráta, či vzali nejakú tašku. Potom volal poškodeného, aby sa išiel pozrieť na strechu, či ju tam neschovali. Z výpovede poškodeného D. teda jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný F. zavádzal poškodeného a nebol k nemu úprimný. Následne až pod tlakom okolností uvedenú tašku obaja vrátili na polícii. Obž. F. zavádzal , keď tvrdil, že mu poškodený D. povolil vstup do objektu bývalého kina Hviezda za účelom odnesenia železa a káblov. Z výpovedi svedka totiž jednoznačne vyplynulo, že povolil obžalovanému F. vstup do objektu jedenkrát za jeho prítomnosti, aby si mohol odniesť železo a káble. V. to iba jednorázová akcia, teda na vstup do objektu kina Hviezda v predmetný deň nemal povolenie.

Z uvedeného dôvodu okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného E. F. v bode 1.) rozsudku a to ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/, ods. 3 písm.b/ Tr.zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a u obž. L. U. ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.

Vo vzťahu k druhému skutku uvedenému v napadnutom rozsudku L. U. usvedčuje spoluobž. E. F. , ktorý pri konfrontácii uviedol, že zavolal U. na Kyjevské námestie, povedal mu, že našiel kľúče, ktoré boli zapichnuté do zámku a že sa mu týmto kľúčom podarilo otvoriť pivnicu, kde bol rozobratý bicykel. Povedal mu, aby poskladal bicykel, keďže bol technicky zdatnejší, U. povedal tiež, že kľúče od pivnice našiel. Obž. U. pri konfrontácii k tomu uviedol, že F. mu povedal, že treba poskladať bicykel, povedal mu, že má kľúče, nepovedal mu, ako sa k nim dostal. Keď ho zaviedol do pivnice, povedal mu, že bicykel má od kamaráta. Pri konfrontácii však U. potvrdil, že vedel, že E. F. nebýval v týchto priestoroch, kde skladali bicykel. Oboch obžalovaných usvedčoval aj svedok U. Z., ktorý opísal situáciu v obytnom dome, pričom konštatoval, že v bytovom dome je namontovaný kamerový systém, z ktorého bolo vidieť, že do objektu vstúpili dve osoby, otvoril si vchodové dvere kľúčmi, potom vstúpili do vstupnej chodby, následne prešli na druhé poschodie, kde p. H. má ešte jednu pivnicu, tam sa zdržali 5-6 minút a následne sa vracali ku vchodovým dverám. Na zázname ich bolo vidieť, ako po schodoch nesú bicykel, keď vyšli s bicyklom von, tak si nasadili kapucne a išli smerom na Radvaň. Bicykel tlačili obaja a ešte sa pozerali, či nikto nejde. Svedok tiež uviedol, že v súčasnosti už záznam neexistuje, pretože bol archivovaný len

2-3 mesiace a potom bol zmazaný novším záznamom. Hodnota predmetného bicykla, ako aj jeho uskladnenie vyplynuli z výpovedí poškodeného U.. H. , pričom výška hodnoty predmetného bicykla bola určená aj odborným vyjadrením. Vzhľadom na vykonané dôkazy potom obhajoba L. U. , ktorý popieral spáchanie predmetného skutku, predovšetkým, že nevedel, že predmetný bicykel obžalovaný E. F. drží nelegálne, bola účelová. Toto tvrdenie obž. U. neobstojí vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa k predmetnému bicyklu dostali , pričom z týchto okolností bolo zrejmé, že obžalovaný E. F. na uvedenom mieste nemá trvalé bydlisko. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd správne aj v tomto prípadne právne kvalifikoval konanie obžalovaného E. F. ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.a/, písm.f/ , ods. 3 písm.b/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § X0 Tr.zák., u obž. L. U. ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/, písm.f/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovaným, pri jeho ukladaní prihliadol ku všetkým skutočnostiam, na ktoré bol povinný podľa zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osoby obžalovaných, ako aj možnosti ich nápravy a pomery. V prípade obž. E. F. ide o osobu, ktorá bola v minulosti už 4-krát súdne trestaná, pričom v troch prípadoch za majetkovú trestnú činnosť a v jednom prípade za prečin zanedbania povinnej výživy. Odvolací súd sa v tomto prípade nestotožnil s tvrdením obhajoby, že obžalovanému Scheimerovi bolo potrebné priznať aj poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a § 36 písm.m/ Tr.zák. , keďže čiastočné priznanie nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Tr.zák. zvlášť keď bolo vykonané pod ťarchou dôkazov. Obžalovaný F. totiž ak by sa úprimne priznal k spáchaniu skutku pod bodom 1.) napadnutého rozsudku, nezavádzal by poškodeného D. tak, ako je to konštatované vyššie a nepopieral by svoj úmysel. Zákonné podmienky nesplňovalo ani oznámenie obžalovaného o spáchaní trestného činu v zmysle § 36 písm.m/ Tr.zák. tak, ako sa ho obhajoba domáhala. Okresný súd ďalej správne postupoval, keď uložil obžalovanému F. súhrnný trest vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne, pretože tejto trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za predchádzajúcu trestnú činnosť. totiž nepripúšťa ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody na podmienečný trest odňatia slobody. Preto ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na túto požiadavku obžalovaného.

Takto uložený trest aj podľa krajského súdu je dostatočný na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej, tak generálnej prevencie. Okresný súd výrok o treste v tomto prípade podrobne odôvodnil, pričom krajský súd sa s týmto v plnom rozsahu stotožnil a v ostatnom naň poukazuje.

Obžalovanému L. U. okresný súd uložil tak isto súhrnný trest odňatia slobody vo výmere XX mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného mu výkon trestu správne podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu vo veci sp.zn. 0T/43/2014 zo dňa 11.06.2014. Aj v tomto prípade okresný súd svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Okresný súd nepochybil ani pri výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia obžalovanému Scheimerovi a to v ambulantnej forme , keďže takéto opatrenie navrhla súdna znalkyňa.

V neposlednej rade okresný súd správne rozhodol aj pokiaľ ide o výrok o náhrade škody. Oboch obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému U.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 512,42 €. O tomto nároku okresný súd nemal pochybnosť vzhľadom na vykonané dôkazy. V prípade poškodeného U. D. okresný súd správne tohto poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie , keďže výšku škody za ukradnutý kaser nepreukázal.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.