Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 46 806 491, právne zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: Tomáš Valašek - AUTOPOPRAD, s miestom podnikania Fraňa Kráľa 271/13, Svit, v konaní o zaplatenie 6.997,44 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.997,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.997,44 eur od 9.2.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 18.3.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.997,44 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spolupráci č. 132/2014/SK/A zo dňa 25.11.2014 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uskutočňoval žalovaný pre žalobcu činnosť spočívajúcu najmä vo vyhľadávaní vhodných záujemcov na uzavretie Úverových zmlúv ako aj činnosť smerujúcu k uzatváraniu Úverových zmlúv medzi spoločnosťou a zákazníkmi, za čo mu bola vyplácaná odmena na základe faktúr. V Zmluve o spolupráci sa okrem iného žalovaný zaviazal v zmysle bodu 5.8. písm. b) vrátiť odmenu, ktorá mu bola poskytnutá za jeho činnosť v prípade, ak došlo k predčasnému ukončeniu Úverovej zmluvy zákazníkom. Žalovaný bol povinný v zmysle bodu 5.8. písm. b) Zmluvy o spolupráci vrátiť žalobcovi už zaplatenú províziu žalobcom v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa, kedy bol na jej vrátenie žalobcom vyzvaný. Nakoľko žalovaný neuhradil na základe výzvy zo dňa 21.01.2016 a výzvy zo dňa 29.02.2016 ani časť pohľadávky, žalobca si uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy súdnou cestou.

2. Súd na základe návrhu žalobcu vydal dňa 06.06.2016 platobný rozkaz pod č.k. 16Cb/133/2016-37, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zrušený uznesením č. k. 16Cb/133/2016-47 zo dňa 29.09.2016 a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Na pojednávanie konané dňa 03.11.2016 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, u ktorého sa súdu vrátila závada v doručení predvolania z adresy miesta podnikania. Súd považoval v zmysle § 111 ods. 3 doručenie predvolania pre žalovaného za vykázané. Podľa § 180 sa pojednávalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

4. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a na jednotlivých listinných dôkazoch, ktoré preukazujú oprávnenosť nároku. Poukázal na výzvy na vrátenie provízií a faktúry s tým, že si uplatnili aj úrok z omeškania v zákonnej výške, a to zo sumy 4.997,44 eur od 9.2.2016 a zo sumy 2.000,- eur od 18.3.2016, pričom tieto dátumy súvisia s tým, že žalovaný bol vyzvaný výzvou z 21.1.2016 k úhrade do 14 dní od doručenia tejto výzvy a obdobne pri poslednej výzve z 29.2.2016 mu bola poskytnutá taktiež lehota 14 dní na úhradu.

5. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o spolupráci, Dodatkom č. 1 k Zmluve o spolupráci, Dohodou o odmene dealera, faktúrou č. 4/2015, faktúrou č. UDTA14/61003310, faktúrou č. UDTA14/61003170, faktúrou č. UDTA15/61000067, faktúrou č. UDTA15/61002391, oznámením o zápočte pohľadávok a výzvami na vrátenie provízií, súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2014 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o spolupráci č. 132/2014/SK/A. Predmetom zmluvy bolo vyhľadávanie vhodných záujemcov na uzavretie Úverových zmlúv ako aj činnosť smerujúca k uzatváraniu Úverových zmlúv medzi spoločnosťou a zákazníkmi zo strany žalovaného. Za túto činnosť bola žalovanému vyplácaná odmena na základe ním vystavených faktúr. Bod 5.8. písm. b) Zmluvy o spolupráci upravoval podmienky vrátenia odmeny zo strany žalovaného v prípade, ak došlo k predčasnému ukončeniu Úverovej zmluvy zákazníkom. Povinnosť vrátiť žalobcovi už zaplatenú províziu mal žalovaný v lehote 14 kalendárnych dní odo dňa, kedy bol na jej vrátenie žalobcom vyzvaný. Na vrátenie provízie vyzval žalobca žalovaného dňa 21.01.2016 a dňa 29.02.2016.

6. Predmetom konania je zmluva, ktorá svojím obsahom zodpovedá nepomenovaným zmluvám upraveným v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V dôsledku toho práva a povinnosti účastníkov sú upravené len touto zmluvou. Pokiaľ však ide o vznik samotnej zmluvy a jej platnosť, aplikujú sa ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa § 269 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

7. Záväzkový (obligačný) právny vzťah ustanovenie § 488 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523488'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka definuje ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Záväzkový právny vzťah je základným inštitútom záväzkového práva. Z toho vychádza tak Občiansky zákonník, ako aj , ktorý obchodné záväzkové vzťahy považuje za jednu z hlavných súčastí predmetu úpravy. Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť viazaný možnosťou použiť len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo v inom zákone (napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje uzavierať aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom. Predpokladom ich platnosti popri všeobecných náležitostiach vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva absolútne neplatná. Nepomenovaná, inominátna zmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. Záväzok, ktorý vznikol na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbližšie.

8. V danom prípade súd mal preukázané že účastníci konania uzatvorili platne zmluvu, ktorá nie je samostatným zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka a predmet záväzkov je v zmluve dostatočne určitý. Na základe článku 2 Zmluvy o spolupráci sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu

činnosť spočívajúcu najmä vo vyhľadávaní vhodných záujemcov pre uzavretie Úverových zmlúv ako aj činnosť smerujúcu k uzatváraniu Úverových zmlúv medzi spoločnosťou a zákazníkmi. Žalobca mu mal za činnosť platiť dohodnutú odmenu vo forme provízie, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť pri naplnení bodu 5.8 písm. b) Zmluvy o spolupráci, teda ak dôjde k predčasnému ukončeniu Úverovej zmluvy zákazníkom, ktorý je spotrebiteľ. Podľa výsledku účtovnej kontroly žalobcu došlo k preukázateľnému naplneniu podmienky bodu 5.8 písm. b) Zmluvy o spolupráci. Súd mal za preukázané, že požiadavka žalobcu na vrátenie provízií a zápočty pohľadávok boli vykonané v súlade so Zmluvou o spolupráci a zákonom.

9. Keďže žalovaný záväzky v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach neuhradil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo aj na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to § 1 ods. 2, keďže výška úrokov z omeškania nebola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, nakoľko bol v celom rozsahu žaloby úspešný.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.