Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2256-2010.pdf
PDF · 94.15 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2256/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, advokátska kancelária, so sídlom Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému: F.. Z. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., P. XXXX/X, o vymoženie 1 273,89 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Dňa 17.12.2010 vydal Okresný súd Košice II č.k. 35Er/2256/2010 poverenie č. 5803 109918* pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, č.k. II/2010-4128 zo dňa 30.09.2010. Dňa 06.10.2014 vydal tunajší súd uznesenie č. k. 35Er/2256/2010-29, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Dňa 25.11.2014 bolo na tunajší súd doručené odvolanie oprávneného voči vyššie uvedenému uzneseniu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote. Oprávnený vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekučný súd nie je podľa názoru oprávneného oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Podľa názoru oprávneného tento súd skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu podľa názoru oprávneného nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený ďalej uviedol, že súdy často zastávajú nesprávny právny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí (princíp res iudicata) bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Oprávnený ďalej uvádza, že táto nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku Európskej únie. Nesprávnosť slovenského prekladu je podľa názoru oprávneného zreteľná pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. Council Directive 93/13/EEC of 5 April 1993 on unfair terms in consumer contracts must be interpreted as meaning that a national court or tribunal hearing an action for enforcement of an arbitration award which has become final and was made in the absence of the consumer is required, where it has avaible to it the legal and factual elements necessary for that task, to assess of its own motion whether an arbitration clause in a contract concluded between a seller or supplier and a consumer is unfair, inso far as, under national rules of procedure, it can carry out such an assessment in similar actions of a domestic nature. If that is the case, it is for that court or tribunal to establish all the consequences thereby arising under national law, in order to ensure that the consumer is
not bound by that clause. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle nesprávneho prekladu do slovenského jazyka sa exekučnému súdu ukladá povinnosť ,,preskúmať“ rozhodcovskú doložku, a to ,,hneď“ ako sa exekučný súd oboznámi s potrebnými skutkovými okolnosťami prípadu. Slovo ,,preskúmať“ podľa názoru oprávneného navádza k tomu, že exekučný súd je povinný vykonať určitú aktivitu za účelom zisťovania. Podľa názoru oprávneného je správny preklad však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť ,,posúdiť“, resp. ,,vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá ( alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM podľa názoru oprávneného povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že exekučný súd má povinnosť posúdiť rozhodcovskú doložku iba za splnenia podmienky vyjadrenej v poslednej časti prvej vety výroku rozhodnutia ASTURCOM, ktorá v anglickom texte znie: ,, in so far as, under national rules of procedure, it can carry out such an assessment in similar actions of a domestic nature.“ Podľa názoru oprávneného preklad a výklad tejto podmienky je asi takýto: ,,in so far as“- za predpokladu, že; ,,under national rules of procedure“- podľa vnútroštátnych procesnoprávnych predpisov; ,, it can carry out such an assessment“- môže vykonať takéto posúdenie; ,,in similar actions“- v konaniach o takomto návrhu ( t.j. ,,v konaniach o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku“). Oprávnený uvádza, že tu nastala hlavná chyba prekladu. Výraz ,,in similar actions“ je podľa jeho názoru skratkou pre slovné spojenie ,,an action for enforcement of an arbitration award“, ktoré už bolo skôr použité v tej istej vete výroku, a ktoré podľa názoru povinného znamená ,, návrh na výkon rozhodcovského rozsudku“. Znamená to, že exekučný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon exekúcie rozhodcovského rozsudku podľa názoru oprávneného musí posúdiť nekalosť rozhodcovskej doložky vtedy, ak mu domáce procesné pravidlá umožňujú vykonať takéto posúdenie v rámci konania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku. Preklad uvedeného slovného spojenia, ktorý je uverejnený v Úradnom vestníku, ktorý znie ,, v rámci obdobných opravných prostriedkov“, je podľa názoru oprávneného nesprávny a nemá žiadnu oporu v anglickom, ani vo francúzskom znení. Ďalej oprávnený uviedol, že pojem ,,of a domestic nature“- pri aplikácii práva internej povahy bol použitý z dôvodu, že Súdny dvor vychádzal z toho, že španielsky exekučný súd mohol podľa vnútroštátnych procesných pravidiel, aplikujúc jeho domáce hmotné právo, posúdiť rozhodcovskú doložku ako neplatnú pre rozpor s verejným poriadkom. Súdny dvor preto ustálil, že ak v španielskom exekučnom konaní samotné domáce hmotné a procesné právo umožňuje prelomiť zásadu res iudicata, potom je v poriadku, ak exekučný súd prihliadne aj na nekalosť rozhodcovskej doložky vyjadrenej v práve Európskeho spoločenstva. Týmto sa podľa názoru oprávneného totiž zásada res iudicata vplyvom aplikácie práva Európskeho spoločenstva nenaruší, keďže s takýmto následkom počíta samotné domáce právo. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že v zmysle ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ,,ZRK“) doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa ust. § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. (2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. (3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Z vyššie uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Podľa názoru oprávneného súdny dvor nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovského nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej pohľadávky, ktorá by sa musela neštandardným spôsobom opätovne zažalovať, pričom je otázne, či by bolo vôbec možné, resp. či by pohľadávka nebola premlčaná a pod. Podľa názoru oprávneného je daný dôvodný predpoklad, že v tých členských štátoch, kde domáce právo výslovne umožňuje v rámci exekučného konania preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, existuje aj právna úprava ďalšieho postupu týkajúceho sa vymáhania veriteľovej pohľadávky. V slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a c) ZRK, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Oprávnený ďalej uviedol, že z uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadrenom v slovenskom hmotnom práve. Podľa názoru
oprávneného je v slovenskom právnom poriadku príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Oprávnený ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor rozhodujúci vo veci ASTURCOM predovšetkým skúmal, či sa v danom prípade nezasiahne do práva garantovaného v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ( ďalej len ,,Dohovor“), ktoré zahŕňa právo, aby konečné rozhodnutie bolo vykonané a nezmeniteľné ( res iudicata). Až potom, čo Súdny dvor dôsledne zistil, že v španielskom práve existuje procesný mechanizmus, umožňujúci exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo ( pre rozpor s verejným poriadkom), uviedol, že exekučný súd je povinný prihliadnuť aj na nekalú rozhodcovskú doložku. Oprávnený ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu, nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, ktorý znie: ,,excluding or hindering the consumer´s right to take legal action or exercise aby other legal remedy, particularly by requiring the consumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision“ by mal slovenský súd podľa názoru oprávneného v slovenskom preklade znieť: ,, Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa , aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov.“ Oprávnený ďalej uviedol, že v tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného predpisu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno podľa názoru oprávneného zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň podľa názoru oprávneného takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený si dovolil vo svojom odvolaní poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z. z., v ktorom sa píše, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je podľa názoru oprávneného viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného rozhodujúcim faktorom bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. platného v čase podania odvolania, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd po preskúmaní obsahu exekučného spisu v súvislosti s podaným odvolaním oprávneného, dospel k nasledujúcim záverom. V predmetnom exekučnom konaní slúži ako exekučný titul Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, č.k. II/2010-4128 zo dňa 30.09.2010. Uvedený rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
04.11.2010 a stal sa vykonateľným, a teda aj spôsobilým exekučným titulom dňa 07.11.2010. Dňa 03.09.2014 bola tunajšiemu súdu doručená Odpoveď oprávneného na výzvu súdu, ktorej prílohou bola zmluva, konkrétne Žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty zo dňa 27.05.2004 a Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., ktoré nadobudli platnosť dňom zverejnenia v obchodných priestoroch banky a účinnosť dňa 15.02.2004. V zmysle § 52 ods. 1 Z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), ktorý bol účinný v čase podpisovania vyššie uvedenej Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V zmysle § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 4 ods. 1 Z. č. 244/2002 Z. z.. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZORK“), ktorý bol účinný v čase podpisovania vyššie uvedenej Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ ZORK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Z.č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) platného ku dňu začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd po preštudovaní Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty zo dňa 27.05.2004 dospel k záveru, že na spomínanú žiadosť môžeme uplatňovať režim spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetná zmluva , ktorej súčasťou bolo poskytnutie úverového rámca oprávneným vo výške 27 000 SK, t.j. 896,24 Eur povinnému, je podľa názoru súdu uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, čiže osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej konštatuje, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci sa nenachádzala v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy v zmluve, pretože sa nachádzala v časti 4.9 Všeobecných obchodných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva nemala formu osobitnej zmluvy, a zároveň nemala formu rozhodcovskej doložky k zmluve, súd konštatuje, že z uvedených dôvodov nebola dodržaná predpísaná forma rozhodcovskej zmluvy v zmysle ust. § 4 ods. 1 ZORK. To má podľa názoru súdu za následok, že uvedená rozhodcovská zmluva je neplatná, a teda nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Ďalej súd uvádza, že vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva pri podpise neobsahovala rozhodcovskú doložku, a zároveň spotrebiteľ, teda povinný, pri podpise zmluvy neobdržal samostatnú rozhodcovskú zmluvu, súd je toho názoru, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa odchýlili v neprospech spotrebiteľa v zmysle vyššie uvedeného ust. § 54 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä vzhľadom na fakt, že podľa názoru súdu v predmetnom prípade nebola založená pôsobnosť rozhodcovského súdu konať vo veci, súd zastáva názor, že v uvedenom prípade rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, a teda je tu dôvod exekučné konanie zastaviť v zmysle § 45 ods. 1 ZORK v spojení s vyššie citovaným ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. O trovách súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.